Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu Q.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpený advokátom JUDr. Anna Drugdová, so sídlom Námestie Slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanému Q. C., C., so sídlom N. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 2.129,43 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -94 zo dňa 12. apríla 2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 50,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , o ochrane spotrebiteľa, , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že zo spisu súd zistil, že spoločnosť F. X. J. a.s. žalobou zo dňa XX.XX.XXXX uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie 1.729,96 Eur s úrokmi z omeškania ako nedoplatok zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ešte pred pojednávaním došlo k zmene žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.05.2017 žalobu v celom rozsahu zamietol. Mal zistené, že predmetnou zmluvou bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 32%, v tej hodnote bolo uvedené aj RPMN. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove tento rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Následne súd prvej inštancie v zmysle záverov odvolacieho súdu rozsudkom zo dňa 02.05.2018 žalobe vyhovel čiastočne tak, že zaviazal žalobcu na zaplatenie 626,68 Eur s úrokmi z omeškania, a to v mesačných splátkach po 40,- Eur. V odôvodnení rozsudku poukázal

na chýbajúce rozlíšenie splátky úveru na istinu, úrok a poplatky a v dôsledku toho na fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a tiež neprimerane vysoký úrok v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri obdobnom úvere, čo vyhodnotil ako rozpor s dobrými mravmi a tým dohodu o úrokoch považoval za absolútne neplatný právny úkon. Žalobcu preto zaviazal len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a jeho úhradami. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2018.

4. Aj ďalšie konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo začaté na základe žaloby spoločnosti F. J. a.s. dňa 30.09.2016, v ktorom žiadala od žalobcu zaplatiť dlh vo výške 1.783,96 Eur s úrokmi z omeškania zo zmluvy o úvere zo dňa 21.01.2013. Rozsudkom zo dňa 05.06.2018 bol žalobca zaviazaný vrátiť žalovanému 1.073,20 Eur s úrokmi z omeškania v mesačných splátkach po 80,- Eur a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Dôvodom bolo neuvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v predmetnej zmluve, z čoho súd vyvodil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, preto bol zas zaviazaný zaplatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradami. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2018.

5. Posledné konanie bolo taktiež začaté na základe žaloby spoločnosti F. J. a.s. dňa 18.10.2016 pod sp. zn. . Voči žalobcovi sa uvedená spoločnosť domáhala zaplatenia dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.03.2013. Vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 12.09.2017, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému 650,- Eur s úrokmi z omeškania v mesačných splátkach po 50,- Eur a žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá. Súd uviedol, že v zmluve chýbajú povinné náležitosti, a to predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, rozlíšenie splátky úveru a termín konečnej splatnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2017.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní predmetných úverových zmlúv a s právnym predchodcom žalovaného mal status spotrebiteľa, a že vo všetkých prípadoch išlo o spotrebiteľské zmluvy v zmysle . Uviedol, že zastáva názor, že daný inštitút je satisfakciou pre spotrebiteľa, má slúžiť ako nástroj na odstránenie spôsobenej ujmy spotrebiteľa. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobcu ohľadom ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená poukázala len na psychickú ujmu, ktorú vysvetlila tým, že bol vystavený právnej neistote, avšak súd s takouto argumentáciou nesúhlasí, pretože bol to práve žalobca, ktorý si nesplnil svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, keď mu nevrátil ani len istinu úveru. Žalovaný si teda úplne legitímne musel uplatniť nárok voči nemu na súde, resp. pôvodne ešte jeho právny predchodca. Nesúhlasil s tým, aby inštitút primeraného finančného zadosťučinenia mal plniť reparačnú a sankčnú funkciu, a v tomto smere sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 26.06.2018. Za nesprávnu považoval aj argumentáciu o reparačnej funkcii daného inštitútu. Pokiaľ ide o argumentáciu týkajúcu sa neprimeranej komunikácie žalovaného so žalobcom, ku ktorej malo dôjsť začiatkom roku 2019, tak postrádal súvislosť s predchádzajúcimi súdnymi spormi, z ktorých sa odvíja uplatnený nárok, pre ktorý je rozhodujúce to, k akému porušeniu spotrebiteľského práva alebo povinnosti voči spotrebiteľovi dospel súd v predchádzajúcom spore na základe úspešného uplatnenia spotrebiteľom. Uviedol, že v prípade konania vychádzal z dvoch dôvodov čiastočného vyhovenia žalobe, a to neplatnosti dohody o úrokoch, čo však nemožno zahrnúť pod osobitné normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa a nerozlíšenia splátky úveru, k čomu bol súd prinútený vysloveným záverom odvolacieho súdu, čo však vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR neobstojí. Preto v prípade tohto súdneho konania žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie neprislúcha. Ďalším rozsudkom vo veci súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol v príslušnej zmluve uvedený mesiacom a rokom a súčasťou zmluvy boli aj VOP. Každému tak malo byť jasné (aj priemernému spotrebiteľovi), že termín konečnej splatnosti úveru bol 20.01.2018. Po zohľadnení všetkých týchto skutočností považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 50,- Eur, pokiaľ ide o súvislosť s konaním . Ohľadom zvyšného nároku vyplývajúceho zo spisu , pričom neuvedenie rozlíšenia splátok vôbec nezohľadnil, keďže k žiadnemu pochybeniu v tomto smere nedošlo. Navyše žalobcovi žiadna ujma vyššie uvedeným porušením povinnosti zo strany žalovaného nevznikla, a preto súd po zohľadnení všetkých týchto okolností považoval za postačujúce pre naplnenie funkcie satisfakcie pre žalobcu priznanie nároku len vo výške 50,- Eur a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

7. O trovách konania rozhodol tak, že rozhodnutie v tomto spore záviselo od úvahy súdu, preto vychádzal zo záveru, že žalobca bol v spore úspešný. Zároveň vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu

a nepoctivé správanie žalobcu mal za to, že nebolo by spravodlivé priznať mu nárok na náhradu trov konania, a to aj po zohľadnení skutočnosti, že mu súd priznal ani nie 1/40 uplatneného nároku.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III.. Odvolanie právne odôvodnil ust. (ďalej len „“). Poukázal na to, že on nekoncipoval zmluvu o úvere a nemal tak ani objektívnu možnosť upraviť podmienky úverového vzťahu. Ďalšou vadou, na ktorú poukázal je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Namietal, že v predmetnej veci nie je naplnená zákonná podmienka úspešného uplatnenia porušenia spotrebiteľských práv spotrebiteľom. Ďalej napadol výrok o trovách konania ako nezákonný, pretože zohľadňujúc zásadu úspechu v spore mal byť v prevažnej miere priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 95,30%. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, a to proti výrokom II. a III.. Odvolanie právne odôvodnil s. 1 písm. f) a h) . Namietal, že rozsudkom jeho odôvodnenie a právne závery sú v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dôvod pre ktorý odôvodnenie priznaného finančného zadosťučinenia neobstojí videl v tom, že súd prvej inštancie ho viaže na skutočnosť, že žalobcovi nevznikla žiadna konkrétna ujma, bezdôvodné obohatenie a škoda. Mal za to, že súd neposúdil správne účel primeraného finančného zadosťučinenia a tento inštitút aj nesprávne vyložil a aplikoval v danom prípade. Zároveň poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach. Uviedol, že samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje podľa jeho názoru také nedostatky, ktoré robia právny záver vyslovený súdom prvej inštancie za nesprávny. Nesúhlasil s tým, aby súd prvej inštancie v tejto veci, v jeho neprospech vykladal odôvodnenie predchádzajúcich súdnych rozhodnutí, na ktoré nemal žiaden dosah. Zdôrazňujeme, že predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré sú podkladom tejto žaloby, boli potvrdené odvolacím súdom, čo je podľa jeho názoru významná skutočnosť, ktorá by mala mať vplyv na možnosť „komentovania“ súdu prvej inštancie týchto pôvodných rozhodnutí súdu. Mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie považuje za nemožné aplikovať ako podklad finančného zadosťučinenia ustanovenie , ide o nesprávny právny názor súdu, nakoľko toto konštatovanie v predchádzajúcom konaní vychádzalo z toho, že veriteľ porušil zákon, resp. právne predpisy v častiach týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa a že je absolútne neprijateľné, aby bola skutočnosť, že mu boli súdom v konaní povolené splátky dlhu - istiny úveru právoplatne priznanej, vyhodnotená súdom prvej inštancie v tomto konaní v jeho neprospech, dokonca s konštatovaním, že sa nechová poctivo. navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania, alebo aby Rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Sporové strany sa k odvolaniam nevyjadrili.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovaného je dôvodné len čiastočne, a to voči výroku o trovách konania.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu, pretože súd prvej inštancie nesprávne zistil splnenie podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Rovnako došlo aj k naplnenie tohto odvolacieho dôvodu a to tým, že súd prvej inštancie síce použil správny právny predpis, ale tento nesprávne aplikoval na predmetný prípad.

16. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Zmluvy o pôžičkách uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení , pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne na to, aby žalobcovi mohlo byť priznané právo na primerané finančné zadosťučinenie. Z poslednej vety uvedeného zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť,

že týmito podmienkami sú: (i) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej predmetným zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi a (ii) domáhanie sa primeraného finančného zadosťučinenia od subjektu, ktorý zodpovedá za porušenie konkrétneho práva alebo povinnosti.

19. Samotné ust. v prvej podmienke viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj žaloba o zaplatenie sumy podaná zo strany žalovaného ako dodávateľa. Vo vzťahu k samotnému pojmu úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ako prvej podmienky odvolací súd uvádza, že k naplneniu tejto podmienky dochádza nie len v tých prípadoch, kedy si spotrebiteľ v pôvodnom konaní v postavení žalobcu uplatní porušenie práva alebo povinnosti proti dodávateľovi, ale aj vtedy, keď v pôvodnom konaní v postavení žalovaného tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľovi uplatnenému nároku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že právo na primerané finančné zadosťučinenie nevzniká podaním žaloby, resp. obranou spotrebiteľa v pôvodnom konaní, ale až momentom kedy dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva a lebo povinnosti na súde, čo vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného v pôvodnom konaní, pretože až týmto momentom dôjde k naplneniu prvého predpokladu na úspešné domáhanie sa práva na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

20. Odvolací súd v súvislosti s výkladom samotného pojmu úspešné uplatnenie práva zo strany spotrebiteľa poukazuje aj na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 24.06.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnom prípade právoplatným ukončením predchádzajúcich konaní vo veciach sp. zn. , , bol naplnený prvý predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

22. Vo vzťahu k druhej podmienke, týkajúcej sa subjektu od ktorého sa primeraného finančného zadosťučinenia žalobca domáha, odvolací súd uvádza, že sám žalovaný bol ako žalobca stranou vo vyššie uvedených sporoch, kde si uplatňoval nároky, v prípade časti ktorých súd zistil porušenie spotrebiteľského práva súčasného žalobcu, preto je žalovaný podľa pasívne vecne legitimovaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že nadobudnutie pohľadávky voči spotrebiteľovi so sebou nesie riziko, že v súdnom konaní budú či už zmluvné podmienky alebo postupy veriteľov podrobené skúmaniu súdom a v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že subjektom, ktorý sa dopustil porušenia práva žalobcu je žalovaný, pričom za uvedeného stavu je bez významu skutočnosť spočívajúca v postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného na samotného žalovaného, pretože takýmto spôsobom nemôže dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti žalovaného za svoje konanie, ktorého dôsledkom je vznik nároku žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle .

23. Súd prvej inštancie vo zvyšku zamietol žalobu s tým, že v prvom prípade bol súd prvej inštancie prinútený záverom odvolacieho súdu na nepriznanie časti nároku žalovaného, pričom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v druhom prípade mal za to, že v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru a v treťom prípade vôbec nezohľadnil nerozlíšenie splátok úveru. Z uvedených dôvodov mal za to, že je dôvodné v zvyšku žalobu zamietnuť, s čím sa však odvolací súd nestotožnil. Napriek tomu, že vyššie uvedenými rozhodnutiami súdu prvej inštancie bolo už právoplatne rozhodnuté o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých spotrebiteľských úverov, súd prvej inštancie sa opätovne zaoberal posúdením ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti, a to aj vo svetle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vydaných po právoplatnosti predmetných rozhodnutí, avšak takýto postup súdu prvej inštancie nebol podľa názoru odvolacieho súdu správny. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní splnení podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a jeho výšky mal byť viazaný predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami, preto opätovné posúdenie náležitostí spotrebiteľských zmlúv nebolo správne a prihliadanie na najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR bolo preto irelevantné, pretože o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých spotrebiteľských úverov bolo rozhodované podľa právneho stavu v čase, kedy súd rozhodoval o podaných žalobách

voči žalobcovi ako spotrebiteľovi. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k zamietnutej časti žaloby v prevyšujúcej časti a tiež v tejto časti síce použil správny právny predpis, avšak tento nesprávne aplikoval na predmetný prípad, preto bolo potrebné v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi splnenie podmienok a výšku primeraného finančného zadosťučinenia.

24. Vo vzťahu k sporovými stranami napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania síce správne poukázal na to, že rozhodnutie v predmetnom prípade záviselo od rozhodnutia súdu, avšak po zohľadnení skutočností uvedených v odôvodnení rozhodnutia nesprávne rozhodol o trovách konania. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie aplikoval na predmetný prípade , avšak bližšie nešpecifikoval v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania ani jednej zo strán sporu a tiež nešpecifikoval v čom konkrétne spočívalo nepoctivé správanie žalobcu ako spotrebiteľa. Odovlací súd dáva do pozornosti, že vo vzťahu k trovám konania upravuje dve skutkové podstaty. Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípade, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v (pomer úspechu). Nepatrný neúspech aktuálne nepozná. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť však aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V takýchto prípadoch je vhodným riešením to, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ ( ), keďže ten, ako je uvedené vyššie sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (pozri aj , komentár doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, nakladatelství C.H.Beck v Prahe, 2016, strana 926 - 927). Žalobca tak bol podaním žaloby čo do základu úspešný, otáznou bola len výška priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela práve od úvahy súdu. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, pričom naviac ani bližšie nešpecifikoval v čom videl naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle .

25. Odvolací súd preto podľa ust. , zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

26. Vo vzťahu k žalovaným napadnutému výroku I. odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v uvedenej časti vecne správne, preto odvolací súd nevidel dôvod na jeho zrušenie a vrátenie, pričom s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v uvedenej časti stotožňuje a odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia v uvedenej časti. Preto odvolací súd podľa ustanovenia , , stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil.

27. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne sa zaoberať nárokom žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj posúdiť okolnosti majúce vplyv na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku vplyv na výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného žalobcom (intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná, sankčná a odradzujúca funkcia, atď.). Súd prvej inštancie bude tak povinný vysporiadať sa aj so všetkými námietkami strán sporu, pričom následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodní.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania ( ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).