Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoPr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu J.. J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., M. 8, zastúpeného Advokátska kancelária, združenie advokátov Hrežďovič a Mulder, so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská 2, proti žalovanému B. priemyselná škola Q. V., so sídlom v A. A., S. 6, J.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Námestie Štefana Moyzesa 4, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 280 zo dňa 09. 06. 2015, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -331 zo dňa 29. 11. 2018 takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 08. 2014 v sume 11.675 EUR brutto spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 810,50 EUR od 14.08.2013 do 15. 09. 2014, zo sumy 810,50 EUR od 14.09.2013 do 15. 09. 2014, zo sumy 810,50 EUR od 14.10.2013 do 15. 09. 2014, zo sumy 810,50 EUR od 14.11.2013 do 15. 09. 2014, zo sumy 810,50 EUR od 14.12.2013 do 15. 09. 2014, zo sumy 810,50 EUR od 14.01.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.02.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.03.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.04.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.05.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.06.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.07.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.08.2014 do 15. 09. 2014, zo sumy 851,50 EUR od 14.09.2014 do 15. 09. 2014, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia potvrdzuje.

II. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01. 09. 2014 do 12. 02. 2015 v sume 1.300 EUR netto spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní;

III. vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 6.371,94 EUR mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v rozsahu 100 % a trovy konania o náhradu mzdy v rozsahu 71,30 %

V. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania o náhradu mzdy v rozsahu 71,30 %.

VI. Rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -311 zo dňa 14. 04. 2016 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 25. 09. 2012 do 30. 06. 2013 v sume 7.340,48 EUR brutto spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne za každý kalendárny mesiac od 14. 10. 2012 do 14. 07. 2013 do zaplatenia zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 25. 09. 2012 do 12. 02. 2015 v sume 23.718,51 EUR brutto spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 117,98 EUR od 14. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 786,50 EUR od 14. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 786,50 EUR od 14. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 786,50 EUR od 14. 01. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 04. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 06. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 10. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 810,50 EUR od 14. 01. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 851,50 EUR od 14. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 894,50 EUR od 14. 02. 2015 do zaplatenia, zo sumy 402,53 EUR od 14. 03. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca podal dňa 26. 11. 2012 žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a v priebehu konania rozšíril žalobu o uloženie povinnosti zaplatiť titulom náhrady mzdy v sume 9.735,50 EUR s prísl., o čom súd rozhodol uznesením č. k. -163 z 21. 10. 2013, ďalšie rozšírenie žaloby okresný súd pripustil uznesením č. k. -192 z 24. 02. 2014 o sumu 12.157,50 EUR s prísl., uznesením č. k. -259 z 21. 04. 2015 o sumu 23.718,50 EUR s prísl. a uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní 09. 06. 2015 na sumu 23.718,51 EUR s prísl.

2.1. Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. -207 z 20. 05. 2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -232 z 15. 01. 2015 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi zo strany žalovaného dňa 25. 09.

2012 je neplatné, čím konanie ohľadne určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 02. 2015.

3. Žalobca náhradu mzdy za jednotlivé mesiace vyčíslil od 26. 09. 2012 do 12. 02. 2015. Žalovaný predložil prehľad mzdy vo forme tabuľky, na ktorú mal žalobca nárok. Mzda bola splatná v 13. deň kalendárneho mesiaca. Žalobca požadoval náhradu mzdy v súlade s , podľa ktorého je náhrada mzdy poskytovaná za 12 mesiacov a maximálne za 36 mesiacov. Nevyhovel návrhu žalovaného na zníženie a nepriznanie náhrady za čas presahujúci 12 mesiacov. Podľa okresného súdu žalovaný neplatne rozviazal pracovný pomer, ktorého dôvodom bola právna otázka kvalifikácie navrhovateľa na vyučovanie odborného predmetu „Prax“. Žalobca poprel, že disponuje kvalifikáciou na vyučovanie sporného predmetu a ešte pred vyriešením tohto právneho problému žalovaný ukončil pracovný pomer neplatným spôsobom, pretože intenzita porušenia pracovnoprávnych predpisov nedosiahla takú úroveň, že bolo nutné skončiť pracovný pomer okamžitým zrušením, čo súd konštatoval medzitýmnym rozsudkom. Pre zníženie náhrady neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, či konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by uplatnená náhrada nemala byť priznaná.

4. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol , , Náhradu trov konania okresný súd priznal podľa úspešnému navrhovateľovi. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhl. č. zo základu 23.718,51 EUR za 13 úkonov právnej služby po 386,74 EUR + paušálna suma náhrad + DPH a za jeden úkon v polovičnej výške tarifnej odmeny, spolu v sume 6.371,94 EUR.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Priznaná náhrada mzdy neplní charakter mzdy za vykonanú prácu, ale satisfakcie zamestnanca voči zamestnávateľovi a sankcie zamestnávateľa za neplatné skončenie pracovného pomeru. Žalovaný opakovane poukázal na dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ktorý odmietol vyučovať s odôvodnení, že sa necítil byť odborne kvalifikovaným. V posudzovanom prípade žalovaný nemohol žalobcu zamestnať, keďže odmietal vyučovať. Spor čiastočne zavinil aj zamestnanec, ktorý si neplnil pracovné povinnosti. Navrhol, aby súd zohľadnil skutočnosť, že žalobca sa zamestnal v septembri 2014, a náhradu mzdy od 14. 10. 2014 do 12. 02. 2015 nepriznal, alebo znížil. Okresný súd pochybil, keď priznal trovy právneho zastúpenia zo sumy 23.718,51 EUR pre všetky úkony za celé trvanie sporu. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ako zamestnávateľ, ktorý ukončil pracovný pomer s navrhovateľom protiprávne. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR , v ktorom konštatoval, že nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi, vplývajúce z . Pracovnú náplň žalobcu bolo možné meniť len dohodou strán. Žalovaný pracovnú náplň dohodnutú v čl. 5 pracovnej zmluvy nerešpektoval, keď svojvoľne vydával pokyny k výkonu konkrétnych činností a úloh, na ktoré sa odvolával v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -311 z 14. 04. 2016 rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 25. 09. 2012 do 30. 06. 2013 v sume 7.340,48 EUR brutto spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne za každý kalendárny mesiac od 14. 10. 2012 do 14. 07. 2013 až do zaplatenia potvrdil a vo zvyšku rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. 7.1. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v časti náhrady mzdy za obdobie od 25. 09. 2012 do 30. 06. 2013, ktorá zodpovedá sume 7.340,48 EUR brutto (117,98 + 3x786,50 + 6x810,50 = 7.340,48) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne z vyčíslenej dlžnej sumy za každý kalendárny mesiac zvlášť od 14. 10. 2012 do 14. 07. 2013 až do zaplatenia (t. j. zo sumy 117,98 EUR od 14. 10. 2012 do zaplatenia,... až zo sumy 810,50 EUR od 14. 07. 2013 do zaplatenia). Pokiaľ však navrhovateľ požadoval náhradu mzdy za obdobie presahujúce 9 mesiacov, krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. čo odôvodnil právnou úpravou v spojení s . Odvolací súd vychádzal z toho, že rovnako ako neplatná výpoveď zo strany zamestnávateľa sa posudzuje aj neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čomu nasvedčuje systematická úprava uvedená v a v .

Právnym posúdením okresný súd nerešpektoval , hoci týmto ustanovením boli výslovne upravené právne vzťahy založené výpoveďou zamestnávateľa zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z toho vznikli.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o dovolaní, ktoré podal proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca uznesením č. k. -331 zo dňa 29. 11. 2018 tak, že rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. 04. 2016, sp. zn. vo výroku, ktorým vo zvyšku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 8.1. Najvyšší súd SR vec posudzoval z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa , pretože dovolací súd dosiaľ nerozhodoval spor, v priebehu ktorého došlo k opakovanej zmene právnej úpravy a teda otázku, či napriek právnej úprave v v znení účinnom od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2012 v spojení s , účinným od 01. 01. 2013 neexistovali dôvody, aby súd pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa priznal žalobcovi nárok na náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov. 8.2. Dovolací súd poukázal na dôvodovú správu k , ktorým bolo novelizované ustanovenie , v ktorej sa uvádza, že možnosť súdu znížiť náhradu mzdy má dispozitívny charakter, pričom zákonodarca ako podmienku zníženia, resp. nepriznania náhrady predpokladal uplatnenie tejto požiadavky zamestnávateľom na súde. Až v dôsledku legislatívneho procesu nadobudlo ustanovenie výlučne kogentný charakter a právna úprava umožnila zamestnancovi priznať náhradu maximálne za čas deväť mesiacov. V dôsledku novely došlo s účinnosťou od 01. 01. 2013 k vráteniu právnej úpravy do podoby účinnej pred 01. 09. 2011 a podľa mohol súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať. Zároveň náhradu mzdy možno priznať najviac za čas 36 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že právna úprava v znení účinnom v čase neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom bola pre zamestnanca nevýhodnejšia a v porovnaní s predchádzajúcimi aj nasledujúcimi právnymi úpravami bola neprimerane prísna a diskriminačná. Na posudzovanú vec sa vzťahuje aj záver vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. , že pracovnoprávne predpisy treba vykladať tak, aby zabezpečili ochranu hodnoty slobody a zároveň rešpektovali spravodlivosť ako najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu. Zachovaním princípu spravodlivosti by nebol postup súdu, ktorý by aplikoval spôsobom, že by sa v podstate negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi a aby sa zamestnávateľovi vyplatilo konať v rozpore so zákonom. Podľa dovolacieho súdu sa na neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru nevzťahuje, keďže sa v tomto ustanovení výslovne neuvádza.

9. Krajský súd s prihliadnutím na rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní žalobcu, ktorým bolo zrušené predošlé rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto vec, nariadil na prejednanie odvolania žalovaného pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu, právnych zástupcov sporových strán a zopakoval dokazovanie písomnosťami súdneho spisu .

10. Žalovaný v ďalšom konaní vo svojom vyjadrení uviedol, že v predošlom konaní na súde prvej inštancie sa preukázalo, že žalobca mal na vyučovanie predmetu PRAX potrebnú kvalifikáciu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, ktoré však nevykazovalo intenzitu pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. môže súd pristúpiť k primeranému zníženiu náhrady mzdy, ak sa zamestnanec zapojí alebo môže zapojiť do práve u iného zamestnávateľa za podmienok rovnocenných alebo výhodnejších. Žalovaný poukázal na neprimeraný nárast sankčných úrokov, ktoré by mal zaplatiť a na skutočnosť, že dĺžku trvania sporu nezavinil. Navrhol, aby odvolací súd opätovne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať náhradu za čas presahujúci 12 mesiacov. Po právoplatnosti rozhodnutia o tom, že pracovný pomer trvá žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dostavil do zamestnania, kde mu bude pridelená ďalšia práca. Žalobca na pojednávaní na odvolacom súde potvrdil, že o ďalšie zamestnávanie u žalovaného nemal záujem. Doplnil, že dňa 23. 03. 2015 bol so žalobcom skončený pracovný pomer dohodou a ešte predtým, 26. 06. 2014 žalovaný uhradil žalobcovi na základe právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu sumu 7.455,23 EUR, z čoho boli úroky z omeškania 114,75 EUR. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a znížiť náhradu mzdy od septembra 2014 do februára 2015, kedy sa žalobca zamestnal.

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dôvodom skončenia pracovného pomeru neboli jeho pracovné výsledky. Pracoval u žalovaného aj pred rokom 2005 a s jeho prácou boli spokojní, potom došlo k zmene vedenia. S takou vizitkou, akú dostal od žalovaného sa nemohol zamestnať. Jeho mzda v Spojenej škole v Kremničke ani zďaleka nedosahovala úroveň, ako u žalovaného. Mal štvorhodinový úväzok týždenne. Ďalej uviedol, že od 24. 01. 2019 je poberateľom starobného dôchodku. 11.1. Žalobca predložil pracovnú zmluvu, ktorú mal uzavretú v Spojenej škole v Kremničke a poukázal na to, že sa síce zamestnal, ale až po dvoch rokoch od neplatného skončenia pracovného pomeru, ako osoba v preddôchodkovom veku a s nevýhodnejšími pracovnými podmienkami, lebo poberal mzdu vo výške 198 EUR. U žalovaného mal pracovný úväzok na 23 hodín, v novom zamestnaní mal len 6,82 hodinový úväzok. So žalovaným došlo dňa 23. 03. 2015 len k administratívnemu skončeniu pracovného pomeru potom, ako nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok, za účelom uzavretia odvodov. Tým nedošlo medzi stranami k dohode o skončení pracovného pomeru podľa . Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

12. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a a rozsudok súdu prvej inštancie, podľa zmenil, pretože neboli podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

13. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov..

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom právoplatne určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobcovi zo strany žalovaného dňa 25. 09. 2012, je neplatné a pracovný pomer trvá. Odvolací súd potvrdil medzitýmny rozsudok aj s odôvodnením, že nevymedzuje, čo je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. K preukázaniu tvrdenia žalovaného, že žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady pre výučbu odborného predmetu PRAX došlo až v súdnom konaní. V čase, kedy bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru, nebolo zo strany žalovaného preukázané, že zamestnanec kvalifikačné predpoklady spĺňa a že jeho odmietavý postoj bol nedôvodný. Inými slovami žalovaný v rozhodnom čase nepreukazoval, že žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výučbu sporného predmetu, hoci žalobca ešte pred začiatkom školského roka 2012/2013 odmietol úväzok na vyučovací predmet PRAX, pretože nie je predmetom jeho pracovnej zmluvy z 06. 07. 2005 a na vyučovanie uvedeného predmetu nedisponuje odbornou a pedagogickou spôsobilosťou (pozri s. 6 rozsudku č. k. -237 z 15. 01. 2015). 14.1. Žalobca v priebehu konania rozšíril žalobu, ktorou uplatnil náhradu mzdy celkovo vo výške 23.718,51 EUR brutto spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 25. 09. 2012 do 12. 02. 2015. Súd prvej inštancie žalovanú náhradu mzdy priznal, pričom právne vec posúdil podľa v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o nárokoch zamestnanca. Z rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva pre odvolací súd záväzný záver, že právna úprava v znení účinnom v čase, kedy zamestnávateľ neplatne zrušil pracovný pomer so žalobcom, ktorá umožnila priznať náhradu len za 9 mesiacov, sa v posudzovanej veci neuplatní. 14.2. Najvyšší súd sa v zrušujúcom rozhodnutí zaoberal aj rozhodnutím sp. zn. v tom, že je potrebné aplikovať v súlade s hodnotou slobody konania a princípom spravodlivosti tak, aby sa zamestnávateľovi nevyplatilo konať v rozpore so zákonom.

15. Odvolanie žalovaného bolo čiastočne dôvodné, lebo súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že v čase, za ktorý požadoval náhradu mzdy, sa žalobca zamestnal v obdobnom pracovnom zaradení

ako učiteľ na strednej škole. Žalobca sa zamestnal od 16. 09. 2014, ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený medzitímny rozsudok o neplatnom skončení pracovného pomeru, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 02. 2015. V čase skončenia pracovného pomeru bol žalobca vo veku 56 rokov, so žalovaným mal pracovnú zmluvu uzavretú od roku 2005, podmienky svojho pracovného úväzku spochybňoval ešte pred začiatkom školského roka a žalovaný zamestnávateľ zvolil pre zamestnanca najprísnejší spôsob skončenia pracovného pomeru, čo objektívne mohlo byť dôvodom ťažšieho ďalšieho uplatnenia žalobcu pri hľadaní zamestnania, najmä v rovnakej profesii.

16. Žalobca uplatnil náhradu mzdy za obdobie od 25. 09. 2012 za každý mesiac až do 12. 02. 2015. Odvolací súd v novom rozhodnutí prihliadol na to, že predošlým rozsudkom č. k. -311 z 14. 04. 2016 bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 25. 09. 2012 do 30. 06. 2013 v sume 7.340,48 EUR s príslušenstvom k 14. 07. 2013, vrátane. V tejto časti nebol rozsudok dotknutý rozhodnutím o dovolaní a žalovaný povinnosť uloženú rozsudkom splnil. Z toho dôvodu odvolací súd posudzoval náhradu mzdy, na ktorú mal žalobca nárok od 14. 08. 2013´do 12. 02. 2015. 16.1. Žalobca sa zamestnal až 16. 09. 2014, preto mu patrí nekrátená náhrada mzdy, ktorú mal u žalovaného nielen za prvých deväť mesiacov od neplatného skončenia pracovného pomeru, ale aj za obdobie od 14. 08. 2013 do 14. 09. 2014, kedy sa zamestnal, nasledovne. V období august 2013 až január 2014 patrí náhrada v sume 810,50 EUR x 6 mesiacov (4.863 EUR), v období február 2014 až september 2014 patrí náhrada mzdy 851,50 EUR x 8 mesiacov (6.812 EUR), spolu v sume 11.675 EUR. Žalobcovi patrí s prihliadnutím na splatnosť mzdy u žalovaného 8,75 % ročný úrok z omeškania k prisúdenej náhrade mzdy za každý mesiac tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku od splatnosti náhrady mzdy za jednotlivé mesiace až do 15. 09. 2014 (I. výrok). 16.2. Žalobca požadoval k náhrade mzdy úrok z omeškania za jednotlivé mesiace od 14. 08. 2013 do 12. 02. 2015 až do zaplatenia, ale odvolací súd uzavrel úročenie do 15. 09. 2014, čím prihliadol na skutočnosť, že žalovaný pristúpil k plneniu z neplatného skončenia pracovného pomeru, omeškanie nezavinil, pričom omeškanie dlžníka so zvyškom nároku záviselo od právneho posúdenia odvolacieho súdu, ktorý zohľadnil, že žalobca sa zamestnal. Odvolací súd považoval za spravodlivé, aby úročenie náhrady mzdy úrokom z omeškania bolo uzavreté ku dňu 15. 09. 2014, keďže k uvedenému dňu bola žalobcovi priznaná náhrada mzdy, ktorú by mal u žalovaného a od 16. 09. 2014 mal žalobca nárok na mzdu u nového zamestnávateľa. Túto skutočnosť odvolací súd zohľadnil pri krátení náhrady vo zvyšku uplatneného nároku.

17. Žalobca bol od 16. 09. 2014 zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel dňa 11. 09. 2014 so zamestnávateľom B. škola A. A., K. ako učiteľ elektrotechnických zariadení. Táto skutočnosť vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy (č. l. 365, 366) ako aj výpisu z registra Sociálnej poisťovne, ktorý bol vyhotovený ku dňu 11. 12. 2019 (č. l. 363-364). Vymeriavací základ žalobcu bol u žalovaného zo sumy 734 EUR, u nového zamestnávateľa mal žalobca vymeriavací základ v mesiaci 09/2014 v sume 88,45 EUR, v mesiaci 10/2014 a 11/2014 v sume 147,43 EUR, v mesiaci 12/2014 -348,37 EUR, v mesiacoch 01/2015 a 02/2015 v sume 367 EUR. Odvolací súd prihliadol na to, že žalobca poberal od 16. septembra 2014 do 12. 02. 2015 príjem zo zamestnania, ktorý bol v posudzovanom období podstatne nižší, ako príjem u žalovaného a súčasne tento príjem žalobcu sa až do konca žalobou uplatneného obdobia priebežne zvyšoval. To považoval odvolací súd za dôvod na zníženie náhrady mzdy od 01. septembra 2014 do 12. 02. 2015 tak, že žalobcovi súd priznal za toto obdobie náhradu vyjadrenú celkovou sumou 1.300 EUR netto, ktorá predstavuje súčet náhrad a to za september 2014 v sume 400, EUR, za október a november v sume 2 x 300 EUR, za december v sume 150 EUR, v januári - 100 EUR a za február v sume 50 EUR (400 + 300 + 300 +150 + 100 + 50 = 1.300). Vzhľadom na to, že výška náhrady závisela od posúdenia súdu a ide o nárok modifikovaný, ktorý bol pomerne upravený vzhľadom na príjem žalobcu u jeho zamestnávateľa, žalobcovi patrí popri celkovej priznanej sume 1.300 EUR aj 8,75 % ročný úrok z omeškania od 01. 03. 2015 do zaplatenia (II. výrok), nie za jednotlivé mesiace.

18. Krajský súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na náhradu mzdy a príslušenstva k nej zamietol (III. výrok). Žalobca proti zníženiu náhrady argumentoval rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. . Odvolací súd tým, že znížil náhradu mzdy pomerne, prihliadnuc, odkedy sa žalobca zamestnal, závery uvedeného rozhodnutia nenegoval. Žalobca si slobodne našiel zamestnanie v rovnakej profesii ako u žalovaného, čím nadobudol vlastný zdroj príjmov. S skutočnosťou, že žalobca nadobudol vlastný príjem sa súd prvej inštancie nevysporiadal, hoci to žalovaný požadoval zohľadniť.

Primerané zníženie náhrady predpokladá . Prisúdená výška náhrad zohľadňuje okolnosti a dôsledky neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru tak na strane žalobcu ako aj žalovaného.

19. O trovách konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania nesprávne, lebo nezohľadnil, že žalobca uplatnil dva samostatné nároky, pričom v poradní druhý nárok na náhradu mzdy až v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru skončilo úspechom žalobcu a v konaní o náhradu mzdy mali strany sporu pomerný úspech. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na súde prvej inštancie vyjadrená celkovou sumou 6.371,94 EUR a podľa predošlej právnej úpravy zmenil tak, že žalovanému uložil podľa , povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v rozsahu 100 %. 19.1. V konaní o náhradu mzdy žalobca požadoval sumu 23.718,51 EUR a súd mu priznal náhradu v sume 20.315,48 EUR (7.340,48+11.375+1300=20.315,48). Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 85,65 % a úspechu žalovaného bol 14,35 %. Po zarátaní úspechu žalovaného patrí žalobcovi podľa pomerná náhrada trov za konanie o náhradu mzdy na súde prvej inštancie v pomere 71,30 %. 19.2. V konaní o nároku na náhradu mzdy došlo k zmene rozhodnutie okresného súdu v odvolacom konaní. Z toho dôvodu má úspešnejší žalobca v rovnakom pomere 71,30 % nárok na náhradu trov za odvolacie aj dovolacie konania o náhradu mzdy.

20. Predmetom opätovného posúdenia nebol pôvodný rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -311 zo dňa 14. 04. 2016 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 25. 09. 2012 do 30. 06. 2013 v sume 7.340,48 EUR brutto spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne za každý kalendárny mesiac od 14. 10. 2012 do 14. 07. 2013 do zaplatenia. V tejto časti zostáva uvedený rozsudok nedotknutý (VI. výrok).

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa .