Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: KOVINTRADE s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 31 339 638, právne zastúpený: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanému: BILLIK, spol. s r.o., so sídlom Výčapy - Opatovce č. 144, IČO: 31 425 658, právne zastúpený: JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Štefánikova 34, Nitra, IČO: 30 788 285, o zaplatenie sumy 21.431,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 197 z 30. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 197 zo dňa 30. novembra 2018 v tej časti výroku I., ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1.220,18 eura m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

II. V zostávajúcej časti výroku I. a v časti výroku III. odvolací súd napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie, rozsudkom označeným v záhlaví, rozhodol, že: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16.890,31 eura a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 138,74 eura od 29.07.2016 do 13.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 298,62 eura od 13.08.2016 do 13.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 408,-- eur od 13.08.2016 do 13.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 596,68 eura od 13.08.2016 do 23.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 565,79 eura od 10.08.2016 do 23.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 640,80 eura od 12.08.2016 do 23.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 343,42 eura od 27.08.2016 do 30.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.656,-- eur od 15.08.2016 do 30.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.702,92 eura od 19.08.2016 do 30.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 483,60 eura od 27.08.2016 do 30.01.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 840,-- eur od 01.09.2016 do 28.02.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 98,29 eura od 27.08.2016 do 28.02.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 298,20 eura od 31.08.2016 do 28.02.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.412,64 eura od 19.08.2016 do 28.02.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 120,-- eur od 01.09.2016 do 28.02.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.680,-- eur od 01.09.2016 do 15.03.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 40,80 eura od 09.10.2016 do 12.04.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 43,20 eura od 25.09.2016 do 12.04.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 454,50 eura od 17.11.2016 do 12.04.2017, úrok z omeškania 8 %

ročne zo sumy 49,02 eura od 20.11.2016 do 12.04.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 192,55 eura od 01.10.2016 do 12.04.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 529,-- eur od 09.09.2016 do 20.04.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 500,-- eur od 21.04.2017 do 24.04.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.177,20 eura od 01.10.2016 do 22.05.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.166,40 eura od 03.10.2016 do 12.06.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 937,20 eura od 02.10.2016 do 12.06.2017, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 968,27 eura od 01.10.2016 do 23.11.2018, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 668,72 eura od 09.09.2016 do 23.11.2018, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 450,31 eura od 04.09.2016 do 23.11.2018, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.424,-- eur od 02.10.2016 do 29.11.2018, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.960,-- eur od 02.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 4.800,-- eur od 01.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.600,-- eur od 01.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.530,39 eura od 01.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.000,-- eur od 01.09.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-- eur a 1.220,18 eura; do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok); zastavil konanie v časti 4.540,99 eura a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 968,27 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 668,72 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 450,31 eura od 24.11.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.424,-- eur od 30.11.2018 do zaplatenia (II. výrok) a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (III. výrok). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne založil najmä na ustanoveniach , , , , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a .

3. Okrem toho súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán, výsluchom konateľa žalobcu Renato Rupnika, výsluchom konateľa žalovaného Karola Billika, výsluchom svedkov Ing. J. L., T. K. a Ing. D. P., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu, a to konkrétne: faktúrami a dodacími listami č. l. 24-51, obchodnými podmienkami žalobcu č. l. 73, mailovými správami sporových strán č. l. 97-103, č. l. 137-139, č. l. 142-147, č. l. 152-159, čestnými vyhláseniami č. l. 140-141, č. l. 148-151 a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobcom uplatnený nárok by sa mal týkať troch časových období vo vzťahu k zásobám dodávaným žalovanému, a to obdobie pred dodaním balíka zásob, obdobie dodania balíka zásob a obdobie po dodaní balíka zásob.

5. Z obdobia pred balíkom zásob žalobca fakturoval žalovanému tovar 16-timi faktúrami, z ktorých žalovaný do podania žaloby nezaplatil faktúru č. 601 60 552 zo dňa 09.08.2016 v sume 668,72 eura a faktúru č. 601 60 541 zo dňa 03.08.2016 v sume 480,-- eur. Zvyšné faktúry žalovaný uhradil, avšak s omeškaním. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

6. Z obdobia balíka zásob žalobca fakturoval žalovanému tovar 8-mimi faktúrami, z ktorých žalovaný do podania žaloby nezaplatil faktúru č. 60160562 zo dňa 16.08.2016 v sume 4.800,-- eur, faktúru č. 60160565 zo dňa 16.08.2016 v sume 1.560,-- eur, faktúru č. 60160566 zo dňa 16.08.2016 v sume 3.000,.-- eur, faktúru č. 60160567 zo dňa 17.08.2016 v sume 3.960,-- eur. Zvyšné faktúry žalovaný uhradil, avšak s omeškaním. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

7. Z obdobia po balíku zásob žalobca fakturoval žalovanému tovar 10-timi faktúrami, z ktorých žalovaný do podania žaloby nezaplatil faktúru č. 60160562 zo dňa 16.08.2016 v sume 4.800,-- eur, faktúru č. 60160587 zo dňa 31.08.2016 v sume 968,27 eura a faktúru č. 60160601 zo dňa 16.09.2016 v sume 2.424,-- eur. Zvyšné faktúry žalovaný uhradil, avšak s omeškaním. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

8. V priebehu konania žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 23.11.2018 a dňa 29.11.2018 cenu za tovar fakturovaný faktúrami č. 60160541 zo dňa 03.08.2016 v sume 480,-- eur, č. 60160552 zo dňa 09.08.2016 v sume 668,72 eura (sú to faktúry za tovar do balíka zásob), č. 601 606 01 zo dňa 16.09.2016 v sume 2.424,-- eur, č. 601 60 587 zo dňa 31.08.2016 v sume 968,27 eura (sú to faktúry za tovar po balíku zásob). Uvedené skutočnosti potvrdil aj žalovaný, v dôsledku čoho na pojednávaní dňa 30.11.2018 vzal

žalobca v zaplatenej časti v sume 4.540,99 eura a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 968,27 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 668,72 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 450,31 eura od 24.11.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.424,-- eur od 30.11.2018 do zaplatenia žalobu späť.

9. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie konanie podľa čiastočne zastavil (v časti 4.540,99 eura a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 968,27 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 668,72 eura od 24.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 450,31 eura od 24.11.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.424,-- eur od 30.11.2018 do zaplatenia).

10. Okrem toho súd prvej inštancie ustálil, že medzi sporovými stranami nebolo sporné to, že žalobca dodal žalovanému ním vybraný tovar-zásoby, nebola sporná cena dodaného tovaru a nebolo sporné ani to, v akom rozsahu žalovaný za dodaný tovar zaplatil. Žalovaný zaplatil hodnotu za všetok dodaný a fakturovaný tovar pred dodaním balíka zásob (časť však až v čase konania na súde dňa 23.11.2018, resp. 29.11.2018), takisto zaplatil za všetok tovar dodaný po balíku zásob (časť však až v čase konania na súde dňa 23.11.2018, resp. 29.11.2018) a zostala nezaplatená časť tovaru dodaného v balíku zásob. O tomto nezaplatenom tovare zostalo medzi stranami sporné to, na základe akého zmluvného vzťahu bol tovar medzi stranami dodaný.

11. Z jednotlivých faktúr, ktorými bol tovar žalobcom fakturovaný, vyplývalo, že fakturoval žalovanému tovar na základe dohody, pričom sa jednalo o odpredaj a ku každej faktúre bol pripojený dodací list, na ktorom žalovaný potvrdil prevzatie tovaru. Každá faktúra obsahovala text: Každý obchodný vzťah sa riadi Obchodnými podmienkami firmy KOVINTRADE s.r.o. od 01.06.2011 uverejnenými na stránke www.kovintrade.sk. Z týchto obchodných podmienok (č. l. 73) jednoznačne vyplývalo, že sa jednalo o obchodné podmienky týkajúce sa kúpnej zmluvy podľa . Rovnako tak súd prvej inštancie zistil, že na každej faktúre bol obsiahnutý aj text: tovar zostáva majetkom firmy KOVINTRADE s.r.o. až do úplného zaplatenia faktúry. Tento text bol však v prejednávanej veci bez právneho významu vzhľadom na skutočnosť, že strany nemali uzatvorenú písomnú dohodu o výhrade vlastníckeho práva podľa , a teda k prechodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť len podľa odovzdaním.

12. Následne súd prvej inštancie v rozhodnutí ustálil, že žalobca nárok na zaplatenie uplatnil z kúpnej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že dodaný tovar považoval za tovar dodaný do komisie podľa komisionárskej zmluvy a teda, že za tovar mal zaplatiť až vtedy, keď ho sám zákazníkom predá. Toto jeho tvrdenie však nepreukázal. Dohoda smerujúca k uzavretiu komisionárskej zmluvy nebola preukázaná v písomnej, ani v ústnej forme. Tovar, ktorý žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil, mu bol dodaný dňa 16.08.2016 a dňa 17.08.2016 a na každej faktúre, ako aj na každom dodacom liste za tieto dodávky bolo jasne uvedené, že sa jedná o odpredaj, a tiež bol tam uvedený odkaz na obchodné podmienky žalobcu. Nemohlo sa teda jednať o vzťah založený komisionárskou zmluvou podľa a nasl. , keď žiaden z atribútov tejto zmluvy žalovaný v konaní v rámci svojej obrany nepreukázal. Aj svedok Ing. D. P. navrhnutý žalovaným vypovedal, že tovar žalovaný zaevidoval v účtovníctve na základe faktúry a prijal ho do svojich zásob a nemal vedomosti o tom, že by žalobca súhlasil s komisionálnym predajom. Žalobca tovar dodaný žalovanému ihneď fakturoval, žalovaný fakturáciu nenamietal, a teda bolo aj z tohto oboma stranami rešpektovaného stavu zrejmé, že sa jednalo o predaj tovaru. Konanie sporových strán teda malo všetky znaky kúpnej zmluvy podľa a nasl. . Bolo nesporné, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý si vybral z balíka zásob, tento tovar žalovaný riadne prevzal, čo vyplývalo z dodacích listov a za tovar mal povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu. Boli tak splnené atribúty kúpnej zmluvy podľa . Bolo nepochybné aj to, že strany sporu obchodovali aj pred obchodom s balíkom zásob, tiež, že obchodovali aj po balíku zásob, pričom princíp obchodu bol rovnaký - vybratie tovaru žalovaným čo do druhu, množstva a ceny (objednávka), jeho dodanie žalobcom, prevzatie žalovaným, fakturácia ceny žalobcom a zaplatenie ceny žalovaným. V priebehu konania vyplynulo aj to, že žalovaný riadne a včas neplatil za tovar dodaný v ktoromkoľvek období (pred balíkom zásob, z balíka zásob, po balíku zásob), preto žalobca v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie ceny a úroku z omeškania za tovar dodaný a nezaplatený vo všetkých troch obdobiach obchodovania sporových strán. Žalovaný argumentáciu o komisionárskej zmluve ako obranu proti uplatnenému nároku použil vo vzťahu ku všetkým dodávkam a nezaplateným cenám, až na pojednávaní dňa 30.11.2018

tvrdil, že omylom použil obranu o komisionárskej zmluve aj pri dodávkach pred balíkom zásob a po balíku zásob. Súd prvej inštancie toto tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako účelové.

13. Keďže žalobca uplatnený nárok preukázal a súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že vzťah medzi sporovými stranami pri dodávke tovaru v rámci balíka zásob, ako aj mimo tohto balíka sa posudzuje podľa kúpnej zmluvy, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť doposiaľ nezaplatenú kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar v sume 16.890,31 eura. Žalovaný bol s platením v omeškaní, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr. Pri určení výšky istiny, určenia termínu omeškania a jeho trvania, súd prvej inštancie vychádzal zo zhodných tvrdení sporových strán v súlade s .

14. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi priznal nárok podľa a tiež aj nárok podľa . V prípade nákladov podľa sa jedná o paušálnu náhradu vo výške 40,-- eur, táto je viazaná na omeškanie dlžníka pri plnení peňažného záväzku. Veriteľ má však okrem tejto náhrady právo aj na náhradu ďalších nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj túto náhradu vo výške 1.220,18 eura predstavujúcu náklady za právne služby, ktoré vznikli v súvislosti so zaslaním a doručením predžalobnej výzvy na zaplatenie zo dňa 04.01.2017 a zo dňa 20.02.2017 s poukazom na vyhl.č. (2x 499,57 eura + 8,84 eura + 20 % DPH).

15. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, keď zohľadnil okolnosť, že v zastavenej časti konania v sume 4.540,99 eura s príslušenstvom sa nejedná o procesnú neúspešnosť žalobcu, a to v dôsledku úhrady tejto sumy až v čase prebiehajúceho súdneho konania.

16. Žalovaný ako odvolateľ napadol rozsudok súdu prvej inštancie v I. a III. výroku. Žalovaný odvolanie odôvodnil , a , nestotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, že strany sporu obchodovali aj pred obchodom s balíkom zásob, tiež, že obchodovali aj po balíku zásob, pričom princíp obchodu bol rovnaký - vybratie tovaru žalovaným čo do druhu, množstva a ceny, jeho dodanie žalobcom, prevzatie žalovaným, fakturácie ceny žalobcom a zaplatenie ceny žalovaným, pretože išlo o rušenie celej divízie a zároveň o rušenie skladu žalobcu, a teda medzi stranami sporu sa vôbec nepostupovalo podľa zaužívaných zvyklostí. Mal tiež za to, že dokazovanie výpoveďami svedkov, čestnými prehláseniami a faktúrami bolo preukázané iba to, že rokovania prebiehali a určité osoby sa ich istým spôsobom zúčastňovali a tiež, že nejaký tovar bol dodaný, ale už nebolo preukázané na základe akého titulu. V konaní však nebolo sporné, či medzi stranami prebiehalo rokovanie, či bol nejaký tovar dodaný, kto sa rokovaní zúčastňoval, ale hlavne to, aký obsah mala dohoda strán sporu. Žalobca totiž nepredložil žiadnu kúpnu zmluvu, objednávku žalovaného a ani nepomenoval kto a kedy mal prípadne uzatvoriť zmluvu ústnu, pričom podľa samotných obchodných podmienok žalobcu takáto kúpna zmluva ani neprichádzala v úvahu. Uviedol, že medzi stranami pri likvidácii skladu nedošlo k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy, keďže táto neexistuje a neexistuje ani objednávka žalovaného na tento tovar. Z mailu, ktorý pán Adrián Billík, konateľ žalovaného dňa 13.06.2016 zaslal konateľovi žalobcu vyplývali 2 alternatívy riešenia skladových zásob. Prvou alternatívou bolo predať zásoby za 40 % ceny, druhou bol predaj formou komisionárskeho skladu. Bolo nesporné, že alternatíva 1 sa neuskutočnila a predaj za 40 % nikdy neprebehol. Zdôraznil, že bola preukázaná jedna zásadná skutočnosť, ktorú vo svojich výpovediach zhodne potvrdili svedok pán L. a svedok pán D. P., a síce, že medzi stranami bola dohodnutá ústna zmluva a po viacerých rokovaniach bola zmluva uzatvorená medzi dvoma osobami a štyrmi očami, teda ak žalobca chcel preukázať, čo bolo obsahom konečnej dohody medzi stranami, bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné bremeno a v tomto smere vykonať dokazovanie uplatnením prostriedku procesného útoku, a to predvolaním a vypočutím pána R., ktorý zmluvu ako štatutárny zástupca žalobcu uzatváral so žalovaným. Mal teda za to, že nebolo preukázané uzavretie písomnej kúpnej zmluvy, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a táto skutočnosť musí ísť jednoznačne na ťarchu žalobcu, preto súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď vychádzal z nepriamych dôkazov a nevzal do úvahy jediný priamy dôkaz, t. j. výpoveď jedného z dvoch účastníkov ústnej dohody pána D. P., podporenú aj e-mailovou komunikáciou medzi sporovými stranami. Súd prvej inštancie nemohol skutkový stav vyhodnotiť inak, ako tak, že bola uzatvorená ústna komisionárska zmluva.

17. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 21. rozsudku, a to z dôvodu, že žalovaný po celý čas tohto záväzku plní a plnil to, na čom sa strany ústne dohodli, a teda na komisionárskom predaji tovaru formou komisionárskeho skladu a faktúry uhrádza tak, ako sa tovar predáva, čo bolo preukázané vo viacerých výpovediach, výpovede pána D. a Q. P.. Toto tvrdenie bolo podporené aj tým, že žalobca sa na žalovaného obrátil s výzvou na zaplatenie až po niečo vyše štyroch mesiacoch od údajnej splatnosti kúpnej ceny. Bolo to v čase, keď už niektoré položky z balíka boli predané a uhradené žalobcovi, čo žalovaný považoval za účelové.

18. Čo sa týkalo nemožnosti komisionárskej zmluvy, žalovaný uviedol, že boli naplnené a preukázané všetky jej znaky podľa a nasl. , a teda zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti, nepriame zastúpenie, t. j. konanie zástupcu vo vlastnom mene, ale na účet zastúpeného, odplatnosť takéhoto právneho vzťahu. Uzatváranie kúpnych zmlúv bolo možné podriadiť pod zariadenie obchodnej záležitosti, pričom predaj tovaru v dlhodobejšom horizonte nie je prekážkou, ktorá by spôsobovala neplatnosť zmluvy. Nepriame zastúpenie žalobcu žalovaným vysvetľovalo aj fakturovanie tovaru, dodacie listy a preberanie tohto tovaru na sklad žalovaným. Keďže v obstarávaní predaja tovaru dohodnutého v zmluve musí žalovaný konať vo vlastnom mene, bolo prirodzené, aby daný tovar viedol vo svojej evidencii a mal o ňom vedomosť, čo vyplývalo aj z výpovede konateľa spoločnosti pána Q. P.. Tretím znakom bola odplatnosť, ktorá však nemusela byť v zmluve výslovne dojednaná, preto bolo zrejmé, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným napĺňala všetky znaky komisionárskej zmluvy a názor súdu, že táto ako taká nemohla vzniknúť, nebol správny. Zdôraznil, že on v tomto smere koná celý čas v dobrej viere a snaží sa tovar predávať podľa svojich možností a schopností, pričom faktúry uhrádza tak, ako sa strany dohodli. Zároveň dodal, že je kedykoľvek pripravený vrátiť doposiaľ nepredaný tovar žalobcovi, ak o to požiada. 19. Okrem toho poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcu vo výške 40 eur podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v spojení s , ako aj 1.220,18 eura podľa . Vzhľadom na to, že tento spor bol medzi podnikateľmi a spravuje sa výhradne , ktorý v úprave ohľadom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odkazuje na nariadenie, ktoré celkom jednoznačne ustanovuje paušálnu náhradu týchto nákladov na 40 eur, mal za to, že nebolo možné sa odvolať na subsidiárnu pôsobnosť , keďže v je tento inštitút jasne ustanovený, a teda nebolo možné priznať duplicitne náhradu aj podľa .

20. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd v súlade s zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu vo výroku I. zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, alebo aby v súlade s zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s dôvodmi žalovaného uvedenými v odvolaní, a považoval rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý, presvedčivý a správny, z ktorého dôvodu žiadal odvolací súd, aby ho v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržal všetkých svojich doterajších písomných vyjadrení, ako aj ústnych prednesov uskutočnených v danej právnej veci strán sporu, pričom k už uvedeným tvrdenia ohľadom skutkového a právneho stavu danej veci uviedol, že počas vzájomnej obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvárané výhradne kúpne zmluvy. Jediným úmyslom žalobcu bolo tovar predať, pričom išlo o: A/ kúpne zmluvy uzatvorené ako bežné kúpne zmluvy na základe objednávok tovaru zo strany žalovaného PRED rozhodným obdobím, kedy bol predaný tovar zo skladu žalovanému v dôsledku likvidácie skladu tovaru v Nitre (ďalej len „Faktúry pred predajom tovaru zo skladu“), B/ kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku likvidácie skladu tovaru v Nitre (faktúry zo 16.08.2016 a 17.08.2016) (ďalej len „Faktúry na základe predaja tovaru zo skladu“) a C/ kúpne zmluvy uzatvorené ako bežné kúpne zmluvy na základe objednávok tovaru zo strany žalovaného PO rozhodnom období, kedy bol predaný tovar zo skladu žalovanému v dôsledku likvidácie skladu tovaru v Nitre (ďalej len „Faktúry po predaji tovaru zo skladu“). Faktúry žalobca viedol riadne vo svojom účtovníctve. Na základe uvedeného považoval tvrdenia žalovaného o tom, že bolo sporné, či bol tovar dodaný na základe kúpnej zmluvy, alebo či bola medzi stranami dohodnutá komisionárska zmluva, za absolútne účelové, zavádzajúce a vyfabulované, pričom účelom takéhoto šikanózneho výkonu práva žalovaného bolo výlučne vyhnúť sa zaplateniu kúpnej ceny za dodaný tovar žalobcovi. V dobe uzatvárania kúpnych

zmlúv neboli žiadne pochybnosti o tom, aký právny vzťah bol medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca uzatvorenie kúpnych zmlúv v súlade s obchodnoprávnymi predpismi so žalovaným riadne preukázal, jednak e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, výsluchmi navrhnutých svedkov a doložením faktúr, ktoré eviduje žalobca vo svojom účtovníctve, a ktoré taktiež riadne prevzal a potvrdil žalovaný v čase, kedy bol tovar žalovanému dodaný, pričom žalovaný nikdy tieto faktúry, v ktorých bolo uvedené, že ide jednoznačne o odpredaj, ani samotný tovar, nereklamoval ani nevrátil. Rovnako tak poukázal na to, že žalovaný v ďalšej časti odvolania opätovne len zavádzajúco a účelovo spochybňuje už preukázané skutočnosti a snaží sa navodiť dojem pochybností o obsahu uzatvorených kúpnych zmlúv, t. j. o obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Preto opätovne poukázal na množstvo dôkazov, ktoré v súdnom konaní označil, a ktoré boli aj prvostupňovým súdom vykonané a zohľadnené v odôvodnení rozsudku. Skutkový stav vyhodnotený prvostupňovým súdom pokladal za správny a totožný so skutočnosťou. Žalovaný dôkazy vykonané v súdnom konaní nedokázal nijako preukázateľne vyvrátiť, iba svojimi účelovými, klamlivými, zavádzajúcimi a nepodloženými tvrdeniami sa snažil spochybňovať skutkový stav a takto sa vyhnúť svojmu záväzku voči žalobcovi. Žalobca takéto konanie žalovaného preto považoval za v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa . Okrem toho zdôraznil, že mal vždy možnosť odpredať predmetný tovar svojim sesterským, či materským spoločnostiam, ktoré by ho ďalej zobchodovali tretím osobám. Žalobca sa však po zvážení dojednávaných obchodných podmienok predaja tovaru žalovanému, spočívajúcich v žalovaným navrhovanej rýchlej platbe za tovar prevodom na účet, blízkej polohe prevádzok žalobcu a žalovaného a odvozu tovaru žalovaným, predstavujúcich teda rýchlu realizáciu predaja tovaru, rozhodol daný tovar, pri ktorom žalovaný prejavil záujem odkúpiť ho od žalobcu na základe kúpnej zmluvy, predať práve žalovanému. Zvyšnú časť tovaru, o ktorej kúpu neprejavil žalovaný záujem, prípadne pri ktorej nedošlo medzi stranami sporu k dohode o výške kúpnej ceny, nakoľko žalovaný navrhoval príliš nízku cenu, za ktorú žalobca nebol ochotný daný tovar žalovanému predať, predal v rámci obchodnej skupiny svojim sesterským spoločnostiam, či svojej materskej spoločnosti alebo iným tretím obchodným partnerom. (Veď keby to tak nebolo, žalobca by nemal dôvod aj tento tovar, ktorý napokon predal v rámci skupiny KOVINTRADE, „neponechať“ tiež na údajný tzv. komisionálny predaj žalovanému.) V tomto kontexte doplnil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré ho ovplyvnili pri rozhodovaní o odpredaji tovaru z daného likvidovaného skladu, by s komisionárskou zmluvou nikdy nesúhlasil (!), nakoľko táto by svojim účelom a obsahom nekorešpondovala so žalobcovým obchodným zámerom spočívajúcim v rýchlej realizácii predaja tovaru, pričom tento svoj nesúhlas dal od počiatku žalovanému najavo, a teda bol od počiatku žalovanému známy. V nadväznosti na vyššie uvedené podotkol, že žalovaný sa v tomto súdnom konaní snaží vykladať obsah prejavu vôle zmluvných strán výlučne na základe ústne podaných tvrdení svojho štatutárneho zástupcu p. Q. P. a p. D. P., pričom jednak prostredníctvom jedného ako štatutárneho zástupcu koná a jednak sú súčasne v rodinnom vzťahu, a teda ide výlučne o rodinnú firmu a možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Naopak žalobca dostatočne preukázal rokovania o uzatvorení kúpnych zmlúv aj písomnými dôkazmi, a to emailmi, obsahom ktorých boli aj správy týchto dvoch osôb, t. j. štatutárnych zástupcov žalovaného. Žalovaného tvrdenie: „V konaní na súde prvej inštancie bola preukázaná jedna zásadná skutočnosť, ktorú vo svojich výpovediach zhodne potvrdili svedok pán L. a svedok pán D. P., a síce že medzi stranami bola dohodnutá ústna zmluva a po viacerých rokovaniach bola zmluva uzatvorená medzi dvomi osobami a štyrmi očami. Na jednej strane za žalobcu zmluvu uzatvoril pán R., ktorý bol v tom čase konateľom a na druhej strane za žalovaného pán D. P., rovnako konateľ.“ nemôže obstáť, nakoľko ústne podané tvrdenia, ktoré by tvrdili opak toho, čo bolo riadne písomne podchytené, tak emailovou komunikáciou, ako aj riadne zaevidovanými faktúrami v účtovníctve žalobcu a aj žalovaného (!), možno vyhodnotiť iba ako účelové a zavádzajúce tunajší súd. Zdôraznil, že pojmy ako „ODKÚPENIE skladových zásob“ alebo „ODPREDAJ“ ani nemôžu pripúšťať iný výklad prejavu vôle ako prejav vôle smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy. Z predložených dôkazov nebolo možné v žiadnom prípade konštatovať, že by predmetom rokovaní zmluvných strán, t. j. medzi žalobcom a žalovaným bola čo i len jedna z náležitostí komisionárskej zmluvy. Naopak, možnosť uzatvorenia komisionárskej zmluvy bola už na začiatku vylúčená samotným žalobcom ako reakcia na email žalovaného zo dňa 13.06.2018 a ďalšie rokovania medzi žalobcom a žalovaným sa niesli výlučne v duchu podmienok uzatvorenia kúpnej zmluvy. Zároveň poprel, že by v rámci rokovaní medzi žalobcom a žalovaným a v rámci následného konsenzu boli použité slová ako „prebratie tovaru na ďalší predaj“, či iné obdobné slová s týmto významom. To ako žalovaný plánoval s tovarom naložiť po odkúpení od žalobcu, bolo čisto predmetom jeho obchodnej činnosti alebo stratégie, o ktorú sa ďalej žalobca nezaujímal. S poukazom na emailovú komunikáciu a priebeh rokovaní zdôraznil, že v žiadnej komunikácii strán sporu, a to ani v písomnej, e-mailovej, či dokonca ústnej, nebola dohodnutá akákoľvek výhrada platenia kúpnej ceny až po odpredaji tovaru tretím osobám zo strany žalovaného a rovnako ani dohoda o tzv.

komisionálnom predaji tovaru. V nadväznosti na a síce, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, poukázal na skutočnosť, že pojem „komisný sklad“ použil v komunikácii výlučne žalovaný, pričom ďalej v rámci rokovaní medzi žalobcom a žalovaným tento pojem nebol spomínaný (nakoľko nebol predmetom predzmluvných rokovaní) a nemôže byť na ťarchu žalobcovi, že žalovaný postavil celú svoju procesnú obranu v snahe vyhnúť sa zaplateniu kúpnej ceny na konštrukte vymyslenej komisionárskej zmluvy. Ohľadom námietky žalovaného o neunesení dôkazného bremena, mal za to, že on dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení a celého žalobného nároku uniesol a riadne všetky rozhodujúce skutočnosti preukázal, naopak žalovaný sa len snahou vymyslených a klamlivých ÚSTNYCH vyjadrení snažil vykresliť skutkový stav v inom svetle, a to v takom, aby sa vyhol zaplateniu kúpnej ceny žalobcovi, ktorá mu v zmysle uzatvorených kúpnych cien patrí. Okrem toho zdôraznil, že v prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nárok alebo námietky, ktoré by mali činiť žalobu nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu bol nositeľom i dôkazného bremena. Žalobca považoval za správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že dohoda smerujúca k uzavretiu komisionárskej zmluvy nebola preukázaná v písomnej, ani v ústnej forme, naproti tomu on existenciu kúpnej zmluvy riadne v súdnom konaní preukázal. K tvrdeniam žalovaného o naplnení všetkých znakov komisionárskej zmluvy uviedol, že nie je možné SPÄTNE si „napasovať“ skutkové okolnosti tak, ako sa to niektorej zo zmluvných strán hodí, ak už nechce byť ďalej viazaná uzatvorenou zmluvou a vykresliť tento skutkový stav na škodu druhej zmluvnej strany.

22. Zároveň sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil aj s bodom 25. rozsudku, nakoľko sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so skutočnosťou, že žalobcovi patrí aj nárok podľa ako nárok na náhradu ďalších nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré predstavovali sumu vo výške 1.220,18 eura za právne služby, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti so zaslaním a doručením predžalobnej výzvy na zaplatenie zo dňa 04.01.2017 a zo dňa 20.02.2017. Mal za to, že túto sumu si veriteľ mohol v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky uplatňovať ako tzv. príslušenstvo pohľadávky.

23. V závere žalobca zhrnul, že rozsudok súdu prvého stupňa bol riadne a dostatočným spôsobom odôvodnený a súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi a námietkami sporových strán, pričom odvolacie dôvody v zmysle žalovaným podaného odvolania považoval v danej právnej veci za nie relevantné a ničím nepodložené. V nadväznosti na vyššie uvedené dodal, že Okresný súd Nitra sa v rozsudku primeraným spôsobom vysporiadal s prostriedkami procesného útoku zo strany žalobcu a prostriedkami procesnej obrany žalovaného. Z písomného vyhotovenia rozsudku jednoznačne zreteľne vyplývalo, ako a na základe čoho posúdil Okresný súd Nitra podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty sporových strán, pričom Okresný súd Nitra určitým a preukázateľne vyčerpávajúcim spôsobom objasnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich jednotlivo, ale aj v kontexte ostatných dôkazov vyhodnotil i to, prečo v rámci súdneho konania nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

24. Žalovaný procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu odvolacou replikou nevyužil.

25. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len "" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnutý I. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( , a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti výroku I., ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1.220,18 eura, podľa potrebné zmeniť (keď neboli splnené dôvody na jeho potvrdenie pre vecnú správnosť a ani pre ich zrušenie), a to tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu a v zostávajúcej časti výroku I. a v časti III. podľa bolo potrebné potvrdiť.

26. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podanom v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 21.431,30 eura s príslušenstvom, tvoriacim úrok z omeškania, náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky a trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 12.01.2018, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom a trovy konania do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu alebo podať odpor. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietol neopodstatnenosť nároku, keďže bol predčasne podaný a navrhol zastaviť konanie, resp. zrušiť platobný rozkaz a následne žalobu zamietnuť. Žalobca po podaní odporu žalovaným navrhol konajúcemu súdu pokračovať v konaní prejednaním veci na príslušnom súde. K odporu sa vyjadril tak, že tvrdenia žalovaného sú neopodstatnené a nepreukázané. Dňa 27.03.2018 bola vec postúpená na Okresný súd Nitra ako súd miestne príslušný, ktorý vo veci ďalej konal, vykonal dokazovanie a rozhodol v časti napadnutým rozsudkom.

27. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal, keď na taký postup neboli splnené podmienky podľa , bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ). Odvolací súd preto na tomto mieste bližšie neopakuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku, keď tieto sú už podrobne uvedené v rámci bodov 3.

- 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia a z dôvodu hospodárnosti na tomto mieste na ne odkazuje.

28. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:

28.1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28.2. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

28.3. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

28.4. Podľa , odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v .

28.5. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28.6. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

28.7. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28.8. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28.9. Podľa veta prvá , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

28.10. Podľa tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

28.11. Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

28.12. Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

28.13. Podľa , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

28.14. Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

28.15. Podľa , prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

28.16. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

28.17. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

28.18. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28.19. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28.20. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

28.21. Podľa komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

28.22. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28.23. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

29. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolaním žalovaného v časti, v rámci ktorej namietal neunesenie dôkazného bremena žalobcu na preukázanie uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným a následne poukázal na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená komisionárska zmluva.

30. V prvom rade odvolací súd poukázal na základné znaky sporných zmluvných typov: 30.1. Kúpna zmluva je v upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa z toho vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti ustanovené pre tento typ zmluvy v základnom . Ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím

síce bol súlad, ale v obsahu zmluvy by chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí, kúpna zmluva nevznikne.

Podstatné časti (náležitosti) kúpnej zmluvy sú: a) určenie zmluvných strán, b) vymedzenie predmetu kúpy, c) množstvo tovaru, d) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, e) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

30.2. Na základe komisionárskej zmluvy uzavretej medzi komisionárom a komitentom vzniká záväzok, podľa ktorého sa komisionár zaväzuje, že pre komitenta zariadi vo vlastnom mene na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Predmetom záväzku je "zariadenie určitej obchodnej záležitosti" (napr. kúpa alebo predaj tovaru, príp. aj iných obchodov). Ak by sa komisionár a komitent dohodli na "trvalej činnosti" pri zariaďovaní určitých obchodných záležitostí, potom sa na takýto vzťah budú primerane aplikovať aj ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl.).

Medzi základné náležitosti (časti) zmluvy patrí: a) určenie subjektov zmluvy (komisionára a komitenta), b) vymedzenie predmetu zmluvy, t. j. základnej charakteristiky "zariadenie určitej obchodnej záležitosti".

Z povahy zmluvy (obchodu) vyplýva, že jej ďalším znakom je odplatnosť.

31. K uvedenej časti odvolania žalovaného a odvolacím dôvodom v nej uvedeným, odvolací súd s poukazom na legálne definície jednotlivých sporných zmluvných typov a ich vysvetlenia k nim predovšetkým uvádza, že žalovaný jednak nespochybnil žalobcom tvrdené uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako ani relevantne nepreukázal uzatvorenie komisionárskej zmluvy medzi stranami sporu. Odvolací súd má za to, že v tejto časti súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zostávajúcej časti výroku I. (predstavujúcom povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 16.890,31 eura s príslušenstvom a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur), v súlade s sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozsudku.

32. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v potvrdzujúcej časti vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní už neprichádza so žiadnymi pre posúdenie veci podstatnými novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalovaným použité prostriedky procesného útoku, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.

33. V rámci zdôraznenia správnosti napadnutej časti rozhodnutia ( ) a vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní () považuje odvolací súd za potrebné upriamiť pozornosť na nasledovné, pre posúdenie veci podstatné okolnosti. Ako už uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žalovaný nespochybnil, žalobcom uplatnený nárok sa pôvodne týkal neuhradených faktúr vystavených v troch časových obdobiach vo vzťahu k zásobám dodávaným žalobcom žalovanému, a to za obdobie pred dodaním balíka zásob, za obdobie dodania balíka zásob a za obdobie po dodaní balíka zásob. Po čiastočnom späťvzatí, v dôsledku dodatočnej úhrady neuhradených faktúr žalovaným, predmetom sporu zostali neuhradené faktúry za obdobie dodania balíka zásob s príslušenstvom, pričom pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že na predmetných faktúrach je uvedené odpredaj a tiež pevná lehota splatnosti, ako aj predmet kúpy, množstvo tovaru. Rovnako tak z faktúry a dodacieho listu vyplývalo splnenie záväzku žalobcu dodať predmet kúpnej zmluvy žalovanému ako kupujúcemu s tým, že na faktúre boli uvedené podmienky prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy a taktiež na faktúre bola určená lehota splatnosti, ktorá vyjadrovala povinnosť

žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, a to v lehote splatnosti, a nie až vtedy, ak odpredá tovar žalobcu ďalším kupujúcim, čo vyvracalo tvrdenia žalovaného o komisionárskom predaji tovaru žalovaným. Rovnako tak odvolací súd dodáva, že odpredaj bol uvádzaný aj samotným žalovaným v rámci predloženej mailovej komunikácie. Dojednanie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu žalobca preukazoval aj ďalšími svedeckými výpoveďami a tiež listinnými dôkazmi, ktoré je súd povinný hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, pričom neobstojí tvrdenie žalovaného, že podstatnou bola výpoveď Ing. D. P., ako aj konateľa žalovaného Karola Billíka, a tiež zamestnanca J. L.. Aj uvedené svedecké výpovede bol súd prvej inštancie povinný hodnotiť vo svetle ostatných vykonaných dôkazov, a preto mal za to, že žalovaný uzatvorenie komisionárskej zmluvy nepreukázal ani doložením mailovej ponuky, v rámci ktorej stanovil žalobcovi dve alternatívy. Rovnako tak neobstojí názor, že ak tovar nebol odpredaný za 40 % z celkovej aktuálnej hodnoty skladu, je potrebné mať za to, že došlo k naplneniu druhej alternatívy, a to komisionárskeho predaja. Uvedené jednak popieral žalobca, ako ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, pretože práve naopak žalobca poukázal na to, že dňa 13.06.2018 o 08:19 hod. reagoval žalovaný prostredníctvom e-mailu na ponuku odkúpenia tovaru žalobcu, pričom žalovaný predostrel žalobcovi svoj návrh a podmienky ďalšej spolupráce so žalobcom, a to nasledovne: „.......Vzhľadom na to, že sme zamestnali Vášho bývalého zamestnanca, ktorý má bohaté skúsenosti s predajom takéhoto tovaru, chceme pokračovať v spolupráci s Kovintrade a navrhujem nasledovné: 1. Alternatíva

- Odkúpenie skladových zásob za 40 % z celkovej aktuálnej hodnoty skladu, bez ďalšej analýzy skladu, Odkúpenie majetku: vozidlo Fiat E., regálové skladové zostavy, vysokozdvižný vozík a paletové vozíky, drobný IM v celkovej hodnote 6.500,-- eur, 2. Alternatíva - Poskytnutie skladových zásob Kovintrade formou komisného skladu, s postupným fakturovaním v dohodnutých periódach, Odkúpenie majetku: vozidlo Z. E. , regálové skladové zostavy, vysokozdvižný vozík a paletové vozíky, drobný IM v celkovej hodnote 6.500,-- Eur..........“ Z uvedeného bolo podľa odvolacieho súdu preukázané len to, že žalovaný ako alternatívu zmluvného vzťahu navrhol žalobcovi aj uzatvorenie komisionárskej zmluvy, avšak v rámci dokazovania je podstatné to, či a v akom rozsahu bola ponuka žalovaného žalobcom akceptovaná a v akom rozsahu sa dohodli podmienky, za ktorých sa zmluvný vzťah aj uskutočnil, teda aký bol prejav vôle strán sporu pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Z právneho hľadiska išlo zo strany žalovaného o návrh na uzatvorenie zmluvného vzťahu, pričom následne žalobca poprel súhlas s uzatvorením komisionárskej zmluvy a prejavil záujem o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Uvedené vyplynulo zo záznamu zo stretnutia zo dňa 28.06.2016, kde sa v priestoroch žalovaného uskutočnilo stretnutie zástupcov žalovaného (pán Q. P. a pán D. P.) a zástupcov žalobcu (pán P. R., pán R. T., pán I. I., pán T. K.). Predmetom stretnutia bolo rokovanie o podmienkach spolupráce žalobcu a žalovaného, pričom v závere bod 2 bolo uvedené, že P. môže kúpiť inventár v hodnote min. 11.000,-- eur, ďalej v bode 3 bola uvedená zľava 30 %. Reakciou na uvedené stretnutie bol dňa 29.06.2016 o 10:55 hod. e-mail, ktorý žalobca zaslal žalovanému, a v ktorom poďakoval žalovanému za prijatie a za konštruktívne rokovania, na základe ktorých opätovne potvrdil záujem žalobcu pokračovať v spolupráci so žalovaným, pričom uviedol, že na základe vašej ponuky si Vám dovoľujem zaslať protinávrh a síce odkúpenie skladových zásob za 70 % z celkovej účtovnej aktuálnej hodnoty skladu. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu nevyplývalo, že by predmetom rokovaní bola alternatíva č. 2, ale išlo o alternatívu č. 1, teda kúpnu zmluvu, ktorú žalobca akceptoval, avšak predmetom rokovaní bol rozsah a množstvo tovaru, ako aj kúpna cena. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na e-mail konateľa žalovaného Q. P. zo dňa 11.01.2017, v rámci ktorého sám žalovaný uviedol, že posiela zostavu tovaru nakúpeného od žalobcu, ktorý stále vedie na sklade, a ktorý navrhuje vrátiť z dôvodu zníženia dlhu voči žalobcovi. Teda aj z uvedeného bola podľa názoru odvolacieho súdu zrejmá vedomosť žalovaného o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, t. j. chcel vrátiť nakúpený tovar. Neobstojí preto tvrdenie a dokazovanie žalovaného, v rámci ktorého sa snaží umelo preukázať splnenie podmienok na uzatvorenie komisionárskej zmluvy v priebehu konania, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v čase dojednania zmluvného vzťahu išlo medzi stranami sporu o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Naviac, odvolací súd dodáva, že aj sám žalovaný uvádzal vo vykonanom dokazovaní slovo odpredaj, resp. nakúpený tovar, čo možno vykladať len v tom zmysle, že išlo medzi stranami sporu o prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.

34. Z uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že nielenže žalobca riadne preukázal uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, čo sa žalovanému námietkami poprieť nepodarilo, ale ani žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená komisionárska zmluva, preto odvolací súd mal za to, že žalovaný v tejto časti odvolania nepreukázal naplnenie ani jedného z odvolacích dôvodov, majúc pri tom za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

35. Čo sa týkalo odvolacieho dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd v tomto ohľade poukazuje na to, že takéto prostriedky procesného útoku zo strany žalovaného prednesené neboli.

36. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti.

37. Ohľadom odvolania podaného do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.220,18 eura, odvolací súd v tomto ohľade poukazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo dňa 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, konkrétne článok 6, upravujúci náhradu nákladov na vymáhanie, v rámci ktorého je uvedené:

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa úrok z omeškania stane splatným v rámci obchodných transakcii v súlade s článkom 3 alebo 4, bol veriteľ oprávnený získať od dlžníka minimálne paušálnu sumu vo výške 40 eur.

2. Členské štáty zabezpečia, aby paušálna suma uvedená v odseku 1 bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie.

3. Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie dlhov.

38. Súdny dvor (deviata komora) rozsudkom z 13. septembra 2018 vo veci C-387/17 - Česká pojišťovna a.s. proti WCZ, spol. s r.o. rozhodol tak, že článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľovi, ktorý sa domáha priznania náhrady nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s platbou, priznáva právo získať na tomto základe okrem nároku na paušálnu sumu vo výške 40 eur stanovenú v odseku 1 tohto článku aj primeranú náhradu v zmysle odseku 3 rovnakého článku, pokiaľ ide o časť týchto nákladov presahujúcu túto paušálnu sumu.

39. Z odôvodnenia tiež vyplývalo, že tak zo znenia článku , ako aj z cieľa tejto smernice teda vyplýva, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľovi, ktorý sa domáha priznania náhrady nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s platbou, umožňuje získať okrem paušálnej sumy vo výške 40 eur, aj primeranú náhradu tej časti týchto nákladov, ktorej suma presahuje výšku tejto paušálnej náhrady, avšak v tomto ohľade sa odvolací súd stotožnil s odvolacím dôvodom žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď za daného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.220,18 eura, majúc pritom za to, že daný nárok bolo potrebné posudzovať podľa článku 6 ods. 3 smernice a v tomto ohľade žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie primeranosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.220,18 eura, ako ani nie je zrejmé zohľadnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ktoré požaduje žalobca duplicitne.

40. Je síce pravdou, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky v zmysle (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010 sp. zn. ). Ako uvádza aj práve uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podmienkou úspešného uplatnenia takýchto nákladov v súdnom spore, ako ďalšieho hmotnoprávneho nároku odlišného od trov konania, je ich účelné vynaloženie. Odvolací súd má v danom prípade za to, že vzhľadom na žalobcovi známy odmietavý postoj žalovaného k povinnosti uhradiť žalobou uplatnené pohľadávky, bolo v danom prípade následné zasielanie dokonca dvoch predžalobných výziev zo strany jeho advokáta z hľadiska účelnosti nadbytočné. Za danej situácie sa podľa názoru odvolacieho súdu ako účelný z hľadiska vymáhania splatných pohľadávok javí postup spočívajúci v bezodkladnom podaní súdnej žaloby bez navyšovania nákladov spojených s jej uplatnením zasielaním opakovaných predžalobných výziev.

41. Keďže súd prvej inštancie predmetný nárok žalobcu nesprávne právne posúdil, ako aj žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania primeranosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.220,18 eura, odvolací súd v tejto časti výroku I., rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -197 zo dňa 30. novembra 2018 podľa 388 , majúc pri tom za to, že nezistil naplnenie žiadneho dôvodu na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

42. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v súvislosti s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. Mal pri tom za to, že úspech žalovaného v odvolacom konaní bol len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, čo nemalo žiaden vplyv na predmet sporu, ako aj výšku náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.