Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-58-2019.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Subarea
3CoE/58/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, Ulica 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K.G. - GROUP SK s.r.o., so sídlom Tatranské nám. 3, 058 01 Poprad, IČO: 45 572 666, spoločnosť zrušená od 12.04.2019, o vymoženie 20,00 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 14Er/804/2011 - 8 zo dňa 17.07.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 9a ods. 1-4, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 199, § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že z uznesenia č.k. 2CbR/73/2018 zo dňa 12.02.2019 mal za preukázané, že pred samotným rozhodnutím o zrušení obchodnej spoločnosti súd zisťoval, či spoločnosť má obchodný majetok, pričom zverejnil oznámenie, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie v Obchodnom vestníku, ktoré bolo publikované dňa 30.07.2018 pod OV č. 145/2018 k č. R056496. Okresný súd Prešov po preverení registrového spisu zistil, že nemá v zbierke listín uloženú účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, čo v rámci dikcie zákona znamená, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Prešov rozhodol o zrušení povinnej spoločnosti bez likvidácie. S poukazom na vyššie uvedené, exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodnutie podporil judikatúrou Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 3 M Cdo 15/ 2011, v ktorom vyslovil, že v prípade, ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, súd exekučné konania zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a o trovách treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, z tohto dôvodu súd prvej inštancie vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva
zo samotného znenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. O výške nároku rozhodne exekučný súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Má za to, že exekučný súd nesprávne v II. výroku uznesenia rozhodol o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému, čo oprávnený považuje za rozporné s právnou úpravou a proti tomu smeruje odvolanie oprávneného. Návrhom podaným na exekútorskom úrade dňa 17.10.2011 sa začalo exekučné konanie, na vykonanie ktorého bol poverený súdny exekútor. Dňa 30.04.2019 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na nemajetnosť povinného. Povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra dňa 12.04.2019, zanikol bez právneho nástupcu.. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil uplatňované trovy exekúcie. S poukazom na citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, je dôvodné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, keďže povinný, ako osoba proti ktorej sa vedie toto exekučné konania, stratil procesnú spôsobilosť dňom výmazu z Obchodného registra. Ide o neodstrániteľný nedostatok konania, nakoľko povinný zanikol, navyše bez právneho nástupcu, a teda niet voči komu vymáhať. V zmysle základnej zásady platí trovy exekúcie povinný (§ 197 ods. 1 EP), no vzhľadom na jeho právnu neexistenciu nemohol byť zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Zákon pozná tri výnimky, kedy povinnosť platiť trovy exekúcie prechádza na oprávneného. V zmysle § 203 Exekučného poriadku sú nimi zavinenie zastavenia exekúcie oprávneným, nemajetnosť povinného a napokon vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. V tomto exekučnom konaní nemožno postupovať v zmysle žiadnej z uvedených výnimiek, keďže oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že exekučné konanie by malo byť zastavené z dôvodu neexistencie povinného (výmaz z obchodného registra), nakoľko v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pri vydávaní uznesenia 17.07.2019 bol povinný už vymazaný z obchodného registra. Dodal, že exekučné konanie sa začalo v roku 2011 a ku zániku povinného došlo až v roku 2019. Z uvedeného dôvodu nie je možné od oprávneného očakávať predvídanie zániku povinného a následnú neúspešnosť vedenia exekúcie a zaviazať k náhrade trov exekúcie. Poukázal na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 15 CoE/12/2011-29 z 01.07.2011. Z uvedených dôvodov žiada nepriznať náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5. V rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia podľa dôvodov odvolania vznikla spornosť v tom, či v prípade, že povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikol výmazom z obchodného registra z dôvodu zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášal oprávnený), alebo z dôvodu podľa § 57 ods.l písm. h) Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku znáša oprávnený). 6. Je nesporné, že ak povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je to dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rovnako postupovať aj v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu zastavenia konkurzného konania pre nedostatku majetku. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je priamym dôsledkom jeho nemajetnosti.
7. Samotný zánik povinného, ktorý je právnickou osobou, a s tým súvisiaca strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania sama o sebe ešte nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak totižto povinný zanikne s právnym nástupcom, v exekučnom konaní je možné pokračovať. 8. „Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012). 9. „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na úhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov náležite nezohľadnili otázku, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2012 5 M Cdo 15/2011). 10. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rovnako správne rozhodol aj vo výroku o trovách v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).