Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: W.. W. J., Q.., nar. XX.X.XXXX, bytom I. O. XXXX/X, X., zastúpená: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 753 510, proti žalovanému: O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova tr. 49, Nitra, IČO: 36 860 697, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -188 z 11. decembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP) rozsudkom č. k. -188 z 11. decembra 2019, zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne: W. J., rod. D., nar. XX.X.XXXX bytom I. O. XXXX/X, X. a žalovaného: O. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, X., k nehnuteľnostiam stavba so súpisným číslom: 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX. Druhým výrokom nehnuteľnosti stavba so súpisným číslom: 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX sa prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Tretím výrokom rozhodol, že žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 26.166,67 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd späťvzatie žaloby nepripustil a piatym výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na (ďalej len „“ alebo len „OZ“), , , .

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2019 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, aby boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a aby jej bola uložená povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému sumu 14.053,78 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že sú spolu so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to žalobkyňa v podiele 2/3-iny a žalovaný v podiele 1/3-ina. Zaslala žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu, žalovaný uviedol ako hodnotu jeho podielu sumu 36.666 eur. Znalecký odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľností bol vypracovaný pre účely dedičského konania, hodnota nehnuteľností bola 42.161,35 eura a potom hodnota 1/3-iny je 14.053,78 eura. Všetky náklady spojené s udržiavaním nehnuteľností a prípadnými rekonštrukciami znáša žalobkyňa sama. 4. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na námietkach voči znaleckému posudku Ing. Martišku. Žalobkyňa nesúhlasila s výškou, ktorá má byť vyplatená žalovanému. Znalec Ing. Martiška nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Mohol nahliadnuť do súdneho spisu, nakoľko ohľadne nehnuteľnosti prebieha spor, mal sa oboznámiť aj s vyjadreniami žalobkyne, mal upovedomiť aj žalobkyňu ako väčšinového spoluvlastníka keď sa konala ohliadka, neurobil to. Závery jeho posudku sú nedostatočné, nevyplývajú z aktuálneho stavu nehnuteľnosti. Znalec nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa sama svojpomocne rekonštruovala terasu, 5-6 rokov sa sama podieľa na prevádzke domu. Znalec použil na vypracovanie posudku len podklady jednej strany. 5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že znalecký posudok Ing. Martišku je rovnakej hodnoty ako keby bol súdom ustanovený znalec, a preto je vylúčený postup podľa ako navrhuje žalobkyňa. Žalobkyňa kvalifikovane nevyvrátila tvrdenia znalca. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí. Súhlasí s tým, aby jeho podiel na nehnuteľnostiach bol prikázaný žalobkyni. Čo sa týka vyplatenia podielu uplatňuje si sumu 26.166,67 eura s poukazom na znalecký posudok Ing. Martišku, odpočítal od hodnoty nehnuteľnosti hodnotu garáže, ktorá nie je predmetom žaloby. 6. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a súčasne sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedené Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX. Žalobkyňa a žalovaný nadobudli svoje čiastočné vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na základe Uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 4.5.2018, v dedičskej veci po M. D., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, pod sp. zn. , a to žalovaný nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/6 k celku a žalobkyňa nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/3 k celku. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje podiel 1/3 k celku. Dňa 4.7.2018 zaslal žalovaný žalobkyni list, ktorým ju vyzval na predloženie návrhu dohody a spôsob vysporiadania ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam. Dňa 18.7.2018 zaslala žalobkyňa žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu 1/3 k celku. Dňa 20.8.2018 bolo do advokátskej kancelárie žalobkyne doručené vyjadrenie k ponuke na odkúpenie časti rodinného domu, v ktorom právny zástupca žalovaného uviedol odhadovanú všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k celku predmetných nehnuteľností na sumu 36.666 eur. Dňa 26.9.2018 zaslala žalobkyňa stanovisko, nesúhlasila so sumou 36.666 eur a uviedla, že v dedičskom konaní bola odborným posúdením znalca Ing. Mariána Vyparinu, PhD. zo dňa 29.10.2014 stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 42.161,35 eura a má záujme nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovaného za sumu 14.053,78 eura. Dňa 8.10.2018 zaslal žalovaný list, kde uviedol, že súhlasí s predajom nehnuteľností za sumu 110.000 eur, avšak len za podmienky, že si žalobkyňa nebude uplatňovať žiadne náklady, ktoré údajne vynaložila na údržbu predmetných nehnuteľností počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu, nemá vedomosť o tom, že by vynaložila akékoľvek náklady na údržbu nehnuteľností, žalobkyňa nehnuteľnosti užívala na rekreačné účely, zaregistroval, že na balkóne bola zhotovené keramická dlažba, ale nevie, kto ju zhotovil a bolo to vykonané bez akejkoľvek dohody s ním. 7. Listom zo dňa 24.10.2018 navrhla žalobkyňa žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za 73.332 eur, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 23.11.2018, trval na svojom návrhu v liste zo dňa 8.10.2018. 8. Zo Znaleckého posudku znalca Ing. Petra Martišku č. 83/2019 zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 8.5.2019 je suma 81.976,67 eura, zaokrúhlene 82.000 eur, z toho hodnota garáže je 3.499,58 eura, potom hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bez garáže, ktorá nebola predmetom žaloby, je suma 78.500,42 eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k celku je suma 26.166,67 eura.

9. Žalobkyňa podala k znaleckému posudku vyjadrenie, ktoré obsahovalo námietky voči znaleckému posudku, žalobkyňa namietala znalec použil ponuky, ktoré neboli vhodné, jeho slovné hodnotenie je neobjektívne, uvádza hornú hranicu zverejnených ponúk, ceny voľných stavebných pozemkov, namieta použitý koeficient predajnosti, zvolil maximálnu východiskovú hodnotu pozemku, namietala koeficient polohovej diferenciácie, bagatelizoval vplyv zákonných ochranných pásiem na pozemku záhrady, hodnota pozemku zodpovedá dolnej hranici ponukových cien. 10. Znalec na námietky žalobkyne reagoval písomne, uviedol, že v znaleckom posudku sú použité tri ponukové inzeráty, uverejnené na internete. Ponuky slúžia znalcovi pri výpočte k orientácii, na akej úrovni sa pohybujú trhové hodnoty v danej lokalite a v danom čase. Ponuky ceny pozemkov určujú limity trhových cien, t. j. tieto sa pohybujú od 39, 17 EUR/m2 do 62,80 EUR/m2. Pripomienka neobjektívnosti, v ďalšej časti je úplne mylná. Ním stanovená všeobecná hodnota pozemkov v bola na úrovni 32,20 EUR/m2, t. j. pod úroveň minimálnej cenovej ponuky. Podľa oceňovacieho predpisu, výber vhodnej metódy vykoná znalec. Lokalita bola dokladovaná v , že ide o lokalitu na výstavbu rodinných domov, i keď je to zrejmé po tvaro - miestnej obhliadke, i podľa územného plánu regiónu. Podľa územného plánu obce sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, citoval „pozemky a objekty s funkciou bývania“. V znaleckom posudku pri výpočte je použitý príslušný koeficient pre danú funkciu vo výške 1,30 - plochy obytných území - obytná poloha. Priemerný koeficient je presne v bode 3.1.1 popísaný. Sú popísané dva zdroje na určenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie. Koeficient doporučený ÚSI ŽU v Žiline bol stanovený pri tvorbe počítačového programu v roku 2005, veľmi ťažko môže vystihovať súčasnú cenu nehnuteľností. Modifikovaný priemerný koeficient bol doporučený v publikácii z roku 2012. Modifikácia metódy polohovej diferenciácie metodiky pre III. triedu - pre ostatné obce, bytové budovy je 0,20 - 0,50. Zvolený priemerný koeficient polohovej diferenciácie na úrovni 0,525 je objektívny a je zdôvodnený vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu, typ nehnuteľnosti, kvalitu použitých stavebných materiálov, dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite. Volil dovolenú východiskovú hodnotu pozemku, ním stanovená výsledná jednotková všeobecná hodnota pozemku je pod úroveň minimálnej ponuky trhových cien. 11. Dňa 18.11.2019 doručila žalobkyňa súdu späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Prvoinštančný súd uviedol, že došlo k späťvzatiu žaloby a to po tom ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.11.2019 bolo odročené na termín 11.12.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku, žalovaný so zastavením konania nesúhlasil. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní z časového hľadiska skôr, stáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu, je tomu tak aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s poukazom na ustanovenie , a preto žalovaný musí udeliť výslovne súhlas so späťvzatím žaloby. Prezentované dôvody nesúhlasu žalovaného sú bez právneho významu, pretože ak žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby neudelí, tak ako je tomu v prejednávanej veci, súd späťvzatie žaloby nepripustí s poukazom na ustanovenie . 12. Prvoinštančný súd uviedol, že podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k určitej veci, vyjadrený určenou výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde, zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo súd. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravuje , ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliada sa na účelné využitie veci, ale aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. 13. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stavba so súpisným číslom: 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX. Spoluvlastnícky

podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje podiel 1/3 k celku. Nepochybné v konaní je, že medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností pretrvávajú nezhody, v podielovom spoluvlastníctve zotrvať nechcú, no k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo. Na základe týchto zistení možno potom dospieť k záveru, že žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná dôvodne. Reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, netvrdila to ani žalobkyňa, ani žalovaný. Reálne rozdelenie stavby je síce možné, ale museli by vzniknúť na základe stavebných úprav samostatné budovy /R 108/1967/. Nie je prípustné delenie podľa poschodí / horizontálne delenie/, ale len vertikálne delenie a to tak, že vznikne samostatná vec. Okrem toho, spoluvlastníci by sa museli vysloviť, že sú ochotní vynaložiť náklady na rozdelenie veci, ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná za nedeliteľnú /R 45/1991/. Preto v danej veci pripadá do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie celej veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam a mal za to, že najideálnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva bude prikázať nehnuteľnosti stavby so súpisným číslom 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a súčasne sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedené Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá takto o nehnuteľnostiach aj navrhovala v petite žaloby rozhodnúť, žalovaný s takýmto návrhom súhlasil a okrem toho žalobkyňa má podiel na nehnuteľnostiach väčší ako žalovaný a to jej podiel predstavuje 2/3-iny k celku a podiel žalovaného je 1/3-ina k celku. 14. Z uvedeného prikázania nehnuteľností však vyplýva pre žalobkyňu povinnosť vyplatiť žalovaného, súd uložil žalobkyni na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 26.1667,67 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo je hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu podľa znaleckého posudku číslo 83/2019 vypracovaného Ing. Petrom Martiškom. Primeranou náhradou je cena obvyklá v danom čase a mieste a v čase rozhodovanie súdu / napr. 22Cdo/1676/2002/. K dôvodom, prečo súd vychádzal z toho znaleckého posudku súd uvádza nasledovné argumenty. Žalobkyňa v žalobe vychádzala čo sa týka všeobecnej hodnoty nehnuteľností zo znaleckého posudku znalca Ing. Mariána Vyparinu, ten však vypracoval znalecký posudok 29.10.2014 pre účely dedičského konania. Žalobkyni muselo byť zrejmé, že súd pri rozhodovaní vo veci nebude môcť vychádzať zo znaleckého posudku z roku 2014, je všeobecne známe, že hodnota nehnuteľností sa mení v závislosti od času a miesta a päť rokov starý znalecký posudok nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu ohľadne všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. V žalobe žalobkyňa nenavrhla vykonať dokazovanie na zistenie aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. 15. Poukázal na s tým, že žalobca je povinný už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd pritom rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Procesné ustanovenia kladú zvýšený dôraz na procesnú aktivitu strán konania, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Okrem toho v je ustanovenie , ktorý hovorí o sudcovskej koncentrácii konania, podľa názoru súdu mala žalobkyňa podať návrh na znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností už v žalobe, dokonca jej nič nebránilo dať si vypracovať súkromný znalecký posudok a predložiť ho súdu spolu so žalobou, súd nevidel dôvod na to, aby dal vo veci vypracovať nový znalecký posudok tak ako navrhla žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktorý predložil súkromný znalecký posudok Ing. Martišku, pretože nepovažoval za hospodárne opakovane vykonávať znalecké dokazovanie, tu súd poukazuje na ustanovenie v tom zmysle, že súkromný znalecký posudok znalca Ing. Martišku, keďže obsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého

posudku, je dôkazom, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania ustanovením znalca za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zamietol, jednak z dôvodu, že takýto návrh nebol podaný včas a jednak z dôvodu, že vo veci už bol vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému žalobkyňa podala námietky, tie boli znalcovi predložené a znalec sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a vyjadril sa k nim tak ako je popísané v bode 4. tohto v zistenom skutkovom stave. Na ďalšie vyjadrenie žalobkyne, ktoré bolo súdu predložené na pojednávaní dňa 13.11.2019 súd neprihliadal, nakoľko žalobkyňa ho nepredložila včas a vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu s poukazom na ustanovenie . Znalecký posudok Ing. Martišku súd považoval za hodnoverný a spôsobilý podklad pre rozhodnutie vo veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že sama žalobkyňa listom zo dňa 24.10.2018 navrhla žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za 73.332 eur, to potom znamená, že podľa jej názoru je hodnota nehnuteľností 109.998 eur a hodnota podielu žalovaného 36.666 eur, potom si sama musela byť vedomá tohto, že hodnota nehnuteľností nemôže byť taká akú uvádzala v žalobe a cena podľa znalca Ing. Martišku, sa potom javí ako objektívna a reálna, pretože všeobecná hodnota nehnuteľností podľa jeho znaleckého posudku ku dňu 8.5.2019 je suma zaokrúhlene 82.000 eur, potom hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bez garáže, ktorá nebola predmetom žaloby, je suma 78.500,42 eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k celku je suma 26.166,67 eura. Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne, že sama svojpomocne rekonštruovala terasu a sama sa podieľala na prevádzke domu, k tomu neboli predložené žiadne dôkazy, ani nebolo navrhnuté dokazovanie v tomto smere, nebol uplatnený žiadny konkrétny nárok žalobkyne voči žalovanému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, ktorý so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, súhlasil aj s prikázaním nehnuteľností žalobkyni a žalobe tak ako navrhovala žalobkyňa vyhovené nebolo ohľadne vyplatenia podielu zo zrušeného spoluvlastníctva, a súd mal za to, že žalobkyňa vo väčšej miere spôsobila to, že k dohode ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedošlo, pretože opakovane menila svoje vlastné návrhy na vyporiadanie, ako aj spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva z komunikácie medzi stranami sporu, dokonca doručila súdu aj späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť k čomu došlo až v priebehu konania po vykonanom dokazovaní a po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie . V zmysle ustanovenia , rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 17. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa vo výrokoch I., II. III. a V. (formálne označené napadnuté výroky III. IV. a V.), žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že súd neuskutočnil predbežné prejednanie sporu, v ktorom by uviedol svoj predbežný názor. Rozporuplné konanie sudcu pretože na jednej strane nevykonal predbežné prejednanie sporu, a teda nevyužil inštitút, účelom ktorého je zefektívnenie a zrýchlenie konania, pričom má súčasne slúžiť i na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí, na strane druhej vlak súd nepripustil žalobkyňou navrhovaný dôkaz predložený na pojednávaní dňa 13.11.2019, a to práve s odvolaním sa na hospodárnosť konania. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že tak ako uvádzame nižšie súd nestanovil žalovanej pri žiadnom zo svojich procesných úkonov akúkoľvek lehotu na vyjadrenie sa.

18. Žalobkyňa od prvej chvíle po oboznámení sa so Znaleckým posudkom Ing. Peter Martiška kvalifikovane namietala tento znalecký posudok a uvádzala konkrétne rozpory medzi stavom nehnuteľnosti podľa vypracovaného znaleckého posudku a medzi skutočným stavom nehnuteľnosti. Znalec Ing. Martiška sa nevysporiadal so všetkými pripomienkami, ktoré boli podané vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 23.09.2019 súd pochybil v tom, že toto vyjadrenie znalca to dňa 28.09.2019 akceptoval ako dostatočný dôkaz. Vyjadrenia podané Ing. Martiškom nie sú odborne prijateľné, sú značne svojvoľné, vykazujú známky arbitrárnosti a nemajú oporu v odborných publikáciách, na ktorí sa znalec síce odvoláva, avšak pri stanovovaní výšky koeficientov a vzorcov pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti tieto v konečnom výpočte absolútne nezohľadňuje.

19. Znalec mal právo resp. povinnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s ním, a teda oboznámiť sa so skutočnosťami tvrdenými oboma stranami sporu, čím by bola zabezpečená nestrannosť vypracovaného znaleckého posudku. Znalec tak však z nám neznámych dôvodov neurobil. Žalobkyňa ako väčšinová spoluvlastníčka bola osobou, ktorá vedela znalcovi poskytnúť overené informácie týkajúce sa aktuálneho stavu nehnuteľnosti. Uviedla tiež, že o udržiavanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu sa podieľala výlučne žalobkyňa po dobu posledných 5 rokov. 20. Žalobkyňa ďalej prvoinštančnému súdu vyčítala, že zamietol žiadosť žalovanej o vykonanie opakovaného znaleckého dokazovania v súlade s ustanovením zo dňa 23.09.2019 za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa od počiatku konania namietala a vecne a kvalifikovane rozporovala posudok znalca Martišku. Súd počas celého priebehu konania žalobkyňu ani v jednom prípade nevyzval na vyjadrenie k podaniam žalovaného a teda žiadnym spôsobom časovo neohraničil prípustnosť uplatňovania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Na základe vyššie uvedeného mala za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu zásady hospodárnosti, pretože ani pri jednom zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania nebola zo strany žalobkyne zmeškaná akákoľvek lehota. 21. Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukazovala na zásadné rozdiely medzi znaleckým posudkom znalca Martišku a znaleckým posudkom zo dňa 20.12.2019 znalca Ing. Ľuboša Fusku. Ako prílohu k odvolaniu žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 1/2020 zo dňa 3.1.2019 vypracovaný znalcom Ing. Ľubošom Fuskom. 22. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný tak, že Civilné sporové konanie nie je ovládané princípom tzv. legálneho poriadku, podľa ktorého by jednotlivé fázy konania obligatórne nasledovali v predpísanom poradí. Preto je i predbežné prejednanie sporu konštruované ako fakultatívna fáza sporu, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Nariadenie predbežného prejednania sporu je namieste predovšetkým tam, kde skutková a právna zložitosť prípadu, ako aj výsledok procesného postupu podľa umožňujú súdu ustáliť, že predbežné prejednanie sporu bude mať svoj procesný význam so zreteľom na procesnú efektívnosť ďalšieho postupu v konaní. Nenariadenie predbežného prejednania sporu a nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu z dôvodu uplatnenia základného princípu zakotveného v , podľa ktorého strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti, sú dve rozdielne veci. Žalobkyňa svoje vyjadrenie zo dňa 13.11.2019 (podanie žalobkyne označené ako: „VEC: Vyjadrenie Žalobcu k Vyjadreniu znalca Ing. Peter Martiška zo dňa 28.9.2019 a predloženie fotodokumentácie“ predložené súdu s prílohami o rozsahu niekoľko desiatok strán až na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 13.11.2019) nepredložila včas. Preto pokiaľ súd prvej inštancie využil možnosť uplatnenia sankcie zakotvenej v ust. pre prípad nesplnenia povinnosti uloženej v stranou sporu a na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 13.11.2019 neprihliadol, nepriznal mu procesnoprávne účinky, tak postupoval v súlade s a v takomto postupe súdu nemožno zistiť porušenie procesných práv žalobkyne. 23. Uviedol, že znalec Ing. Peter Martiška vo svojom podaní označenom ako: „Vyjadrenie k vyjadreniu k Znaleckému posudku zo dňa 8.5.2019“ zo dňa 28.9.2019 kvalifikovane a relevantne vyvrátil všetky podstatné námietky žalobkyne, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom vyššie uvádzanom vyjadrení zo dňa 23.9.2019 doručenom súdu dňa 25.9.2019. Vzhľadom k tomu neobstojí tvrdenie žalobkyne, že znalec sa nevysporiadal so všetkými pripomienkami obsiahnutými v jej vyjadrení a že súd pochybil, pokiaľ vyjadrenie znalca zo dňa 28.9.2019 akceptoval ako dostatočný dôkaz. Znalec Ing. Peter Martiška nevedel o tom, že žalobkyňa podala v predmetnej veci žalobu na súd. O podaní žaloby zo strany žalobkyne sa dozvedel až dňa 29.5.2019 (deň doručenia listu právneho zástupcu žalobkyne z 27.5.2019), pričom tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Petra Martišku, tento bol vyhotovený už dňa 8.5.2019, a preto ani ja, ani mnou o vyhotovenie znaleckého posudku požiadaný znalec Ing. Peter Martiška sme nevedeli o tom, že v predmetnej veci prebieha súdne konanie. 24. V predmetnej veci, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, ktorý spoľahlivo zistil z dôkazov, ktoré v predmetnej veci vykonal, súd prvej inštancie skutkový stav v danej veci zistil procesným postupom podľa . Súd taktiež riadne odôvodnil svoje rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy a z akého dôvodu nevykonal. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia, v neposlednom rade súd z dôkazu vykonaného znaleckým posudkom Ing. Petra Martišku správne stanovil hodnotu nehnuteľností, ku ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo a správne stanovil sumu, ktorú zaviazal žalobkyňu zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva jemu žalovanému. Pokiaľ ide o Znalecký posudok č. 1/2020 znalca Ing. Ľuboša Fusku zo dňa 3.1.2020, na tento dôkaz nemôže odvolací súd prihliadať, pretože tento dôkaz nebol navrhnutý a predložený včas, žalobkyňa požiadala znalca o vyhotovenie

uvedeného znaleckého posudku tak, ako to z toho posudku vyplýva, až dňa 16.12.2019, teda po skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, dokonca až po vyhlásení napadnutého rozsudku. V závere poukázal na ponuku 2 portálu Nehnuteľnosti.sk z dnešného dňa, z ktorého je zrejmé, že podstatne starší dom (dom z roku 1940) ako je dom, ktorý je predmetom tohto konania (začiatok užívania v roku 1972) sa v Topoľčiankach predáva za cenu 79 000 eur, ktorá skutočnosť taktiež nasvedčuje na účelovosť a najmä na nesprávnosť znaleckého posudku Ing. Ľuboša Fusku.

25. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na už uvedenom.

26. K uvedenému sa vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval podľa jeho názoru žalobkyňou neodpovedané rozhodujúce otázky, resp. argumenty.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňa náležitosti , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario , keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

28. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

30. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam: stavba so súpisným číslom: 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX tak, aby boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a aby jej bola uložená povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému sumu 14.053,78 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že sú spolu so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to žalobkyňa v podiele 2/3-iny a žalovaný v podiele 1/3-ina.

31. Odvolací súd v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

32. Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

33. Podľa , ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.

34. Účelom a cieľom predbežného prejednania sporu je ujasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností, vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Predbežné prejednanie

sporu konštruovane ako fakultatívna fáza sporu, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Predbežné prejednanie sporu bude namieste predovšetkým tam, kde skutková a právna zložitosť prípadu, ako aj výsledok procesného postupu podľa umožňujú súdu ustáliť, že predbežné prejednanie sporu bude mať svoj procesný význam so zreteľom na procesnú efektívnosť ďalšieho postupu v konaní. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 639 s.).

35. Odvolací súd vo vzťahu k jednotlivým výčitkám žalobkyne v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že predbežné prejednanie sporu nie je nevyhnutnou „fázou“ súdneho konania, preto nebolo možné konštatovať porušenie práv žalobkyne na spravodlivý proces tým, že súd výslovne nerealizoval predbežné prejednanie sporu. Obdobný rozsah procesných práv mohla a mala žalobkyňa realizovať v tomto súdnom konaní bez ohľadu na predbežné prejednanie sporu.

36. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

37. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

38. Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

39. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 40. Z pohľadu potrebne zisťovaného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že spravodlivo „nachádzajúci“ skutkový stav sa potýka s problematikou vyvažovania miery dokazovania zisteného skutkového stavu na jednej strane a skutočným stavom (objektívnou pravdou), ktoré sa môžu a nemusia zhodovať. Sporový civilný proces je založený na potrebe zistenia skutkového stavu ( ). Dostatočnosť hľadania pravdy je determinovaná potrebou napĺňať potreby právnej istoty účinne. V procese hľadania (potrebnej) pravdy sa civilného sporového procesu zúčastňujú súd, strany konania a iné zúčastnené osoby. V prípade súdu ide v základnej rovine zisťovaných skutočností o činnosť prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu. 41. V rámci dokazovania v civilnom procese platí zásada (pozri v spojení s ), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí „ (), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 697 s.). 42. Odvolací súd uvádza, že kardinálnym problémom tohto konania z pohľadu žalobkyne bola otázka dokazovania a výčitiek žalobkyne, že prvoinštančný súd nezistil výšku hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti správne. Stále platí, že ten kto niečo tvrdí a je v jeho záujme tvrdenú skutočnosť preukázať, musí uniesť dôkazné bremeno. Z pohľadu zisťovania skutkového stavu nie je pre súd v kontradiktórnom spore rozhodujúce, ktorá zo strán je pôvodcom dôkazného prostriedku (prostriedku procesného útoku a obrany) na dokázanie tvrdenej skutočnosti. Jedinými kritériami sú relevancia, zákonnosť a hodnovernosť. Hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je skutočnosťou, ktorej preukázanie je v záujme oboch strán sporu, pričom je treba prihliadnuť na koncepciu civilného procesu, kedy sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní ( ). Ak má súd v čase vyhlasovania dostatočne zistený skutkový stav a tento v rámci hodnotenia dôkazov možno označiť za správny, je vylúčené a je v rozpore so zásadou zákonnosti a hospodárnosti, vykonávať dokazovanie navyše.

43. Cieľom zákonne vykonaného dokazovania je formálna pravda. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho predostrú strany sporu svojimi tvrdeniami a dôkazmi v prípade spornosti tvrdených

skutočností. Dôraz sa kladie na zodpovednosť strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

44. Okrem iných teda možno označiť zásadu hospodárnosti konania ( ) a zásadu zisťovania skutkového stavu ( ) za vedúce idey civilného sporového procesu, ktoré majú za cieľ medzi stranami sporu právnu istotou účinne (zákonne a včas). Uvedené znamená, že pokiaľ súd vyhodnotí, že v tej ktorej fáze dokazovania považuje spornú skutočnosť za preukázanú a tento záver vyplynul zo správneho hodnotenia dôkazov, potom je naplnený aj cieľ, ktorým je zistenie skutkového stavu, na základe ktorého môže subsumpciou právnych predpisov o spore rozhodnúť. Nie je teda potrebné dokazovať tú istú skutočnosť ďalšími dôkazmi, pokiaľ súd správne „dostatočnosť“ dokazovania zistil.

45. V tomto prípade, tak ako už bolo spomenuté žalobkyňa poukazovala na tvrdenú skutočnosť o hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Vyparinu z roku 2014, čo vyhodnotil prvoinštančný súd ako nepoužiteľný dôkaz. Odvolací súd len dodáva, že taký dôkazný prostriedok nemal kvalitu presvedčivého dôkazu, hoci išlo o zákonný a relevantný dôkazný prostriedok. Jednoznačne je treba dať za pravdu prvoinštančnému súdu v tom, že znalecký posudok z roku 2014 nemohol byť podkladom pre súdne rozhodovanie v roku 2019 (to platí aj vo vzťahu ku dňu podania žaloby), pretože bol „starý“. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. marca 1992, vychádzajúc z ktorého možno dospieť k záveru, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou sporu) nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

46. Podľa , ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

47. Podľa , ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. 48. Podľa , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

49. Podľa , ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

50. Koncepcia dokazovania, ktorá počíta s obidvoma dôkaznými prostriedkami sleduje hospodárnosť konania, a to ako z časového hľadiska, tak aj z hľadiska nákladov konania. Z tohto dôvodu zákonodarca priorizuje odborné vyjadrenie, ak nie sú splnené predpoklady na nariadenie znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie sa preferuje až pri posúdení zložitých odborných otázok, keď odborné vyjadrenie nepostačuje. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 761-762 s.).

51. Odvolací súd teda konštatuje, že tam kde je potrebné zistenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že pre rozhodnutie vo veci, nie je nevyhnutné, aby skutočnosti potrebné pre rozhodnutie boli posudzované znalcom tam, kde pre zistenie skutkového stavu postačuje odborné vyjadrenie. V obdobných prípadoch by podľa názoru odvolacieho súdu postačovalo odborné vyjadrenie ako zdroj informácií o hodnote nehnuteľnosti.

52. V tomto prípade bol prvoinštančný súd vychádzal zo súkromného znaleckého posudku Ing. Martišku. V konaní bolo predložené vyjadrenie žalovaného spolu s odkazom na znalecký posudok Ing. Martišku č. 83/2019 zo dňa 8.5.2019, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vypriadavanej nehnuteľnosti vo výške 82 000 eur. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 23.9.2019 vyplynulo, že namietala závery znaleckého posudku Ing. Martišku a v závere navrhol odročenie pojednávania konaného dňa 30.9.2019 z dôvodu, že bez opakovane vykonaného znaleckého dokazovania a bez nového riadneho znaleckého posudku by podľa

jej názoru bolo súdne pojednávanie zmarené. Prvoinštančný súd neakceptoval návrh na odročenie pojednávania.

53. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 prvoinštančný súd vykonal predbežné posúdenie sporu ( ) s tým, že zamietol návrh na doplnenie dokazovania a z významu tohto oznámenia súdu bolo možné zistiť, že predložený súkromný znalecký posudok Ing. Martiška spolu s písomným vyjadrením považoval prvoinštančný súd v danej fáze a aj pre rozhodnutie v konaní za dostatočný podklad zisťovania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, hoci žalobkyňa navrhovala ďalšie znalecké dokazovanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvoinštančný súd konštatoval nedôvodnosť ďalšieho dokazovania a oneskorenosť uplatnenia takého prostriedku procesného útoku. K uvedenému odvolací súd len konštatuje, že pre dovolací súd bol rozhodujúcim dôvodom to, že ďalšie dokazovanie nebolo na mieste, pretože z iného dôkazu bolo možné hodnoverne a presvedčivo skutkový stav zistiť ( ).

54. Skutkový stav, konkrétne o výške hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností priblížil dôkazným prostriedkom žalovaný a to tým, že predložil znalecký posudok Ing. Martišku. K uvedenému znaleckému posudku z hľadiska relevancie, zákonnosti a hodnovernosti odvolací súd odkazuje na argumentáciu prvoinštančného súdu s tým, že tento dôkaz bol výsledkom znaleckej činnosti v zozname znalcov zapísaného znalca, ktorý má svoju znaleckú zodpovednosť. Odvolací súd považuje uvedený znalecký posudok za hodnoverný dôkaz, ktorý sa vysporiadal so zisťovanou skutočnosťou (hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti) presvedčivo. Znalec sa presvedčivo vyjadril aj k námietkam žalobkyne. Odvolací súd nesúhlasí s výčitkou žalobkyne, že znalec mal povinnosť nahliadnuť do súdneho spisu pred podaním znaleckého posudku. Takú povinnosť by mal obligatórne len vtedy, ak by súčasťou spisu boli inak nedosiahnuteľné listiny alebo iné podklady, ktoré by pre znaleckú činnosť boli nevyhnutné. V tomto prípade išlo súkromný znalecký posudok, ktorý zákon považuje v zmysle za znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Z tohto znaleckého posudku prvoinštančný súd vychádzal správne. V závere tejto časti odvolací súd poukazuje na tvrdenia o investíciách, ktoré mala realizovať žalobkyňa do vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu riadne v konaní v rámci širšieho vyporiadania nielen nepreukázala, ale ani neuplatnila (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 11. 2018).

55. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom a žalobkyňou predloženému znaleckému posudku č. 1/2020 Ing. Fusku odvolací súd uvádza, že v skoršom konaní žalobkyňa navrhla nové znalecké dokazovanie podľa , čo konštatovala žalobkyňa aj vo svojom odvolaní (č. l. 206), pričom z obsahu odvolania sa nedá jednoznačne povedať, že by odvolateľka v rámci procesnej „vôle“ uplatňovala v odvolacom konaní novotu ( ). Aj v prípade, že by tomu tak bolo odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo dokazovanie skončené a z obsahu odvolania ani z logických úvah nebolo možné dospieť k záveru, že takýto dôkaz je prípustnou novotou v zmysle .

56. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny v zmysle a , vrátane náhrady trov prvoinštančného konania.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

58. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).