Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-36-2020.pdf
PDF · 78.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/36/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša na neverejnom zasadnutí dňa 23. apríla 2020 v trestnej veci obžalovaného Z.. W. K., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/6/2017 zo dňa 11.12.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpil vec obžalovaného Z.. W. K. , nar. XX. XX. XXXX v I. I., trvale bytom I. I., ul. J. S. č. XXXX/ XX, Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Banskej Bystrici k prejednaniu veci ako priestupku, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe, že 8. júna 2016 v čase okolo 14:00 hod. v I. I. na ul. A. č. XX v priestoroch S. Y.D. s neoficiálnym názvom „K. L." počas vyučovania v miestnosti označenej ako „T." napadol žiaka mal. A. S. tak, že potom ako ho odviedol z vyučovania do uvedenej miestnosti, kde s ním zostal sám, ho zvalil na zem a sadol si na neho obkročmo, pričom maloletý ležal na zemi na chrbte, kde ho udieral otvorenou dlaňou do tváre, vulgárne mu nadával a opakovane sa mu vyhrážal zabitím, čo u maloletého vzbudilo obavu o život, pretože obvinený na neho fyzicky útočil a keď vstal zo zeme, tak mu kázal, aby sa išiel umyť, čím mal. A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom I. I., ul. O. č. XX spôsobil mnohopočetné nekomplikované pomliaždenie hlavy, ramien, chrbta a ľavej ruky, ako aj pomliaždenie ľavej strany hrudnej steny s dobou liečenia do 7 dní, ktoré si vyžiadali ošetrenie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica, čím vznikla Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, ul. Panónska cesta č. 2, IČO: 35 937 874 škoda vo výške 80,57 €.
Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť, a to ihneď po jej vyhlásení na hlavnom pojednávaní, ktorú sťažnosť odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.02.2020. S rozhodnutím okresného súdu sa nestotožnil. Poukázal na to, že maloletý A.S. vypovedal, že obžalovaný sa mu pri konflikte vyhrážal, že ho zabije a stále opakoval, že ho zabije. Uviedol, že si to nevymyslel. Na vyhrážky reagoval tak, že bol ticho. Tieto u neho vyvolali obavu o život a zdravie. Okresný prokurátor ďalej uviedol, že po incidente sa mal. A. S. rozprával s Z. G. a tom, čo sa stalo, ako ho obžalovaný zbil a vyhrážal sa mu, ale akým spôsobom mu bližšie nepovedal a nepovedal mu ani to, že mal strach. Mame doma o vyhrážaní tiež nehovoril a povedal jej to až neskôr, keď išli k lekárovi na pohotovosť. Svedkyňa P. D. matka maloletého uviedla, že syn jej povedal o vyhrážaní, pociťoval strach, viac menej sa bál, ale nevedela sa vyjadriť, či to bolo pre bitku, alebo pre vyhrážky. Syn jej povedal, že sa nebránil z dôvodu, že sa obžalovaného bál. Poukázal na vyjadrenia znalkyne Z.. A. I. a vo vzťahu k pravdivosti a vierohodnosti výpovede maloletého A.S. aj na výpoveď Z. G.. Zdôraznil, že celý incident sa odohral za zatvorenými dverami, nikto iný ho nevidel. Skutočnosť, že maloletý poškodený o vyhrážaní nehovoril bezprostredne po skutku učiteľom v škole, resp. na ošetrení a na lekárskych kontrolách hodnotil okresný prokurátor tak, že sa prioritne riešilo napadnutie maloletého obžalovaným,
jeho zranenia, ktoré boli vo veľkej miere medializované a až výsluchom na polícii boli tieto skutočnosti objasňované. Zdôraznil, že obžalovaný napadol a vyhrážal sa dieťaťu, ktoré bolo vystrašené, bálo sa a určite takéto konanie zo strany obžalovaného nečakalo. Výpoveď svedkyne Y. A. ohľadne klamlivého obvinenie obžalovaného maloletým, k čomu sa mal A.S. priznať jej synovi sa znaleckým dokazovaním nepotvrdila. Prokurátor uviedol, že na rozdiel od súdu uveril tvrdeniam maloletého a neuveril výpovedi obžalovaného. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že úmyselné konanie obžalovaného nebolo preukázané ako celok, a to s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností poškodenému z útoku hrozilo. V závere okresný prokurátor uviedol, že obžalovaný sa ako riaditeľ školy a pedagóg dopustil závažnejšieho konania, ktoré možno hodnotiť ako neprijateľné, neetické, nemorálne, neakceptovateľné a odsúdeniahodné, teda konanie, ktoré vykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.03.2020 navrhol sťažnosť okresného prokurátora v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnuť. Mal za to, že sťažnosť nie je dôvodná a obsahuje radu nedôvodných tvrdení, pričom v sťažnosti boli neobjektívne konštatované len veci svedčiace v prospech jej argumentácie a teda v jeho neprospech. Považoval rozhodnutie okresného súdu za zákonné a správne. Poukázal na jednotlivé rozpory vo výpovediach maloletého týkajúce sa hlasitosti vyhrážok. Ďalej poukázal na absenciu svedkov počujúcich vyhrážanie, na slovné formulácie vyhrážok, ako aj na nedôveryhodnosť mal. A.S. Podľa jeho názoru existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa nebezpečne vyhrážal, tak ako to tvrdí obžaloba, pričom trval na tom, že sa nebezpečného vyhrážania nedopustil.
Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie, pričom dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nebola dôvodne podaná.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 Tr.zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Krajský súd k posudzovanej veci uvádza, že na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dané podmienky - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.
Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť napríklad priestupky od prečinov.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že objektom trestného činu (prečinu) nebezpečného vyhrážania je záujem na ochrane jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel.
Z obsahu sťažnosti prokurátora je zrejmé, že vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, pričom podľa jeho názoru vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje na skutočnosť, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého uznesenia len preto, že sťažovateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa. V danom prípade prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k objasneniu veci, pričom v napadnutom uznesení podrobne konštatoval jednotlivé dôkazy a tieto náležite vyhodnotil. Aj krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že nebol preukázaný v danej veci úmysel obžalovaného napadnúť mal A. S. a vyhrážať sa mu, ale zrejmou pohnútkou bolo práve opakované nevhodné správanie sa mal. A. S. so sexuálnym podtónom, smerujúcim z jeho strany voči mladším spolužiakom, ktoré prekročilo hranice únosnosti žiaka v jeho veku, s ktorým správaním sa výnimočne stretne aj skúsený pedagóg vo svojej praxi. Táto pohnútka vo svojej podstate bola potvrdená aj znalkyňou A.. X. P., ktorá pri svojom osobnom vypočutí pred súdom vyhodnotila u obžalovaného „abnormnú afektívnu reakciu", teda ako afekt, krátkodobú citovú reakciu na podnet, ktorý môže byť rôzny, v tomto prípade sa jednalo o správanie sa maloletého, ktoré bolo nevhodné, neslušné, vulgárne, ktoré sa navyše opakovalo. Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s uvedenými dôvodmi v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné. Podľa názoru krajského súdu v danej veci na podklade vykonaného dokazovania sú výrazné pochybnosti dokonca i v zistení, či vôbec slovo „zabijem" obžalovaný vyslovil na adresu poškodeného. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebola spoľahlivo preukázaná subjektívna úmyselná stránka konania obžalovaného, t.j. preukázanie jeho úmyslu konať spôsobom predpokladaným v ustanovení § 360 Trestného zákona. Kritériá pre určenie stupňa závažnosti činu spáchaného obžalovaným v ich súhrnne správne vyhodnotil okresný súd ako nepatrné. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom okresný súd správne postupoval, keď vec postúpil Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Banskej Bystrici, ako príslušnému na prejednanie ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd, nakoľko už neprichádza do úvahy vykonanie ďalších takých dôkazov, ktoré by mohli pomôcť k objasneniu celého prípadu, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por., sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.