Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-81-2020.pdf
PDF · 99.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/81/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného Z. K., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom L. č. XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2019, č. k. 9T/40/2017-536, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.12.2020 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného Z. K. spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 10.05.2017, sp. zn. 2Pv/515/15/2207-27 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od septembra 2014 až do apríla 2016 v Y., na ul. E. č. XXXX/X v mieste trvalého bydliska S. I. pri osobných stretnutiach pri preberaní maloletej dcéry M., ako i telefonicky a prostredníctvom SMS správ vulgárne nadával bývalej družke S. I., s ktorou žil v spoločnej domácnosti do 16.11.2013, že je: „drbnutá, jebnutá, primitív, blbá, jebnutá nerváčka“, ponižoval ju vyjadreniami, že „nevie variť, je úbohá, nevie sa starať o dcéru“, napriek jej opakovanému nesúhlasu ju kontaktoval prostredníctvom SMS správ a telefonátov a v prípade, ak mu nezdvihla telefón na prvý krát, následne sa jej formou SMS správ vyhrážal, že „si dá dcéru do svojej starostlivosti, že jej ju zoberie a že to porieši“, pričom počas tohto obdobia na ňu opakovane kričal, vulgárne ju osočoval slovami „piča vychcaná, sviňa vyjebaná, krava a úplne jebnutá“ i v prítomnosti ich maloletej dcéry, sácal ju, opakovane sa na ňu zaháňal päsťou smerom k tvári, nakoniec ju však neudrel, vynucoval si stretnutia s dcérou napriek jej nesúhlasu a plaču, inokedy sa jej vnucoval a familiárne sa k nej správal, robil jej návrhy, zvalil ju v jej byte na zem, kde ju začal bozkávať napriek tomu, že si to nepriala a žiadala ho, aby ju pustil, čím uvedeným konaním spôsoboval poškodenej Mgr. S. I. neprimeraný stres, ktorý viedol k jej ťažkej neurotizácii s prejavmi ťažkého stupňa depresie v oblasti afektivity a sociability, ako i v somatickej oblasti s prejavmi nespavosti, nechutenstva s prežívaním subjektívneho a objektívneho strachu z obvineného, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Okresný súd konštatoval, že z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou je prítomný obojstranný konflikt, ktorý primárne pramení z výkonu ich rodičovských práv a povinností k dcére a nie z úmyslu obžalovaného fyzicky alebo psychicky týrať poškodenú. Predmetný záver okresného súdu vyplýva zo zistenia, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou možno negatívne hodnotiť až po narodení ich spoločnej dcéry, pričom tento negatívny vzťah pokračoval aj po opustení spoločnej domácnosti obžalovaným, keď ich vzájomná komunikácia týkajúca sa dcéry má v prípade nezhodnutia sa ohľadne nejakej skutočnosti konfliktný charakter. Postavenie poškodenej, vzhľadom na skutočnosť, že má dcéru v osobnej starostlivosti, je vo vzťahu k obžalovanému dominantné, pričom u obžalovaného badať z tejto situácie frustráciu, podráždenosť a snahu využiť na maximum čas, ktorý má určený na styk s dcérou, čo nebolo vždy možné a záviselo to od rozhodnutia poškodenej.
Okresný súd sa primárne zaoberal posúdením, či sa obžalovaný dopustil konania, ktoré je špecifikované v obžalobe a pozostáva z fyzických atakov (údery, resp. náznaky úderov, sácanie, sexuálne obťažovanie) a verbálnych atakov v podobe vulgarizmov (drbnutá, jebnutá, primitív, blbá, nerváčka, piča vychcaná, sviňa vyjebaná, krava) a ponižovaním (nevie variť, je úbohá, nevie sa starať o dcéru). Vyhodnotením dôkazov okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že sa obžalovaný voči poškodenej dopustil fyzického ataku. Sama poškodená popísala len dva prípady, kedy k nemu malo prísť, pričom jeden predchádza stíhanému obdobiu (modrina na chrbte poškodenej) a v druhom prípade nemožno hovoriť o zavinení obžalovaného, nakoľko správanie maloletej dcéry, ktorá sa držala krku poškodenej, obžalovaný nemohol predpokladať. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa napriek početným nedorozumeniam s poškodenou zdráhal fyzickej konfrontácie, a to aj napriek tomu, že minimálne v jednom prípade ho poškodená k tejto konfrontácii priamo vyzývala, čo vo svojej výpovedi potvrdila svedkyňa M. I..
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v konaní boli preukázané verbálne konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, avšak nemožno hovoriť len o jednostrannej agresii obžalovaného voči poškodenej. Naviac v podanej obžalobe ako aj vo výpovedi poškodenej absentuje akýkoľvek kontext predmetných vyjadrení obžalovaného na osobu poškodenej, pričom práve tento je rozhodný pre posúdenie, či bolo zámerom obžalovaného svojimi vyjadreniami psychicky ubližovať poškodenej, alebo sa jednalo o reakciu na vzniknutý konflikt alebo istú formu pochybností, či poškodená sama zvládne starostlivosť o domácnosť a dcéru, ktorá bola v jej osobnej starostlivosti.
Vykonaným dokazovaním podľa názoru okresného súdu neboli hodnoverne preukázané vulgárne vyjadrenia obžalovaného na adresu poškodenej uvedené v obžalobe. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný ju vulgárne osočoval, najmä slovom „sviňa“, čo v jednom prípade uviedla aj priama svedkyňa M. I., ktorá sa v čase konfliktu nachádzala v šatníku a toto len počula. Poškodená sa k tomuto konkrétnemu incidentu nevyjadrila, preto možno konštatovať určitú mieru pochybností, či k takémuto vyjadreniu obžalovaného, ktoré popísala svedkyňa M. I., skutočne prišlo. K tomu okresný súd uviedol, že ak k takému vyjadreniu obžalovaného skutočne prišlo, je potrebné posúdiť ho v kontexte udalostí, ktoré uvedenému vyjadreniu obžalovaného predchádzali. Z výpovede svedkyne M. I. vyplýva, že spomínaný incident sa mal odohrať pri odovzdávaní dcéry, keď sa obžalovaný domáhal styku s dcérou, no poškodená ho odmietala. Predmetné vyjadrenie obžalovaného v tejto situácii nemožno hodnotiť svojou závažnosťou ani ako priestupok, pretože zámerom obžalovaného nebolo ublížiť na cti poškodenej, ale jednalo sa o jeho reakciu na marenie jeho styku s dcérou.
Obžalovanému sa v podanej obžalobe ďalej kládlo za vinu aj to, že sa negatívne vyjadroval o schopnostiach poškodenej, ako varenie, starostlivosť o dcéru a upratovanie. Obžalovaný potvrdil, že sa raz vyjadril, že poškodená zomrie v špine, avšak v prípade, keď mu poškodená zavolala, aby prišiel k nej do bytu upratať psie výkaly. Iné negatívne vyjadrenia obžalovaného voči poškodenej neboli hodnoverne preukázané. Poškodenou uvádzané vyjadrenia obžalovaného opätovne podľa názoru okresného súdu nedosahujú ani závažnosť priestupku, nakoľko sa jedná o jeho subjektívne konštatovanie, ktoré sa všeobecne týka starostlivosti poškodenej o domácnosť a ich spoločnú dcéru, pričom v podanej obžalobe, ako aj výpovedi poškodenej absentuje akýkoľvek kontext údajných vyjadrení obžalovaného.
Vyjadrenia obžalovaného, že požiada o zmenu výchovného prostredia, či už formou striedavej starostlivosti alebo výlučnej starostlivosti o dcéru, nemožno podľa názoru okresného súdu hodnotiť ako psychický atak na poškodenú alebo vyhrážku, pretože obžalovaný má ako otec právo kedykoľvek domáhať sa zmeny výchovného prostredia, pričom je úlohou súdu posúdiť, aké výchovné prostredie bude v záujme ich spoločnej dcéry. V konaní bolo preukázané, že samotné odovzdávanie dcéry na styk bolo problematické, viackrát dcéra počas styku zaspala, a preto ho nebolo možné plnohodnotne realizovať. Ak obžalovaný dospel k záveru, že doposiaľ nastavená forma styku nie je v záujme jeho dcéry, nakoľko nie je možné rozvíjať ich vzájomný vzťah, bolo namieste informovať poškodenú a jeho výhradách a v prípade nemožnosti dohody v tejto otázke, iniciovať ďalšie súdne konanie.
Obžalovanému sa napokon kládlo za vinu, že poškodenú opakovane telefonicky alebo formou sms kontaktoval, čo si poškodená nepriala. Obžalovaný však uvedenú skutočnosť hodnoverne vysvetlil, keď uviedol, že poškodenú kontaktoval len ohľadne skutočností, ktoré sa týkali ich dcéry (choroba) a nie preto, aby jej nadával a ponižoval ju. Len v prípade pasivity poškodenej, ktorá telefón nezdvíhala, alebo
neodpisovala, kontaktoval ju opakovane, či už telefonicky alebo formou sms. Je potrebné uvedomiť si, že aj otec má právo informovať sa ohľadne zdravotného stavu svojej dcéry, pretože má rovnako ako matka rodičovské povinnosti, ktoré je povinný plniť.
Zo znaleckého posudku, v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, je podľa názoru okresného súdu zrejmé, že obžalovaný nespôsobil neurotizáciu poškodenej, ale svojim správaním (domáhaním sa role otca v živote spoločnej dcéry) prispel k neurotizácii poškodenej, ktorú znalkyňa pri vyšetrení poškodenej diagnostikovala. Prvotným faktorom neurotizácie poškodenej bola „nová“ rola matky v živote poškodenej, kde stredobodom jej záujmu bola riadna starostlivosť o dcéru, ktorá je spojená so zvýšenými fyzickými a psychickými nárokmi na matku - poškodenú. Už samotná zodpovednosť za nový život spôsobuje u neľahostajného rodiča zvýšenú stresovú záťaž. Ak sa v tomto období zásadným spôsobom narušil rodinný život poškodenej (ukončenie partnerského vzťahu s obžalovaným), finančné problémy v podobe nutnosti poškodenej pracovať, nezhody s obžalovaným ohľadne starostlivosti o dcéru a podvedome aj obava z odlúčenia od dcéry (či už v podobe širšieho styku, striedavej osobnej starostlivosti, alebo výlučne osobnej starostlivosti otca o dcéru), vyústil tento stav do neurotizácie poškodenej. Obžalovaný však na základe vykonaného dokazovania nemal úmysel poškodenej neurotizáciu spôsobiť, resp. k nej prispieť, nakoľko o nej nemal vedomosť a ani ju nemohol predpokladať. Obžalovaný bol v rozhodnom čase s poškodenou len v obmedzenom kontakte v rámci styku s dcérou. Okresný súd napokon dodal, že ak aj pripustíme určitú možnosť vedomosti obžalovaného o stave poškodenej, s poukazom na jej subjektívne prežívanie role matky, nemožno od obžalovaného požadovať, aby sa vzdal svojich rodičovských práv a povinností k svojej dcére, pretože len jeho nezasahovanie do rodinného života poškodenej a ich dcéry, by nemalo vplyv na znalkyňou prezentovanú neurotizáciu poškodenej. Obžalovaný však je nositeľom rodičovských práv, a preto ich výkon nemožno kvalifikovať ako trestný čin.
S poukazom na vykonané dokazovanie okresný súd konštatoval, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a preto v zmysle zásady „in dubio pro reo“ rozhodol o oslobodení obžalovaného zo stíhaného skutku.
Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. Argumentoval nasledovne: „S dôvodmi uvedenými súdom v rozsudku sa nestotožňujem. Poškodená S. I. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní aj s odstupom času popísala správanie obžalovaného voči nej, tak ako je to uvedené aj v skutkovej vete obžaloby. Uviedla, že ku konfliktom dochádzalo pri preberaní dcéry, kedy sa obžalovaný správal arogantne a bol vulgárny, tiež sa na ňu zaháňal päsťami, ale neudrel ju. Vulgárne jej nadával aj v telefonátoch, keď mu nezdvihla telefón, stále jej vyvolával. Vulgárne jej nadával aj pred dcérou. Toto jeho správanie spôsobilo, že sa ho bála, stratila sebavedomie, veľmi schudla a má odpor voči mužom. Je zrejmé, že takmer všetky incidenty prebiehali výlučne za prítomnosti obžalovaného a poškodenej, prípadne ich maloletej dcéry. Svedkyňa M. I., matka poškodenej, však vypovedala, že pár krát bola prítomná pri incidente, kedy obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, zaháňal sa na ňu, ako keby ju chcel udrieť, vyhrážal sa, že s ňou zatočí. O prítomnosti svedkyne v byte však obžalovaný, keď sa tak správal, nevedel, pretože bola v inej miestnosti. Svedkyňa tiež počula, keď obžalovaný poškodenej telefonoval - telefonáty boli plné vyhrážok a vulgarizmov. Tieto skutočnosti uvádzala aj v prípravnom konaní. Obaja svedkovia- rodičia poškodenej potvrdili, že takéto správanie obžalovaného spôsobilo, že z ich usmiatej dcéry - poškodenej sa stala vystresovaná osoba a nemá už ani záujem o mužov. V súvislosti s osobnosťou poškodenej bol v rámci vyšetrovania vypracovaný aj znalecký posudok z odboru psychológia znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj vypočutá. V znaleckom posudku sa uvádza, že výpovede S. I. nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska možno považovať za vierohodné. Neboli u nej zistené žiadne motivačné ciele, ktoré by ju viedli k nehovoreniu pravdy. Syndróm týranej osoby v prežívaní ani v štruktúre osobnosti u nej zistený nebol. Udalosti súvisiace s vyšetrovanou trestnou vecou spôsobili u nej neurotizáciu jej osobnosti s prejavmi aktuálne ťažkého stupňa depresie v oblasti afektivity, sociability a v oblasti somatiky. Vzťah poškodenej k obžalovanému je submisívny s prežívaním objektívneho aj subjektívneho strachu z neho. Pri výsluchu znalkyňa uviedla, že poškodená bola vychovávaná v prostredí bez vulgárností, bez hádok, bez nátlakov, s pochopením a empatiou a keď sa potom ocitla v takejto záťažovej situácii reagovala neurotizáciou. Aby neurotizácia vznikla v priebehu
takýchto pár týždňov, malo by sa jednať o každodennú stresovú situáciu. Keď človek na toto nie je zvyknutý, neprechádza tým ani v detstve, je to pre neho šok, ktorý ho zrazí hlboko dole. Keď sa stresy opakujú a osoba je v stave, že ich nedokáže riešiť, jednak pod vplyvom svojej precitlivenosti, jednak pod vplyvom toho, že sa stala matkou, je tam veľmi tenká hrana, kedy sa to zvrtne do emočnej lability a úzkosti, strachu a plačlivosti. Tieto vlastnosti človeka obmedzujú v bežnom spôsobe života a v tomto prípade o to viac, že v základnej osobnostnej výbave poškodenej je, že ona je dominantná. Primárnym zdrojom ťažkého stupňa depresie u poškodenej bolo domáce konfliktné prostredie. Skutočnosť, že poškodená mala z obžalovaného aj objektívny strach preukazuje to, že pri popise udalostí, ktoré mala poškodená prežiť, sa u nej objavili somatické prejavy (potenie rúk, sčervenenie zblednutie .. ), ktoré človek neovplyvní. Ak si človek niečo vymyslí, tieto prejavy nie sú prítomné. Zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby u poškodenej osoby vznikli následky na zdraví, ale vždy sa vyžaduje aby išlo o konanie, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Súd v odôvodnení rozsudku vyjadril určité pochybnosti ohľadne vierohodnosti výpovedí obžalovaného, poškodenej ako aj ich rodinných príslušníkov a známych, no v takýchto prípadoch, kedy k incidentom nedochádza na verejnosti, ale len medzi dvoma blízkymi osobami, resp. v úzkom kruhu osôb, iné dôkazy ako svedecké výpovede „účastníkov“ a prípadné znalecké posudky nie je možné získať. V tomto prípade mám za to, že pravdivosť svedeckej výpovede poškodenej je podporená aj výpoveďou svedkyne M. I., jej matky, ktorá bola priamym svedkom niektorých incidentov obžalovaného a v neposlednom rade aj znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorý vypovedá o osobnosti poškodenej a jej prežívaní daných udalostí. Doposiaľ vykonaným dokazovaním najmä na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní bolo zistené a preukázané, že obžalovaný s poškodenou dlhší čas spolu žili v partnerskom zväzku a teda obžalovaný poznal rodinu aj rodinné zázemie poškodenej, bolo mu známe akým spôsobom členovia jej rodiny spolu komunikujú, že prejavy agresivity, vulgarizmy a krik u nich nie sú bežnou formou komunikácie a poškodená na takéto správanie nie je zvyknutá. Je síce zrejmé, že zdrojom konfliktov bola výchova maloletej, no opakované ponižovanie, vulgárne vyjadrovanie, prípadne aj fyzické ataky obžalovaného boli úmyselne mierené proti osobe poškodenej s cieľom psychicky jej ublížiť, ponížiť ju, uraziť ju a spôsobiť jej stresy, nakoľko obžalovaný vedel, že na takéto správanie nie je poškodená zvyknutá a neprispeje tým k jej psychickej pohode, práve naopak, vzhľadom na uvedené, poškodená vnímala jeho správanie voči nej ako ťažké príkorie, čo spôsobilo aj jej zlý psychický stav. Skutočnosť, že obžalovaný mal s poškodenou problémy ohľadne starostlivosti a výchovy o maloletú dcéru, sústavné ponižovanie a vulgárne osočovanie nie je spôsob na ich riešenie a ani ho táto skutočnosť z takéhoto opakovaného správania voči poškodenej nemôže ospravedlniť a vyviniť. Vzhľadom k uvedenému navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec Okresnému súdu Trnava na nové prejednanie a rozhodnutie. “ K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu (č. l. 551-552) a uviedol, že so závermi prokurátora sa nestotožňuje a má za to, že tieto nie sú pravdivé. Má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu veci, ako aj zo správneho právneho posúdenia. Poukázal na výsledky znaleckého dokazovania v predmetnom trestnom konaní ako aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 24CoP/50/2017. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že poškodená na neho podala trestné oznámenie v čase, keď žiadal o rozšírenie styku s dieťaťom, pričom práve aj podaným trestným oznámením argumentovala v civilnom konaní, aby mu styk s dcérou rozšírený nebol. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila aj poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca (č. l. 553
- 554) a uviedla, že s odôvodnením prokurátora sa stotožňuje v celom rozsahu a je toho názoru, že prvostupňový súd v danej veci nesprávne posúdil dokazovanie a nesprávne uplatnil zásadu in dubio pro reo. Obaja rodičia poškodenej potvrdili, že agresívne a ponižujúce správanie obžalovaného spôsobilo, že z ich usmiatej dcéry sa stala vystresovaná osoba, ktorá stratila absolútne záujem o mužov. Pravdivosť výpovede poškodenej ako aj svedkov je potvrdzovaná znaleckým posudkom. Dala do pozornosti, že samotný obžalovaný pri svojej výpovedi potvrdil, že v priebehu hodiny zaslal poškodenej cca 30 sms
správ, ktorých obsahom boli príkazy a vyhrážky, aby zdvihla telefón, pričom hodnoverným spôsobom nevedel vysvetliť, čo bolo príčinou takéhoto neúnosného obťažovania poškodenej. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný, jeho obhajca a splnomocnený zástupca poškodenej. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť a teda napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Splnomocnený zástupca poškodenej sa s prednesom prokurátora stotožnil. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný nakoniec uviedol, že súhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného Z. K., poškodenú Mgr. S. I., svedka MUDr. K. I., svedkyňu M. I., svedka F. I., svedkyňu Y. Y., svedkyňu S. A., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov O. K., J. A., F. Z., Z. G., M. I., I. E., E. K., S. I. a Q. G. z prípravného konania, vypočul znalkyňu PhDr. Zuzanu Bielikovú a oboznámil listinné dôkazy: prepisy oznámení poškodenej a obžalovaného na polícii, správu ÚPSVaR Trnava, SMS správy predložené poškodenou, fotografie predložené obžalovaným, SMS správy predložené obžalovaným, lekárske správy, oznámenia Okresného súdu Trnava, znalecký posudok znalca PhDr. Františka Valúcha, odpis registra trestov obžalovaného, lustráciu obžalovaného v databáze súdov a lustráciu obžalovaného v databáze priestupkov.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Okresný súd veľmi správne skúmal, či obžalovaný fyzicky a psychicky atakoval poškodenú, intenzitu atakov a ich následky na poškodenú. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že medzi obžalovaným a poškodenou je obojstranný konflikt, ktorý pramení z výkonu ich rodičovských práv a povinností k dcére. Práve tento konflikt má potom vplyv nielen na vierohodnosť ich výpovedí, ale aj výpovedí ostatných svedkov.
Prokurátor v podanom odvolaní v rozsiahlej miere poukazuje na znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní. K tomu treba uviesť, že tento dôkaz je potrebné vyhodnotiť samostatne ako i v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi. Potom z neho vyplýva výsledok nie v neprospech obžalovaného, ale naopak v jeho prospech. Totižto je zrejmé, že to nebol obžalovaný, ktorý by poškodenej spôsobil neurotizáciu. Tento nemal ani úmysel túto poškodenej spôsobiť.
Okresný súd tak správne oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a preto krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.