Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-22-2019.pdf
PDF · 105.31 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I. O. XXXX/X, X., zast.: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava -mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, X., zast.: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova tr.49, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne: W. J., rod. D., nar. XX.X.XXXX bytom I. O. XXXX/ X, X. a žalovaného: O. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, X. k nehnuteľnostiam stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX.
II. Nehnuteľnosti stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 26.166,67 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd späťvzatie žaloby nepripúšťa.
V. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2019 domáhala zrušenia a vyporiadania podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor pre okres Zlaté Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX tak, aby boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a aby jej bola uložená povinnosť na vyrovnanie
podielu zaplatiť žalovanému sumu 14.053,78 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že sú spolu so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to žalobkyňa v podiele 2/3 - iny a žalovaný v podiele 1/3-ina. Zaslala žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu, žalovaný uviedol ako hodnotu jeho podielu sumu 36.666 eur. Znalecký odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľností bol vypracovaný pre účely dedičského konania, hodnota nehnuteľností bola 42.161,35 eura a potom hodnota 1/3 - iny je 14.053,78 eura. Všetky náklady spojené s udržiavaním nehnuteľností a prípadnými rekonštrukciami znáša žalobkyňa sama.
2.Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na námietkach voči znaleckému posudku Ing. C.. Žalobkyňa nesúhlasí s výškou, ktorá má byť vyplatená žalovanému. Znalec Ing. C. nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Mohol nahliadnuť do súdneho spisu, nakoľko ohľadne nehnuteľnosti prebieha spor, mal sa oboznámiť aj s vyjadreniami žalobkyne, mal upovedomiť aj žalobkyňu ako väčšinového spoluvlastníka keď sa konala ohliadka, neurobil to. Závery jeho posudku sú nedostatočné, nevyplývajú z aktuálneho stavu nehnuteľnosti. Znalec nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa sama svojpomocne rekonštruovala terasu, 5-6 rokov sa sama podieľa na prevádzke domu. Znalec použil na vypracovanie posudku len podklady jednej strany.
3.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá na písomnom vyjadrení k veci, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 25.9.2019 nebolo podané včas s poukazom na § 153 ods. 1 veta prvá CSP. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 13.8.2019, aj Znalecký posudok Ing. C.. Žalobkyňa urobila podanie po 6 týždňoch, čo nie je primeraná lehota a súd by nemal na jej podanie prihliadať. Znalecký posudok Ing. C. je rovnakej hodnoty ako keby bol súdom ustanovený znalec a preto je vylúčený postup podľa § 207 CSP ako navrhuje žalobkyňa. Žalobkyňa kvalifikovane nevyvrátila tvrdenia znalca. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí. Súhlasí s tým, aby jeho podiel na nehnuteľnostiach bol prikázaný žalobkyni. Čo sa týka vyplatenia podielu uplatňuje si sumu 26.166,67 eura s poukazom na znalecký posudok Ing. C., odpočítal od hodnoty nehnuteľnosti hodnotu garáže, ktorá nie je predmetom žaloby.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a súčasne sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedené Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor pre okres Zlaté Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX.
Žalobkyňa a žalovaný nadobudli svoje čiastočné vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na základe Uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 4.5.2018, v dedičskej veci po M. D., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, pod sp. zn. 32D/513/2014, Dnot 586/2014 a to žalovaný nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/6 k celku a žalobkyňa nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/3 k celku. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje podiel 1/3 k celku.
Dňa 4.7.2018 zaslal žalovaný žalobkyni list, ktorým ju vyzval na predloženie návrhu dohody a spôsob vysporiadania ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam.
Dňa 18.7.2018 zaslala žalobkyňa žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu 1/3 k celku.
Dňa 20.8.2018 bolo do advokátskej kancelária žalobkyne doručené vyjadrenie k ponuke na odkúpenie časti rodinného domu, v ktorom právny zástupca žalovaného uviedol odhadovanú všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k celku predmetných nehnuteľností na sumu 36.666 eur.
Dňa 26.9.2018 zaslala žalobkyňa stanovisko, nesúhlasila so sumou 36.666 eur a uviedla, že v dedičskom konaní bola odborným posúdením znalca Ing. C. E., PhD. zo dňa 29.10.2014 stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 42.161,35 eura a má záujme nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovaného za sumu 14.053,78 eura.
Dňa 8.10.2018 zaslal žalovaný list, kde uviedol, že súhlasí s predajom nehnuteľností za sumu 110.000 eur, avšak len za podmienky, že si žalobkyňa nebude uplatňovať žiadne náklady, ktoré údajne vynaložila na údržbu predmetných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu, nemá vedomosť o tom, že by vynaložila akékoľvek náklady na údržbu nehnuteľností, žalobkyňa nehnuteľnosti užívala na rekreačné účely, zaregistroval, že na balkóne bola zhotovené keramická dlažba, ale nevie, kto ju zhotovil a a bolo to vykonané bez akejkoľvek dohody s ním.
Listom zo dňa 24.10.2018 navrhla žalobkyňa žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za 73.332 eur, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 23.11.2018, trval na svojom návrhu v liste zo dňa 8.10.2018.
Zo Znaleckého posudku znalca Ing. G. C. č. 83/2019 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 8.5.2019 je suma 81.976,67 eura, zaokrúhlene 82.000 eur, z toho hodnota garáže je 3.499,58 eura, potom hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bez garáže, ktorá nebola predmetom žaloby, je suma 78.500,42 eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k celku je suma 26.166,67 eura.
Žalobkyňa podala k znaleckému posudku vyjadrenie, ktoré obsahovalo námietky voči znaleckému posudku, žalobkyňa namietala znalec použil ponuky, ktoré neboli vhodné, jeho slovné hodnotenie je neobjektívne, uvádza hornú hranicu zverejnených ponúk, ceny voľných stavebných pozemkov, namieta použitý koeficient predajnosti, zvolil maximálnu východiskovú hodnotu pozemku, namietala koeficient polohovej diferenciácie, bagatelizoval vplyv zákonných ochranných pásiem na pozemku záhrady, hodnota pozemku zodpovedá dolnej hranici ponukových cien.
Znalec na námietky žalobkyne reagoval písomne, uviedol, že v znaleckom posudku sú použité tri ponukové inzeráty, uverejnené na internete. Ponuky slúžia znalcovi pri výpočte k orientácii, na akej úrovni sa pohybujú trhové hodnoty v danej lokalite a v danom čase. Ponuky ceny pozemkov určujú limity trhových cien, t.j. tieto sa pohybujú od 39. 17 EUR/m2 do 62,80 EUR/m2. Pripomienka neobjektívnosti, v ďalšej časti je úplne mylná. Ním stanovená všeobecná hodnota pozemkov v ZP bola na úrovni 32,20 EUR/m2 t,j. pod úroveň minimálnej cenovej ponuky. Podľa oceňovacieho predpisu, výber vhodnej metódy vykoná znalec. Lokalita bola dokladovaná v ZP, že ide o lokalitu na výstavbu rodinných domov, i keď je to zrejmé po tvaro - miestnej obhliadke, i podľa územného plánu regiónu. Podľa územného plánu obce sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, citoval „pozemky a objekty s funkciou bývania“. V znaleckom posudku pri výpočte je použitý príslušný koeficient pre danú funkciu vo výške 1,30 - plochy obytných území -obytná poloha. Priemerný koeficient je presne v bode 3.1.1 popísaný. Sú popísané dva zdroje na určenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie. Koeficient doporučený ÚSI ŽU v Žiline bol stanovený pri tvorbe počítačového programu v roku 2005, veľmi ťažko môže vystihovať súčasnú cenu nehnuteľností. Modifikovaný priemerný koeficient bol doporučený v publikácii z roku 2012. Modifikácia metódy polohovej diferenciácie metodiky pre III. triedu - pre ostatné obce, bytové budovy je 0,20 - 0,50. Zvolený priemerný koeficient polohovej diferenciácie na úrovni 0,525 je objektívny a je zdôvodnený vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu, typ nehnuteľnosti, kvalitu použitých stavebných materiálov, dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite. Volil dovolenú východiskovú hodnotu pozemku, ním stanovená výsledná jednotková všeobecná hodnota pozemku je pod úroveň minimálnej ponuky trhových cien.
Dňa 18.11.2019 doručila žalobkyňa súdu späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť.
Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil.
5.Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastnícvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6.V priebehu konania došlo k späťvzatiu žaloby a to po tom ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.11.2019 bolo odročené na termín 11.12.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku, žalovaný so zastavením konania nesúhlasil. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní z časového hľadiska skôr., stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu, je tomu tak aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s poukazom na ustanovenie § 142 OZ a preto žalovaný musí udeliť výslovne súhlas so späťvzatím žaloby. Prezentované dôvody nesúhlasu žalovaného sú bez právneho významu, pretože ak žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby neudelí, tak ako je tomu v prejednávanej veci, súd späťvzatie žaloby nepripustí s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 CSP.
7.Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k určitej veci, vyjadrený určenou výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde, zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo súd. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliada sa na účelné využitie veci, ale aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
8.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stavba so súpisným číslom: XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor pre okres Zlaté Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje podiel 1/3 k celku. Nepochybné v konaní je, že medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností pretrvávajú nezhody, v podielovom spoluvlastníctve zotrvať nechcú, no k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo. Na základe týchto zistení možno potom dospieť k záveru, že žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná dôvodne. Reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, netvrdila to ani žalobkyňa, ani žalovaný. Reálne rozdelenie stavby je síce možné, ale museli by vzniknúť na základe stavebných úprav samostatné budovy /R 108/1967/. Nie je prípustné delenie podľa poschodí /horizontálne delenie/, ale len vertikálne delenie a to tak, že vznikne samostatná vec. Okrem toho, spoluvlastníci by sa museli vysloviť, že sú ochotní vynaložiť náklady na rozdelenie veci, ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná za nedeliteľnú /R 45/1991/. Preto v danej veci pripadá do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie celej veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam a mal za to, že najideálnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva bude prikázať nehnuteľnosti stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby: XX, popis stavby: Rodinný dom, a súčasne sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXXX/XX vo výmere
348 m2, druh pozemku: záhrada, vedené Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor pre okres Zlaté Moravce, obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá takto o nehnuteľnostiach aj navrhovala v petite žaloby rozhodnúť, žalovaný s takýmto návrhom súhlasil a okrem toho žalobkyňa má podiel na nehnuteľnostiach väčší ako žalovaný a to jej podiel predstavuje 2/3 - iny k celku a podiel žalovaného je 1/3- ina k celku. Z uvedeného prikázania nehnuteľností však vyplýva pre žalobkyňu povinnosť vyplatiť žalovaného, súd uložil žalobkyni na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 26.1667,67 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo je hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu podľa znaleckého posudku číslo 83/2019 vypracovaného Ing. G. C.. Primeranou náhradou je cena obvyklá v danom čase a mieste a v čase rozhodovanie súdu /napr. 22Cdo/1676/2002/. K dôvodom, prečo súd vychádzal z toho znaleckého posudku súd uvádza nasledovné argumenty. Žalobkyňa v žalobe vychádzala čo sa týka všeobecnej hodnoty nehnuteľností zo znaleckého posudku znalca Ing. C. E., ten však vypracoval znalecký posudok 29.10.2014 pre účely dedičského konania. Žalobkyni muselo byť zrejmé, že súd pri rozhodovaní vo veci nebude môcť vychádzať zo znaleckého posudku z roku 2014, je všeobecne známe, že hodnota nehnuteľností sa mení v závislosti od času a miesta a päť rokov starý znalecký posudok nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu ohľadne všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. V žalobe žalobkyňa nenavrhla vykonať dokazovanie na zistenie aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Podľa § 132 ods. 1 CSP, žalobca je povinný už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd pritom rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Procesné ustanovenia CSP kladú zvýšený dôraz na procesnú aktivitu strán konania, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Okrem toho v CSP je ustanovenie § 153 CSP, ktorý hovorí o sudcovskej koncentrácii konania, podľa názoru súdu mala žalobkyňa podať návrh na znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností už v žalobe, dokonca jej nič nebránilo dať si vypracovať súkromný znalecký posudok a predložiť ho súdu spolu so žalobou, súd nevidel dôvod na to, aby dal vo veci vypracovať nový znalecký posudok tak ako navrhla žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktorý predložil súkromný znalecký posudok Ing. C., pretože nepovažoval za hospodárne opakovane vykonávať znalecké dokazovanie, tu súd poukazuje na ustanovenie § 209 CSP v tom zmysle, že súkromný znalecký posudok znalca Ing. C., keďže obsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, je dôkazom, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania ustanovením znalca za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zamietol, jednak z dôvodu, že takýto návrh nebol podaný včas a jednak z dôvodu, že vo veci už bol vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému žalobkyňa podala námietky, tie boli znalcovi predložené a znalec sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a vyjadril sa k nim tak ako je popísané v bode 4. tohto v zistenom skutkovom stave. Na ďalšie vyjadrenie žalobkyne, ktoré bolo súdu predložené na pojednávaní dňa 13.11.2019 súd neprihliadal, nakoľko žalobkyňa ho nepredložila včas a vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu s poukazom na ustanovenie §153 ods. 2 CSP. Znalecký posudok Ing. C. súd považoval za hodnoverný a spôsobilý podklad pre rozhodnutie vo veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že sama žalobkyňa listom zo dňa 24.10.2018 navrhla žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za 73.332 eur, to potom znamená, že podľa jej názoru je hodnota nehnuteľností 109.998 eur a hodnota podielu žalovaného 36.666 eur, potom si sama musela byť vedomá tohto, že hodnota nehnuteľností nemôže byť taká akú uvádzala v žalobe a cena podľa znalca Ing. C., sa potom javí ako objektívna a reálna, pretože všeobecná hodnota nehnuteľností podľa jeho znaleckého posudku ku dňu 8.5.2019 je suma zaokrúhlene 82.000 eur, potom hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bez garáže, ktorá nebola predmetom žaloby, je suma 78.500,42 eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k celku je suma 26.166,67 eura. Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne, že sama svojpomocne rekonštruovala terasu a sama sa podieľala na prevádzke domu, k tomu neboli predložené žiadne dôkazy, ani nebolo navrhnuté dokazovanie v tomto smere, nebol uplatnený žiadny konkrétny nárok žalobkyne voči žalovanému. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, ktorý so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, súhlasil aj s prikázaním nehnuteľností žalobkyni a žalobe tak ako navrhovala žalobkyňa vyhovené nebolo ohľadne vyplatenia podielu zo zrušeného spoluvlastníctva, a súd mal za to, že žalobkyňa vo väčšej miere spôsobila to, že k dohode ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedošlo, pretože opakovane menila svoje vlastné návrhy na vyporiadanie, ako aj spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva z komunikácie medzi stranami sporu, dokonca doručila súdu aj späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť k čomu došlo až v priebehu konania po vykonanom dokazovaní a po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.