Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-95-2019.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/95/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, Q., o vymoženie 106,60 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn. EX 1919/2013, o návrhu na zastavenie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 11Er/249/2013-19 zo dňa 09.04.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 11Er/249/2013 zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 53,23 eur a zároveň uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi súdom vo výške 53,23 eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa doručeným návrhom zo dňa 02.05.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonania exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 106,60 eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávneného, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 1300028963 zo dňa 01.02.2013. Súd prvej inštancie v konaní poverením č. 5807 089620 zo dňa 14.05.2013 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie. Dňa 07.08.2017 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu uvedenom v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd po oboznámení sa s podaným návrhom a predloženým exekučným spisom zistil, že pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je reálny predpoklad, že ho v budúcnosti nadobudne. Počas 4 rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú dobu nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby a nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Daný stav
jasne preukazuje, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania. Súd ďalej dodal, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý má výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Také očakávanie, ale musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci uviedol (IV. ÚS452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok podrobne upravuje dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), avšak ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Čiže všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie, je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu vydania rozhodnutia, preto nie je možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak to nemožno reálne vyvodiť zo zistených skutočností. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná. Súd v tejto súvislosti podporne poukázal na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od 01.04.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom prípade bola exekúcia bezúspešne vedená po dobu 4 rokov. Súd mal s poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle vyúčtovania predloženého súdu.
Následne súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 53,23 eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora spolu 33,19 eur + náhrada hotových výdavkov v sume 11,15 eur a + 20 % DPH vo výške 8,89 eur. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, sú v súlade s ustanovením § 196 Exekučného poriadku. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
3. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné, a to z dôvodu, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav bez predpokladu nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (35 rokov), z čoho vyplýva, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok prostredníctvom výkonu zamestnania, či podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený má za to, že u tvrdenej nemajetnosti treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 2CoE/218/2016, podľa ktorého treba prihliadať na vôľu oprávneného, keďže je stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje a má tak právo požadovať, aby sa pokračovalo v exekúcii, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že jemu prislúcha právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne.
Oprávnený je toho názoru, že súd, ani súdny exekútor, nezistili dôkladne majetkové pomery povinného. Súd v uznesení konštatoval, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a pohľadávku sa tak nepodarilo vymôcť ani čiastočne a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 4 rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby a nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku...., bez toho, aby bližšie uviedol, aké lustrácie vykonané súdnym exekútorom, a ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre záver, že sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Z obsahu uznesenia je zrejmé, že súd rozhodoval na základe lustrácií vykonaných súdnym exekútorom pred augustom 2017, keďže podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol exekučnému súdu doručený dňa 07.08.2017. Oprávnený tak poukázal na znenie uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 1CoE/101/2018-33, v zmysle ktorého súd prvej inštancie môže rozhodnúť o zastavení exekúcie len na podklade aktuálnych výsledkov lustrácií majetkovej podstaty povinného, pričom z nich musí jednoznačne vyplývať jeho nemajetnosť. Na základe týchto skutočností mal oprávnený za to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, a teda súdnym exekútorom vykonané lustrácie nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňaženie by mohlo viesť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo nie je možné zistiť lustráciou alebo môže byť vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (plnenie z poistných zmlúv...). Oprávnený podotýka, ak by bola exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané. Súdny exekútor má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie. Oprávnený zároveň podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
Oprávnený má za to, že predčasné zastavenie exekúcie, by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
Oprávnený žiadal napadnuté uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamietne, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K podanému odvolaniu oprávneného sa v stanovenej lehote povinný nevyjadril.
6. K podanému odvolaniu oprávneného sa v stanovenej lehote vyjadril súdny exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného, najmä s odopretím práva na súdnu ochranu, čo odôvodnil tak, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného konštatoval jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny exekútor dal do pozornosti viacero rozhodnutí, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je pre zastavenie exekučného konania pred nedostatok majetku povinného rozhodujúce, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalej rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, kedy súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/98/2019 a sp. zn. 2CoE/375/2018. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie uvedený časový úsek možno aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae)
pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdil.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávneného (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Oprávnený svojim odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.
10. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že súdny exekútor dňa 07.08.2017 doručil súdu podnet na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu uvedenom v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Počas 4 rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú dobu nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby a nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Daný stav jasne preukazuje, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov konania. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok.
11. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
14. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.
16. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
17. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „aj na vydanie rozhodnutia o zastavení
exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.“
18. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.
19. Odvolací súd podporne poukazuje aj na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od 01.04.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného počas dostatočne dlhej doby (4 roky) vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
20. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú skutočnosť je zrejmé, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku.
21. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za dostatočné, ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia, a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
23. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).