Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Er-120-2012.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/120/2012
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v mene ktorej koná pobočka Žiar nad Hronom, so sídlom Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, proti povinnému: P. B., N.. X.XX.XXXX, J.: XX XXX XXX, A. L.Č. XXX/XX, XXX XX A. Š., na vymoženie pohľadávky vo výške 4,71 Eur a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 234/12, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,78 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 * 045676 zo dňa 13.2.2012 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, so sídlom Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota.
2. Dňa 2.3.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Následne dňa 5.12.2018 po výzve súdu doručil súdny exekútor aj exekučný spis.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 167f ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
7. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
8. Súd mal za preukázané, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo dňa 23.1.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/12/2018 o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 16/2018 dňa 23.1.2018 pod č. K004690.
9. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
12. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
14. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
15. Súdny exekútor podaním zo dňa 28.2.2018, oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekučného konania vo výške 76,20 Eur. Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 30,31 Eur a DPH vo výške 12,70 Eur.
16. Súdny exekútor podaním zo dňa 28.2.2018 postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19 Eur a DPH vo výške 6,64 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň jeden úkon, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
17. Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 19,96 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 10,35 Eur. Súd preskúmal obsah exekučného spisu a z doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise má za preukázaný vznik a výšku hotových výdavkov za doručovanie dvanástich písomností. Na základe týchto skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v ním uplatňovanej výške.
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré podľa špecifikácie náhrady hotových výdavkov sú tvorené hotovými výdavkami za tlač, kopírovanie a obálky. Nakoľko vznik, ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná, súdny exekútor nepredložil faktúry, ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov, a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad materiálne výdavky na kancelárske vybavenie. Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až
nemožné a preto si súdny exekútor náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši aj stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov 19. Súd uložil oprávnenému v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 63,78 Eur, z toho odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 19,96 Eur a 20 % DPH z celých trov (základ dane 53,15 Eur), t.j. 10,63 Eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.