Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-72-2018.pdf
PDF · 123.59 KB
No categories available
18C/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom v právnej veci žalobkyne: F. Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XX/A, G., zastúpenej spoločnosťou Potásch & Potásch s.r.o., so sídlom Jedľová 14037/7, Bratislava, proti žalovanej: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o zaplatenie 870,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 870,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 870,99 eur od 24.8.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2018 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 870,99 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava pri vybavovaní žiadosti o udelenie súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.08.2017 podal žiadateľ na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (ďalej aj Úrad“) žiadosť o súhlas s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním v súkromí do prevádzky po zmene prevádzkovateľa a schválenie prevádzkového poriadku pre ubytovacie zariadenie „U Teodora“. Úrad po preskúmaní žiadosti vykonal obhliadku prevádzky dňa 17.09.2017. Pri obhliadke miesta prevádzky pracovníci Úradu skonštatovali, že priestory prevádzky sú v poriadku a spínajú potrebné normy. Zároveň však ústne žiadateľa informovali, že budú vo veci nariaďovať meranie hluku. Z uvedeného dôvodu žiadateľ spolu so žalobkyňou zaslali dňa 08.09.2017 jednotlivé meracie protokoly, ktoré už boli v prevádzke v minulosti vykonané, a ktoré preukazujú, že prevádzka neprekračuje žiadne hodnoty ohľadne hladiny hluku. Žalobkyňa uviedla, že dňa 08.09.2017 Úrad vyhotovil oznámenie o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia do 60 dní a zaslal ho žiadateľovi. Dňa 08.09.2017 zároveň Úrad vyhotovil oznámenie o začatí správneho konania. Toto oznámenie vyvesil Úrad na úradnej tabuli dňa 14.09.2017. Doručenie oznámenia o začatí správneho konania prostredníctvom úradnej tabule nastalo dňa 29.09.2017. Dňa 13.10.2017 Úrad požiadal nadriadený orgán - Úrad verejného zdravotníctva SR o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia o 30 dní. Úrad verejného zdravotníctva túto žiadosť dňa 19.10.2017 zamietol a zamietnutie žiadosti odôvodnil tým, že predmetnú vec nie je možné považovať za obzvlášť zložitú, a preto nie je dôvod na ďalšie predlženie lehoty. Nadriadený orgán ďalej uviedol, že sa jedná o jednoduchú vec a Úrad ju mal rozhodnúť bezodkladne. Úrad verejného zdravotníctva uviedol, že Úrad svojim postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a tiež ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Dňa 23.10.2017 vydal Úrad vo
veci rozhodnutie, ktorým žiadateľovi udelil súhlas. Voči rozhodnutiu podali viacerí účastníci odvolanie. Nadriadený orgán rozhodnutie potvrdil a to nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nesprávny úrady postup spočíva v najmä zbytočných prieťahoch v konaní, v porušení povinnosti Úradu urobiť zákonom predpísaný úkon a v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Úrad napriek požiadavke vyjadrenej v § 3 ods. 4 správneho poriadku, vyhotovil oznámenie o začatí konania až dňa 08.09.2017, čo je 22. deň po tom, ako správne konanie začalo, pričom okamih doručenia oznámenia o začatí správneho konania vyvesením na úradnej tabuli nastal dňa 29.09.2017, čo je 43. deň od začatia konania. Podľa správneho poriadku má správny orgán v jednoduchých veciach rozhodnúť bezodkladne a v ostatných veciach ma správny orgán povinnosť rozhodnúť v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Žalobkyňa preto uviedla, že ak Úrad doručil oznámenie o začatí konania až na 43. deň po začatí správneho konania, už toto samo o sebe predstavuje prieťahy v konaní. Žalobkyňa uviedla, že aj napriek tomu Úrad „stihol“ pripraviť a expedovať oznámenie o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia. Toto oznámenie o predlžení lehoty, ktoré Úrad vydal dňa 08.09.2017 žalobkyňa považuje za účelové a je toho názoru, že na vydanie oznámenia o predlžení lehoty na rozhodnutie nebol daný žiadny dôvod. Všetky tieto tvrdenia potvrdzuje stanovisko nadriadeného orgánu Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorým bola zamietnutá žiadosť Úradu na predlženie lehoty na rozhodnutie. Úrad verejného zdravotníctva SR jednoznačne potvrdil, že sa v danom prípade jedná o jednoduchú vec, a že Úrad ako prvostupňový orgán mal rozhodnúť bezodkladne. Žalobkyňa uviedla, že v konaní nebola daná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia na 60 dní. Na toto predlženie nie je preto možné prihliadať a pri posudzovaní prieťahov v konaní je preto nutné hodnotiť dodržanie zákonnosti zo strany Úradu tak, akoby k predĺženiu lehoty nedošlo. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že ako prenajímateľka dňa 01.06.2017 uzatvorila so žiadateľom ako nájomcom, nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu prenechala do užívania priestory slúžiace na poskytovanie ubytovacích služieb za mesačné nájomné vo výške 500,- eur. Za mesiac september 2017 však žiadateľ odmietol dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko mu bolo oznámené, že udelenie súhlasu sa môže oddialiť aj o 4-5 mesiacov. V dôsledku uvedeného vznikla žalobkyni škoda v podobe straty na nájomnom. Žiadateľ celkom nezaplatil nájomné za mesiace september, október a november 2017 a tiež polovicu mesiaca december 2017. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa plne rešpektuje tú časť správneho konania, ktoré prebehlo na druhom stupni si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na náhradu škody spôsobenej stratou na nájomnom iba za čas, po ktorý trvali prieťahy v konaní na prvom stupni. Strata na nájomnom za mesiac september 2017 predstavuje sumu 500,- eur a strata na nájomnom za mesiac október za 23 dní predstavuje alikvotnú čiastku vo výške 370,99 eur. (Vychádzajúc z toho, že rozhodnutie bolo vydané 23.10.2017 a počet dní v mesiaci október je 31.) Celkovo si tak žalobkyňa uplatnila sumu 870,99 eur. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.04.2019 uviedla, že účastník konania požiadal dňa 17.08.2017 Úrad o súhlas k uvedeniu priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky. Po preskúmaní predmetného podania a vykonaní obhliadky dňa 07.09.2017 a 08.09.2019 bolo zistené, že sa jedná o jestvujúcu prevádzku situovanú v samostatne stojacom dvojpodlažnom objekte. Nakoľko je predmetná prevádzka situovaná v rodinnej zástavbe a súčasne sa opakovali podnety sťažovateľky p. S. H. na obťažovanie hlukom a pachom bolo oznámenie o začatí správneho konania doručené verejnou vyhláškou dňa 29.09.2017. Oznámenie bolo doručené aj účastníčke konania p. S. H., ktoré si prevzala dňa 20.09.2017. Žalovaný uviedol, že v rámci konania boli doručené námietky F.. Z. K., p. S. H., p. M. C. a ďalších účastníkov konania. Nakoľko vyjadrenie p. C. nebolo potvrdené vlastnoručným podpisom bola dňa 05.10.2019 vyzvaná, aby v lehote troch dní od doručenia výzvy doplnila vyjadrenie o svoj vlastnoručný podpis. Nakoľko lehota na vydanie rozhodnutia bola už raz predlžená z dôvodu, že správny orgán je povinný zistiť spoľahlivo skutkový stav veci, správny orgán vyzval p. C. o doplnenie podania. Nakoľko Úrad nemal vykázané doručenie, požiadal nadriadený orgán na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30 dní. Úrad verejného zdravotníctva SR ako odvolací orgán listom zo dňa 19.10.2017 zamietol žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, pričom konštatoval, že p. C. vo svojom vyjadrení neuviedol dôvody, ktoré by mohli mať následok neuvedenie priestorov do prevádzky. Následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 23.10.2017, ktorým Úrad vyhovel návrhu účastníka konania a súhlasil s uvedením priestorov do prevádzky. K námietkam týkajúcich sa prieťahov v správnom konaní žalovaná uviedla, že nakoľko Úradu bol známy aj ďalší účastník konania, bol povinný ho prizvať do konania. Súčasne uviedol, že v súlade s § 14 ods. 1 správneho poriadku je účastníkom konania aj ten, koho práva a právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý na svojich právach, a to až do času kým sa nepreukáže opak. Žalovaná ďalej uviedla, že prevádzka bola problematická, čo sa týkalo koexistencie s dotknutým obytným prostredím. Poukázala na to, že už v roku 2009 sa opakovali podnety obyvateľov okolitých domov. Podľa
Úradu žalobkyňa uviedla podnájomcu - 3MLP s.r.o. do omylu, ak ho ubezpečila o tom, že konanie vo veci posúdenia žiadosti je len formálnym úkonom trvajúcim maximálne jeden mesiac. Naopak žalobkyňa mala po predchádzajúcich skúsenostiach vedomosť, že prevádzku v daných priestoroch opakovane namietajú obyvatelia - rodina H. a z toho dôvodu bude správny orgán striktne skúmať všetky okolnosti týkajúce sa posúdenia vplyvu prevádzky na okolie. Na základe vyššie uvedených skutočností mal správny orgán za to, že sa v danom prípade nejednalo o jednoduchú vec a z dôvodu potreby náležitého preskúmania veci a námietkam dotknutých účastníkov konania si správny orgán lehotu predĺžil. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. 4. K predmetnému vyjadreniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2019. V tomto podaní uviedla, že dňa vyjadrenie žalovanej obsahovo vôbec nesúvisí s predmetom sporu. Vyjadrenie žalovanej nijakým spôsobom nereaguje na uplatnený nárok na náhradu škody. Vyjadrenie žalovanej, predstavuje len skopírovaný text rozhodnutia Úradu zo dňa 23.10.2017. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné zdôrazniť, že prieťahy v konaní boli jednoznačne potvrdené odvolacím správnym orgánom - Úradom verejného zdravotníctva SR, ktorý jasne deklaroval, že sa jedná o jednoduchú vec a danú vec mal Úrad rozhodnúť bezodkladne, pričom zároveň konštatoval, že prišlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 a tiež ustanovenia § 3 ods. 4 správneho poriadku. Porušenie zákona teda bolo potvrdené Úradom verejného zdravotníctva, ktorý je nadriadeným správnym orgánom, čím je jednoznačne preukázaný základný predpoklad zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná vo svojom vyjadrení nesprávne opísala skutkový stav. Žalovaná uviedla, že dôvodom na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia boli nasledovné skutočnosti: vedomosť správneho orgánu o opakovaných podnetoch zo strany obyvateľov okolitých domov, dôvodné predpokladanie správneho orgánu, že budú doručované námietky, dôvodné predpokladanie správneho orgánu, že sa do konania budú prihlasovať ďalšie osoby. Žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, zavádzajúce a sú v príkrom rozpore so skutočnosťou, nakoľko sa žiadne takéto tvrdenia nenachádzali v odôvodnení predĺženia lehoty zo strany Úradu, keďže Úrad odôvodnil predlženie lehoty tým, že v predmetnej veci je správny orgán povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav. 5. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 10.07.2019 uviedla, že tvrdenia žalobkyne o tom, že škoda vznikla v dôsledku toho, že žalobkyni ušiel zisk z nájomnej zmluvy a nie z podnájomnej zmluvy sú úplne irelevantné, nakoľko žalobkyňa vystupuje v konaní ako vlastníčka priestorov a teda ako prenajímateľka a súčasne aj ako konateľka obchodnej spoločnosti N-TEO, s.r.o., ktorá je nájomcom predmetných priestorov. Údajná škoda vznikla podľa vyjadrenia žalobkyne v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia Úradu k uvedeniu priestorov do prevádzky pre prevádzkovateľa obchodnú spoločnosť 3MLP, s.r.o. Spoločnosť N-TEO, s.r.o., v zastúpení konateľky F.. Z. K. prenajala predmetné priestory sp súhlasom prenajímateľa do podnájmu spoločnosti 3MLP, s.r.o. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia zo dňa 17.08.2017 vyplýva, že obchodná spoločnosť 3MLP, s.r.o. dňa 17.08.2017 podala na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, so sídlom Ružinovská 8, Bratislava žiadosť o súhlas s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním v súkromí do prevádzky pre ubytovacie zariadenie „U Teodora“.
8. Oznámením číslo: HV/14987/2017 zo dňa 08.09.2017 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava ako vecne a miestne príslušný orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. na prerokovanie žiadosti žiadateľa, oznámil žiadateľovi obchodnej spoločnosti 3MLP, s.r.o, že z dôvodu, že v predmetnej veci je správny orgán povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, nebude možné o jeho žiadosti rozhodnúť v lehote 30 dní, ale správny orgán rozhodne v lehote 60 dní odo dňa začatia správneho konania.
9. Z vecného vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2017 súd zistil, že Úrad verejného zdravotníctva oznámil, že žiadosť o predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom konaní číslo HV/14987/2017 sa zamieta z dôvodu, že dospel k záveru, že v predmetom prípade sa jedná o jednoduchú vec zmeny prevádzkovateľa, nakoľko už v predmetných priestoroch prebiehala prevádzka obdobného zariadenia. Úrad verejného zdravotníctva konštatoval, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v zmysle § 49 ods. 1 správneho poriadku, naopak vyhodnotil vec ako obzvlášť zložitú a s veľkým časovým odstupom zvolil formu doručovania verejnou vyhláškou, doručenou dňa 29.09.2017. Prvostupňový správny orgán tak nepostupoval v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku, keď sa s námietkami nevysporiadal včas a bez zbytočných prieťahov.
10. Rozhodnutím číslo: HV/14987/2027 zo dňa 23.10.2017 Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako príslušný orgán vo veci posúdenia návrhu účastníka 3MLP, s.r.o., týkajúceho sa priestorov „U Teodora“ súhlasil s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním „U Teodora“ do prevádzky a schválil prevádzkový poriadok pre ubytovacie služby.
11. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Rača vyplýva, že rodinný dom súpisného čísla XXXX, postavený na parc. č. XXX/X je zapísaný ako výlučné vlastníctvo žalobkyne.
12. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.06.2017 vyplýva, že žalobkyňa ako prenajímateľka uzatvorila dňa 01.06.2017 so žiadateľom (spoločnosť 3MLP, s.r.o.) ako nájomcom, nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa prenechala predmetné priestory žiadateľovi, pričom nájomné predstavovalo sumu 500,- eur mesačne.
13. Obchodná spoločnosť 3MLP s.r.o. listom zo dňa 14.09.2017 oznámila žalobkyni, že počnúc septembrom 2017 pozastavuje platby úhrad nájomného za prenajaté priestory, nakoľko ich nemôže užívať v zmysle nájomnej zmluvy. Obchodná spoločnosť zároveň oznámila žalobkyni, že si uplatňuje 100 % zľavu na nájomnom, a to až do času, kým nebude predmetnú prevádzku môcť plne využívať.
14. Žalobkyňa listom zo dňa 17.09.2017 oznámila obchodnej spoločnosti 3MLP s.r.o., že akceptuje žiadosť o zastavenie platieb nájomného, s tým, že navrhuje aby úhrady nájomného pokračovali ihneď po tom, ako Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava udelí súhlas s uvedením priestorov do prevádzky.
15. Žalobkyňa listom zo dňa 23.03.2018 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvo zdravotníctva SR.
16. Ministerstvo zdravotníctva listom zo dňa 03.08.2018 oznámilo žalobkyni, že po oboznámení sa so skutočnosťami v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že tento nárok považujú za neopodstatnený, nakoľko zo strany žalobkyne nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a vznik škody.
17. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
20. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
22. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
24. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
26. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
27. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
28. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie je začaté dňom, ked podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.
29. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
31. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je splnenie nasledovných podmienok: existencia protiprávneho rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a v neposlednom rade je to aj predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
32. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je podmienkou obligatórnou, ktorá sa vzťahuje tak na nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj na nároky spôsobené nesprávnym úradným postupom. Bez splnenia tejto podmienky sa poškodený nemôže úspešne svojich nárokov na náhradu škody domáhať. Súd mal preukázané, že žalobkyňa riadne, v súlade s citovaným ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., listom zo dňa 23..03.2018 požiadala príslušný orgán, Ministerstvo zdravotníctva SR, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V odpovedi Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 03.08.2018 bolo žalobkyni oznámené, že ňou uplatnený nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ako dôvod bolo uvedené, že po oboznámení sa so skutočnosťami uvedenými v žiadosti o predbežné prerokovanie, považuje Ministerstvo zdravotníctva SR nárok na náhradu škody za neopodstatnený, nakoľko nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a vznik škody. Z dôvodu, že Ministerstvo zdravotníctva SR žalobkyni písomne oznámilo, že neuspokojí jej nárok na náhradu škody, domáhala sa žalobkyňa uspokojenia svojho nároku na súde. Súd má zároveň preukázané, že žalobkyňa na súde uplatňuje úhradu len v rozsahu nároku, ktorý obsahovala žiadosť o predbežné prerokovanie.
33. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Pod nezákonným rozhodnutím môžeme chápať rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pod nesprávnym úradným postupom je zase potrebné rozumieť porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj nevydanie rozhodnutia, resp. iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
34. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť.. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody. Obdobne je tomu aj v prípade, ak má byť zodpovednosť za škodu založená nesprávnym úradným postupom. Tak, ako vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ani posudzovanie nesprávnosti úradného postupu nemôže byť posudzované v konaní o náhradu škody. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že existencia nesprávneho úradného postupu musí byť konštatovaná rozhodnutím vydaným na to povolaným orgánom. Súd je potom povinný z výsledkov takéhoto konania vychádzať. V rámci konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tak musí už existovať aj príslušné rozhodnutie, ktorým by sa konštatoval nesprávny úradný postup vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa dostatočne preukázala existenciu nesprávneho úradného postupu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý spočíval v najmä v zbytočných prieťahoch a v porušení povinnosti Úradu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Toto porušenie bolo konštatované aj nadriadeným orgánom Úradom verejného zdravotníctva, ktorý vo svojom rozhodnutí pod č. OLP/8113/25801/2017 zo dňa 19.10.2017, ktorým zamietol žiadosť o predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom konaní uviedol, že sa jedná o jednoduchú vec a Úrad ju mal rozhodnúť bezodkladne. Úrad verejného
zdravotnícka ako nadriadený orgán konštatoval, že Úrad nepostupoval v zmysle § 3 ods. 4 a § 49 ods. 1 správneho poriadku.
35. Zákon č. 514/2003 Z. z. pojem škody bližšie nešpecifikuje. Analogicky sa tu preto uplatnia teoretické východiská vlastné pre občianskoprávnu zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 17 ods. 1 tohto zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V § 17 ods. 2 tohto zákona je zakotvené aj oprávnenie poškodeného domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy a to v prípade, ak pre poškodeného nie je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia jeho práv. Poškodený je povinný vznik škody, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi existenciou škody na jeho strane preukázať. Tu je potrebné znova uviesť, že žalobkyňa preukázala vznik škody v podobe straty na nájomnom. Súd má za preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľka dňa 01.06.2017 uzatvorila so žiadateľom (spoločnosťou 3MLP, s.r.o.) ako nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu prenechala predmetné priestory do užívania za dohodnuté mesačné nájomné 500 eur. Vzhľadom k tomu, že žiadateľ a mesiac september 2017 odmietol dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko mu bolo oznámené, že udelenie súhlasu Úradu sa môže oddialiť aj o 4-5 mesiacov. V dôsledku uvedeného vznikla žalobkyni škoda v podobe straty na nájomnom. Strata na nájomnom za mesiac september 2017 predstavuje sumu 500,- eur a strata na nájomnom za mesiac október za 23 dní predstavuje alikvotnú čiastku vo výške 370,99 eur. (Vychádzajúc z toho, že rozhodnutie bolo vydané 23.10.2017 a počet dní v mesiaci október je 31.) Celkovo si tak žalobkyňa uplatnila sumu 870,99 eur.
36. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009). Súd mal za to, že medzi neprávnym úradným postupom a škodou bola preukázaná priama príčinná súvislosť. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žiadateľ odmietol dohodnuté nájomné zaplatiť, nakoľko udelenie súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie do prevádzky nebolo zo strany Úradu o predmetnej žiadosti rozhodnuté bezodkladne tak ako to vyplýva z § 49 ods. 1 správneho poriadku. V dôsledku uvedeného vznikla žalobkyni škoda v podobe straty na nájomnom.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a skutočnosti súd nárok žalobkyne považuje za dôvodný.
38. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41.V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je žalovaná povinná od začiatku omeškania zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech, súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).