Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-485-2012.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Subarea
2Er/485/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874, proti povinnému: R. F., nar. X.XX.XXXX, zomrel. X.X.XXXX, naposledy bytom W. C. XXX, XXX XX C. - V., o vymoženie 525,08 eur takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi, Exekútorský úrad Michalovce, Štefana Kukuru 12, 071 01 Michalovce, vo výške 29,08 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27. 8. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného a exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných Výkazov nedoplatkov č. 1150182113 zo dňa 25. 10. 2011 (nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. 12. 2011), č. 1150182013 zo dňa 25. 10. 2011 (nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6. 12. 2011), č. 1150183413 zo dňa 26. 10. 2011 (nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9. 12. 2011) a č. 1250007013 zo dňa 16. 1. 2012 (nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. 2. 2012), vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočkou Stará Ľubovňa. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 525,08 eur a trov exekúcie.
2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 6. 9. 2012 poverenie pod číslom 5710 * 027541.
3. V priebehu exekučného konania poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 3. 3. 2017 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu vo výške 286,75 eur. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil. že povinný dňa X. X. XXXX zomrel, pričom dedičské konanie, ktorým bol prejednaný jeho majetok, bolo uznesením č.k. 5D/66/2019 zo dňa 8. 10. 2019 zastavené, nakoľko povinný nezanechal žiadny majetok.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Keďže povinný počas exekučného konania zomrel a nezanechal po sebe žiaden majetok, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie po nebohom povinnom zastavené, súd exekúciu zastavil, pretože jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017.
9. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.
13. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť spočívajúca v nemajetnosti povinného, ktorú ten v priebehu konania sám nezavinil a úhrada trov konania oprávneného by z jeho strany prichádzala do úvahy len s veľkými ťažkosťami. Súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného a dospel k záveru o úplnom nepriznaní trov konania oprávnenému. Súd zároveň dodáva, že oprávnený si žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.
14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
16. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
17. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
20. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
21. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
23. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a v súlade s § 14, § 15 a § 22 ods. 1 cit. vyhl. tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 29,08 eur.
24. Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie
- minimálna odmena......................................................................................................33,19 eur
2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (EP Ľudová banka - 0,14 eur; EP Poštová banka - 0,14 eur; EP OTP banka - 0,14 eur; EP Slov. sporiteľňa - 0,14 eur; EP Prima banka - 0,14 eur; EP ČSOB - 0,14 eur; EP Unicredit bank
- 0,14 eur; EP Komerční banka - 0,14 eur; EP Tatra banka - 0,14 eur; EP VÚB banka - 0,14 eur; EP povinný - 1,70 eur; príkaz na zač. ex. Ľudová banka - 0,34 eur; príkaz na zač. ex. Poštová banka
- 0,34 eur; príkaz na zač. ex. OTP banka - 0,34 eur; príkaz na zač. ex. Slov. sporiteľňa - 0,34 eur; príkaz na zač. ex. Prima banka - 0,34 eur; príkaz na zač. ex. ČSOB - 0,34 eur; príkaz na zač. ex. Unicredit bank - 0,34 eur; príkaz na zač. ex. Komerční banka - 0,34 eur; príkaz na zač. ex. Tatra banka
- 0,34 eur; príkaz na zač. ex. VÚB banka - 0,34 eur; žiadosť o poskytnutie súč. OR PZ - 0,57 eur; upovedomenie o začatí exekúcie povinný - 3,40 eur; upovedomenie o začatí exekúcie oprávnený - 0,57 eur).................................................................................................................................11,04 eur
3./ 20 % DPH...................................................................................................................8,85 eur
Úhrada - 24,00 eur
Trovy exekúcie celkom: 29,08 eur
25. Podľa § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky súdny exekútor žiadal odmenu za tieto úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur; - doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur; - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur; - doručenie exekučného príkazu 3,32 eur;
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur; - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur; teda paušálnu odmenu vo výške 19,92 eur. Nakoľko odmena je nižšia ako 33,19 eur bola súdnemu exekútorovi v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia priznaná odmena vo výške 33,19 eur. Súdny exekútor si pri odmene nesprávne účtoval aj minimálnu výšku odmeny 33,19 eur a zároveň aj 19,92 eur za vyššie uvedené úkony. Vzhľadom k tomu, že týmto spôsobom by došlo k duplicitnému odmeňovaniu, nakoľko vykonané úkony sú zahrnuté pod minimálnu výšku odmeny, súd priznal súdnemu exekútorovi len minimálnu výšku odmeny 33,19 eur.
26. Pri priznávaní poštovného zistil súd, že pri doručovaní písomností súvisiacich s predmetnou exekúciou boli okrem iného zasielané v jednej zásielke aj iné písomnosti, súvisiace s rozličnými exekučnými konaniami. Súd chce v tejto súvislosti uviesť, že uvedené postupy pri doručovaní písomností, kedy sa v jednej obálke zasiela viacero písomností v rámci jedného konania alebo v rámci viacerých konaní, nie sú nežiaduce, skôr chvályhodné, nakoľko tak dochádza k podstatnému zníženiu výšky hotových výdavkov. Súdny exekútor si však tieto náklady na poštovné mal účtovať v ich reálnej výške a pomerne pre to - ktoré exekučné konanie, resp. tú - ktorú písomnosť, a nie účtovať v každom konaní, resp. pri každej písomnosti, poštovné v plnej výške, ako keby sa doručovala každá z nich samostatne. Súd preto prihliadol na množstvo doručovaných zásielok podaných v jednej zásielke a priznal exekútorovi náhradu poštovného v pomernej výške.
27. Z predloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora v podnete na zastavenie exekúcie a z predloženého exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor uskutočnil v rámci vedenej exekúcie spolu pracovné cesty na trase Michalovce - Nižné Ružbachy a späť dňa 1. 6. 2014, 12. 9. 2014 a 21. 6. 2015, za ktoré si uplatnil náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 201,12 eur. K uplatneným náhradám hotových výdavkov vo forme cestovného súd udáva, že súdnym exekútorom uplatnený nárok považuje za nedôvodný a neúčelný. Súdny exekútor v zmysle záznamu z pracovnej cesty neuviedol, za akým účelom vo vzťahu k predmetnej exekúcii vykonal pracovnú cestu ani nedoložil žiadne ďalšie podklady (napr. technický preukaz, doklad o čerpaní pohonných hmôt, cestovný príkaz a pod.), preto má súd zato, že náklady vynaložené na pracovnú cestu neboli účelné. Súd má za to, že súdny exekútor má pri vykonávaní exekúcie postupovať v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti a v prípade, ak tak nekoná, nemôže takéto dostatočne neodôvodnené náklady znášať účastník konania. S poukazom na vyššie uvedené súd nárok vo forme cestovných nákladov súdnemu exekútorovi v celom rozsahu nepriznal.
28. Pretože súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 priznal aj DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.
29. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
30. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
31. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.