Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-63-2019.pdf
PDF · 146.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/63/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: J. O., G.. XX.XX.XXXX, K. P., K. R. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom, so sídlom v Ružomberku, A. Bernoláka 6, proti žalovaným: 1/ E. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, 2/ G. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, obaja žalovaní zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50120000, v spore o zaplatenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 16.01.2019 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 11.02.2019 ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie, sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.000,- eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000,- eur za obdobie od 16.01.2019 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnila ju tým, že na LV č. XXXXX pre k. ú. P. je v katastri nehnuteľností zapísané, že žalovaní sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XX registra C, druh pozemku záhrada o výmere 271 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1. Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce v záhradkárskej osade. Na tomto LV nie je zapísaná žiadna stavba. Pán C. K. O.N., U. A. C. Z. K. Q. A. Í., prejavil záujem kúpiť ponúkanú záhradnú chatku v k. ú. P.. Na účet žalovaných zaplatil spolu 12.000,- eur. Zo strany žalovaných bol predložený návrh kúpnej zmluvy s overenými podpismi žalovaných z 05.10.2018. Tento návrh zmluvy považuje z viacerých právnych dôvodov za neplatný a nie je možné takú zmluvu zapísať vkladom do katastra nehnuteľností. 2.1. Predmetom kúpy nie je požadovaná záhradná chatka. Pokiaľ žalovaní interpretujú, že záhradnú chatku možno subsumovať pod nimi použitý termín „všetko zákonné príslušenstvo“ uvedený v čl. I. ods. 1.3, taká interpretácia neobstojí, pretože predmetom občiansko-právnych vzťahov sú jednak pozemky a jednak stavby - viď § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Označenie stavby musí byť v súlade s § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (ďalej len „ZoKN“). 2.2. Pán C. K. O. na návrhu zmluvy nie je riadne označený. Ani jeho adresa nezodpovedá skutočnosti. Poukazujúc na § 42 ZoKN uviedla, že doteraz žiadny návrh na vklad nebol podaný a s poukazom na § 47 OZ tvrdila, že návrh zmluvy nie je účinný. Poukázala na čl. VI. ods. 6.4 s tým, že návrh zmluvy nie je
spôsobilý zápisu do katastra nehnuteľností, aj preto by žalovaní mali žalobkyni vrátiť zaplatenú sumu. Poukazujúc na čl. IV. ods. 4.1 návrhu zmluvy tvrdila, že pán C. K. O. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, že tento nemá na území Slovenskej republiky evidované žiadne trvalé alebo prechodné bydlisko a neovláda slovenský jazyk ani rečou a ani písmom a že ani on a ani žalobkyňa nehnuteľnosti neužívali. 2.3. Pokiaľ by sa na pozemku nachádzala rozostavaná stavba (viď čl. II. ods. 2.1 návrhu zmluvy), nie je isté, či by taká rozostavaná stavba mohla byť predmetom občiansko-právnych vzťahov v zmysle príslušnej judikatúry súdov, lebo okrem iného niet dodnes žiadneho znaleckého posudku, ktorý by popisoval stav rozostavanosti. Žalobkyňa a ani pán C. K. O. neparticipovali na rozostavanosti takej stavby. Žalovaní dodnes nepredložili žiadne listinné doklady v zmysle § 46 ods. 4 ZoKN. 2.4. Na návrhu zmluvy označený kupujúci nemôže nadobúdať nehnuteľnosti do svojho BSM (viď čl. I. ods. 1.3 návrhu zmluvy), lebo nie je ženatý. 2.5. Poukazujúc na čl. III. ods. 3.1 písm. a) návrhu zmluvy tvrdila, že žiadna rezervačná zmluva nebola uzavretá. 2.6. Žalovaní na nimi spísanom návrhu zmluvy uvádzajú, že zmluva bola uzatvorená 05.10.2018. Platobné podmienky sú uvedené v čl. III. ods. 1 návrhu zmluvy. Podľa čl. VI. ods. 6.5 návrhu zmluvy zmluva stráca platnosť, ak najneskôr do 5 dní od uzatvorenia zmluvy nebude vyplatená kúpna cena. Tvrdila, že do 10.10.2018 na účet žalovaných celá kúpna cena zaplatená nebola. Nech žalovaní predložia taký protidôkaz. 2.7. Žalobkyňa hoci nebola zmluvnou stranou kúpnej zmluvy a ani neexistuje žiadna zákonná alebo zmluvná povinnosť žalobkyne, zo svojho účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaplatila dňa 23.09.2018 žalovaným na účet A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 1.000,- eur. 2.8. Žalobkyňa 14.12.2018 zaslala žalovaným výzvu, aby do 15.01.2019 jej žalovaní vydali 1.000,- eur, ktorú jej žalovaní dodnes nevydali. Reakciou na výzvu žalobkyne zo 14.12.2018 bola odpoveď žalovaných, v ktorej striktne odmietajú vrátenie sumy 1.000,- eur žalobkyni. Žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovaným vo výške 1.000,- eur. 2.9. V súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. si zároveň uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na vydanie dlhu, teda od 16.01.2019 do zaplatenia. 2.10. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 prvá veta, § 458 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 OZ a na judikatúru - rozsudok NS SR 3 Cdo 103/2001, rozsudok NS SR 4 Obo 319/99, rozsudok NS ČR 33 Odo 871/2005 a komentár podľa ASPI k § 458 OZ.
3. Proti platobnému rozkazu, ktorý upomínací súd v uvedenej veci podľa návrhu na vydanie platobného rozkazu vydal 11.03.2019 pod sp. zn. 12Up/149/2019, podali žalovaní prostredníctvom zástupcu včas odpor s odôvodnením vo veci samej podaním z 28.03.2019. V jeho odôvodnení uviedli, že v celom rozsahu neuznávajú žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom a popierajú skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v návrhu žalobkyne zo dňa 11.02.2019, s výnimkou tých tvrdení, ktoré nebudú žalovanými v tomto podaní, prípadne v ďalších podaniach v tomto konaní, výslovne popreté. 3.1. K žalobkyňou tvrdeným dôvodom neplatnosti zmluvy a že túto nemožno zapísať vkladom do katastra nehnuteľností uviedli, že tieto neobstoja a nesúhlasia s nimi. Nesúhlasia ani s tým, keď sa hovorí ako o návrhu kúpnej zmluvy, keďže táto bola podpisom pána C.Q. K.Q. O.Q., U.Q. A. C. Z. K. Q. A. Í., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, C. (ďalej len „kupujúci“) riadne uzavretá so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami, na podporu čoho poukázali na § 43c a § 44 OZ. 3.2. Predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku zobrazeného ako parcela registra „C“, evidovaná na mape určeného operátu s vyznačením parcelného čísla XXXX/XX o výmere 271 m2 záhrada, zapísanej na LV č. XXXXX, pre obec P., katastrálne územie P.. Žalovaní ešte pred tým, než začalo rokovanie o návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, informovali žalobkyňu o skutočnosti, že predmetná záhradná chatka je „rozostavaná stavba“ bez súpisného čísla, ktorá skutočnosť bola zohľadnená aj v kúpnej cene. Uvedené potvrdzuje zmluva v čl. II., označenom ako „POPIS POZEMKU“, kde je táto skutočnosť výslovne uvedená, a kde kupujúci vyhlásil, že sa pred uzavretím tejto zmluvy oboznámil so stavom nehnuteľnosti, a v takomto stave ako je, ju kupuje. Taktiež neobstojí tvrdenie zástupcu žalobkyne, že túto rozostavanú záhradnú chatku nemožno subsumovať pod „všetko zákonné príslušenstvo“, odkazujúc na ustanovenie § 119 ods. 2 OZ. Poukázali na čl. I. ods. 1.2 zmluvy, podľa ktorého žalovaní previedli na kupujúceho okrem uvedenej parcely a všetkého zákonného príslušenstva aj všetky práva a povinnosti s nimi spojenými. Nehnuteľnosť prevádzaná v zmysle zmluvy bola riadne označená, tak ako to vyžaduje ZoKN, pretože rozostavaná stavba záhradnej chatky nie je zapísaná v
príslušnom katastri nehnuteľností, a teda nemožno takúto stavbu označiť súpisným číslom. Opätovne poukázali na čl. II. predmetnej zmluvy, kde sa o. i. uvádza, že na prevádzanej parcele sa nachádza rozostavaná stavba záhradnej chatky, pričom takéto označenie sa javí ako dostatočne konkrétne a určité, a zároveň v súlade s ustanoveniami ZoKN. 3.3. Podľa žalovaných účastníci predmetnej zmluvy boli riadne označení, ako to vyžaduje ZoKN, konkrétne v § 42 ods. 2 písm. a), keď kupujúci má byť štátnym občanom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a títo štátni občania nemajú pridelené rodné číslo ako identifikátor osoby, a preto tento údaj nie je možné v predmetnej zmluve uviesť. Pre tieto prípady ZoKN umožňuje uviesť aj iné identifikačné údaje osoby, ako tie, ktoré výslovne uvádza. Označil za účelové a v rozpore s dobrými mravmi tvrdenie žalobkyne, že adresa kupujúceho uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá skutočnosti. Kupujúci konajúci prostredníctvom žalobkyne nesporne prejavil záujem kúpiť od žalovaných predmetnú nehnuteľnosť, avšak vzhľadom na neznalosť slovenského jazyka rokovania ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy prebiehali najmä so žalobkyňou, ktorá má byť v partnerskom vzťahu s kupujúcim. V rámci týchto rokovaní žalovaný 1/ vyzval žalobkyňu, aby mu poskytla identifikačné údaje skutočného kupujúceho, a to na účely vypracovania predmetnej zmluvy, pričom žalobkyňa mu poskytla práve údaje uvedené v zmluve. Táto komunikácia prebehla prostredníctvom SMS správ, ktoré v prílohe pripojil ako dôkaz. Kupujúci pri podpise zmluvy túto adresu nenamietal, pričom žalovaný 1/ niekoľkokrát poslal žalobkyni zmluvu za účelom jej kontroly, k čomu doložil ako dôkaz e-mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Ak kupujúci od podpisu predmetnej zmluvy zmenil svoju adresu trvalého pobytu, bol to práve on, kto mal na túto skutočnosť žalovaných upozorniť, pričom tento údaj by sa na základe dodatku opravil, a teda takáto chyba nemá za následok neplatnosť predmetnej zmluvy. Je tiež nesporné, že doposiaľ nebol žiaden dodatok k predmetnej zmluve spísaný, avšak o týchto chybách sa mala „dozvedieť“ žalobkyňa, a preto bola práve ona povinná na tieto chyby žalovaných upozorniť, a následne mala žalovaných vyzvať na spísanie dodatku k predmetnej zmluve. Nesporná je aj tá skutočnosť, že návrh na vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy nebol podaný. Povinnosť podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z predmetnej zmluvy mal práve kupujúci, ako to vyplýva z čl. IV. ods. 4.3 zmluvy, pričom tento tak neurobil, a to bez udania relevantného dôvodu. V súvislosti s uvedeným neobstojí ani tvrdenie zástupcu žalobkyne, že z právnych dôvodov predmetná zmluva nie je spôsobilá zápisu do katastra nehnuteľností, odkazujúc na čl. VI. ods. 6.4 zmluvy. Podľa žalovaných zmluva je spôsobilá k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaní nadobudli túto nehnuteľnosť na základe rovnakej kúpnej zmluvy, pričom tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne o opaku je len jeho subjektívnym názorom. Čl. VI. ods. 6.4 zmluvy je viazaný podmienkou rozhodnutia Okresného úradu P., katastrálny odbor, o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom takéto rozhodnutie ku dnešnému dňu nebolo vydané, keďže kupujúci návrh na vklad ani nepodal, a teda neboli splnené zmluvné podmienky pre vzájomné vrátenie si plnení. Nepopierajú, že zmluva nie je ku dnešnému dňu účinná, avšak to neznamená, že nie je platne uzatvorená, keďže samotná účinnosť nemá vplyv na jej platnosť. Je teda nepochybné, že zmluva nie je účinná z toho dôvodu, že kupujúci nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, hoci bol na to v zmysle zmluvy viazaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto podaná žaloba javí ako podaná predčasne. Právne predpisy Slovenskej republiky umožňujú nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam aj cudzincom, k čomu poukázali na § 19a zákona č. 202/1995 Z. z. Devízového zákona v znení neskorších predpisov s tým, že v tomto prípade však žiaden osobitný právny predpis nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti cudzincom neobmedzuje. 3.4. Právne prepisy Slovenskej republiky nevylučujú prevod vlastníctva aj k rozostavanej stavbe. Zároveň takýto prevod nie je viazaný na existenciu znaleckého posudku popisujúceho stav jej rozostavanosti. Žalobkyňa ani kupujúci takýto znalecký posudok od žalovaných nežiadali, nakoľko sa so stavom tejto nehnuteľnosti niekoľkokrát oboznámili miestnou obhliadkou, čo kupujúci potvrdil aj vlastnoručným podpisom v zmluve. K poukazu zástupcu žalobkyne na § 46 ods. 4 ZoKN uviedli, že uvedené ustanovenie upravuje zápis bytu alebo nebytového priestoru do katastra nehnuteľností, a teda nijak nesúvisí s prejednávanou vecou. 3.5. Nerozporujú tvrdenie zástupcu žalobkyne, že kupujúci nemôže nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho BSM, lebo nie je ženatý, avšak táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť predmetnej zmluvy. V tomto prípade pôjde len o chybu v písaní, ktorá bude následne odstránená písomným dodatkom k zmluve. Práve žalobkyňa mala na túto chybu žalovaných upozorniť, resp. na ňu poukázať. 3.6. Popreli tvrdenie, že by nedošlo k uzavretiu rezervačnej zmluvy, ako to uvádza zástupca žalobkyne. Tzv. rezervačná zmluva patrí medzi zmluvy inominátne v zmysle ustanovenia § 51 OZ, ktorej predmetom bol záväzok žalovaných, že nebudú vyvíjať činnosť smerujúcu k predaju predmetnej nehnuteľnosti,
a záväzok žalobkyne zaplatiť žalovaným sumu 1.000,- eur z titulu zálohy, pričom zmluvné strany sa dohodli, že ak dôjde k uzavretiu zmluvy, táto záloha bude započítaná do kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti. OZ pre uzavretie takejto zmluvy nevyžaduje písomnú formu. O tejto skutočnosti existuje SMS komunikácia medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou, ktorý dôkaz predložili. Ako dôkaz predložili aj výpis z účtu žalovaného 1/, ktorý potvrdzuje prijatie sumy 1.000,- eur, kde v správe pre príjemcu sa uvádza „DEPOZIT ZA CHATU“. 3.7. Nepopierajú, že časť kúpnej ceny bola uhradená dňa 11.10.2018, a to v rozsahu 4.000,- eur, avšak na takomto zaplatení kúpnej ceny sa následne dohodli zmluvné strany. O takýto spôsob zaplatenia kúpnej ceny požiadal žalovaných kupujúci, a to s odôvodnením, že nemôže uskutočniť prevod celej kúpnej ceny v jeden deň, s čím žalovaní konajúc v dobrej viere súhlasili, na podporu čoho poukázali aj na ustanovenie § 497 OZ. 3.8. Ako vyplýva z priloženej SMS komunikácie a e-mailovej komunikácie, žalovaný 1/ poskytol žalobkyni a kupujúcemu aj výpis z LV č. XXXXX pred podpisom zmluvy v rámci rokovania o jej uzavretí, a teda žalobkyňa bola oboznámená so stavom nehnuteľnosti. 3.9. Zo zisteného skutkového stavu možno nepochybne vyvodiť záver, že žalobkyňa zastupovala kupujúceho vo veci uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu poukázal na ust. § 33 ods. 2 OZ. Keďže došlo k uzavretiu zmluvy, táto záloha v sume 1.000,- eur bola podľa dohody započítaná do kúpnej sumy. Na tento účel je bezvýznamné, či tieto prostriedky boli poslané z účtu žalobkyne alebo z účtu kupujúceho, a preto prípadným pasívne legitimovaným subjektom pre uplatnenie tohto nároku je kupujúci, nie žalovaní. Avšak aj naďalej sa pridržiavajú tvrdení, že tento nárok vôbec nevznikol. 3.10. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa mali žalovaní na jej úkor bezdôvodne obohatiť, resp. nepreukázala právny dôvod bezdôvodného obohatenia a takýto právny dôvod v súčasnosti ani neexistuje.
4. Včasným podaním odporu žalovanými s vecným odôvodnením došlo s poukazom na § 11 ods. 5 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovaných danom prostredníctvom jej zástupcu podaním z 12.08.2019, ktorým na výzvu upomínacieho súdu navrhla pokračovať v konaní, sa zároveň vyjadrila k podanému odporu, žiadajúc ním žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K tvrdeniam žalovaných v odpore uviedla, že v predmete návrhu zmluvy (čl. I.) sa neuvádza, že predmetom kúpy by mala byť aj rozostavaná stavba záhradnej chatky bez súpisného čísla. Pokiaľ sa slovné spojenie „rozostavaná záhradná chatka“ uvádza v čl. II. (popis pozemku) návrhu zmluvy, návrh zmluvy je neurčitý v tom smere, či predmetom kúpy je aj kúpa rozostavanej záhradnej chatky alebo len pozemok. Podľa nej predmetom kúpy v predmetnom texte návrhu zmluvy nemôže byť rozostavaná záhradná chatka, lebo v odseku 1.2, resp. 1.3 návrhu zmluvy nie je riadne definované, že taká rozostavaná chatka je predmetom kúpy a navyše nikde v texte návrhu zmluvy nie je definovaný stav rozostavanosti, čo zjavne robí návrh zmluvy neurčitým a taká neurčitosť robí návrh zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom. Spravidla sa stav rozostavanosti v obdobných zmluvách zabezpečuje znaleckým posudkom, v ktorom je stav rozostavanosti popísaný a ocenený. Stavba zapisovaná do katastra nehnuteľností podľa platného právneho stavu nemôže byť označovaná tak, ako sa to uvádza v odseku 1.2, resp. 1.3 návrhu zmluvy „... spolu so všetkým zákonným príslušenstvom...“, lebo stavba je podľa § 119 ods. 2 OZ samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, tzn. že taká stavba môže byť prevádzaná osobitným právnym úkonom. Žalovaní nepredložili žiadny dôkaz o tom, že s ňou ako kupujúcou rokovali o návrhu na uzavretie zmluvy a že ju informovali o skutočnosti, že predmetná záhradná chatka je „rozostavaná stavba“ bez súpisného čísla. Zdôraznila, že nebola kupujúca. Žalovaní nepredložili žiadny dôkaz o tom, že „... ktorá skutočnosť bola zohľadnená aj v kúpnej cene...“. Z textu návrhu zmluvy to nevyplýva. Potvrdila, že pán C. K. O., U. A. C. Z. K. Q. A. Í., slovenský jazyk vôbec neovláda ani slovom a ani písmom. Pokiaľ by aj podpísal nejaký návrh, potom v takom prípade absentuje zložka prejavu jeho vôle, čo je obligatórna náležitosť právneho úkonu, ktorý je preto absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať ex offo. Vzniesla námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu
- návrhu zmluvy špecifikovanej v žalobe z viacerých dôvodov uvádzaných v žalobe a v tomto vyjadrení. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že ona ako žalobkyňa a pán C. K. O., U. A. C. Z. K. Q. A. Í., sú v partnerskom vzťahu (nie v manželskom zväzku), takú skutočnosť žalovaní vo svojom odpore nepreukázali žiadnym dôkazom. Pokiaľ by to tak bolo, potom žalovaní nevysvetlili, prečo sa v návrhu zmluvy v odseku 1.2, resp. 1.3 uvádza „... kupujúci ich kupuje do svojho BSM...“. Pokiaľ by mala byť splnomocnená pánom C. K. O., U. A. C. Z.Ľ. K. Q. A. Í., k rokovaniu pre kúpu pozemku špecifikovanému v návrhu predmetnej zmluvy a ku kúpe rozostavanej záhradnej chatky bez súpisného čísla, teda ku kúpe nehnuteľností, musel by ju
pán C. K. O., U. A. C. Z. K. Q. A. Í.P., k tomu písomne splnomocniť. Také splnomocnenie neexistuje. Ani žalovaní taký dôkaz nepredložili. Nominálie pána C. K. O. na návrhu zmluvy sú nesprávne. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by žalovaným udelila súhlas na publikáciu takej SMS komunikácie a e-mailovej komunikácie. Vzniesla námietku nelegálneho dôkazu a žiadala, aby sa postupovalo v zmysle čl. 16 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Pokiaľ sú žalovaní presvedčení, že zmluva je spôsobilá k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nič im nebránilo podať taký návrh. Žalovaní si dali overiť podpisy na návrhu zmluvy až dňa 05.10.2018 a pán C. K. O., U. A. C. Z. K. Q. A. Í., nespisoval žiadny návrh. S účinnosťou od 01.10.2018 vstúpila do platnosti novela ZoKN pod č. 212/2018 Z. z., ktorou sa okrem iného zmenilo a doplnilo ust. § 46 ZoKN a konkrétne poukázali na jeho odsek 3. V návrhu zmluvy spísanej žalovanými rozostavaná stavba bez súp. č. nemôže byť zapísaná do katastra nehnuteľností a aj preto je tento právny úkon absolútne neplatný. Ako žalobkyňa sa domáha, aby v tomto konaní v zmysle čl. 2 CSP bol naplnený princíp právnej istoty.
6. Žalovaní v duplike podaním z 19.09.2019 žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im voči žalobcovi plnú náhradu trov konania, uviedli, že naďalej v celom rozsahu nesúhlasia s povinnosťou uloženou týmto platobným rozkazom a tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalobkyne žalovaní v celom rozsahu popierajú a považujú ich za nedôvodné, neudržateľné a účelové. V danom prípade nemožno posudzovať žalobkyňou označený právny úkon ako návrh zmluvy, ale za zmluvu citujúc § 44 ods. 1, § 43c ods. 1, 2 OZ a rozhodnutie ÚS ČR z 22.09.2009, sp. zn. I. ÚS 49/08. V ods. 4.3 zmluvy sa jej zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedených Okresným úradom P. podá kupujúci, z čoho je zrejmé, že pre podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol oprávnený výhradne pán C. K. O. a on sám svojím nekonaním, svojou pasivitou spôsobil, že do dnešného dňa nebol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností v zmysle zmluvy. Tvrdenia žalobkyne ohľadne neurčitého predmetu kúpnej zmluvy, teda či predmetom kúpy v texte zmluvy je aj kúpa rozostavanej záhradnej chatky alebo len pozemok, označili za zavádzajúce a špekulatívne. Formuláciu predmetu kúpnej zmluvy považujú za dostatočne určitú, aby bola zmluva platná, zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. OZ, teda je uzavretá v písomnej forme, obsahuje slobodnú a vážnu, určitú a zrozumiteľnú vôľu účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu a podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, t.j. predmet kúpy a kúpnu cenu. Rozostavaná stavba záhradnej chatky bola v predmetnej zmluve identifikovaná všetkými dostupnými údajmi tak, že táto identifikácia bola dostatočne jasná, určitá, zrozumiteľná a hlavne nezameniteľná s inou nehnuteľnosťou, a to aj bez toho, aby bola zapísaná ako rozostavaná stavba do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa účelovo zavádza a taktizuje, keď poukazuje len na časť označenia predmetu kúpnej zmluvy („...spolu so všetkým zákonným príslušenstvom...“), pričom predmetná zmluva definuje jej predmet nasledovne: „Predávajúci touto zmluvou predáva zo svojho výlučného vlastníctva, spolu so všetkým zákonným príslušenstvom a so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými kupujúcim predmetné nehnuteľnosti a kupujúci ich kupuje do svojho BSM vlastníctva.“ Z citovaného ustanovenia predmetnej zmluvy vyplýva, že žalovaní touto zmluvou predávajú kupujúcemu nehnuteľnosti bližšie špecifikované v tejto zmluve, a to nielen s príslušenstvom, ale aj so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými. Vzhľadom k tomu, že rozostavaná stavba záhradnej chatky nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, považujú takúto špecifikáciu predmetu kúpnej zmluvy za dostatočne jasnú, určitú a nezameniteľnú, nakoľko je špecifikovaná aj v popise pozemku. Navyše v zmysle ods. 2.2 predmetnej zmluvy kupujúci vyhlásil, že pred uzatvorením tejto zmluvy sa oboznámili s právnym a fyzickým stavom nehnuteľnosti a v takomto stave ako je, ju kupuje, pričom jej stav mu bol dobre známy aj z osobnej prehliadky. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 OZ a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015). Pokiaľ žalobkyňa opätovne uvádza: „... žalovaní nevysvetlili, prečo sa v návrhu zmluvy v ods. 1.2, resp. 1.3 uvádza: „... kupujúci ich kupuje do svojho BSM...“, zotrvávajú na svojej argumentácii uvedenej v odpore a teda sa jedná o chybu v písaní, ktorú je možné odstrániť dodatkom, pričom na túto mohla pri uzatváraní zmluvy upozorniť aj sama žalobkyňa, resp. kupujúci. Nesúhlasia s právnym názorom žalobkyne, že ak zastupovala pána C. K. O. v rámci rokovaní o uzavretí zmluvy, musela byť na tieto úkony písomne splnomocnená. Takéto tvrdenie nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, a preto ho považujú ako účelové a špekulatívne. Pre splnomocnenie na právne úkony v mene tretej osoby, ktorých výsledkom má byť zaobstaranie príležitosti
uzavrieť určitú zmluvu, žiaden právny predpis výslovne neustanovuje písomnú formu. Z konania, resp. z prejavenej vôle žalobkyne a pána C. K. O. a z písomných dôkazov predložených žalovanými majú za preukázané, že pán C. K. O. mal záujem nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť, teda uzatvoriť kúpnu zmluvu vo vlastnom mene a žalobkyňa ho zastupovala v rámci rokovaní o uzavretí predmetnej zmluvy. Ak žalobkyňa poukazuje na nelegálne získaný, resp. predložený dôkaz s odôvodnením, že nedal súhlas s jeho publikovaním, nech toto tvrdenie odôvodní niektorým zo zákonných ustanovení právnych predpisov SR. Ak sa žalobkyňa domáha určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že pán C. K. O. neovláda slovenský jazyk, čím odôvodnil absenciu zložky prejavu jeho vôle, tak uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že v rámci rokovaní o uzavretí predmetnej zmluvy bol zastúpený žalobkyňou. Uvedené vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, pričom ak pán C. K. O. obsahu zmluvy nerozumel z dôvodu, že neovláda slovenský jazyk, nič mu nebránilo v tom, aby požiadal žalovaných o preklad tejto zmluvy ešte pred jej uzavretím. Žalobkyňa a pán C. K. O. týmto konkludentne vyjadrili súhlas jednak s obsahom zmluvy a jednak s tým, že táto zmluva bude vyhotovená v slovenskom jazyku. Neobstojí námietka žalobkyne v súvislosti s nesprávnymi nomináliami pána C. K. O., nakoľko tieto preukázateľne poskytla žalovaným žalobkyňa v rámci rokovaní o uzavretí predmetnej zmluvy, čo vyplýva aj z listinných dôkazov predložených žalovanými. Žalobkyňou uvádzané ustanovenie novely ZoKN neukladá povinnosť k zápisu každej rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, ale ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých je možné takúto rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností zapísať na základe žiadosti vlastníka. Zmluvné strany sa v predmetnej zmluve nedohodli, že žalovaní zapíšu, prípadne splnia podmienky pre zápis rozostavanej stavby záhradnej chatky do katastra nehnuteľností.
7. Na predbežnom prejednaní sporu 06.11.2019 7.1. zástupca žalobkyne v súvislosti s vyjadreniami žalovaného 1/, že títo mali predtým nadobudnúť nehnuteľnosť - rozostavanú stavbu záhradnej chatky podobnou zmluvou, akou to bolo prevádzané teraz kupujúcemu, vyslovil podozrenie, či vôbec žalovaní sú vlastníkmi záhradnej chatky. Platí ústavný princíp nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Stotožnil sa s predbežným právnym posúdením v tej časti, pokiaľ sudca konštatoval neurčitosť predmetu kúpy. Prvoradým úmyslom kupujúceho bolo nadobudnúť záhradnú chatku a otázka pozemku bola len podružná. Nevedel sa vyjadriť, keďže nemá k dispozícii znalecký posudok, k charakteru záhradnej chatky, t. j. či táto už predstavuje samostatnú nehnuteľnú vec alebo nie. Kupujúci by ani nemohol investovať do záhradnej chatky, lebo by šlo o investície do cudzej veci; 7.2. zástupca žalovaných uviedol, že uzavretú zmluvu považuje za platnú a vkladu schopnú. Pri podpise zmluvy sa žalovaný so žalobkyňou dohodli, že netrvajú na uvedenej lehote na zaplatenie kúpnej ceny. Pri podpise zmluvy žalovaný odovzdal kupujúcemu kľúče od chatky; 7.3. žalovaný 1/ uviedol, že záhradná chatka predstavuje stavbu, ktorá pozostáva z murovanej pivnice, na ktorej je terasa s drevenou konštrukciou chatky spolu so strechou, teda nad murovanou pivnicou je jedno drevené podlažie. Ide o chatku zo 60-tych rokov, ktorá je podobná ako ďalšie tam stojace chatky. Kedysi k tomu nebolo potrebné stavebné povolenie.
8. Na pojednávaní 11.12.2019: 8.1.1. Zástupca žalobkyne uviedol, že nemožno neplatný právny úkon platne doplniť a písomnú zmluvu možno platne zmeniť len písomným úkonom. V súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorou prevádzané nehnuteľnosti nadobudli žalovaní od predávajúceho B. G., tvrdil, že žalovaní sa ňou nestali vlastníkmi záhradnej chatky. Žalovaní uviedli kupujúceho pána O. prostredníctvom žalobkyne do omylu, že sú vlastníkmi aj chatky. Kupujúci pán O. totiž neovláda slovenský jazyk a pri komunikácii so žalovanými mu tlmočila žalobkyňa a jej prostredníctvom bol uvedený do omylu, že žalovaní vlastnia aj chatku a aj túto prevádzajú. Preto sa ako žalobkyňa, tak aj pán O., ktorého zastupuje v inom konaní, dovolávajú relatívnej neplatnosti danej zmluvy. Prví prezentovali vlastníctvo aj chatky žalovaní tým, že dali inzerát, kde to tak uvádzali. Zo zmluvy žalovaných s B. G. vyplýva, že vtedy to kupovali za 5.500,- eur a teraz to predávajú za 13.000,- eur. Z bodu 4.3 danej zmluvy vyplýva, že ako sprostredkovateľ pri uzatváraní zmluvy mala vystupovať realitná spoločnosť C. P., A.. P.. U.., a z toho vyvodzuje, že žalovaným muselo byť zrejmé, že danou zmluvou kupujú len pozemok. V danom prípade nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v lehote stanovenej v zmluve a v tejto súvislosti na bod 6.5 zmluvy, ktorý si naformulovala takto žalovaná strana ako vyhotoviteľ zmluvy. Aj z toho dôvodu považuje zmluvu za neplatnú. Žalovaní prezentovali žalobkyni a jej prostredníctvom kupujúcemu, že sú vlastníkmi aj chatky a že túto chatku spolu s pozemkom predávajú. Tak to bolo aj v inzeráte. Kupujúci mal záujem predovšetkým o chatku. Zo znenia odporu žalovaných vyplýva, že predmetom kúpy mala byť aj záhradná chatka. Poukazujúc však na kúpnu zmluvu s pánom B. však nevyplýva, že by žalovaní mali byť vlastníkmi tejto chatky.
Podpis M. - predávajúcich bol overený 05.10.2018. S účinnosťou od 01.10.2018, ako na to poukázal aj vo vyjadrení k odporu, bola novela ZoKN, ktorá vyžadovala pre rozostavanú stavbu znalecký posudok na popis rozostavanosti stavby, k čomu nedošlo. 8.1.2. V záverečnom prednese zástupca žalobkyne žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, keďže zmluva, na podklade ktorej plnila, je neplatným právnym úkonom a v takom prípade sú povinné strany si vrátiť poskytnuté plnenia. Poukázal na bod 6.5 zmluvy a tiež aj na to, že žalobkyňa a jej prostredníctvom aj kupujúci boli žalovanými ubezpečení, že sú vlastníkmi nielen pozemku, ale aj záhradnej chatky; 8.2. Žalobkyňa uviedla, že kupujúci označený v zmluve je jej partnerom a majú spolu malú dcérku. Keďže ona býva v P., mala záujem o kúpu nejakej chatky, kde by mohli spolu tráviť voľný čas a víkendy. Pozerala inzeráty a našla inzerát s nadpisom záhradná chatka predaj. Bol to inzerát žalovaného 1/. Jej záujmom bolo získať chatku ako miesto na trávenie víkendov. Nemala záujem tak o to, že by mala kúpiť pozemok, kde by mala záhradníčiť a niečo si pestovať, pretože pozemok pri tejto chatke bol zatrávnený a bolo tam len zopár stromov. Ešte pred uzavretím zmluvy sa so žalovaným 1/ bavila o nejakých prerábkach - rekonštrukcii, ktorá by tam bola potrebná, ohľadne čoho bol ústretový. Ich vzťahy spočiatku boli štandardné - korektné až nadštandardné. Poslali im zmluvu. Ona ako laik si ju prečítala a zdala sa jej v poriadku. Boli overiť podpisy. Jej priateľ mal nejaké problémy pri prevode peňazí a preto sa to oneskorilo. Ona ako laik sa domnievala, že pri prevode nehnuteľnosti na katastri bude potrebná prítomnosť kupujúceho, preto s tým čakali až do času, kým bude mať jej priateľ čas a príde na Slovensko, aby to mohli zrealizovať. Ona kontaktovala žalovaného 1/ po tom, ako sa dozvedela, že je potrebná ešte jedna listina, a to návrh na vklad, ktorý obvykle vyhotovuje ten, kto vyhotovuje aj zmluvu. Žalovaný 1/ jej však nedvíhal a prestal s ňou komunikovať po tom, ako si bol ešte raz zobrať z chatky nejaké náradie a veci, ktoré tam mal. Preto sa rozhodla, že si sama zaobstará tento návrh na vklad a kontaktovala jej terajšieho zástupcu. Ten, keď si zmluvu pozrel, tak ju ako laika informoval, že je v nej veľa chýb a treba ich opraviť. Ona ešte z jeho kancelárie dvakrát volala žalovanému 1/, ale ten jej nedvíhal. Ako už uviedla, kupujúci nemal záujem o pozemok, ale prioritne o chatku. Nechcel kupovať pozemok v cene 50,- eur za 1 m2.
9. Zástupca žalovaných na uvedenom pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalobkyňa nebola účastníčkou zmluvy, ktorou sa prevádzali nehnuteľnosti, a preto nemá aktívnu legitimáciu domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy. Všetci účastníci zmluvy si mohli overiť čo je jej predmetom. Táto zmluva mala ohraničený predmet a tento predmet bol zrejmý už aj z LV na danú nehnuteľnosť. Poukázal aj na Nález Ústavného súdu 184/2015 z 26.08.2015, podľa ktorého ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať chýb jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony druhej zmluvnej strany je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Poukázal aj na § 36 OZ. Tvrdí, že dotknutá zmluva je vkladu schopná na predmet v nej uvedený. Podľa neho z argumentácie žalujúcej strany a toho čo teraz uviedla žalobkyňa, nevyplýva, že by zmluva nemala byť vkladu schopná. Povinnosť podať návrh na vklad podľa zmluvy zaťažovala kupujúceho - bod 4.3 zmluvy a nebol dôvod otáľať s tým z jeho strany. Podľa jeho názoru kupujúceho daná zmluva oprávňovala užívať aj predmetnú chatku. Nespochybňuje, že prerábka tam mohla byť dohodnutá, ako to tvrdí žalobkyňa. Domnieva sa, že malo by to byť riešené za odplatu, ale táto otázka nemá súvis s kúpnou zmluvou. Podľa neho je uzavretá zmluva platná a účinná. Kupujúci si však nesplnil povinnosti, ktoré mu z tejto zmluvy vyplývajú. Žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovanou osobou domáhať sa neplatnosti zmluvy.
10. Nebolo medzi stranami sporu sporným, že k uzatvoreniu zmluvy (kúpnej zmluvy z 05.10.2018) medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi, ktorých pravosť podpisom na zmluve bola osvedčená v uvedený deň a označeným kupujúcim C. O., XX.XX.XXXX, C., C., C., T., ktorý zmluvu vlastnoručne podpísal, došlo po inzerovaní ponuky na predaj záhradnej chatky s pozemkom žalovanými. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení oboch strán sporu nebolo sporným, že úmyslom (vôľou) ako predávajúcich, tak aj kupujúceho, za ktorého konala pri rokovaniach o uzatvorení zmluvy žalobkyňa - jeho priateľka, nakoľko kupujúci nemal ovládať slovenčinu, v ktorej bol vyhotovený text zmluvy, pripravený predávajúcimi, mala byť kúpa a predaj danou zmluvou ako záhradnej chatky stojacej na pozemku parc. KN-C č. XXXX/., tak aj parc. KN-C č. XXXX/XX - záhrady o výmere 271 m2 k. ú. P..
11. V zmluve je predmet zmluvy vymedzený v čl. I. označenom ako „predmet zmluvy“ bode 1.1 tak, že „Predávajúci je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností: - pozemok parc. č. C-KN XXXX/XX,
záhrady o celkovej výmere 271 m2 v obci P., zapísané pre k. ú. P. na LV č. XXXXX“. Takto „vymedzené vlastníctvo“ predávajúceho (správne predávajúcich) malo byť predmetom prevodu spolu so všetkým zákonným príslušenstvom so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými „kupujúcim“ (správne kupujúcemu) a kupujúci ich „kupoval do svojho BSM vlastníctva“ (bod 1.2 zmluvy). V čl. II. zmluvy označenom ako „popis pozemku“, je v bode 2.1 uvedené, že pozemok parc. č. C-KN XXXX/XX je čiastočne zastavaný - na pozemku parc. č. C-KN XXXX/XX sa nachádza rozostavaná záhradná chatka bez súpisného čísla. V bode 2.2 je uvedené, že kupujúci vyhlasujú (hoci kupujúcim bol len jeden subjekt), že sa pred uzavretím tejto zmluvy oboznámili so stavom nehnuteľnosti a v takomto stave ako je, ju kupujú.
12. V kontexte vyššie uvedenej identifikácie predmetu zmluvy, tak ako bol v zmluve slovne vyjadrený (čo malo byť predmetom predaja predávajúcimi a kúpy kupujúcim), vo väzbe na to, čo týmto predmetom podľa vôle žalovaných ako predávajúcich a kupujúceho, vôľu ktorého prezentovala žalobkyňa, ktorá v danej súvislosti so žalovanými komunikovala, súd uzatvára, že z vymedzenia predmetu zmluvy v samotnej zmluve možno nepochybne ustáliť, že tento predmet zahŕňal kúpu a predaj pozemku parc. KN-C č. XXXX/XX - záhrada o výmere 271 m2 k. ú. P., ohľadne ktorého boli a aj aktuálne sú žalovaní zapísaní ako jeho bezpodieloví spoluvlastníci v celosti na LV č. XXXXX pre obec a k. ú. P.. Z jej obsahu, tak ako je písomne v zmluve zachytený, však vôbec nemožno s určitosťou zistiť, či okrem pozemku predmetom prevodu mala byť aj záhradná chatka. Táto chatka, vychádzajúc z toho, ako stav tejto stavby popísal samotný žalovaný 1/, nepochybne predstavuje samostatnú vec - nehnuteľnosť (§ 119 ods. 2 OZ), z faktického hľadiska „dostavanú stavbu“ majúcu nepochybne takýto charakter dlhší čas (má ísť o staršiu stavbu). Takýto jej charakter (ako nedostavaná má byť označovaná len preto, že stále nemá pridelené súpisné číslo a nemá byť skolaudovanou) vylučuje možnosť, aby predstavovala súčasť pozemku (§ 120 ods. 2 OZ) a táto nepredstavuje ani príslušenstvo pozemku. Z textu čl. II. bod 2.1 zmluvy vyplýva, že pozemok parc. KN-C č. XXXX/XX je čiastočne zastavaný rozostavanou záhradnou chatkou bez súpisného čísla, ale z jeho textu ani v kontexte s ostatnými ustanoveniami zmluvy nevyplýva, že by aj táto záhradná chatka bez súpisného čísla mala byť predmetom kúpy a predaja. Použitím výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 OZ by bolo možné odstrániť nedostatky týkajúce sa toho, že v zmluve, hoci v označení zmluvných strán sú uvedení obaja žalovaní ako predávajúci, v ďalšom texte zmluvy je uvádzané „predávajúci je“ a nie, že „predávajúci sú“, t.j. akoby predávajúcim mala byť len jedna osoba a naopak, hoci kupujúcim mala byť podľa označenia zmluvných strán jedna fyzická osoba, v ďalšom texte zmluvy sa opakovane používa množné číslo („kupujúci sú“, „kupujúci vyhlasujú“, atď.), ani pomocou výkladových pravidiel nemožno určiť (vyložiť) rozsah predmetu zmluvy, ako už súd konštatoval. K tomu súd ďalej uvádza, že podľa bodu 1.1 zmluvy predávajúci je (správne sú) výlučným vlastníkom (správne výlučnými vlastníkmi) nehnuteľností (t.j. viacerých nehnuteľností), za čím je však uvedená len jedna nehnuteľnosť - pozemok parc. KN-C č. XXXX/XX. O tom, že predmetom kúpy a predaja by mohlo byť viac len ako jedna nehnuteľnosť, naopak vyplýva z bodu 1.2 (predmetné nehnuteľnosti) a aj z čl. IV. bod 4.1 zmluvy (kupujúci nadobudnú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I. tejto zmluvy vkladom do katastra nehnuteľností), ale naproti tomu pod bodom 2.2 kupujúci vyhlasujú (hoc kupujúcim mala byť len jedna osoba), že sa pred uzavretím zmluvy oboznámili so stavom nehnuteľnosti (jednej nehnuteľnosti) a že túto kupujú v takom stave, v akom je.
13. Jednou z podstatných (nevyhnutných) náležitostí kúpnej zmluvy je dohoda o predmete kúpy, ktoré dojednanie pre svoju platnosť vyžaduje, aby predmet kúpy bol v prípade písomnej zmluvy vymedzený dostatočne určito a zrozumiteľne, teda, aby bolo možné z jej obsahu zistiť, čo všetko predstavuje predmet kúpy za dojednanú kúpnu cenu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Právny úkon je zrozumiteľný, ak jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu. Postačuje, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasniteľný, resp. vysvetliteľný. Súd na základe vyššie uvádzaného konštatuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy čo do jej podstatnej náležitosti - vymedzenia jej predmetu, ktorý nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom, čo robí tento právny úkon absolútne neplatným s poukazom na § 37 ods. 1 OZ.
14. Ako dôvodnú súd považuje aj tú časť argumentácie žalovanej strany, že žalovaní, ktorí si vlastníctvo záhradnej chatky odvodzovali od kúpnej zmluvy z 20.07.2015, nemohli nadobudnúť vlastníctvo k nej
danou zmluvou. V nej je tiež len v popise predmetného pozemku uvedená jeho čiastočná zastavanosť rozostavanou záhradnou chatkou bez súpisného čísla a z jej obsahu nevyplýva, že by predmetom zmluvy mala byť aj daná stavba (žalovaní na základe danej zmluvy boli zapísaní a aj v súčasnosti sú zapísaní ako vlastníci len pozemku parc. KN-C č. XXXX/XX k. ú. P.. K tomu súd opäť uvádza, že z vyjadrenia žalovaného 1/ na predbežnom prejednaní sporu vyplynulo, že ide o chatku zo 60-tych rokov s murovanou pivnicou a dreveným podlažím. Z takéhoto jej opisu (skutkového tvrdenia) možno usúdiť, že daná chatka už aj v čase kúpy pozemku pod ňou žalovanými v r. 2015 predstavovala samostatnú vec - nehnuteľnosť, teda nie súčasť pozemku. Žalovaní teda nepreukázali, že by boli vlastníkmi danej chatky a mohli ako jej vlastníci ňou disponovať - previesť ju na kupujúceho. Dojednaná kúpna cena 13.000,- eur pritom mala nepochybne zahŕňať odplatu ako za pozemok, tak aj za danú chatku, spolu za obe nehnuteľnosti bez vyjadrenia, koľko z nej predstavuje odplata za pozemok a koľko odplata za stavbu. Preto súd konštatuje (pre prípad, že by zo zmluvy bolo možné vyvodiť, že jej predmetom je aj prevod záhradnej chatky), že aj v takom prípade by šlo o neplatný právny úkon s poukazom na § 37 ods. 2 OZ.
15. Zo zmluvy vyplýva, že dojednaná kúpna cena 13.000,- eur mala byť uhradená kupujúcim v dvoch častiach, a to prvá časť - 1.000,- eur pri podpise rezervačnej zmluvy a druhá časť vo výške 12.000,- eur na označený účet predávajúceho v deň podpisu zmluvy (čl. III. zmluvy). Článok VI. bod 6.5 zmluvy obsahuje dojednanie, že v prípade, ak nebude vyplatená kúpna cena podľa podmienok tejto zmluvy, najneskôr do 5 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy, táto zmluva stráca s okamžitou účinnosťou platnosť.
16. Nebolo sporné, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo tak, že suma 1.000,- eur bola uhradená z účtu žalobkyne dňa 23.09.2018 na „v zmluve označený účet predávajúceho“. Ďalších 8.000,- eur bolo uhradených 10.10.2018 a zvyšných 4.000,- eur dňa 11.10.2018 opäť na účet uvedený v zmluve (č. ú.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s uvedením mena a priezviska žalovaného 1/ ako príjemcu platby), keď obe platby boli odoslané z účtu V. I. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XX. Kúpna cena teda nebola v celom rozsahu uhradená do 5 dní od uzavretia zmluvy, keďže posledná platba 4.000,- eur „odišla“ z účtu, z ktorého bola platená až na šiesty deň po uzavretí zmluvy. Dojednanie obsiahnuté v čl. VI. bod 6.5 zmluvy majúce charakter „sankcie“ pre prípad omeškania kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny nad vymedzené časové obdobie, malo za následok zánik záväzkov zo zmluvy (účinkov zmluvy). Na uvedenom by nič nemenilo ani prípadné následné ústne dojednanie o neskoršom zaplatení kúpnej ceny, ako to prezentovala žalovaná strana, keďže k takej dohode nedošlo zákonom predpísanou formou pre právny úkon, ktorý by sa mal takým spôsobom meniť (zmluvu, pre ktorú zákon určuje písomnú formu, možno meniť len písomne - § 40 ods. 2 OZ). Písomnú formu musia mať vždy zmluvy o prevode nehnuteľností (§ 46 ods. 1 OZ), a to jej sprísnenú formu vyžadujúcu, zachytenie prejavov vôle všetkých jej účastníkov na tej istej listine (§ 46 ods. 2 veta druhá OZ). Preto pre prípad, ak by bola zmluva platným úkonom a dokonca by neexistoval ani dôvod jej neplatnosti uvádzaný pod bodom 14. (ako alternatívna za tam popísanej situácie), v takom prípade z dôvodu oneskoreného zaplatenia celej kúpnej ceny by s poukazom na bod 6.5 došlo k zániku obligačných účinkov danej zmluvy s povinnosťou vrátenia poskytnutých plnení na jej podklade.
17. Vo všetkých troch vyššie popísaných situáciách, z ktorých vykonané dokazovanie preukázalo prvú z nich (absolútnu neplatnosť zmluvy pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť jej predmetu) zaťažuje jej zmluvné strany ako povinnosť vzájomnej reštitučnej povinnosti, tak aj povinnosť vrátenia aj ďalších plnení, ktoré obdržali hoc aj od tretích osôb výlučne na plnenie zmluvy, a to titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ z dôvodu existencie jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia vymedzených v § 451 ods. 2 OZ ako plnenia z neplatného právneho úkonu.
18. Nebolo sporné, že žalovaný 1/ obdržal na svoj účet uvádzaný v zmluve (na ktorý mala byť zaplatená kúpna cena obom žalovaným ako predávajúcim) od žalobkyne z jej účtu sumu 1.000,- eur. K jej vráteniu žalobkyni (tá na rozdiel od žalovaných žiadne plnenie v súvislosti s danou neplatnou zmluvou neobdržala) do vyhlásenia rozsudku nedošlo, napriek predžalobnej výzve žalobkyne danej listom zo 14.12.2018 adresovanej žalovaným, ktorou ich vyzvala na vrátenie sumy 1.000,- eur do 15.01.2019.
19. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia aj spolu s uplatneným zákonným úrokom z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. za obdobie od 16.01.2019 až do jej zaplatenia, nakoľko márnym uplynutím lehoty
poskytnutej žalobkyňou žalovaným na jeho vydanie (§ 563 OZ) sa žalovaní dostali do omeškania s jej vrátením.
20. S ohľadom na plný úspech žalobkyne v tomto spore, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, postupujúc podľa § 255 CSP, priznal žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.