Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9T/40/2017

Potvrdené rozhodnutím 6To/81/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného Z. K., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom L. č. XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2019, č. k. 9T/40/2017-536, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.12.2020 v Trnave takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému Z. K., nar.: XX.XX.XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Z. K., nar. XX.XX.XXXX v Y. trvale bytom: L. č. XXX

sa podľa spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 10.05.2017 sp. zn. -27 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa na tom skutkovom základe, že

od septembra 2014 až do apríla 2016 v Trnave, na ul. E. č. XXXX/X v mieste trvalého bydliska S. I. pri osobných stretnutiach pri preberaní maloletej dcéry M., ako i telefonicky a prostredníctvom SMS správ vulgárne nadával bývalej družke S. I., s ktorou žil v spoločnej domácnosti do 16.11.2013, že je: „drbnutá, jebnutá, primitív, blbá, jebnutá nerváčka“, ponižoval ju vyjadreniami, že „nevie variť, je úbohá, nevie sa starať o dcéru“, napriek jej opakovanému nesúhlasu ju kontaktoval prostredníctvom SMS správ a telefonátov a v prípade, ak mu nezdvihla telefón na prvý krát, následne sa jej formou SMS správ vyhrážal, že „si dá dcéru do svojej starostlivosti, že jej ju zoberie a že to porieši“, pričom počas tohto obdobia na ňu opakovane kričal, vulgárne ju osočoval slovami „piča vychcaná, sviňa vyjebaná, krava a úplne jebnutá“ i v prítomnosti ich maloletej dcéry, sácal ju, opakovane sa na ňu zaháňal päsťou smerom k tvári, nakoniec ju však neudrel, vynucoval si stretnutia s dcérou napriek jej nesúhlasu a plaču, inokedy sa jej vnucoval a familiárne sa k nej správal, robil jej návrhy, zvalil ju v jej byte na zem, kde ju začal bozkávať napriek tomu, že si to nepriala a žiadala ho, aby ju pustil, čím uvedeným konaním spôsoboval poškodenej S.. S. I. neprimeraný stres, ktorý viedol k jej ťažkej neurotizácii s prejavmi ťažkého stupňa depresie v oblasti afektivity a sociability, ako i v somatickej oblasti s prejavmi nespavosti, nechutenstva s prežívaním subjektívneho a objektívneho strachu z obvineného,

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 24.05.2017 na tunajšom súde obžalobu na obvineného Z. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného Z. K., poškodenú S.. S. I., svedka S.. K. I., svedkyňu M. I., svedka F. I., svedkyňu Y. Y., svedkyňu S. A., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov O. K., J. A., F. Z., Z. G., M. I., I. E., E. K., S. I. a Q. G. z prípravného konania, vypočul znalkyňu K.. L. G. a oboznámil listinné dôkazy: prepisy oznámení poškodenej a obžalovaného na polícii, správu ÚPSVaR Trnava, SMS správy predložené poškodenou, fotografie predložené obžalovaným, SMS správy predložené obžalovaným, lekárske správy, oznámenia Okresného súdu Trnava, znalecký posudok znalca K.. P. I., odpis registra trestov obžalovaného, lustráciu obžalovaného v databáze súdov a lustráciu obžalovaného v databáze priestupkov.

- Výrok o vine -

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že obžalovaný s poškodenou žili v druhovskom pomere, z ktorého sa im narodila dcéra. Po narodení dcéry medzi nimi začali nezhody, ktoré vyústili v novembri 2013 k opusteniu spoločnej domácnosti obžalovaným a následne vo februári 2014 k ukončeniu ich vzťahu. Konflikty medzi obžalovaným a poškodenou sa týkali rodičovských práv k maloletej dcére, najmä rozsahu a spôsobu styku obžalovaného s dcérou. Predmetný záver vyplýva zo zhodných výpovedí obžalovaného (č. l. 457-458) a poškodenej (č. l. 458-460)

Obžalovanému sa v podanej obžalobe kládlo za vinu, že vo výroku uvedeným spôsobom fyzicky a psychicky atakoval poškodenú, čo mala vyústiť do ťažkej neurotizácie s prejavmi ťažkého stupňa depresie v oblasti afektivity a sociability poškodenej.

Obžalovaný (č. l. 457-458) poprel spáchanie stíhaného skutku. Uviedol, že poškodenú nikdy fyzicky nenapadol, nesprával sa k nej familiárne, nenadával jej, avšak pripustil, že jej povedal, že nevie upratovať a zomrie v špine, keď musel ísť k poškodenej upratovať výkaly po psovi. Poškodená sa po pôrode dcéry psychicky veľmi zmenila, pripútala s k dcére a jeho ignorovala. Po odlúčení mu poškodená odmietala dávať dcéru a mohol sa s ňou stretnúť len vtedy, keď to poškodená dovolila. Odovzdávanie dcéry prebiehalo pred bytom poškodenej a bolo problémové. Potvrdil, že sa stalo, že poškodenej zavolal asi 31 krát, ale len z dôvodu, aby sa informoval na zdravotný stav dcéry, keď mala ovčie kiahne, pričom poškodená mu odmietala dať akékoľvek informácie. Na radu advokáta komunikujú už len formou SMS.

Poškodená (č. l. 458-460) uviedla, že stíhanému obdobiu predchádzali nezhody s obžalovaným už od roku 2012 po narodení ich dcéry, pričom tieto vyústili do ukončenia ich vzťahu 17.11.2013. Obžalovaný sa po narodení dcéry zmenil, zostal agresívny, vulgárny, arogantný a poškodenú zosmiešňoval a osočoval. Toto jeho správanie nebolo pravidelné, boli medzi ním prestávky, a preto verila, že sa to upraví. Tieto prestávky sa však začali skracovať a negatívne správanie obžalovaného bolo na dennej báze. Znevažoval jej starostlivosť o dcéru, negatívne sa vyjadroval o ich sexuálnom živote a jej fyzickom vzhľade. Na výdavkoch na dcéru a domácnosť sa nepodieľal, a preto musela počas materskej dovolenky pracovať. Keďže dcéra mala koliky a dobre nespala, bola fyzicky unavená. Agresívne, vulgárne a arogantné správanie obžalovaného k poškodenej pokračovalo aj v stíhanom období, pričom počas jeho styku s dcérou, ju začal obchytkávať a bozkávať, a preto odmietla, aby k nim ďalej chodil. Vo vulgárnostiach naďalej pokračoval, hovoril jej, že nevie variť, upratovať, zanedbáva dcéru, že je frigidná, úbohá, primitívna a často jej hovoril, že je sviňa. V novembri 2014 sa na ňu začal zaháňať, napriahol päsť smerom k jej tvári, no neudrel ju. Takéto incidenty sa pravidelne opakovali, pričom z obžalovaného mala strach. V apríli 2016 jej nepriamo spôsobil zranenie krku tým, že keď od nej odoberal dcéru, ktorá ju držala za krk, tak ňou trhol, v dôsledku čoho mala problém s krkom. Keď mu odmietala vymeniť termín stretnutia s dcérou, vyhrážala sa, že podá návrh na striedavú alebo osobnú starostlivosť o dcéru, pripadne ju udá na sociálku, že dcéru zanedbáva. V dôsledku konania obžalovaného výrazne schudla, nevedela sa sústrediť na prácu, z obžalovaného mala panický strach, stratila sebavedomie a má odpor k mužom.

V predmetnom súdnom konaní mal súd k dispozícii v rozhodných skutočnostiach protichodné výpovede obžalovaného a poškodenej, pričom spornými skutkovými okolnosťami bolo, či obžalovaný fyzicky alebo psychicky atakoval poškodenú a v prípade pozitívneho zistenia, aká bola intenzita týchto atakov a aké následky mali tieto ataky na poškodenú.

Rodinní príslušníci poškodenej, a to otec S.. K. I. (č. l. XXX-XXX), matka M. I. (č. l. XXX-XXX) a brat F. I. (č. l. XXX-XXX), rodinná známa Y. Y. (č. l. XXX-XXX) sa o problémoch medzi obžalovaným a poškodenou dozvedeli len nepriamo, a to prostredníctvom poškodenej. Svedkovia zhodne popísali, že na chrbte poškodenej raz videli krvnú podliatinu, keďže poškodená trpí hematologickým ochorením. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že toto zranenie bolo poškodenej spôsobené v roku 2013, teda mimo stíhaného obdobia, pričom žiaden zo svedkov nebol priamym svedkom, ako toto zranenie poškodenej vzniklo a v spise absentuje lekárska správa, ktorá by toto zranenie poškodenej objektívne preukázala.

Svedkyňa M. I. (č. l. XXX-XXX) k fyzickým incidentom uviedla, že v jednom prípade pri odovzdávaní dcéry mal obžalovaný nohu medzi dverami do bytu poškodenej, ktorá ho tlačila von a na poškodenú sa zaháňal. V druhom prípade počula ako poškodená obžalovanému hovorí, aby si udrel, na čo jej obžalovaný povedal, že nie je sprostý, pretože by proti nemu mala dôkaz a poškodenej tiež povedal, že je sviňa. Toto všetko počula, pretože bola schovaná v šatníku na chodbe. V máji roku 2015 bola svedkom ako sa obžalovaný 20 minút dobíjal do bytu poškodenej. K psychickým atakom svedkyňa uviedla, že obžalovaný poškodenej posielal vulgárne sms, telefonoval jej, nadával jej, že je sviňa, prial jej smrť a povedal, že s ňou zatočí.

K psychickým atakom obžalovaného na poškodenú sa vyjadril aj svedok F. I. (č. l. XXX-XXX), ktorý popísal, že obžalovaný mal poškodenej často posielať sms správy, vyhrážal sa jej striedavou starostlivosťou, nadával jej, osočoval ju a ponižoval.

Družka obžalovaného S. A. (č. l. XXX-XXX) uviedla, že obžalovaný jej ukázal sms od matky poškodenej, v ktorej sa obžalovanému vyhrážala, že ak nezmizne zo života jej dcéry a vnučky, tak ho zničí. Obžalovaný sa mohol s dcérou stretávať len v byte poškodenej a neskôr sa dohodli, že dcéru môže zobrať aj von, pričom aj tu ho poškodená kontrolovala. Keď si chcel obžalovaný dcéru zobrať k sebe do bytu, musela pred tým poškodená byt skontrolovať. Poškodená cez sms obžalovaného šikanovala, dávala mu rôzne zákazy, odmietala posúvať stretnutia obžalovaného s dcérou, z čoho bol obžalovaný v strese.

Známi obžalovaného, konkrétne O. K. (č. l. XXX-XXX), syn obžalovaného, J. A. (č. l. XX-XX), dcéra družky obžalovaného, F. Z. (č. l. XXX-XXX), bývalá švagriná obžalovaného, Z. G. (č. l. XXX-XXX) a M. I. (č. l. XXX-XXX), sestry obžalovaného, neboli priamymi svedkami konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou, dozvedeli sa o nich nepriamo od obžalovaného. O osobe obžalovaného sa vyjadrovali pozitívne, charakterizovali ho ako pracovitého a rodinne založeného človeka, ktorý trpel tým, že sa nemohol stretávať sa svojou dcérou a podieľať sa na jej výchove.

Susedia poškodenej z bytovky na ul. E. č. XXXX/X, Y., svedkovia I. E. (č. l. XX-XX), E. K. (č. l. XX-XX) a S. I. (XX-XX), sa vyjadrili, že neboli svedkami žiadnych incidentov medzi obžalovaným a poškodenou, pričom z bytu poškodenej nebolo počuť v rozhodnom období žiaden krik.

Svedok Q. G. (č. l. XX-XX), príslušník PZ, potvrdil, že dňa 14.06.2015 bol vyslaný na adresu Y., E. 3, kde sa skontaktoval s obžalovaným, ktorý mu uviedol, že mu poškodená odmieta dať dieťa v súdom určenom čase. Po konfrontovaní poškodenej s touto skutočnosťou, táto začala vykrikovať, že mu dieťa odmieta dať, pretože je v zlom psychickom stave a plače. O. neplakalo, obžalovaný ho zobral na ruky a poškodená napokon súhlasila so stykom.

Z prepisu zvukového záznamu zo dňa 17.08.2015 (č. l. 167) vyplynulo, že dňa 11.05.2015 poškodená na políciu nahlásila, že pri realizácii styku obžalovaného s dcérou, ktorá s ním odmietla ísť, sa na poškodenú obžalovaný zahnal a nedovolil jej zavrieť dvere.

Z prepisu zvukového záznamu zo dňa 18.08.2015 (č. l. 168) vyplynulo, že dňa 14.06.2015 poškodená na políciu nahlásila, že pri realizácii styku obžalovaného s dcérou, ktorá s ním odmietla ísť, obžalovaný poškodenej nedovolil zavrieť dvere.

Z prepisu zvukového záznamu zo dňa 19.08.2015 (č. l. 169-170) vyplynulo, že dňa 14.06.2015 obžalovaný na políciu nahlásil, že poškodená odmieta realizáciu jeho styku s dcérou.

Zo správy ÚPSVaR zo dňa 07.09.2015 (č. l. 175) vyplýva, obžalovaný a poškodená sa nevedia dohodnúť ohľadne rozsahu styku obžalovaného s dcérou, pričom v domácnosti obžalovaného sú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dcéru.

Z SMS správ predložených poškodenou (č. l. 176-232) a obžalovaným (č. l. 263-331) vrátane fotodokumentácie (č. l. 233-262) vyplýva komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou ohľadne styku obžalovaného s dcérou, vzájomné konflikty medzi obžalovaným a poškodenou v tejto otázke, ako aj výhrady obžalovaného ku kvalite realizovaného styku, najmä s poukazom na únavu dcéry, ktorá na stretnutiach opakovane zaspala.

Z lekárskych správ zo dňa 13.04.2016 (č. l. 332) a zo dňa 14.04.2016 (č. l. 333) vyplýva, že poškodená utrpela zranenie krčnej chrbtice.

Oznámenia Okresného súdu Trnava (č. l. 335-336) nie sú relevantné pre predmet konania.

Zo znaleckého posudku znalca PhDr. P. I. č. XX/XXXX (č. l. XXX-XXX) nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti pre znalecké dokazovanie v trestnom konaní.

Obžalovaný v rámci návrhov na doplnenie dokazovania zotrval len na opätovnom výsluchu S. A., ktorý súd ako nadbytočný zamietol. Svedkyňa už bola na hlavnom pojednávaní vypočutá, pričom nebola priamym svedkom stíhaného skutku.

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou je prítomný obojstranný konflikt, ktorý primárne pramení z výkonu ich rodičovských práv a povinností k dcére a nie z úmyslu obžalovaného fyzicky alebo psychicky týrať poškodenú.

Predmetný záver súdu vyplýva zo zistenia, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou možno negatívne hodnotiť až po narodení ich spoločnej dcéry, pričom tento negatívny vzťah pokračoval aj po opustení spoločnej domácnosti obžalovaným, keď ich vzájomná komunikácia týkajúca sa dcéry má v prípade nezhodnutia sa ohľadne nejakej skutočnosti konfliktný charakter. Postavenie poškodenej, vzhľadom na skutočnosť, že má dcéru v osobnej starostlivosti, je vo vzťahu k obžalovanému dominantné, pričom u obžalovaného badať z tejto situácie frustráciu, podráždenosť a snahu využiť na maximum čas, ktorý má určený na styk s dcérou, čo nebolo vždy možné a záviselo to od rozhodnutia poškodenej, či povolí styk do rámec jeho určenia súdom.

Napätý vzťah medzi obžalovaným a poškodenou má negatívny význam pri hodnotení vierohodnosti a pravdivosti ich výpovedí, ako aj vierohodnosti a pravdivosti výpovedí ich rodinných príslušníkov a známych, pretože negatívne prežívanie vzniknutej situácie obžalovaným a poškodenou sa premietlo do hodnotenia skutkového stavu týmito osobami, kde badať sklony svedkov k dramatizácii a snahy pasovať obžalovaného alebo poškodenú do „role obete“.

Súd sa primárne zaoberal posúdením, či sa obžalovaný dopustil konania, ktoré je špecifikované v obžalobe a pozostáva z fyzických atakov (údery, resp. náznaky úderov, sácanie, sexuálne obťažovanie) a verbálnych atakov v podobe vulgarizmov (drbnutá, jebnutá, primitív, blbá, nerváčka, piča vychcaná, sviňa vyjebaná, krava) a ponižovaním (nevie variť, je úbohá, nevie sa starať o dcéru).

Vyhodnotením vyššie uvedených výpovedí súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že sa obžalovaný voči poškodenej dopustil fyzického ataku. Sama poškodená popísala len dva prípady, kedy k nemu malo prísť, pričom jeden predchádza stíhanému obdobiu (modrina na chrbte poškodenej) a v druhom prípade nemožno hovoriť o zavinení obžalovaného, nakoľko správanie maloletej dcéry, ktorá sa držala krku poškodenej, obžalovaný nemohol predpokladať. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa napriek početným nedorozumeniam s poškodenou zdráhal fyzickej konfrontácie, a to aj napriek tomu, že minimálne v jednom prípade ho poškodená k tejto konfrontácii priamo vyzývala, čo vo svojej výpovedi potvrdila svedkyňa M. I..

V konaní boli preukázané verbálne konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, avšak nemožno hovoriť len o jednostrannej agresii obžalovaného voči poškodenej. Naviac v podanej obžalobe ako aj vo výpovedi poškodenej absentuje akýkoľvek kontext predmetných vyjadrení obžalovaného na osobu

poškodenej, pričom práve tento je rozhodný pre posúdenie, či bolo zámerom obžalovaného svojimi vyjadreniami psychicky ubližovať poškodenej, alebo sa jednalo o reakciu na vzniknutý konflikt alebo istú formu pochybností, či poškodená sama zvládne starostlivosť o domácnosť a dcéru, ktorá bola v jej osobnej starostlivosti.

Vykonaným dokazovaním neboli hodnoverne preukázané vulgárne vyjadrenia obžalovaného na adresu poškodenej uvedené v obžalobe. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný ju vulgárne osočoval, najmä slovom „sviňa“, čo v jednom prípade uviedla aj priama svedkyňa M. I., ktorá sa v čase konfliktu nachádzala v šatníku a toto len počula. Poškodená sa k tomuto konkrétnemu incidentu nevyjadrila, preto možno konštatovať určitú mieru pochybností, či k takémuto vyjadreniu obžalovaného, ktoré popísala svedkyňa M. I., skutočne prišlo. Napriek uvedenému je potrebné uviesť, že ak k takému vyjadreniu obžalovaného skutočne prišlo, je potrebné posúdiť ho v kontexte udalostí, ktoré uvedenému vyjadreniu obžalovaného predchádzali. Z výpovede svedkyne M. I. vyplýva, že spomínaný incident sa mal odohrať pri odovzdávaní dcéry, keď sa obžalovaný domáhal styku s dcérou, no poškodená ho odmietala. Predmetné vyjadrenie obžalovaného v tejto situácii nemožno hodnotiť svojou závažnosťou ani ako priestupok, pretože zámerom obžalovaného nebolo ublížiť na cti poškodenej, ale jednalo sa o jeho reakciu na marenie jeho styku s dcérou.

Obžalovanému sa v podanej obžalobe ďalej kládlo za vinu aj to, že sa negatívne vyjadroval o schopnostiach poškodenej, ako varenie, starostlivosť o dcéru a upratovanie. Obžalovaný potvrdil, že sa raz vyjadril, že poškodená zomrie v špine, avšak v prípade, keď mu poškodená zavolala, aby prišiel k nej do bytu upratať psie výkaly. Iné negatívne vyjadrenia obžalovaného voči poškodenej neboli hodnoverne preukázané. Poškodenou uvádzané vyjadrenia obžalovaného opätovne nedosahujú ani závažnosť priestupku, nakoľko sa jedná o jeho subjektívne konštatovanie, ktoré sa všeobecne týka starostlivosti poškodenej o domácnosť a ich spoločnú dcéru, pričom v podanej obžalobe, ako aj výpovedi poškodenej absentuje akýkoľvek kontext údajných vyjadrení obžalovaného.

Vyjadrenia obžalovaného, že požiada o zmenu výchovného prostredia, či už formou striedavej starostlivosti alebo výlučnej starostlivosti o dcéru, nemožno hodnotiť ako psychický atak na poškodenú alebo vyhrážku, pretože obžalovaný má ako otec právo kedykoľvek domáhať sa zmeny výchovného prostredia, pričom je úlohou súdu posúdiť, aké výchovné prostredie bude v záujme ich spoločnej dcéry. V konaní bolo preukázané, že samotné odovzdávanie dcéry na styk bolo problematické, viackrát dcéra počas styku zaspala, a preto ho nebolo možné plnohodnotne realizovať. Ak obžalovaný dospel k záveru, že doposiaľ nastavená forma styku nie je v záujme jeho dcéry, nakoľko nie je možné rozvíjať ich vzájomný vzťah, bolo namieste informovať poškodenú a jeho výhradách a v prípade nemožnosti dohody v tejto otázke, iniciovať ďalšie súdne konanie.

Obžalovanému sa napokon kládlo za vinu, že poškodenú opakovane telefonicky alebo formou sms kontaktoval, čo si poškodená nepriala. Obžalovaný však uvedenú skutočnosť hodnoverne vysvetlil, keď uviedol, že poškodenú kontaktoval len ohľadne skutočností, ktoré sa týkali ich dcéry (choroba) a nie preto, aby jej nadával a ponižoval ju. Len v prípade pasivity poškodenej, ktorá telefón nezdvíhala, alebo neodpisovala, kontaktoval ju opakovane, či už telefonicky alebo formou sms. Je potrebné uvedomiť si, že aj otec má právo informovať sa ohľadne zdravotného stavu svojej dcéry, pretože má rovnako ako matka rodičovské povinnosti, ktoré je povinný plniť.

Uvedené závery súdu opätovne potvrdzujú, že konflikty medzi obžalovaným a poškodenou pramenia z rozdielnych predstáv obžalovaného a poškodenej o starostlivosti o ich dcéru a úlohy každého z rodičov v jej živote.

Zo znaleckého posudku K.. L. G. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 130 - 158) a jej výpovedi na hlavnom pojednávaní (č. l. 520-522) vyplynulo, že u poškodenej bola zistená ťažká neurotizácia s prejavmi ťažkého stupňa depresie v oblasti afektivity a sociability, ako i v somatickej oblasti s prejavmi nespavosti, nechutenstva s prežívaním subjektívneho a objektívneho strachu z obvineného. Syndróm týranej osoby v prežívaní ani v štruktúre osobnosti poškodenej nebol zistený. Stav poškodenej sa začal zhoršovať primárne po narodení dcéry, kedy je žena viacej zraniteľná, precitlivená, úzkostná, je maximálne zmobilizovaný jej materinský pud, ktorý už pri menšej záťaži, vrátane zvýšenia hlasu, kriku, nejakých vulgárností, na ktoré pred tým nebola zvyknutá, môže spôsobiť neurotizáciu, najmä ak sa stresy opakujú a poškodená je v stave, že ich nedokáže riešiť, jednak pod vplyvom svojej precitlivenosti,

jednak pod vplyvom, že sa stala matkou, čo bol dovtedy nepoznaný pocit s tendenciou ochraňovať dieťa, aby malo čo najkľudnejšie prostredie. V základnej osobnostnej výbave poškodenej je dominantnosť, no k obžalovanému sa správala submisívne s neschopnosťou presadiť sa, a to z dôvodu, že zažívala zo strany obžalovaného nátlakové situácie, z ktorých mala strach. Pocit spokojnosti človeka stojí na troch nohách. Prvou je pocit zdravia, druhou pocit spokojnosti v partnerskom a rodinnom živote a treťou pocit spokojnosti v práci. Keď sa ktorákoľvek z týchto nôh zlomí, nie je možné na tejto pomyselnej stoličke dlhodobo sedieť. Každý subjekt reaguje na problémy v jednotlivých oblastiach rôzne, pričom v prípade poškodenej možno konštatovať, že obžalovaný prispel k jej neurotizácii.

Zo znaleckého posudku, v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, je zrejmé, že obžalovaný nespôsobil neurotizáciu poškodenej, ale svojim správaním (domáhaním sa role otca v živote spoločnej dcéry) prispel k neurotizácii poškodenej, ktorú znalkyňa pri vyšetrení poškodenej diagnostikovala. Prvotným faktorom neurotizácie poškodenej bola „nová“ rola matky v živote poškodenej, kde stredobodom jej záujmu bola riadna starostlivosť o dcéru, ktorá je spojená so zvýšenými fyzickými a psychickými nárokmi na matku - poškodenú. Už samotná zodpovednosť za nový život spôsobuje u neľahostajného rodiča zvýšenú stresovú záťaž. Ak sa v tomto období zásadným spôsobom narušil rodinný život poškodenej (ukončenie partnerského vzťahu s obžalovaným), finančné problémy v podobe nutnosti poškodenej pracovať, nezhody s obžalovaným ohľadne starostlivosti o dcéru a podvedome aj obava z odlúčenia od dcéry (či už v podobe širšieho styku, striedavej osobnej starostlivosti, alebo výlučne osobnej starostlivosti otca o dcéru), vyústil tento stav do neurotizácie poškodenej. Obžalovaný však na základe vykonaného dokazovania nemal úmysel poškodenej neurotizáciu spôsobiť, resp. k nej prispieť, nakoľko o nej nemal vedomosť a ani ju nemohol predpokladať. Obžalovaný bol v rozhodnom čase s poškodenou len v obmedzenom kontakte v rámci styku s dcérou. Ak aj pripustíme určitú možnosť vedomosti obžalovaného o stave poškodenej, s poukazom na jej subjektívne prežívanie role matky, nemožno od obžalovaného požadovať, aby sa vzdal svojich rodičovských práv a povinností k svojej dcére, pretože len jeho nezasahovanie do rodinného života poškodenej a ich dcéry, by nemalo vplyv na znalkyňou prezentovanú neurotizáciu poškodenej. Obžalovaný však je nositeľom rodičovských práv, a preto ich výkon nemožno kvalifikovať ako trestný čin.

S poukazom na vykonané dokazovanie je potrebné konštatovať, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a preto súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ rozhodol o oslobodení obžalovaného zo stíhaného skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.