Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-103-2019.pdf
PDF · 118.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: I.. V. X., T.. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Technoinvest - Holding, a.s. „v konkurze", Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 35 732 016, zastúpený: Okenica Šula & Co. s. r. o., Pražská 11, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 04, IČO: 36 866 512, o vyslovenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.: 33Cb/68/2015-51 zo dňa 18.9.2018 v spojení s opravným uznesením č.k.: 33Cb/68/2015-126 zo dňa 24.7.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 28.11.2014 zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou dňa 26.2.2015 navrhol, aby súd prvej inštancie určil neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.11.2014, ktorým bolo zmenené sídlo žalovaného z Námestia svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad na Južná trieda 74 v Košiciach; odvolaní N.. F. D. - predsedu predstavenstva, M. H. - podpredsedu predstavenstva a C. G. - člena predstavenstva a zvolení M. H. - podpredsedu predstavenstva a Petra Stiasného - predsedu predstavenstva. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je akcionárom žalovaného a dňa 25.2.2015 po nahliadnutí do Obchodného registra sa dozvedel, že dňa 28.11.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Podľa žalobcu predmetné mimoriadne valné zhromaždenie nebolo zvolané v súlade so stanovami žalovaného a Obchodným zákonníkom, keďže boli porušené ustanovenia § 184 ods. 3 a 6 Obchodného zákonníka. Žalobca sa v podanej žalobe neodvolával na žiadne dôkazy, žiadne dôkazy so žalobou a ani následne nepredložil.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpisom žalovaného z príslušného Obchodného registra, zoznamom akcionárov žalovaného.
5. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na pojednávaní dňa 18.9.2018 v súlade s § 138 C.s.p. na späťvaztie žaloby z dôvodu, že dospel k záveru o jej nedôvodnosti.
6. Žalobca na uvedenom pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného bolo vykonané v rozpore s Notárskym poriadkom, keďže nebol na valnom zhromaždení prítomný notár, ktorý by osvedčil jeho priebeh. Vzhľadom k tomu, ide o absolútne neplatný právny úkon. Ďalej uviedol, že si je vedomý svojho dôkazného bremena, avšak v roku 2014 boli žalobcovi odcudzené doklady súvisiace so sporom. Od roku 2014 je vedené trestné konanie, pričom žalobca z trestných spisov nevedel zabezpečiť potrebné dokumenty. Dôkazy sa nachádzajú u N.. F. D., ktorý je členom predstavenstva žalovaného. Ten ich odmieta žalobcovi vydať. Dôkazy týkajúce sa prevodu listinných akcií žalovaného na žalobcu nie sú obsahom ani registrového spisu. Písomnosti, ktoré má k dispozícii žalobca preukazujú, že žalobca je akcionárom žalovaného. Žalovaný preto bol povinný doručovať žalobcovi pozvánku na sporné valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie žalovaného tak nebolo zvolané v súlade so stanovami žalovaného a Obchodným zákonníkom.
7. Žalovaný na predmetnom pojednávaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu ako aj skutočnosť, že dňa 28.11.2014 sa neuskutočnilo žiadne mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného. Poukázal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že je, alebo v čase podania žaloby bol akcionárom žalovaného. Uviedol, že z výpisu zo zoznamu akcionárov žalovaného vystaveného Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s., ktorý predložil na pojednávaní, je zrejmé, že ku dňu 22.5.2014 žalobca nebol a nie je vedený ako akcionár žalovaného. Ďalej uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 27Cbi/2/2016 žalobca na pojednávaní dňa 21.9.2016 vyhlásil, že nikdy nebol vedený ako akcionár v zozname akcionárov žalovaného, akcionárov len zastupoval na valných zhromaždeniach na základe komisionárskej zmluvy. Uvedené potvrdil aj právny zástupca žalobcu v tom istom konaní, na pojednávaní dňa 2.11.2016. Žalobca tak od roku 2007 do roku 2014 nebol akcionárom žalovaného. Zároveň žalovaný poukázal, že podľa jeho vedomostí sa dňa 28.11.2014 neuskutočnilo žiadne mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného a preto uznesenia, ktorých platnosť žalobca napáda neboli prijaté. V zbierke listín Obchodného registra sa taktiež nenachádza zápisnica zo žiadneho takéhoto valného zhromaždenia, čiže žalobca žaluje niečo čo neexistuje.
8. Žalobca k žalovaným predloženému výpisu zo zoznamu akcionárov žalovaného uviedol, že tam označený jeden z akcionárov, spoločnosť RALSTON Aktiengesellschaft nemôže byť akcionárom žalovaného, nakoľko táto spoločnosť je od roku 2003 vymazaná z Obchodného registra. Predstavenstvo žalovaného zanedbalo svoje povinnosti a neuviedlo vo výpise zo Strediska cenných papierov skutočných akcionárov. Ďalej ozrejmil, že svoju aktívnu legitimáciu vie osvedčiť zmluvou s RALSTON Aktiengesellschaft, ktorá spoločnosť mu v roku 2002 predala jednu akciu žalovaného a kópiou listinnej akcie žalovaného s rubopisom. Uviedol, že na účinnosť prevodu listinných cenných papierov nie je nutný zápis do Centrálneho depozitára, ktorý je potrebný len vo vzťahu k spoločnosti (žalovanému), nie pri prevode akcií medzi dvomi subjektmi, ktoré si prevádzajú listinný cenný papier.
9. Žalovaný namietal, že na účinnosť prevodu akcií na meno sa vyžadoval zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. Zároveň poukázal, že akcia ako cenný papier je platná len ako originálny dokument, kópia akcie nepreukazuje, či išlo o platnú akciu, či táto nebola následne zrušená alebo prevedená.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení článku 8 C.s.p., upravujúci procesnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu, článku 17 C.s.p. upravujúci princíp hospodárnosti konania. Ďalej podľa §§ 131, 132, 149, 150, 153, 470 ods. 1, 2 C.s.p. upravujúcich definíciu žaloby, náležitosti žaloby, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, tzv. procesnú povinnosť tvrdenia, sudcovskú koncentráciu konania, okamžitú aplikovateľnosti nových procesnoprávnych noriem a výnimky z tohto základného pravidla.
11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca navrhol predložiť dôkazy z trestných spisov, avšak nebolo zrejmé o aké dôkazy sa jedná a akých trestných spisov sa týkajú, preto návrhu žalobcu nevyhovel.
12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca napriek poučeniu o procesných právach a povinnostiach nepredložil dôkaz o tom, že je na podanie žaloby aktívne legitimovaný, t.j. že je akcionárom žalovaného a taktiež o tom, že dňa 28.11.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom boli prijaté uznesenia, ktorých určenia neplatnosti sa domáha. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky /§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p./ z dôvodu, že žalovaným bola spoločnosť Technoinvest-Holding, a.s.. Predmetný spor sa netýka majetku spoločnosti ako úpadcu. V žiadnom prípade žalovaným nebol FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., ktorý je označený v rozsudku ako žalovaný. Súd prvej inštancie nemohol konať a svojim rozsudkom zaviazať niekoho, kto nie je stranou sporu. V prípade, že by súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným mala byť spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., právny zástupca žalovaného, ktorý sa zúčastnil pojednávania, nedisponoval plnomocenstvom od žalovaného a nebol oprávnený zúčastniť sa ho ako zástupca strany sporu a predkladať súdu tvrdenia a dôkazy. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./ a to najmä z toho dôvodu, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy zásadu sudcovskej koncentrácie, keď žalovaný sa napriek viacerým výzvam v stanovených lehotách k samotnému žalobnému návrhu nikdy nevyjadril a tým pádom nepoprel žiadne žalobné tvrdenia. Uvedené má v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. za následok to, že všetky tvrdenia žalobcu sa pokladali za nesporné. Žalovaný podstatné tvrdenia v spore predniesol až na samotnom pojednávaní a žalobca tak nemal poskytnutú primeranú lehotu 5-tich dní na to, aby prednesené tvrdenia, dovtedy nesporné, mohol vyvrátiť. Žalovaný odvolanie odôvodnil aj tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ z dôvodu, že napádané valné zhromaždenie žalovaného a prijaté uznesenia na tomto valnom zhromaždení, ktorých predmetom je zmena stanov, musia mať obligatórne formu notárskej zápisnice podľa § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto musí byť vyhotovená v jeho priebehu a nie tak, ako v spornom prejednávanom prípade, kde notárskou zápisnicou bolo osvedčené vyhlásenie o priebehu valného zhromaždenia, čo je priamo v rozpore s Obchodným zákonníkom ako aj s Notárskym poriadkom. S odvolaním predložil žalobca Notársku zápisnicu zo dňa 22.5.2014 N 171/2014, Nz 19288/2014, list Notárskej komory SR zo dňa 5.11.2014 a ako dôkaz k preukázaniu svojej aktívnej legitimácie navrhol výsluch právneho nástupcu spoločnosti RALSTON (ako predchádzajúceho akcionára žalovaného).
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K námietke žalobcu v odvolaní o nesplnení procesných podmienok tým, že žalovaným je spoločnosť Technoinvest-Holding, a.s. a v písomnom vyhotovení rozsudku je za žalovaného označená spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. a právny zástupca, ktorý sa zúčastnil pojednávania, nedisponoval plnomocenstvom od žalovaného uviedol, že s ňou nemožno súhlasiť. V písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku je na strane žalovaného uvedená aj spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. ako aj Technoinvest-Holding, a.s., pričom označenie spoločnosti FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s. považuje žalovaný za zrejmú chybu v písaní. Súd prvej inštancie konal so subjektmi, ktoré boli oprávnené vystupovať na strane žalobcu ako aj strane žalovaného a pojednávania dňa 18.9.2018 sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý bol riadne splnomocnený oprávneným subjektom. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom ani jednej zo strán neznemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva a k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo. Poukázal, že žalobca nepredložil dôkazy, resp. prostriedky procesného útoku, hoci táto povinnosť pre žalobcu vyplývala aj zo zákona č. 99/1963 Zb. (O.s.p.), platného v čase podania žaloby a na § 470 ods. 2 C.s.p., resp. § 153 ods. 2 C.s.p. o sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 18.9.2018 vyjadril k žalobe a poprel tvrdenia žalobcu, čo sa udialo v štádiu dokazovania, z ktorého vyplynulo nielen to, že tvrdenia žalobcu nemôžu byť považované za nesporné, ale najmä to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať jeho oprávnenosť a dôvodnosť na podanie žaloby. K procesným vadám konania by došlo zo strany súdu prvej inštancie až v prípade, že by na podstatné okolnosti, ktoré namietal žalovaný neprihliadol a odročil by pojednávanie. Žalobca do vydania uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 18.9.2018 žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že je oprávnený na podanie žaloby ako aj jej dôvodnosť. V zmysle príslušných ustanovení C.s.p. je súd povinný postupovať v súlade so zásadou rýchlosti, hospodárnosti a bezprieťahovosti konania. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to z dôvodu nedostatku formy notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia, žalovaný uviedol, že tieto sú zavádzajúce a zmätočné.
Žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení zo dňa 28.11.2014, no žalovaný poukázal, že dňa 28.11.2014 sa nekonalo žiadne valné zhromaždenie žalovaného. Notársku zápisnicu a list z Notárskej komory SR, ktoré žalobca pripojil k svojmu odvolaniu sa týkajú mimoriadneho valného zhromaždenia uskutočneného dňa 16.5.2014, na ktorom boli prijaté úplne odlišné uznesenia ako tie, ktorých neplatnosti sa žalobca svojou žalobou domáha. K ďalšej námietke žalobcu, že ten považoval svoju aktívnu legitimáciu za nespornú, keďže nebola popretá žalovaným až do pojednávania dňa 18.9.2018, žalovaný poukázal na to, že súd skúma aktívnu legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Žalobca síce uviedol, že má k dispozícii písomnosti, ktoré preukazujú to, že je akcionárom žalovaného, avšak súdu prvej inštancie predložil výpis zo zoznamu akcionárov, z ktorého táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca tiež predložil ďalšie listiny, ktorých pravosť však nebola preukázaná a nemohli byť považované za relevantné dôkazy. V tejto súvislosti síce žalobca navrhol predložiť dôkazy z trestných spisov, ktoré však dostatočne nešpecifikoval, a teda súd prvej inštancie nemohol takto navrhnuté dôkazy vykonať. Žalobca bol pritom poučený o procesných právach a povinnostiach, vrátane ustanovenia § 153 C.s.p. v spojení s ustanovením § 149 C.s.p.. Žalovaný opätovne poukázal na vyhlásenia žalobcu v konaní sp.zn. 27Cbi/2/2016, kde tento uviedol, že nikdy nebol akcionárom žalovaného. Žalobca mal poskytnutý dostatočný časový priestor na preukázanie svojej aktívnej legitimácie. Ak mu v preukázaní tejto skutočnosti bránili objektívne skutočnosti, mal až do uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania dostatok priestoru na informovanie súdu o týchto prekážkach. Neurobil tak ani pri podaní žaloby, ani v relatívne dlhom období pred pojednávaním dňa 18.9.2018 a ani v jeho priebehu.
16. Žalobca po súdom prvej inštancie určenej lehote v odvolacej replike poukázal, že v obdobnej veci už rozhodoval Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 4Cob/87/2018, preto tvrdenia žalovaného považoval za účelové.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd udáva, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný, o ktorých právach a povinnostiach súd koná na základe žaloby podanej žalobcom. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), pretože on podáva žalobu, v ktorej označí žalovaného a predmet sporu. Žalobca označil ako žalovaného Technoinvest- Holding, a.s., Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 35 732 016. S takto označeným žalovaným súd prvej inštancie vo veci konal, tomuto subjektu bola doručená žaloba a predvolanie na pojednávanie. Takto označený žalovaný predložil aj plnú moc na zastupovanie v spore pre svojho právneho zástupcu Okenica Šula & Co. s. r. o., ktorému bol aj doručovaný rozsudok súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu tak jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie konal so žalovaným, ktorého žalobca označil v podanej žalobe a nie so správcom konkurznej podstaty úpadcu Technoinvest-Holding, a.s., FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., ktorý bol uvedený v záhlaví napádaného rozsudku popri žalovanom len v dôsledku chyby v písaní, ktorú súd prvej inštancie odstránil vydaním opravného uznesenia č.k.: 33Cb/68/2015-126 zo dňa 24.7.2019, kde správne uviedol žalovaného - Technoinvest-Holding, a.s.. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu, že neboli splnené procesné podmienky, nedôvodná.
21. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je určenie neplatností uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, tak ako ich identifikoval žalobca v podanej žalobe.
22. Podľa § 183 Obchodného zákonníka, o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného
zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka iba, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
23. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
24. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
25. V konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdu treba preukázať tie skutočnosti, o ktorých tak určí špeciálne ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka, v prípade akciovej spoločnosti aj ustanovenie § 183 Obchodného zákonníka. Medzi tieto skutočnosti rozhodne patrí aj aktívna legitimácia žalobcu, teda že žalobca je, resp. v rozhodnom čase bol akcionárom žalovaného a zároveň sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom boli prijaté sporné uznesenia.
26. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že je, resp. bol v rozhodnom čase akcionárom žalovaného, teda o svojej aktívnej legitimácii na podaní žaloby ako aj to, že sa uskutočnilo napádané mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré skutkové tvrdenia v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal.
27. Odvolací súd udáva, že konanie vo veci sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 26.2.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Od 1.7.2016 platí nový civilný sporový predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorý v prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p. zakotvil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Neprihliadať na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ako aj to, že podľa žalovaného sa dňa 28.11.2014 nekonalo žiadne mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, iba z dôvodov, že tieto boli produkované až v priebehu konania, na pojednávaní dňa 18.9.2018, by bolo nepochybne v neprospech žalovaného. Civilný sporový poriadok totiž neurčuje, v ktorom štádiu konania súd nariadi pojednávanie. Z ustanovenia § 167 C.s.p. vyplýva, že tomu, aby mohlo byť pojednávanie uskutočnené, musí predchádzať len doručenie žaloby žalovanému a uplynutie lehoty na jeho vyjadrenie k žalobe. Strana môže svoje skutkové tvrdenie, popretie skutkového tvrdenia a hmotnoprávnu námietku uviesť tak v písomnom vyjadrení, ako aj vo svojom prednese na pojednávaní. Nemožno však vylúčiť takú situáciu, pri ktorej sa žalovaný napriek tomu, že mu bola žaloba doručená a lehota na vyjadrenie k nej už uplynula pred pojednávaním, sa až na pojednávaní prostriedkami procesnej obrany k žalobe vyjadrí.
28. Odvolací súd nespochybňuje, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strán sporu. V posudzovanom spore však mohli strany použiť prostriedky procesného útoku a obrany až do okamihu, keď súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené v súlade so zákonnou koncentrácia konania podľa § 154 C.s.p., ktorá predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie týchto prostriedkov. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal skutkové tvrdenia uvedené v žalobe považovať za nesporné, tak nie je dôvodná. Žalovaný pred vyhlásením dokazovania za skončené, poprel skutkové tvrdenia žalobcu a zároveň uviedol vlastné tvrdenia a predložil súdu prvej inštancie dôkazy na ich preukázanie, teda nebolo možné uplatniť ani domnienku o neúčinnosti ich popretí uvedenú v § 151 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne, ak na prostriedky procesnej obrany žalovaného prihliadal.
29. Pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje súd v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany. V tejto súvislosti je dôsledne uplatňovaný princíp zodpovednosti strany za vlastnú procesnú aktivitu, resp. pasivitu a za riadne a včasné plnenie povinností súvisiacich s vedením konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak strana neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení strán.
30. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou nepredložil žiadne dôkazy a zároveň žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil.
31. Odvolací súd k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu svojim postupom znemožnil vyvrátiť tvrdenia žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácii žalobcu a doložiť príslušné písomnosti, keďže mal mať minimálne 5 dňovú lehotu na vyjadrenie sa k tvrdeniam žalovaného prednesených na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napádaného rozsudku, teda že mu bola znemožnená možnosť na spravodlivý proces udáva, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.9.2018 neznemožnil žalobcovi predkladať alebo navrhovať dôkazy, keďže v dostatočnom rozsahu umožnil obom stranám aj dodatočné prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov v súlade so zákonnou koncentráciou konania a to pri zohľadnení správania sa sporových strán, ale aj samotného predmetu sporu, povahe uplatneného nároku, subjektívnych a objektívnych dôvodov nesplnenia povinností včas a to aj pri zohľadnení kritéria prevencie zbytočných prieťahov a hospodárnosti sporového konania, ktoré má striktne kontradiktórny charakter, pri zachovaní princípu individuálnej zodpovednosti strán za konečný procesný výsledok. Podľa odvolacieho súdu mal žalobca v rámci pojednávania na súde prvej inštancie dostatočný priestor aby uvádzal rozhodné skutočnosti a produkoval dôkazy na ich preukázanie. Žalobca nežiadal odročiť predmetné pojednávanie z dôvodu, že nie je schopný predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie. Naopak, uvádzal skutočnosti na podporu svojich tvrdení a označil na preukázanie tvrdených skutočností, že je akcionárom žalovaného ním označené dôkazy, ktoré však neboli dostatočne špecifikované, preto správne súd prvej inštancie takýto návrh, ktorý nebol označený presne a úplne, tak aby ho súd mohol vykonať nepripustil a založil svoje rozhodnutie na dôkazoch vyplývajúcich zo spisu. Zo skutkových tvrdení žalovaného uvádzaných na pojednávaní, ktoré žalobca nepoprel pritom vyplýva, že medzi stranami sa vedú viaceré konania, kde je sporná práve skutočnosť, či je žalobca akcionárom žalovaného, preto námietka žalobcu uvedená v odvolaní, spočívajúca v tom, že nemal dostatok priestoru na preukázanie svojej aktívnej legitimácie sa javí ako účelová. Žalovaný predsa musel predvídať, že toto skutkové tvrdenie žalobcu spochybní žalovaný aj v tomto konaní. Preto bolo povinnosť žalobcu minimálne označiť také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé jeho žalobné tvrdenia preukázať. Odvolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať. Táto námietka žalobcu teda vzhľadom na uvedené nie je dôvodná.
32. Žalobca v podanom odvolaní neuplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) ale namietal, že postupom súdu prvej inštancie nemal možnosť tvrdenia žalovaného vyvrátiť, teda že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná a to bez ohľadu na to, za účinnosti ktorého procesného predpisu (O.s.p., resp. C.s.p.) začalo sporové konanie.
33. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vykonanie dokazovania obsahom trestných spisov, tak ako to žiadal žalobca vzhľadom k predmetu sporu by bol podľa názoru odvolacieho súdu zároveň neúčelný, keďže skutočnosť či žalobca je akcionárom žalovaného a žalovaný odoprel žalobcovi výkon jeho akcionárskych práv, najmä účasť na valnom zhromaždení žalovaného, by z ich obsahu jednoznačne
nevyplývala. Súd preto nevykoná dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.
34. Ďalej odvolací súd udáva, že zápis akcionára do zoznamu akcionárov je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatňovanie práv akcionára vo vzťahu k spoločnosti (žalovanému). Ide o prelomenie zásady, že práva akcionára ako spoločníka spoločnosti sú spojené s akciou - cenným papierom. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, osobou oprávnenou uplatňovať práva akcionára vo vzťahu k spoločnosti je osoba zapísaná v zozname akcionárov. Prevod akcií sa uskutočňuje na základe zmluvy. Na účinnosť prevodu listinnej akcie na meno zákon predpisuje splnenie dvoch podmienok: rubopis a odovzdanie akcie. Vo vzťahu k spoločnosti je však prevod akcií na meno účinný až zápisom nového akcionára do zoznamu akcionárov. Subjektom povinným na zabezpečenie vykonania zápisu zmeny v zozname akcionárov je spoločnosť, a to bezodkladne, čo jej bude preukázaný perfektný prevod listinnej akcie na meno, t.j. akcia na meno samotná a indosament vyplnený v zmysle zákona. Žalobca počas súdneho konania cenné papiere, vo vzťahu ku ktorým tvrdil, že je ich vlastníkom, súdu prvej inštancie nepredložil, a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázaní jeho vlastníckeho práva k akciám.
35. Z predloženého výpisu zo zoznamu akcionárov žalovaného, vydaného Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. je zrejmé, že žalobca nie je vedený ako akcionár žalovaného. To, že tam uvedená spoločnosť RALSTON Aktiengesellschaft ako jeden z akcionárov žalovaného už prípadne stratila právnu subjektivitu, tak ako to žalobca uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je spôsobilé preukázať, že práve žalobca je akcionárom žalovaného.
36. Odvolací súd k návrhu žalobcu na výsluch právneho nástupcu spoločnosti RALSTON Aktiengesellschaft v podanom odvolaní udáva, že ide o novotu v odvolacom konaní, ktorú nemožno v odvolaní použiť, pretože nebola uplatnená pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ju bez svojej viny nemohol uplatniť v danom konaní (§ 366 písm. d/ C.s.p.).
37. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže napádané valné zhromaždenie žalovaného a prijaté uznesenia museli mať obligatórne formu notárskej zápisnice podľa § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo nebolo dodržané, keďže žalobca až v odvolacom konaní predložil Notársku zápisnicu zo dňa 22.5.2014 N 171/2014, Nz 19288/2014 a Oznámenie Notárskej komory SR zo dňa 5.11.2014 o vybavení sťažnosti, keďže tieto sa týkajú mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného uskutočneného dňa 16.5.2014, na ktorom boli prijaté úplne odlišné uznesenia ako tie, ktorých neplatnosti sa žalobca svojou žalobou domáha, tak ako to uvádzal už žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu.
38. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore a o tom, že dňa 28.11.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom boli prijaté uznesenia, ktorých určenia neplatnosti sa domáha. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
40. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).