Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/6/2017

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2019 v Banskej Bystrici, v trestnej veci obžalovaného Z.. W. Š. J. C. S. D. W., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., takto

rozhodol:

Podľa súd p o s t u p u j e vec obžalovaného Z.. W. Š. J. C. S. D. W. , E.. XX. XX. XXXX K. I. I., trvale bytom I. I., Q.. J. S. Č.. XXXX/XX, Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Banskej Bystrici k prejednaniu veci ako priestupku, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe, že 8. júna 2016 v čase okolo 14:00 hod. v Banskej Bystrici na ul. Magurskej č. 16 v priestoroch Súkromnej základnej školy s neoficiálnym názvom „Škola fantázia“ počas vyučovania v miestnosti označenej ako „Cukrík“ napadol žiaka A.. A. S. tak, že potom ako ho odviedol z vyučovania do uvedenej miestnosti, kde s ním zostal sám, ho zvalil na zem a sadol si na neho obkročmo, pričom maloletý ležal na zemi na chrbte, kde ho udieral otvorenou dlaňou do tváre, vulgárne mu nadával a opakovane sa mu vyhrážal zabitím, čo u maloletého vzbudilo obavu o život, pretože obvinený na neho fyzicky útočil a keď vstal zo zeme, tak mu kázal, aby sa išiel umyť, čím mal. A. S.Š., E.. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I. I., Q.. O. Č.. XX spôsobil mnohopočetné nekomplikované pomliaždenie hlavy, ramien, chrbta a ľavej ruky, ako aj pomliaždenie ľavej strany hrudnej steny s dobou liečenia do 7 dní, ktoré si vyžiadali ošetrenie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica, čím vznikla Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, ul. Panónska cesta č. 2, IČO: 35 937 874 škoda vo výške 80,57 €.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podal dňa 27.01.2017 pod sp. zn. -25 na Z.. W. Š. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pre prečin nebezpečného, vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.

Na základe vykonaného dokazovania o predmetnej obžalobe, súd po úprave skutku obžalovaného Z.. W. Š. uznal rozsudkom sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 15.08.2018 vinným len z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a uložil mu peňažný trest vo výške 1500 € s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávania akéhokoľvek zamestnania, alebo akejkoľvek práce, pri ktorých prichádza do styku s osobami mladšími ako osemnásť rokov, v trvaní 5 rokov a bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, náhradu škody vo výške 80,57 €.

Na základe odvolania sa obžalovaného, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XTo/ XXX/XXXX zo dňa 22.11.2018 došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a vec bola tomuto súdu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, ale už len pre prečin nebezpečného vyhrážania § 360 ods.

1, 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko zo strany prokurátora nedošlo k podaniu odvolania proti prvostupňovému rozsudku.

Z uvedeného dôvodu súd pri následnom konaní, vykonávaní dokazovania a hodnotení jednotlivých dôkazov tak samostatne, ako i vo svojom súhrne, sa výlučne zaoberal len prečinom nebezpečného vyhrážania.

Obžalovaný Z.. W. Š., tak v prípravnom konaní, ako i v konaní pred súdom nerozporoval skutočnosť, že došlo z jeho strany ku fyzickému kontaktu s maloletým A.F. S.F., je mu ľúto situácie ktorá vznikla, nepostupoval správne, bol v emočnom vypätí, svoje konanie považuje za svoje profesionálne zlyhanie, preto odstúpil z pozície riaditeľa školy a prestal učiť v škole. Mrzí ho celá vec a matke A. S. sa ospravedlnil.

Potvrdil, že v danom čase bol riaditeľom a učiteľom školy, do ktorej v septembri 2015 nastúpil A.. A. S., s ktorým boli problémy skoro okamžite. Dané konflikty však boli v rámci jeho diagnózy, mal poruchu pozornosti a správania, teda predpokladal, že bude problémovým žiakom, čo sa aj potvrdilo. Aj v máji 2016 prišla matka iného žiaka so sťažnosťou na správanie sa A.. A.. S., ktorý mal incident s jej synom, čomu nechcel uveriť, ale v krátkom čase prišli ďalší rodičia s podobnou situáciou s A.. S., so sexuálnymi sklonmi. Išlo o bitky A.. A.. S., ktorý nútil deti aby sa vyzliekali, chytali mu penis a nútil jednu prváčku a tretiaka do súlože. Bol to pre neho šok čo sa deje a za prítomnosti p. J., sa maloletý A. ku svojmu konaniu priznal. Vtedy mu on povedal, že ak sa to bude opakovať, vyhodí ho zo školy. Práve k zistenému sexuálnemu násiliu chcel zvolať mimoriadnu poradu, avšak hneď na druhý deň kolegyňa G. našla jednu prváčku s A.. A. v chúlostivej situácii, pri ktorej bolo fyzické, psychické a sexuálne násilie. Preto zavolal A. do osobitnej miestnosti a opýtal sa ho, čo to bolo. A. odpovedal niečo také, že to nemá pod kontrolou, nedokáže sa ovládať. Vtedy nastal u neho zlom a A. hodil na zem, začal ho fackovať po tvári, rukách. Keď si uvedomil čo sa deje, zobral A. do umyvárky aby sa umyl a povedal mu, že ho vyhadzuje zo školy. Potom už A. nevidel, snažil sa skontaktovať s jeho matkou, ktorá bola nahnevaná a nakričala na neho.

Svoj fyzický kontakt s A.. A. podrobnejšie popísal s tým, že sa nepamätá, ako presne hodil A. na zem, asi ho potkol a on padol na hrubý koberec. Fackoval ho tak, že A. ležal na chrbte a on obkročmo kľačal nad ním v oblasti panvy, fackoval ho otvorenou dlaňou, nevie či na obe strany tváre, ale pripustil, že ho fackoval obidvomi rukami po rukách, po tvári. A. bol ticho, neplakal, ale nepamätal si, či A. pri tom niečo hovoril, či sa mu vyhrážal zabitím, ani na žiadne iné vulgárne nadávky si nepamätal, ale takéto správanie mu nie je vlastné. Jediným priamym svedkom skutku bol v danom konaní svedok A.. A. S., ktorý bol v prípravnom konaní vypočutý v zmysle , jeho výpoveď bola zaznamenaná na obrazovo - zvukovom zázname, ktorý CD nosič bol prehratý na hlavnom pojednávaní a vyplynulo z neho, že mal. svedok vypovedal, že v daný deň išiel s kamarátom z jedálne po chodbe, kde stretli prváčku, začali do nej šťuchať a zároveň ju on zdvihol za pás, načo sa ona zvalila na zem. Spýtali sa jej „aké sa jej páčia pipíky“ a keď táto začala plakať, rozišli sa do tried na hodinu. Pred koncom hodiny prišiel do triedy obvinený a zobral ho z hodiny, nič nepovedal, len fučal. Následne otvoril miestnosť „Cukrík“, zhodil ho do nej, kričal na neho, búchal ho do hlavy, ťahal mu vlasy, búchal mu hlavu o zem, búchal ho do hrudníka a do rúk. Keď ho dobil, zakričal mu do tváre ako lev a povedal, že ho zabije, že je „skurvený hajzel“ a že do večera sa rozhodne, či ho nechá v škole alebo nie. Následne ho poslal do umývarky sa umyť, kde prišiel za ním, umyl mu tvár a povedal mu, že musí byť „chladný“, čomu nerozumel. Skrýval sa, kým neodídu ostatné deti, až potom si išiel po tašku. Tá pani, čo mala na starosti kľúč, sa ho spýtala, čo sa stalo, tak jej to povedal. Povedala, aby počkal na chodbe a išla do asistentovne. O tom, čo sa stalo, sa rozprával ešte s asistentkou a so ženou obvineného J. J., ktorá mu po rozhovore povedala, že sa má rozhodnúť, či chce ísť hneď domov, alebo ešte zostať tam. Chvíľu ešte ostal, aby nebol taký uplakaný a potom za 2 minúty išiel domov. Na otázky vyšetrovateľa uviedol, že keď odchádzal z miestnosti, obvinený mu na otázku prečo to urobil povedal, že vraj znásilnil prváčku, načo mu on odpovedal, že ju iba zdvihol zo zeme. Nato obvinený naštvane uviedol, že mu to je jedno, že to je tiež znásilnenie podľa neho. K spôsobu, akým ho obvinený zvalil na zem, uviedol, že ho najprv strčil, ale on sa iba tak potácal, až potom ho zvalil za plecia na zem a rýchlo si na neho obkročmo sadol. Sedel na ňom celou váhou. Spôsobil mu zranenie hrudníka a krvné podliatiny na hlave vo vlasoch, zozadu hlavy, na tvári a na spodnej pere, pričom sa mu nedali otvoriť ústa. Mal to strašne opuchnuté, bolelo to a tiekla mu krv z nosa, čo zbadal v umyvárke. Modriny mal na tvári, na rukách, na ľavej strane hrudníka a na chrbte. Zranenie chrbta vzniklo asi ako ho zvalil na zem, lebo sa silno udrel. Keď ho zvalil na jednej časti bol koberec a na druhej dlážka, pričom ho

presunul na koberec. V prednej časti hlavy ho obvinený chytil za vlasy, trieskal mu ju o zem, pričom on si dal ruky za hlavu a preto mal prst taký napuchnutý. Nepamätal si, ktorou rukou mu obvinený spôsobil modrinu na hrudníku. Na začiatku ho opakovane udieral lakťami, potom ho fackoval jednou rukou, čo ho najprv až tak nebolelo, iba štípalo, ale potom to už bolelo. Asi 5 sekúnd ho škrtil jedno rukou, pričom vnímal, že sa mu nedalo dýchať. Líca ho boleli týždeň, tvár a ostatné ho bolelo iba nejakú hodinu po bitke. Na druhý alebo tretí deň, keď si išiel vyzliecť nohavice, sa zohol a začal plakať lebo ho bolelo na hrudníku a nemohol dýchať. V domácom liečení bol mesiac. Pri bitke sa nebránil, len plakal. Keď mu búchal hlavu o zem, dal si za hlavu ruky a keď ho škrtil, tak mu dával ruku preč, čo sa mu nepodarilo. Snažil sa rukami zabrániť, aby ho nebúchal. Intenzívnejšie sa nebránil, lebo obvinený bol silnejší. Počas bitky mu obvinený hovoril, že je „sviňa“, „skurvený hajzel“ a stále opakoval „zabijem ťa“. Hlavou mu prechádzalo, že čo ak to myslí naozaj a že do tej školy už nepôjde. Bál sa o svoj život a zdravie. V miestnosti „Cukrík“ okrem nich nikto nebol, pričom incident mohol trvať približne 5 minút. Keď uviedol, že mu obvinený zakričal do tváre ako lev, myslel tým, že mu tento zakričal tak zúrivo. Obvinený hovoril dosť hlasno a to aj vyhrážky, kričal na neho. Potom z neho vstal a poslal ho umyť sa, lebo bol krvavý. Domov prišiel s kamarátom Z. G., pretože tento mu volal, či idú von a on plakal. Tento sa začal strachovať, že čo sa stalo a preto vyšiel von a išiel s ním domov. Mame doma povedal, že ho obvinený zbil a rozprávali sa o tom. Počas cesty zo školy domov nespadol, ani ho nezbil niekto iný. Rovnako sa neudrel ani počas domácej liečby. Všetky zranenia mu spôsobil obvinený. Pred daným incidentom bol obvinený v pohode, ale trochu sa ho bál. Potom voči nemu pociťoval väčší strach a nenávisť. Na otázku obhajcu aký má vzťah s vlastným otcom odpovedal, že niekedy po ňom kričí a nadáva mu, ale inak majú dobrý vzťah. S mamou má vzťah ešte lepší, len ju niekedy nepočúva. S otčimom majú vzťah striedavý, raz dobrý, raz zlý, kričia po sebe a hádajú sa. V minulosti, keď veľmi nepočúval, dal mu otčim slabšiu facku. On sa potom tresol do radiátora a následne povedal starkej, že to bol otčim. Na ďalšie otázky obhajcu uviedol, že poranený mal prst na ľavej ruke, ktorý nemohol úplne vystrieť. Toto však nemohli učiteľky, s ktorými sa rozprával vidieť, lebo si oblečením zakrýval ústa a prst mal schovaný pod ním. Obvinený na neho pri útoku kričal tak nahlas, že to mohlo byť počuť aj vo vedľajších miestnostiach. Hlavu mu o zem udieral silno, aj to dunelo o podlahu. Po škrtení na svojom krku nespozoroval žiadne modriny. Ešte pred tým, ako mu začal dávať facky, ho udieral päsťou do hrudníka, potom tam mal modriny.

Matka mal. svedka - svedkyňa - poškodená P. D. o celom skutku vie len z počutia od svojho syna a pred súdom vypovedala o tom, ako bola doma, keď A. prišiel zo školy aj s kamarátom s Z. G., skrýval sa na chodbe a plakal. Bol zbitý, mal fialové pery, červenú tvár, modriny na chrbte a jej povedal, že ho zbil Aleš za to, že keď išli so spolužiakom z obedu po schodoch, bola tam prváčka, ktorú oni chytili okolo pása a pýtali sa jej, „aké pipíky má rada“. Prišla učiteľka, videla že dievča plače a povedala o tom riaditeľovi, ktorý následne odviedol A. na osobitnej miestnosti „cukrík“, kde ho zhodil na zem a začal ho biť a vyhrážať sa mu, že je „skurvený hajzel a zabije ho“. A. začal škrtiť a že „ak nepovie, koho to je vina, zaškrtí ho“. Potom ho poslal do umyvárky, prišiel za ním a povedal, aby bol chladný. A. išiel potom do triedy, nechcel povedať čo sa stalo.

Ohľadom rozporov jej výpovede s výpoveďou učinenou v prípravnom konaní uviedla, že pred vyšetrovateľom dňa 30.09.2016 o škrtení syna a vyhrážok riaditeľa povedala vtedy len tak zhruba, prešla už doba, ale čo vtedy vypovedala, je pravda.

Potvrdila, že vzťahy biologického otca s A. nie sú dobré, tento pri výchove na syna používal vulgarizmy, otec mu škaredo vulgárne nadával „ skurvený hajzel“, že jeho „skurvenú mater zabije“. Tiež potvrdila, že A. v minulosti klamal, nepravdivo obvinil jej priateľa zo zranení, ktoré si A. spôsobil sám. Vtedy bol na neho nahnevaný, ale na riaditeľa nahnevaný nebol, aby klamal, jej syn mal rád riaditeľa a učiteľov, ale ak riaditeľ A. po fyzickom útoku povedal, že v škole končí, mohol sa A. nahnevať.

Svedkyňa A.. O. D., splnomocnená zástupkyňa poškodeného VšZP sa ku skutku vyjadriť nevedela a v prípade uznania viny si uplatnila náhradu škody vo výške 80,57 € , ako náklady spojené s liečbou A.. A. S..

V priebehu konania pred súdom boli vypočuté ako svedkyne zamestnankyne na Súkromnej základnej škole Magurská č. 16 v Banskej Bystrici A.. J. J., A.. D. J., A. S., A.. A. A., D. G., A.. A. W. a čítané výpovede svedkýň A.. A. D. W. A.. W. D., pričom ani jedna z nich nebola priamou svedkyňou skutku a vyjadrovali sa najmä k osobe tak obžalovaného Z.. W.W. Š.W. (bol ich priamym nadriadeným), ako i k osobe A. A. S..

Svedkyňa A.. J. J., družka obžalovaného uviedla, že v čase skutku bola na MD, zastupovala ju p. G., ktorá jej keď ona prišla v ten deň do školy, povedala o incidente, že A. S. A. násilne držali prváčku P.. K... Poobede jej volala p. S., že A. plače, preto išla do asistovne, zobrala ho do inej miestnosti, aby zistila, čo sa deje. On jej povedal, že sa bojí, že urobí to čo urobil. Pýtala sa ho, či potrebuje pomoc, na čo jej A. povedal, že sa bojí ísť domov, že by chcel ísť radšej k otcovi, lebo sa s mamou nerozpráva.

Potvrdila, že A. aj v škole klamal, hral rolové hry, jeho správanie malo sexuálny podtón, obťažovanie. Veľmi rád mal menšie deti, s rovesníkmi nevychádzal, keď mu títo odporovali, vtedy prišiel tlak. Hrával dominantné ženské role ( kráľovné, matky), mladší boli jeho poddaní, sluhovia. Pri nevôli menších detí začal byť zúrivý a násilný. A. povedal že radšej by išiel k otcovi, lebo sa s mamou nerozpráva, situácia bola napätá. Vie, že aj rodičia žiaka W.. F.. podali sťažnosť na A., malo to sexuálny podtón, nútil ho pomenovať penis, ukazovať ako sa tento „honí“, všetko čo súvisí so sexuálnym prejavom s penisom.

Svedkyňa A.. D. J. - vedúca vychovávateľka sa pred súdom pridržiavala svojej výpovede z prípravného konania, kedy vypovedala o tom, ako si ona v deň skutku okolo obeda vyžiadala mal. A. z hodiny výtvarnej výchovy, nakoľko sa ho chcela spýtať na incident, ktorý sa mal stať daného dňa, kedy mal počas cesty z jedálne obťažovať prváčku P.. K.. . Ona s A. hovorila sama vo voľnej triede, bola rozčúlená z toho, čo sa stalo a kričala na neho, aby nechodil do jej triedy, neoslovoval mladšie deti a nevyhľadával ich. A. začal plakať, pretože mu vysvetlila, že daného dňa má stretnutie s rodičmi žiaka, ktorí sa na neho písomne sťažovali. A. povedal, že ho to mrzí, že sa to už nestane, ale nevie sa ovládať, podľahne tomu, že niečo také spraví a až neskôr vie, že urobil zle a ľutuje to, napriek tomu ho to láka a urobí to opäť. Potom A. odprevadila naspäť do ateliéru a daného dňa ho už nestretla. S obžalovaným sa v ten deň stretla viackrát, rozoberali blížiace sa stretnutie s mamou žiaka, ktorá sa na A. sťažovala, celý deň na ňu pôsobil pokojne, žiadne neobvyklé ani agresívne správanie si u neho nevšimla. Incident s A. jej nespomenul. V minulosti nebola svedkom toho, že by obvinený fyzicky trestal žiakov.

O skutku vie len z počutia, v tom čase ona mala tanečný krúžok na tej chodbe, ale ďalej od „cukríka“, nepočula nič. Jej trieda a „cukrík“ sú na jednej chodbe, vzdialené od seba asi 10-12 metrov a teda keby došlo ku kriku, udieraniu, ona by to nepočula.

A. bol podľa nej veľmi hravý, na druhej strane však veľmi výbušný, keď nebolo po jeho. Dokázal ísť fyzicky do detí, udrieť, vrieskať, uštipnúť. Z ničoho nič začal kričať. Tiež bol však veľmi bystrý a rýchlo sa učil. Často prišiel do konfliktu s mamou, chcel ísť k biologickému otcovi. Mal diagnostikovanú poruchu pozornosti s náznakmi poruchy správania. Po nástupe do školy sa s jeho matkou dohodli, že u neho vysadia psychofarmatiká, aby vedeli, ako sa bežne správa. Podľa jej názoru by A. bol schopný si niečo vymyslieť alebo zveličiť, aby vyriešil niečo, čo mu nesedí. Nemal dobrý vzťah s otčimom, mama podľa neho uprednostňovala mladšieho brata.

Vedela aj o sexuálnych konfliktoch A., pričom prvou informáciou o nich bola písomná sťažnosť matky jedného z ich žiakov, že A. jej syna naučil, ako sa masturbuje. Od ďalšej matky sa dozvedela, že v telocvični sa prváčka L. V. a jej syn mali vyzliecť, ľahnúť si na seba, dotýkať sa a ak to neurobia, A. sa im vyhrážal, že ich bude biť.

V konaní bola vypočutá ako svedkyňa A. S., ktorá pracuje na Súkromnej základnej škole Magurská č. 16 v Banskej Bystrici ako asistentka riaditeľa školy a mzdová účtovníčka a uviedla, že vedela o problémoch s maloletým. Incident nevidela, ale poobede jej zaklopala kolegyňa A., že A. plače, že ho riaditeľ zbil. A. bol opuchnutý, pozerala na neho či krváca, ale nekrvácal, mal opuchnuté líce a povedal len, že ho zbil riaditeľ a nechcel sa o tom rozprávať. Bolela ho len hlava, z nosa nekrvácal, nebolel ho, chcel sa rozprávať s otcom, nie s mamou, lebo sa s ňou vtedy nerozprával. Nikdy nebola svedkom toho, že by obžalovaný fyzicky trestal žiakov.

Svedkyňa A.. A. A., ktorá je vychovávateľkou a učiteľkou na Súkromnej základnej škole Magurská č. 16 v Banskej Bystrici, sa tiež pri svojom výsluchu pred súdom pridržiavala svojej výpovede z prípravného konania v celom rozsahu, kedy uviedla, že dňa 08.06.2016 mala v práci poobedný klub a bola v ateliéri s deťmi, kde asi okolo 14:30 hod. prišil A. ku dverám ateliéru a zavolal ju k sebe, pričom videla, že si ústa zakrýva, asi mikinou. Spýtal sa jej, či mu nepodá jeho tašku. Túto mu podala a spýtala sa ho, prečo si zakrýva tvár. Nechcel jej to povedať, ale na jej naliehanie jej ukázal tvár a ona videla, že mal opuchnuté

pery. Povedal jej, že mu to urobil obžalovaný, nepovedal však akým spôsobom, plakal. Následne ho odprevadila do administratívnej miestnosti tzv. „asistentovne“ k A. S.. Podľa jej názoru nepotreboval ošetrenie, sťažoval sa len na to, že nechce ísť domov, že sa bojí mamy, ale nehovoril, že by ho niečo bolelo. Tiež jej povedal, že ho obžalovaný zbil preto, lebo hovoril prváčke L. V., škaredé slová. Taktiež si spomenula, že A. nechcel chodievať domov, tvrdil, že jeho mama si všímala len mladšieho brata.

Svedkyňa D. G., učiteľka na 1. stupni, vypovedala, že dňa 08.06.2016 sa s maloletým A. v škole stretla a bola svedkom toho, že keď deti išli z obeda, malá prváčka P.. K.. bola učupená v kúte na schodisku, kde plakala a A. stál nad ňou so šuplíkom v ruke a pýtal sa jej „ aké kokoty má rada vo svojej piči, lebo ak nepovie rozbije jej šuflík o hlavu“. Ona následne prváčku L. V. odviedla do triedy a A. povedala, že sa to bude ešte riešiť, nakoľko jej bolo zrejmé, že takéto správanie sa u neho neprejavilo po prvýkrát. O danom incidente povedala kolegyni J., J. aj iným kolegyniam, obžalovanému o tom ona osobne nepovedala, pretože ho v ten deň v škole nestretla, ale nikdy nebola svedkom násilného správania obžalovaného k deťom.

Naopak už v minulosti videla, že mal. A. často robil prváčke P.. K.. zle, napr. ju ťahal za vlasy, bol také veľké dieťa v malom tele, prejavuje sa u neho puberta a náznaky sexuality. Keď išiel po chodbe, vydával zvuky ako pri súloži, používa oplzlé nadávky skoro každý deň. Keď klamal, dal hlavu dole, vymýšľal si, zatĺkal, neodpovedal, okúňal sa, nevidela na ňom, že by ho niečo mrzelo.

Svedkyňa A.. A. W. vypovedala, že v daný deň bola s mal. A. na hodine výtvarnej výchovy, pričom okolo 13:00 hod. prišla do ateliéru učiteľka D. J. a vyžiadala si A., ktorý mohol byť preč asi 15 minút a po jeho návrate na ňom bolo vidno, že bol smutný, rozrušený a mal slzy na krajíčku. Nezisťovala o čom sa bavili a po nejakom čase prišiel do ateliéru obžalovaný a povedal, že potrebuje hovoriť s A., pričom z jeho vážneho hlasu vycítila, že bol nahnevaný a z výrazu A. bolo vidno, že si bol vedomý, že spravil niečo zlé. Ďalej uviedla, že miestnosť „Ateliér“ je od miestnosti „Cukrík“ vzdialená asi 4 metre, pričom ak by v tejto miestnosti niekto kričal alebo búchal niečím o podlahu, v ateliéri by to bolo pravdepodobne počuť, pričom ona žiadny neobvyklý hluk nepočula a tiež nikdy nebola svedkom toho, že by obžalovaný fyzicky trestal žiakov. Bola svedkom toho, že v daný deň o 14.30 h si prišiel Marek pre tašku, držal si ruku na tvári, nechcel nič povedať, nakoniec povedal že ho W. zbil, plakal, sadol si na chodbu. Mal opuchnutý červený nos, ale nesťažoval sa, že ho niečo bolí.

A. charakterizovala ako dieťa, ktoré malo obdobie pokoja striedajúce sa s obdobím „výbuchov“. Bol agresívny, ak mu niekto niečo nesplnil. Nadával, hádzal stoličku v triede, búchal dverami a škriekal na druhých. V kolektíve s rovesníkmi vychádzal zle, bezdôvodne provokoval žiakov.

Na hlavnom pojednávaní sa zároveň za súhlasu prokurátora, obžalovaného a poškodenej čítali výpovede svedkov A.. Z. G. z čl. 167-170, A.. A. D. z čl. 159-163 a A.. W. D. z čl. 163-166.

Svedok A.. Z. G. ako svedok uviedol, že dňa 08.06.2016 v čase okolo 14:00 hod. telefonoval A. na mobil a volal ho von, pričom mu tento povedal, že nevie, či bude môcť ísť von, lebo ho zbil obvinený a asi bude mať „prúser“. Následne sa stretli vonku na ulici Karpatská, kde mu A. povedal, že ho obvinený zbil, ukazoval mu, ako ho búchal a čo mu robil, že ho bil lakťom, asi raz ho kopol na zemi a dal mu päsťou do úst alebo ho udieral päsťami. Ďalej mu hovoril, že ho bolí brada pod spodnou perou, ústa a ruka, pričom ukazoval na rameno a ruku pod ramenom po lakeť. Videl na ňom napuchnutú spodnú peru, iné zranenia si nevšimol. Nevidel, že by mu tiekla krv, avšak spomenul mu, že mu tiekla krv z úst. A. mu tiež povedal, že ho obvinený vtiahol do nejakej miestnosti v škole a tam ho začal biť. Spravil to kvôli tomu, že sa nejakého dievčaťa pýtal neslušné veci a to dievča kvôli tomu plakalo. A. mu spomenul aj to, že ho obvinený zbil viackrát a tiež, že mal aj ostatné deti odtiahnuť do miestnosti v škole, zbiť ich tam a povedať im, že sa nemá dostať von, čo sa udialo v škole. A. sa v danej chvíli bál, čo mu ešte urobia rodičia za dôvod, za ktorý ho zbil obvinený. Bol vystrašený, bál sa obvineného aj rodičov. Mamy sa bál, že mu zakáže chodiť von a otca, že ho strašne zbije. A. si nezvykol vymýšľať alebo klamať. Tento mu následne povedal, že mama reagovala tak, že najskôr kričala, nech sa to viac nestane, ale žiadny zákaz mu nedala. Reakciu otca neuviedol.

Svedkyňa A.. A.W. D.Á. vypovedala, že dňa 08.06.2016 v čase medzi 15:00 hod. až 17:00 hod. stretla maloletého A., keď vychádzal zo školy, tento plakal, pôsobil na ňu nahnevane a vybehol zo školy. A. býval často v takom stave. Vyzeral, ako keby bol nahnevaný na celý svet, zdutý a uzavretý do seba.

Striedali sa u neho stavy, keď bol úplne pozitívny alebo takýto nahnevaný. Všimla si, že bol červený v tvári. Iné zranenia na ňom nevidela. V takomto stave zvykol bývať prihrbený a prekrývať si tvár golierom alebo oblečením a takto bol skrčený aj toho dňa. Nerozprávala sa s ním, ani sa jej nepozdravil. A. vnímala ako problémového žiaka z dôvodu, že mával dve polohy osobnosti. Mával emočné záchvaty, kedy mal agresívne prejavy. Asi týždeň pred daným incidentom bol v silnom emočnom vypätí. Predtým udával, že nemá dobrý vzťah s otčimom a otcom, pričom oporou mu bola mama. V poslednom týždni však hovoril, že sa doma s mamou stále háda. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že svedkom fyzického trestania žiakov obvineným nebola ani raz.

Svedkyňa A.. W.W. D.Á. uviedla, že dňa 08.06.2016 v čase okolo 14:45 hod. na chodbe stretla maloletého A., ktorý sedel na chodbe na gauči oproti miestnosti „Cukrík“. Bol uplakaný, usoplený a mal červenú tvár. Fyzické zranenie ani krv na ňom nevidela. Neskôr videla na facebooku fotky jeho zranení, pričom ju prekvapilo, že na fotke mal v kútiku úst krv, nakoľko keď ho videla, krv v kútiku úst nemal, pery mal neporušené. Tiež ju prekvapili modriny na tvári, tie však nevedela posúdiť, pretože tvár mal červenú. S A. nehovorila, nakoľko k nemu v tej chvíli prišla kolegyňa A.. Osobu A. opísala ako konfliktnú s rovesníkmi. Mal vulgárny slovník, časté sexuálne narážky a fyzicky napádal deti. Nikdy nebola svedkom toho, že by obvinený fyzicky trestal žiakov.

V prípravnom konaní bol vyšetrený duševný stav obžalovaného Z.. W. Š. a súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 117/2016, 046/2016 ( na č.l.186-223), vypracovaným znalcom z odvetvia psychiatria MUDr. Renátou Lóškovou, ktorá v záveroch posudku konštatovala, že u obvineného nezistila duševné ochorenie v pravom slova zmysle ani inú prechodnú duševnú poruchu, ktorá by mala podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V dobe spáchania skutku bola u obvineného zistená abnormná afektívna reakcia. Tento však v dobe spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Rozpoznávacie schopnosti boli zachované a ovládacie schopnosti znížené len nepodstatne.

Znalkyňa MUDr. Renáta Lóšková sa pri svojom osobnom vypočutí pred súdom pridržiavala svojich záverov v celom rozsahu, tieto predniesla a dobu vyšetrenia u obžalovaného považovala za dostatočnú. Zároveň ňou uvedenú u obžalovaného „abnormnú afektívnu reakciu“ označila za afekt, krátkodobú citovú reakciu na podnet, ktorý môže byť rôzny, v tomto prípade správanie maloletého, ktoré bolo nevhodné, neslušné, vulgárne, ktoré sa navyše opakovalo.

Psychologické vyšetrenie maloletého A. S. vykonala znalkyňa PhDr. Martina Bečková, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 35/2016 (na č.l. - 255) a v jeho záveroch uviedla, že testovanie reality je u maloletého neporušené v jednoznačných situáciách, ale môže byť narušené v situáciách, ktoré sú pre neho náročné a zaťažujúce, kedy u neho ľahšie dochádza ak chybnému úsudku. Podnetovú situáciu má tendenciu redukovať a zjednodušovať s tým, že môže dochádzať k minimalizovaniu alebo redukovaniu dôležitosti niektorých prvkov a prehliadaniu jemnejších signálov. Na druhej strane zameriava pozornosť na okrajové a menej významné časti podnetovej situácie na úkor podstatnejších znakov, v dôsledku čoho môže dochádzať k chybnému úsudku. Úroveň krátkodobej pamäti je premenlivá. U maloletého nemožno vylúčiť určité skresľovanie skutočností. Nemalo by sa to však týkať faktov prežitých udalostí, ale skôr hodnotenia a jeho vlastných úsudkov o prežitom. Znalkyňa sa stotožnila s vyjadrením reedukačného centra, že niektoré fakty skresľuje, či zveličuje. Maloletý je ľahšie ovplyvniteľný okolím aj svojimi vnútornými potrebami, na základe čoho nemožno vylúčiť, že jeho výpovede môžu byť ovplyvnené čo sa týka skreslenia. Vyšetrením neboli zistené sklony ku konfabulácii. Po incidente maloletý prežíval strach a mal tendencie sa vyhýbať určitým situáciám a osobám. V dôsledku predmetnej udalosti u neho došlo k zvýrazneniu resp. potvrdeniu jeho obranného postoja voči okoliu. Nebolo však potrebné navštíviť špecialistu pre výrazné zhoršenie psychického stavu. Nemožno vylúčiť, že tento zážitok u maloletého nebude mať následok v ďalšej budúcnosti vo vzťahu k autoritám. Znalkyňa konštatovala, že výpoveď maloletého sa javí hodnoverne vzhľadom na viacero detailov, ktoré obsahovala.

Pred súdom osobne vypočutá znalkyňa PhDr. Martina Bečková, zotrvala na svojich záveroch s tým, že takéto vyšetrenie trvá až 4 hodiny. Potvrdila, že mal. niektoré fakty skresľuje a zveličuje, čo môže byť v záťaži, nie je psychotický, vie popísať fakty, ktoré prežil, fakt zachytí - ale prečo - tam už môže byť skreslenie. K nemu môže dôjsť zo strany maloletého, ak mu to má pomôcť, môže dôjsť ku klamstvám, ale neskôr neudrží tlak a sa prizná. Ohľadom psychických dôsledkov u maloletého uviedla, že tento je osobnosť, ktorá mala aj v minulosti problémy s fungovaním v bežnom živote, a teda nevie špecifikovať

následok toho, čo sa stalo v škole, či mu to spôsobilo niečo navyše, plachý bol aj v minulosti, už predtým u neho dochádzalo k tendencii izolácie od ostatných, má znížené sebavedomie. Ani pri v minulosti obvineniu otčima zo strany maloletého sa nejednalo o chorobné klamstvo, nebola zistená ani jeho motivácia, zrejme chcel získať pozornosť. Nevie vylúčiť, či v danom prípade klamal alebo nie, je to subjektívna voľba, preto sa to nedá zistiť žiadnym vyšetrením, ale podľa sily emócií, môže dôjsť k zvyšovaniu skresľovania skutočností. Maloletý je schopný zachytiť realitu, fakty, ale inak to môže interpretovať.

Súd sa na hlavnom pojednávaní tiež čítaním oboznámil s listinnými dôkazmi, medzi ktoré patrili vyčíslenie škody čl. 88-89, lekárske správy čl. 286-291, fotodokumentácia čl. 293-297, - 304, 320-326, plán budovy čl. 327, psychologické správy čl. 335-337, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica čl. 338, charakteristiky A.. A. S. čl. 339, 341, charakteristiky čl. 349, 352-355, odpis z registra trestov čl. 348, lustrácie súdu čl. 401-405, trestný rozkaz sp. zn. -429 čl. 409-410, odpor proti trestnému rozkazu čl. 430-432, písomné podanie obhajcu čl. 517-518, písomné podanie prokurátora s prílohami čl. 551-555, písomné vyjadrenie obhajcu k podaniu prokurátora čl. 560-563, po prečítaní ktorých námietky a ani pripomienky neboli.

V rámci doplnenia dokazovania po zrušení rozsudku prvostupňového súdu súdom odvolacím, súd na návrh obhajoby dovypočul svedkyňu Y. A., matku S. A., ktorý sa pozná s A. S.. Potvrdila, že v lete v roku 2018 po medializovaní tejto trestnej veci prišiel jej syn za ňou a v emóciách jej povedal, že komunikoval s A. S. po skutku, ktorý mu hovoril o tom že „si zranenia urobil sám, že dostal Š. tam kde chcel, používal nadávky“. Keďže to považovala za závažné, opýtala sa ho, či si to uložil a tak z toho, čo mu ostalo urobil screenshoty - fotky obrazovky, lebo komunikácia medzi synom a S. bola cez mobilný telefón, nevie cez akú aplikáciu. Toto až po lete povedala J. J. - družke obžalovaného, aj iným osobám, ale polícii toto nesignalizovala. Zároveň súdu cestou obhajoby predložila mobilný telefón jej syna bez zásahov do neho, pre prípadné dokazovanie, keďže niečo syn odfotil z obrazovky a to by malo byť v ňom, niečo ale A. S. zmazal.

Zároveň bolo súdu ako listinný dôkaz predložené notársky overené písomné čestné prehlásenie svedkyne A. zo dňa 18. 10. 2018, ktorého obsahom je to, čo uviedla osobne aj pred súdom.

Vzhľadom na uvedené nové skutočnosti došlo k osobnému vypočutiu svedka A. A. S. pred súdom a to za prítomnosti psychológa PhDr. Martiny Bečkovej, v neprítomnosti obžalovaného, kedy tento potvrdil, že keď sa rozprával s Z. G. o tom čo sa stalo, ako ho obžalovaný zbil a vyhrážal sa mu, ako sa mu vyhrážal mu bližšie nepovedal a nepovedal mu ani to, že mal strach. Ani doma keď sa rozprával s mamou, nič jej o vyhrážaní nepovedal, len keď išli k lekárovi na pohotovosť. Už si veľmi nepamätá čo jej povedal. Nepoprel, že s kamarátom S. A. komunikoval cez facebooce, Simon mu niečo komentoval a on mu odpísal, že sa do toho nemá starať, že je to jeho vec. Po otázke prokurátorky čo povedal kamarátovi ohľadom obžalovaného, maloletý svedok ostal ticho, sklonil hlavu, uvádzal že mu je zle, že sa mu strašne točí hlava. Následne uviedol že nevie čo bolo v komunikácii, nepamätá si. V závere ale zotrval na tom, že obžalovaný sa mu vyhrážal, že mu povedal že ho zabije. Bitku a vyhrážanie si nevymyslel.

V konaní tiež prokurátorom navrhnutá nová svedkyňa A.. K. X. uviedla, že A. pozná ako jeho psychiatrička od jeho 3 rokov a celý čas sa u neho rieši strach, trpí úzkosťou odlúčenia. Mal pubertálne opozičné obdobie, odmietal užívať lieky, ale po incidente s obžalovaným bol iný, bol ochotný spolupracovať, bol prístupnejší, bola s ním lepšia spolupráca - začal brať lieky. Vie to, lebo po incidente bol dňa 09. 06. 2016 u nej a rozprával, že to s chlapcami zle nemyslel, o príčine konfliktu nehovoril, nehovoril o žiadnom vyhrážaní, skôr bol vystrašený, ale nevie z koho, nepýtala sa ho.

Súd na návrh poškodenej vypočul aj svedkyňu Y. I. zamestnankyňu štátneho Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, v ktorého starostlivosti je A. od roku 2010 a potvrdzovala dôveryhodnosť výpovede A.. Nakoľko v priebehu výsluchu svedkyňa popisovala priebeh skutku zhodne ako bolo uvedené v rozhodnutí súdu po úprave skutkovej vety a táto súdu potvrdila, že daný rozsudok mala pred výpoveďou k dispozícii od matky maloletého, preto súd na jej výpoveď v časti týkajúcej sa skutku, neprihliadal. Na druhej strane však o krivom obvinení otčima maloletým v minulosti svedkyňa žiadnu vedomosť nemala.

V rámci doplnenia dokazovania súd podrobil znaleckému skúmaniu aj cestou obhajoby predložený mobilný telefón S. A., pričom toto skúmanie ostalo bezvýsledné, keďže zo záverov znaleckého posudku č. 32/2019 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jaroslavom Osterom vyplynulo, že predmetný mobilný telefón nebolo možné preskúmať neinvazivnými forenznými metódami.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie dieťa, ktorým sa podľa 127 ods. Tr. zák., rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak neustanovuje inak.

Pojem trestný čin je teda možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností, charakterizujúcich individuálne určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v . Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná resp. u mladistvých väčšia ako malá.

Z opačnej strany, v § 10 ods. 2 Tr. zák. je jednoznačne uvedené, že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa citovaného ustanovenia sa jedná o výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov vo vzťahu k prečinu a je dolnou hranicou platnou pre prečiny.

Stupeň závažnosti teda nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách, ale je určený spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, ako i mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa. Všetky tieto uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných a podstatné je, aby ich závažnosť bola nepatrná.

Vzhľadom na uvedené, v danom prípade a na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní, treba uviesť, že:

Spôsob vykonania činu obžalovaným Z.. W. Š. neostal jednoznačne v celom rozsahu preukázaný, nakoľko jeho priamymi účastníkmi boli len obžalovaný a mal. A. S., ktorí sa vo svojich výpovediach rozchádzali. Obžalovaný Z.. W. Š. počas celého konania popierajúc skutok ako celok, úprimne oľutoval a potvrdil, že ľudsky a profesionálne zlyhal. Nepoprel, že A.. A. S. potom, ako ho odviedol z vyučovania do inej miestnosti, kde s ním zostal sám, zvalil na zem a sadol si na neho obkročmo a keď maloletý ležal na zemi na chrbte, ho udieral otvorenou dlaňou do tváre. K vulgárnemu nadávaniu a vyhrážkam smrťou A.. A. S. sa však obžalovaný počas celého konania vyjadriť nevedel, jednoznačne to ale nepoprel, len uviedol, že si nespomína, či pri ním vedenom fyzickom útoku na maloletého, tomuto niečo hovoril. Zdôraznil však, že v jeho slovníku sa vulgárne vyjadrenia a vyhrážania sa zabitím, nenachádzajú. A.. A. S. sám potvrdil, že keď sa rozprával s Z. G. o tom čo sa stalo, ako ho obžalovaný zbil, mu nepovedal bližšie, ako sa mu obžalovaný vyhrážal a nepovedal mu ani to, že mal strach. Tiež doma keď sa rozprával s mamou, nič jej o vyhrážaní nepovedal. Naopak, v konaní bolo preukázané, že vulgárne spojenia počúval A.. A. S.Ť. v minulosti často práve od svojho biologického otca, ktorý pri výchove na syna používal vulgarizmy, otec mu škaredo vulgárne nadával „ skurvený hajzel“, že jeho „skurvenú mater zabije“, čo potvrdila aj jeho matka - v konaní vypočutá svedkyňa - poškodená P. D., ktorá potvrdila

aj to, že A. v minulosti klamal, nepravdivo obvinil jej priateľa zo zranení, ktoré si spôsobil sám. Určité skresľovanie skutočností a ovplyvniteľnosť okolím u mal. A. zistila aj znalkyňa PhDr. Martina Bečková.

Čo sa týka následkov, ktorým by mal byť strach A.. A. S.W. spôsobeného vyhrážaním sa obžalovanému jeho zabitím, na čom A.. A. zotrval, tak práve strach a úzkosť je to, čím trpí A.. A. nie len od údajného skutku zo dňa 8. júna 2016, ale ktorými tento trpí preukázateľne minimálne od svojich 3 rokov, od kedy je v starostlivosti svojej psychiatričky - svedkyne MUDr. Veroniky Rumanovej, ktorej tiež pri ich spoločnom stretnutí po skutku, o príčine konfliktu nehovoril a nehovoril ani o žiadnom vyhrážaní.

Okolnosťami, za ktorých bol čin obžalovaným spáchaný, sú v danom prípade u neho existujúce resp. neexistujúce poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Na strane obžalovaného Z.. W. Š. nebola zistená súdom ani jedna priťažujúca okolnosť, ale práve naopak bolo zistené, že tento nebol v minulosti ani raz súdom trestaný a teda viedol riadny život, čo môže súd vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., keďže navyše tento v minulosti nebol riešený ani priestupkovo.

Pre mieru zavinenia a teda pre subjektívnu stránku uvedeného trestného činu spáchaného obžalovaným je potrebné preukázanie, že tento konal úmyselne, čo jednoznačne preukázané ako celok nebolo, práve s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností poškodenému hrozilo z útoku.

Pohnútkou obžalovaného Z.. W. Š. podľa súdu teda jednoznačne nebol jeho úmysel A.. A. S. napadnúť a vyhrážať sa mu, ale zrejmou pohnútkou bolo práve opakované nevhodné správanie sa A.. A. so sexuálnym podtónom, smerujúcim z jeho strany voči mladším spolužiakom, ktoré prekročilo hranice únosnosti žiaka v jeho veku, s ktorým správaním sa výnimočne stretne aj skúsený pedagóg vo svojej praxi. Táto pohnútka vo svojej podstate bola potvrdená aj znalkyňou MUDr. Renátou Lóškovou, ktorá pri svojom osobnom vypočutí pred súdom vyhodnotila u obžalovaného „abnormnú afektívnu reakciu“, teda ako afekt, krátkodobú citovú reakciu na podnet, ktorý môže byť rôzny, v tomto prípade sa jednalo o správanie sa maloletého, ktoré bolo nevhodné, neslušné, vulgárne, ktoré sa navyše opakovalo.

Vyhodnotiac súdom potom všetky kritériá pre určenie stupňa závažnosti činu spáchaného obžalovaným Z.. W. Š. v ich súhrne, tieto súd vyhodnotil ako nepatrné.

V závere je potrebné uviesť, že ak v prípade prejednávania prečinu na základe výsledkov dokazovania súd napríklad v dôsledku materiálneho korektívu ( ) dospeje k záveru, že nejde o prečin, ale že žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať, a vo veci ešte môže konať (napr. skutok ešte nie je premlčaný), neoslobodí obžalovaného spod obžaloby, ale postupuje podľa , podľa ktorého ustanovenia súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Z vyššie uvedených dôvodov, majúc teda zato, že skutok obžalovaného Z.. W. Š. nie je trestný čin, ale je jeho konanie možno subsumovať pod priestupky Proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. v platnom znení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a postúpil vec obžalovaného, Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Banskej Bystrici, k prejednaniu veci ako priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor

do 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Banskej Bystrici ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.