Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľky: T. O., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu P. č. XXX, proti manželovi: T. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu P. č. XXX, t. č. bytom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 30. apríla 2018 č.k. -99, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 22.11.1980 na Matričnom úrade v Novom Živote rozviedol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za preukázaný tento skutkový stav: Účastníci ako štátni občania SR uzatvorili dňa 22.11.1980 manželstvo. U oboch išlo o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali v obci P. č.d. XXX, kde obaja t.č. aj bývajú. Manžel je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody.

1.2.2 Z manželského spolužitia účastníkov konania maloleté deti nepochádzajú.

1.2.3 Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -242 zo dňa 26.9.2018 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -264 zo dňa 6.12.2018 (právoplatný dňa 6.12.2018) bol manžel právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby - svojej manželky - navrhovateľky a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov nepodmienečne.

1.2.4 Navrhovateľka vníma manžela ako osobu agresívnu, spôsobujúcu jej vážne psychické útrapy v dôsledku čoho je už šiesty rok nútená navštevovať psychiatra. V manželovi necíti žiadnu citovú oporu, práve naopak, už dlhšiu dobu sa necíti s ním v domácnosti bezpečne, keďže tento sa jej vyhrážal zabitím. Tento stav hodnotí ako dlhodobo nemenný. K manželovi nič necíti, nemá ho rada a nevie si predstaviť s ním ďalej žiť. Aj napriek manželovmu nesúhlasu s rozvodom nemá záujem zotrvať v manželstve.

1.2.5 Manžel s rozvodom nesúhlasil, poprel svoju zodpovednosť za psychický stav navrhovateľky ako aj vyhrážky so zabitím. Manželstvo účastníkov vníma ako slušné a navrhovateľku ako chorobne žiarlivú.

1.2.6 Manželia spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú minimálne od januára 2018.

1.3 Právne veci posúdil ako nárok navrhovateľky ako manželky domáhať sa rozvodu manželstva s manželom, ktorý návrh nepodal podľa ZoR ( o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“), a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.

1.4 Manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Manželka dlhé roky (minimálne od roku 2013) žila pod tlakom svojvoľného správania sa manžela, ktorý ju neustále ponižoval a opakovane brutálnym spôsobom fyzicky napádal a to aj za prítomnosti ich spoločných detí. Doposiaľ si vinu za takéto správanie sa voči navrhovateľke nepriznáva a nie je ochotný sa navrhovateľke ospravedlniť za útrapy, ktoré jej spôsobil. Rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti. Zároveň rešpektujúc vôľu navrhovateľky, ktorá opakovane verbalizovala nezáujem o obnovenie manželského spolužitia a možnosť jeho obnovy jednoznačne odmietla, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

1.5 Ako dôvod rozpadu manželstva zistil dlhodobé agresívne správanie sa manžela voči navrhovateľke vyvolávajúce u nej odôvodnený strach o jej život a zdravie, vedúce k úplnému citovému odcudzeniu sa navrhovateľky voči manželovi.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na C.m.p. ( v znení neskorších predpisov).

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním manžel s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu navrhovateľky dôvodiac, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( C.m.p.).

2.2 Poprel tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu, že neplatil nájomné (toto údajne platil aj počas posledných piatich rokov a to aj počas ich manželských nezhôd), že by manželstvo s navrhovateľkou uzavrel po trojmesačnej známosti (nakoľko podľa jeho názoru to bolo po ročnej známosti) a že by navrhovateľku psychicky alebo fyzicky týral.

2.3 Súdu prvej inštancie vytkol, že vo veci nevypočul ich dcéru T. O., jeho brata T. O. a sestru R. E., ktorých výpovede by preukázali pravdivosť jeho tvrdení.

3.1 Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4.1 Manžel v replike k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach dôvodiac, že navrhovateľkou manipuluje ich dcéra a syn.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou ( a a a C.m.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie ( C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. je návrh navrhovateľky ako manželky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktorý návrh nepodal poukazujúc na hlboko a trvalo rozvrátené vzťahy manželov, pre ktoré ich manželstvo neplní účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manžela je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

7.1 Konanie vo veciach rozvodu manželstva je konaním návrhovým, upraveným v C.m.p.

7.2 Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7.3 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manžela sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie dôvody však dopĺňa nasledovné:

9.1 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9.2 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9.3 Podľa § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada (2 veta prvá).

9.4 Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

9.5 Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

9.6 Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.

9.7 Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod.. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

10. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom v odvolacom konaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal.

11. Účastníci konania ako manželia od januára 2018 nežijú v spoločnej domácnosti intímne sa nestýkajú a nehospodária spolu. Z toho vyplýva, že každý z manželov vedie od tohto času svoj život, a manželstvo je len formálne. Ide o dlhodobo nepriaznivý stav, kedy sa navrhovateľka manžela bojí, vzhľadom na jeho agresívne správanie sa k nej, vedúce k jej ponižovaniu a fyzickému a psychickému týraniu (ktoré bolo aj preukázané v trestnom konaní) a majúci za následok úplné citové odcudzenie sa navrhovateľky k manželovi.

12.1 Odvolací súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

12.2 So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

13. S poukazom na vyššie uvedené, v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte záujem o zachovanie manželstva. Za irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia uzatvorili manželstvo po jednoročnej známosti, že manžel platil nájomné, ako aj že spolu vychovali deti a v minulosti žili v slušnom manželstve, čím argumentuje manžel, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Na takomto závere nemohli nič zmeniť ani prípadné výpovede v konaní vypočutých svedkov navrhovaných manželom (ktorí mali súdu potvrdiť či už dlhodobosť vzťahu manželov pred uzatvorením manželstva, harmonickosť manželského spolužitia z obdobia spred rozvratu manželstva, platenie nájomného manželom aj počas nezhôd medzi manželmi, prípadne o psychiatrickom ochorení navrhovateľky od mladosti) a tak pokiaľ súd prvej inštancie v záujme hospodárnosti konania týchto svedkov nevypočul, konal správne. Odvolací súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už plnoleté, preto už nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletých detí. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie.

14. Na základe už uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

15.1 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh ( C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie ( ).

15.2 O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.m.p. v spojení s a , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle C.m.p..

16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).