Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-38-2019.pdf
PDF · 124.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: G.. K.. M. V., X.. XX.X.XXXX, L. X. X, XXX XX F., zastúpený Mgr. Tomáš Kreibik, advokát so sídlom Košice, Opálová 18, proti žalovanej: G.. A.. Š. D., M.., X.C.. X.X.XXXX, L. F., L. X, v spore o zaplatenie 6.926,50 USD s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16. januára 2018, č. k. 34C/211/2016-70
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „súd“)) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.926,50 USD spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.926,50 USD odo dňa 23.12.2016 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Predmetom konania je uplatnenie práva žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 6.926,50 USD s 5 % úrokom z omeškania ročne od dňa 23.12.2016 až do zaplatenia.
3. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou sú kolegovia a obaja užívajú jednu kanceláriu. Koncom roka 2013 ho žalovaná požiadala o poskytnutie pôžičky vo výške približne 5.000,- eur s odôvodnením, že jej zomrela mama a potrebuje sa finančne vysporiadať s bratom ako spoludedičom, nakoľko zdedila po mame byt, v ktorom chce ostať bývať. Z kolegiality súhlasil a dohodli sa na poskytnutí pôžičky vo výške 6.926,50 USD, nakoľko mal voľné prostriedky na devízovom účte a to na obdobie šiestich mesiacov. Dňa 23.12.2013 bola žalovanej poskytnutá pôžička, a to prevodom z jeho účtu v prospech účtu žalovanej. Do dnešného dňa žalovaná pôžičku nevrátila, a to napriek jeho opakovaným výzvam. Podľa ust. § 218 ods. 2 Civilného sporového poriadku výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene. Kurz v zmysle Európskej centrálnej banke k 22.12.2016 je 1 eur = 1,0444 USD. Vykonaný prepočet sumy 6.926,50 USD vedeným kurzom predstavuje sumu 6.632,04 eur.
4. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 6.926,50 USD dňa 23.12.2013 prevodom z jeho termínovaného účtu A. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX X. Ú. Ž. A.
C. A. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a táto sa zaviazala dlh vrátiť do 31.3.2014. Spornou zostala skutočnosť, či došlo k vráteniu poskytnutej pôžičky žalovanou.
5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 657, 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), článku 8, 910, 15, 17 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), § 185 ods. 1, § 187 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2, ô 153 ods. 1, 2, 3 CSP uzavrel, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (reálnom odovzdaní), o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Zmluva o pôžičke je neformálnou zmluvou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdanie krátkou cestou. Z ust. § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom v inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania ( ust. § 133 Občianskeho zákonníka). Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do o meškania. Veriteľ môže v takomto prípade uplatňovať práva uvedené v ust. § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka. V spore o vrátení požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešným v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z tohto vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom spore má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaná mu pôžičku v lehote splatnosti nevrátila. Tieto skutočnosti žalobca preukázal (medzi stranami sporu ani neboli sporné). Pokiaľ sa však žalovaná bránila tvrdeniu, že pôžičku vrátila v celom rozsahu, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Spornou tak ostala skutočnosť, či došlo k vráteniu poskytnutej pôžičky žalovanou tak, ako to uvádzala žalovaná v reštaurácii Tip - Top, pričom po vrátení sumy 5.500,- eur do rúk žalobcu za prítomnosti svedka mali spoločne v popolníku zničiť spálením oba originály dokumentov o poskytnutej pôžičke. V tejto súvislosti súd obranu žalovanej, že vrátila žalobcovi v lehote splatnosti poskytnutú pôžičku, nemohol akceptovať. Je totiž na žalovanej, aby hodnoverným spôsobom preukázala vrátenie poskytnutej pôžičky. Už totiž samotný proces vrátenia pôžičky popísaný žalovanou na verejne prístupnom mieste v reštauračnom zariadení súd považuje za nedôveryhodný a nereálny.
7. S poukazom na ust. § 153 a 154 CSP súd poukázal na to, že žalovaná vo svojich vyjadreniach zo dňa 24.4.2017 a zo dňa 4.9.2017 opakovane uvádzala, že vrátila finančné prostriedky, pričom akt vrátenia peňazí sa odohral v reštaurácii Tip - Top za prítomnosti svedka, ktorého však v žiadnom zo svojich podaní pred nariadením pojednávania neoznačila menom ani priezviskom. Žalovaná identifikovala, resp. konkretizovala svoj návrh na vypočutie svedka C. E. až na pojednávaní dňa 16.1.2018. Uviedol, že strana sporu v prvom rade má povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými prostriedkami je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplné tak, aby ich súd mohol vykonať. Označenie svedka musí tak obsahovať jeho meno, priezvisko, bydlisko alebo inú adresu, na ktorej je zastihnuteľný, prípadne ďalšie identifikačné údaje, ak je to potrebné. Súd má za to, že žalovaná bola povinná označiť navrhnutého svedka vyššie uvedeným spôsobom vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.4.2017, najneskôr však v duplike zo dňa 4.9.2017, a tým aj poskytnúť priestor žalobcovi vyjadriť sa k hodnovernosti navrhnutého svedka.
8. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1CSP vychádzajúc z plnej úspešnosti žalobcu v spore.
9. Proti rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a vyjadrila zásadný nesúhlas s jeho obsahom. Namietala, že súd (sudkyňa) ignoroval ňou predložené listinné dôkazy. Nie je pravdou, čo tvrdí sudkyňa JUDr. Nemešová, že sa so žalobcom dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 6.923,50 USD, o čom jednoznačne svedčí dôkaz, ktorý z nepochopiteľných príčin sudkyňa ignoruje (kópia listiny o pôžičke). Prevodom na jej účet jej nebolo poskytnutých 6.926,50 USD ale 5.000,- eur s tým, že za 3 mesiace (nie po 6 mesiacoch) žalobcovi vráti 5.500,- eur, o čom svedčí jednoznačný dôkaz - kópia listiny o pôžičke s podpismi. Zdôraznila, že pôžičku včas a v plnej výške žalobcovi uhradila, o čom svedčia aj svedkovia, ktorí boli pri odovzdaní peňazí prítomní. Sudkyňa svedka, ktorý prišiel z Bratislavy len kvôli pojednávaniu, odmietla vypočuť, dokonca ju nechala vyviesť zo súdnej siene policajtmi po tom, čo ju opakovane žiadala, aby brala do úvahy čo hovorí na súde a tiež ňou predložené listinné dôkazy. Žalobca na súde tvrdil, že v nahrávke, ktorú urobil nezákonne, sa mala vyjadriť, že mu peniaze nevráti, čo nie je pravda. Zdôraznila, že prevzala od žalobcu pôžičku vo výške 5.000,- eur a nie 6.923,50 USD. Uviedla, že sudkyňa jej neumožnila dokázať, že žalobcovi vrátila peniaze. Odmietla svedkov, neprijala kópiu zmluvy o pôžičke ako listinný dôkaz. Aj svedkovia aj listinný dôkaz boli predložené včas do pojednávania aj do vyhlásenia rozsudku. Dôkazom, že nevrátila peniaze má byť to, že neuviedla rok vrátenia. Pritom ale jednoznačne uviedla, že peniaze vrátila včas a v dohodnutom termíne (uvedený deň aj mesiac vrátenia) z čoho logicky vyplýva presný dátum vrátenia peňazí.
10. Žalovaná v dôvodoch odvolania uviedla, že prejednávajúcu sudkyňu požiadala o osobné stretnutie za účelom doplnenia a vysvetlenia závažných skutočností žalovanou, na ktorú prosbu sudkyňa nereagovala. Námietka zaujatosti, ktorú žalovaná vzniesla voči sudkyni JUDr. Nemešovej bola najprv prijatá a následne bola zamietnutá a preto sa žalovaná domnieva, že ide o špekuláciu.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná ho požiadala o poskytnutie pôžičky 5.000,- eur s odôvodnením potreby vyplatenia brata z bytu, ktorý tvoril dedičstvo po jej nebohej matke. Žalobca z kolegiality súhlasil, oznámil žalovanej, že má voľné prostriedky na devízovom účte. Spolu so žalovanou navštívili VÚB banku, žalobkyňa uviedla číslo svojho účtu a žalobca previedol 6.926,50 USD na jej účet a žalovaná pôžičku prijala. V čase poskytnutia pôžičky podľa vtedajšieho menového kurzu išlo o 5.000,- eur. Žalovaná poskytnutie pôžičky nepopiera a na pojednávaní potvrdila aj číslu účtu, na ktoré jej v zmysle jej žiadosti boli prevedené finančné prostriedky. V zmysle dohody malo ísť o krátkodobú pôžičku, preto žalobca považuje za nehorázne, aby sa o úhradu dobromyseľne poskytnutej pôžičky doprosoval (už počnúc polovicou roka 2014). Žalovaná v replike uvádza údajného svedka vrátenia, ale jeho meno zamlčuje. K vráteniu pôžičky do dnešného dňa nedošlo, žiaden svedok vrátenia teda neexistuje. Účelovosť tvrdení žalovanej preukazujú aj zmeny v jej vyjadreniach, keď v odvolaní po novom to majú byť svedkovia a nie svedok, ale opäť žiadne mená neuvádza. Žalovaná uvádza dôkazy, ale nijak ich nešpecifikuje, pričom je zrejmé, že ak by taký svedok, svedkovia existovali, žalovaná by ich vedela identifikovať vo svojich vyjadreniach od počiatku sporu.
12. S poukazom na ust. § 153 ods.1, 2 CSP uviedol, že žalovaná bola uznesením súdu upozornená na sudcovskú koncentráciu konania cca 7 mesiacov pred vytýčeným pojednávaním na deň 16.1.2018, mala tak dostatok času, aby navrhla vykonanie predmetných dôkazov. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.2.2010 sp.zn. 4Cdo/13/2009 (tzv. negatívnu dôkaznú teóriu). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a procesne správny v celom rozsahu potvrdil.
13. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (označené ako „Odvolanie sa proti vyjadreniu k odvolaniu“) uviedla v podstatnom to, čo v odvolaní (navyše opätovne napáda vo veci konajúcu sudkyňu).
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Aj keď žalovaná v odvolaní výslovne neoznačila odvolacie dôvody, skutočnosti v ňom uvedené sa dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. e), f) a h) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.12.2019 o 09.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené dňa 05.12.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
16. Žalovaná v odvolaní namieta výšku poskytnutej pôžičky (t.j. 5.000,- eur nie 6.926,50 USD), súdom odmietnutý listinný dôkaz (kópiu zmluvy o pôžičke), nevypočutie svedka a že jej nebolo umožnené dokázať, že peniaze žalobcovi vrátila.
17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 2 písm. e) CSP, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou súdu.
18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalovanej vytýkajúcich súdu nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo tieto boli podradené súdom pod nesprávne hmotnoprávne predpisy, alebo že by súd relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy nesprávne interpretoval, či nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav alebo vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán, prípadne sťažil dôkaznú povinnosť žalovanej zamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania výsluchu svedka C. E..
21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a súčasne v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov rozsudku, na ktoré v celom rozsahu aj odkazuje.
22. Odvolacie námietky žalovanej preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, vrátane právneho záveru, že strana sporu v prvom rade má povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, preto odvolacie námietky neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné právne závery.
23. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
24. Podľa § 167 ods. 2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
25. Podľa § 167 ods. 4 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
26. CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
27. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to: spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne pracovnoprávne spory.
28. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona.
29. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov.
30. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie.
31. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prijatými súdom prvej inštancie, že žalovaná bola povinná označiť navrhovaného svedka presne už vo vyjadrení k žalobe (zo dňa 24.4.2017), najneskôr však v duplike (zo dňa 4.9.2017) a poskytnúť tak žalobcovi priestor vyjadriť sa k hodnovernosti navrhnutého svedka. Žalovanou navrhovaný svedok navyše nemohol byť presne a jednoznačne identifikovaný, nakoľko sa na pojednávanie dostavil bez osobných dokladov (čo bolo potvrdené príslušníkmi justičnej stráže) a napokon aj samotnou žalovanou v jej vyjadrení, že má „problém s osobnými dokladmi“.
32. Žalovaná namieta, že zo strany žalovaného jej nebola poskytnutá pôžička vo výške 6.926,50 USD ale vo výške 5.000,- eur. Z Potvrdenia o vykonanej platbe VÚB banky (č.l. 12) však vyplýva, že z účtu žalobcu bolo na účet žalovanej poukázaných 6.926,50 USD. Žalovaná nepredložila v konaní dôkaz, napr. výpisom z účtu, že na jej účet bola poukázaná suma 5.000,- eur, nepredložila ani dôkaz, že túto sumu žalobcovi vrátila. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.4.2017 (č.l. 30) tvrdila, že zmluvu o pôžičke spolu so žalobcom roztrhali, ale v podaní z 4.9.2017 (č.l. 39), uviedla, že „...po vrátení 5.500 eur do rúk p. doc. Törökovi spoločne zničíme oba originály dokumentu o poskytnutej pôžičke.... Tak sa aj stalo...“. Jej tvrdenia tak sú od počiatku rozporuplné, s čím sa ale súd prvej inštancie riadne vysporiadal.
33. Napokon žalovaná namieta, že jej nebola daná možnosť dokázať, že žalobcovi vrátila pôžičku. Odvolací súd poukazuje na priebeh pojednávania (zápisnicu z pojednávania č.l. 44), že žalovaná opakovane opúšťala a opäť prichádzala do pojednávacej miestnosti, bola konajúcou sudkyňou opakovane upozorňovaná na rušenie priebehu pojednávania a napokon vyvedená z pojednávacej
miestnosti. Týmto jej konaním súd jej neodňal právo konať pred súdom, využil len zákonom dané možnosti konať nerušene.
34. Žalovaná tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno, že pôžičku žalobcovi vrátila, naopak žalobca výpisom z účtu preukázal, že žalovanej pôžičku poskytol. Preukázať skutočnosť, že pôžičku žalovaná žalobcovi vrátila, bolo jej povinnosťou a nie povinnosťou žalobcu. Citujúc uznesenie NS SR 4Cdo/13/2009 z 24.2.2010, že „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti“ . Preto v prejednávanej veci žalobca nemal povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoj nárok na vrátenie pôžičky, ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou žalovanej.
35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
36. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v priebehu pojednávania dňa 16.1.2018 žalovaná namietala zaujatosť konajúcej sudkyne (č.l. 51, 53). Sudkyňa upozornila žalovanú, že jej námietka nie je spôsobilá vyvolať následky aké zamýšľa z dôvodu, že sa týka vedenia konania a na námietku neprihliadla.
37. Po vyhlásení rozsudku žalovaná podaním z 22.1.2018 označeným ako „Sťažnosť na zaujatosť sudkyne JUDr. Lýdie Nemešovej voči mojej osobe“ (č.l. 55) „1. Sudkyňa JUDr. Nemešová prijala nezákonné dôkazy protistrany. 2. Riadne uvedeného svedka, ktorý pricestoval z Bratislavy len kvôli tomuto pojednávaniu v tejto veci, nakoľko som ho o to požiadala, sudkyňa JUDr. Nemešová odmietla vypočuť aj na moje opakované výzvy. Dokonca ma nechala vyviesť policajtom zo súdnej siene a dokončila pojednávanie bez mojej prítomnosti.“. Doplneným podaním z 24.1.2018 Označeným ako „Dodatok k námietke zo dňa 22.1.2018“ uviedla: „ 1. P. sudkyňa JUDr. Lýdia Nemešová v priebehu pojednávania používala neverbálnu komunikáciu, ktorá spočívala v tom, že na žalobcu sa neustále usmievala, na mňa sa neustále mračila, čo bolo cítiť aj z tónu jej hlasu. 2. Pri nahrávaní si p. sudkyňa vykala so stranou žalobcu, keď sa nenahrávalo, si tykali. 3. Aj keď viem, že je na samotnej sudkyni, či si vypočuje niekoho alebo nie, avšak svedok, ktorý bol pri tých udalostiach nebol vypočutý. 4. Pri nahrávaní, keď komentovala priebeh pojednávania, sudkyňa hovorila niečo iné ako som ja hovorila a menila pointy mojej výpovede.“
38. Namietaná sudkyňa s poukazom na ust. § 49 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 3 CSP uviedla, že účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu strán sporu alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosť neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudu považované za právne významné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu, a to jeho vzťah: 1. k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia sporu, alebo 2. k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom ( či už pozitívnom, priateľskom alebo negatívnom, nepriateľskom) pomere k nim, alebo 3. k zástupcom sporových strán konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu pod bodom 2. 39. K uplatnenej námietke zaujatosti žalovanou podaním zo dňa 24.l.2018 uviedla, že nemá žiadny pomer k prejednávanému sporu, a ani k jednotlivým stranám sporu, či advokátovi žalobcu, ktorý by mohol zakladať pochybnosť o jej nezaujatosti pri prejednávaní a rozhodovaní v spore. Strany sporu osobne nepozná, nie sú osobami blízkymi, nemá k nim žiadny osobný vzťah, ktorý by bol spôsobilý vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. Okrajovo uvádza, že advokáta žalobcu doposiaľ nepoznala ani len pracovne z jej rozhodovacej činnosti, videla ho na pojednávaní dňa 16.1.2018 prvýkrát, nakoľko
nevystupoval ako advokát v žiadnom spore, ktorý vo výkone funkcie sudcu prejednávala a rozhodovala. Na opakované námietky zaujatosti uplatnené žalovanou na pojednávaní dňa 16.l.2018 a v podaní zo dňa 22.1.2018 neprihliadla z dôvodu, že išlo o námietky, ktoré sa obsahovo týkali jej postupu v konaní o prejednávanej veci. 40. K dôvodom jej zaujatosti (tykanie, iná protokolácia výpovede), ktoré uviedla žalovaná v podaní zo dňa 24.1.2018, uvádza, že sa nezakladajú na pravde, čo je zrejmé aj zo zvukového záznamu, ktorý je súčasťou ESS. K námietke žalovanej, že bola vyvedená z pojednávacej miestnosti, poukazuje na priebeh pojednávania, kedy žalovaná počas pojednávania dňa 16.l.2018 bola opakovane upozorňovaná v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, že nesmie rušiť prednes sudkyne počas protokolácie, nesmie zasahovať do výsluchu žalobcu a jeho zástupcu, že sa môže vyjadrovať len so súhlasom alebo na pokyn sudkyne. Tiež bola niekoľkokrát počas pojednávania upozornená na zákaz používania mobilných telefónov v pojednávacej miestnosti. Žalovaná rušila dôstojný a plynulý priebeh pojednávania navyše tým, že opakovane odchádzala a prichádzala bez vyzvania do pojednávacej miestnosti. Pokyny napriek opakovanému poučeniu žalovaná vôbec nerešpektovala, a bola tak upozornená na možnosť vykázania z pojednávacej miestnosti. Žalovaná bola po poučení aj vykázaná z pojednávacej miestnosti z dôvodu zabezpečenia nerušeného priebehu pojednávania a zachovania jeho dôstojnosti, nakoľko jej konanie bolo takej rušivej intenzity, že až znemožňovalo riadnu protokoláciu priebehu pojednávania a nemohla očakávať, že žalovaná upustí od svojho konania na základe uloženia poriadkovej pokuty. K rušivému zásahu počas pojednávania došlo naviac aj tým, že počas výsluchu žalobcu vstúpila do pojednávacej miestnosti neznáma osoba, ktorá priamo slovne atakovala žalobcu v súvislosti s jeho vyjadreniami prednesenými počas pojednávania, pričom jej totožnosť nemohla byť zistená, nakoľko z vyjadrenia člena justičnej stráže vyplynulo, že nemá pri sebe žiadny doklad preukazujúci jeho totožnosť. Z neskoršieho vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že ide o osobu C. E., ktorého navrhla žalovaná na začiatku pojednávania vypočuť ako svedka. 41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa necíti byť vo veci zaujatá. 42. Spis s uplatnenou námietkou zaujatosti bol predložený Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 9NcC/4/2018-64 zo dňa 6.2.2018 vrátil vec súdu prvej inštancie s odôvodnením, že Nakoľko námietka zaujatosti, vznesená zo strany žalovanej bola v konaní uplatnená až potom, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 16.01.2018, nie je namieste postup v zmysle § 54 a nasl. CSP. Je tomu tak preto, že súd prvej inštancie vo veci vyhlásil rozsudok a za tejto procesnej situácie sa dôvodmi uvedenými žalovanou v písomných podaniach zo dňa 22.01.2018 a zo dňa 24.01.2018 bude zaoberať až odvolací súd. Podľa obsahu týchto podaní ide totiž o odvolacie dôvody, ktoré spadajú pod ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP. 43. Odvolací súd poukazuje, že námietka odvolateľa o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. O tejto námietke preto nerozhoduje nadriadený súd podľa ust. § 49 ods. 3 CSP. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Zákon tiež vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou. 44. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nesporne vyplýva, že pojednávajúca sudkyňa v prejednávanej veci a k stranám sporu zachovávala vecný, profesionálny prístup bez akýchkoľvek predsudkov.
45. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nerozhodoval vylúčený sudca.
46. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
47. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.2 CSP.
51. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).