Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20Csp-5-2019.pdf
PDF · 100.85 KB
No categories available
20Csp/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.H. XXX/XX, Q., zastúpená: A|K|K|L advokáti s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 50 666 622, o zaplatenie sumy 4.681,28 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej priznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2019 domáha zaplatenia sumy 4.681,28 €, úrokov vo výške 3.055,37 €, zmluvného úroku 14,9% ročne zo sumy 4.681,28 € od 17.01.2019 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.681,28 € od 17.01.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu úverovej zmluvy. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. poskytol na základe zmluvy žalovanej sumu 5.000,- €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu, úroky poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaná úver nesplatila riadne a včas, v dôsledku jej omeškania vyhlásil právny predchodca žalobcu dňa 22.2.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná časť dlžnej sumy zaplatila. Poslednú čiastkovú úhradu zaplatila 17.01.2019. Dňa 6.8.2018 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol žalobca uplatňovanú pohľadávku. K žalobe pripojil: Zmluva o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 21.11.2013, Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky a.s. účinné od 15.07.2013, Obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie Poštovej banky a.s. účinné od 10.06.2013, Sadzobník poplatkov platný od 01.10.2013, Aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018, výpis z úverového účtu od 03.10.2018 do 16.01.2019, Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 05.01.2016 s podacím hárkom, Výzva na úhradu dlžnej sumy z 22.2.2016 s doručenkou, Zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 06.08.2018 s prílohou - špecifikáciou postúpenej predmetnej pohľadávky.
2. Po výzve súdu žalobca doplnil skutkové zdôvodnenie žaloby o prehľad úhrad a ich započítanie a výpočet žalovaných vyčíslených úrokov a poplatkov a zdôvodnenie zosplatnenia úveru a uplatneného nároku na zmluvné úroky po zosplatnení.
3. Súd vydal platobný rozkaz dňa 25.6.2019, voči ktorému včas žalovaná podala odpor, a následne súd uznesením zo dňa 20.09.2019 platobný rozkaz zrušil.
4. V odpore zo dňa 01.07.2019 žalovaná vzniesla námietku premlčania, namietla nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre jej neurčitosť a napokon namietla, že žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru.
5. V replike doručenej súdu dňa 14.10.2019 žalovaný uviedol, že jeho právny predchodca zosplatnil úver dňa 22.02.2016 a on žalobu zaslal súdu dňa 16.01.2019, teda pred uplynutím premlčacej lehoty 3.rokov. K zmluve o postúpení pohľadávky uviedol, že je určitá, nakoľko postúpená pohľadávka je špecifikovaná v prílohe a zdôvodnil uplatnený nárok na zmluvný úrok po zosplatnení odkazom na rozsudky odvolacích súdov SR a rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR.
6. K replike sa splnomocnenec žalovanej nevyjadril.
7. Pred prvým pojednávaním žalobca doručil do spisu podanie, ktorým vzal svoju žalobu späť v časti istiny 100,- € z dôvodu, že žalovaná zaplatila po podaní žaloby sumu 50,- € dňa 15.02.2019 a sumu 50,- € dňa 18.03.2019.
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred prvým pojednávaním súd v tejto časti konanie zastavil tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku.
10. Splnomocnenec žalovanej na pojednávaní navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko ním uvedený dôvod nepovažuje za dostatočne vážny a ospravedlniteľný. Ak by súd nevydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených v odpore. Zotrval na námietke premlčania. Ďalej namietol, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nie je preukázané, odplata za postúpené pohľadávky bola zaplatená v lehote uvedenej v zmluve. Poukázal na ustanovenie zmluvy o postúpení pohľadávky článok III. odsek 3, kde je uvedená doba splatnosť odplaty za postúpenie pohľadávky 60 dní. Zároveň, v zmysle čl. XIV., ak platba nie je vykonaná v tejto lehote zmluva o postúpení pohľadávky sa zrušuje v celom rozsahu. Namietol, že žalobca si uplatňuje popri istine úrok z omeškania spolu s úrokom z pôžičky, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov SR, čo potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/1998, Krajského súdu Žilina 5Co/165/2013 a 5Co/567/2013, Krajského súdu Prešov 1Co/30/2012, Krajského súdu Trnava 6Co/426/2016. Všetky tieto rozhodnutia sa odvolávajú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/143/1998, ktorý judikát je pod R 59/1998 publikovaný v periodiku zo súdnej praxe č. 4/2000 na str. 81-84. S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje za protiprávne uplatňovať si úrok z omeškania spolu s úrokom z pôžičky.
11. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom v súčasnosti: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
13. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
14. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.
15. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 21.11.2013 uzatvorila žalovaná, ako fyzická osoba (klient), so spoločnosťou Poštová banka, a. s., Zmluvu o úvere pôžička na bývanie, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 5.000,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120. mesačných splátkach po 81,- €, s ročnou úrokovou sadzbou 14,9%, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 16,58%, priemernou hodnotou RPMN trh 19,35%, celkovou výškou nákladov 4.692,17 €, dátumom prvej platby do 25.12.2013 a dátumom konečnej splatnosti 25.11.2023.
16. Dňa 25.1.2016 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej výzvu na úhradu dlžných splátok, ktoré sú v omeškaní viac ako 3 mesiace, ku dňu 25.1.2016 spolu 786,98 € do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Dňa 22.2.2016 vyzval na úhradu dlžnej sumy z dôvodu predčasnej splatnosti úveru k 22.2.2016. Vyzval žalovanú na zaplatenie istiny 4.741,28 €, úroku 541,62 €, poplatku za upomienky 3,50 € do 10 dní od prevzatia výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 26.2.2016 a lehota na zaplatenie uplynula 7.3.2016.
17. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 28.9.2018 v spojení s prehľadom splátok a ich započítania bez uvedenia dátumu (čl. 57) súd zistil, že žalovaná sa dostala do omeškania prvýkrát so splátkou splatnou 25.04.2014, nasledujúce splátky splácala v rôznych výškach od 1,71 € do 86,04 € a v rôznych termínoch. Celkom zaplatila do vyhlásenia predčasnej splatnosti 22.2.2016 celkom sumu 1.443,32 € a po zosplatnení 293,05 €, spolu 1.443,32 €. Žalobca uvádza, že žalovaná zaplatila v splátkach celkom sumu 724,41, € čo je v rozpore s predloženým prehľadom, na čo boli jednotlivé splátky započítané: na istinu 318,72 €, na úroky 1.328,04 € a na poplatky 59,61 €, spolu 1.706,37 € čo je viac, než uvádza žalobca.
18. Pred zosplatnením úveru zaplatila dňa 29.1.2016 sumu 38,19 €, dňa 30.11.2015 sumu 13,48 €, dňa 26.08.2015 sumu 62,98 €. Poslednú splátku po zosplatnení zaplatila vo výške 20,- € dňa 17.01.2019. Následne žalovaná zaplatila dve splátky po 50,- € dňa 15.02.2019 a 18.03.2019.
19. Dňa 6.8.2018 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol žalobca uplatňovanú pohľadávku, špecifikovanú v prílohe.
20. Žalovaná v odpore vzniesla námietku premlčania, preto sa súd najskôr zaoberal otázkou či si žalobca uplatnil svoj nárok včas. V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, v dohodnutých termínoch vždy k 25. dňu v mesiaci. Dlžník od splátky splatnej 25.04.2014 neplatil splátky v dohodnutej výške 81,- € a dohodnutých termínoch. Dňa 25.01.2016 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej výzvu na úhradu dlžných splátok, ktoré sú v omeškaní viac ako 3 mesiace, ku dňu 25.01.2016 spolu 786,98 € do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. A následne dňa 22.02.2016 úver zosplatnil.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, čo medzi stranami nebolo sporné (dohoda je obsiahnutá v bode 8.6. VOP), pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh stanovuje OZ v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu úverov. Žalobca úver zosplatnil dňa 22.02.2016. Pokiaľ z právneho úkonu, ktorým došlo zo strany žalobcu k uplatneniu práva podľa § 565 OZ nie je možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úverov, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. K zosplatneniu dňa 22.02.2016 mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.10.2015 (do omeškania sa žalovaný dostal 26.10.2015 a lehota 3 mesiacov uplynula 26.01.2016 a splatnosť nasledujúcej splátky bola 25.02.2016).
24. Ak teda žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.10.2015, začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky a uplynula dňa 25.10.2018. Žaloba bola podaná na súde dňa 22.01.2019, teda po márnom uplynutí premlčacej doby zosplatnených splátok, pričom neuhradené splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali uplynutím lehoty 3. rokov od splatnosti jednotlivých splátok. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne v obdobných veciach, napr. v rozsudku sp. zn. 5Co/739/2015 zo dňa 13.04.2016, v rozsudku sp. zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018, v rozsudku sp. zn. 6Co/218/2018 z 26.03.2019, v rozsudku sp. zn. 19Co/1/2017 z 18.01.2018, v rozsudku sp. zn. 4Co/42/2019 z 16.04.2019, v rozsudku sp. zn. 16Co/51/2018 zo dňa 23.07.2019, Krajský súd v Banskej Bystricu s v rozsudku sp. zn. 17Co/283/2018 z 31.7.2019, v rozsudku sp. zn. 12Co 169/2018 z 24.5.2019, v rozsudku sp. zn. 17Co/128/2018 z 22.5.2019, v rozsudku sp. zn. 17Co 323/18 zo dňa 14.08.2019, v rozsudku sp. zn. 13Co/133/2019 zo dňa 26.07.2019.
26. Len stručne sa súd vyjadruje k námietke žalovanej, že pohľadávka nebola postúpená platne a žalobca nie je aktívne legitimovaný, že súd uvádza, že v predloženej prílohe Zmluvy o postúpení pohľadávky je presne špecifikovaná predmetná pohľadávka a teda právny úkon je určitý a zrozumiteľný v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
27. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). V zmysle uvedeného, nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania, sa nezaoberal osobitne s ďalšou námietkou žalovanej vznesenou až na pojednávaní a to, že žalobca nepreukázal zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky v lehote uvedenej v zmluve aj z dôvodu hospodárnosti, nakoľko by musel pojednávanie odročovať a žalovanej, zastúpenej splnomocnenkyňou, nič nebránilo, aby sa k Zmluve o postúpení pohľadávky podrobne vyjadrila už pri podanom odpore, alebo v duplike, nakoľko jej táto zmluva bola doručená so žalobou a tiež s replikou. Súd sa nezaoberal ani ďalšími námietkami žalovanej, ktoré sa týkali nároku žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení.
28. Podľa § 255 ods. 1 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení, pričom vychádzal z rozhodnutia vo veci. Súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia vo veci spolu 8.575,86 €, nielen istinu ale i príslušenstvo. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1MCdo1/2004 zo dňa 27.4.2004 sa venoval obdobnej problematike, pričom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný a poukazuje na to, že úspech v konaní sa posudzuje podľa žalobného petitu. Žalovaná zavinila v nepatrnej časti zastavenie konania zaplatením istiny 100,- € po podaní žaloby, t.j. v rozsahu 1,17% z uplatneného nároku má právo na náhradu trov konania žalobca a vo zvyšku uplatneného nároku bola úspešná žalovaná, pretože súd žalobu zamietol. Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,66% (98,83% - 1,17%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).