Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5S-56-2018.pdf
PDF · 116.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu ENERGY Real s.r.o., so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 36 499 366, právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100650697/2018 zo dňa 3. apríla 2018 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december 2015 súbežne s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014, apríl až december 2014 a úkony, týkajúce sa preverovania a zisťovania skutočnosti počas daňovej kontroly. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 až december 2015 v zmysle ustanovení § 19 a § 21 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane na základe prijatých faktúr od dodávateľov. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na základe poverenia zo dňa 25.7.2016 a poverenia zo dňa 20.2.2017, pričom Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 25.7.2016 žalobcovi doručil dňa 27.7.2016.
2. V priebehu konania správca dane zistil uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty duplicitne a to pri prijatej faktúre ev. č. FD38 a ev. č. FD52 od dodávateľa O.S.V.O. comp, a.s. Na základe prijatej faktúry č. 2015005 (ev. č. 38) zo dňa 13.2.2015 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období február 2015, z platby, ktorú uhradil na základe predfaktúry č. 3, základ dane 5 995 eura, výška DPH 1 199 eur, celková suma 7 194 eura. Následne po dodaní tovaru bola dodávateľom vystavená faktúra č. 350030201 ev. č. 52 zo dňa 18.3.2015 v tej istej hodnote. V zdaňovacom období marec 2015 si na základe uvedenej faktúry ev. č. 52 žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za jedno a to isté dodanie tovaru opakovane.
3. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101506712/2017, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 13.7.2017 bol žalobcovi doručený dňa 18.7.2017. Žalobca dňa 7.8.2017 podal vyjadrenie k protokolu zo dňa 10.7.2017, v ktorom uviedol, že uznáva správcom dane zistené duplicitné odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 199 eur pri prijatej faktúre evidenčné číslo FD52, faktúra č. 350030201 od dodávateľa O.S.V.O. comp, a.s. za zdaňovacie obdobie marec 2015. Žalobca uviedol, že v týchto dvoch prípadoch dodatočné daňové priznanie podané nebolo, pretože duplicitné odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobca zistil až pri daňovej kontrole. V žiadnom prípade nešlo o úmyselné konanie zo strany žalobcu, ale stalo sa to nedopatrením, keď účtovník žalobcu si nevšimol, že na faktúre je uvedená odpočítaná záloha. Prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu zo dňa 10.7.2017 sa uskutočnilo 6.11.2016.
4. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102388667/2017 zo dňa 15.11.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poporiadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1 119 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, t. j. znížil nadmerný odpočet so sumy 13 753,50 eura na sumu 12 554,50 eura. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o DPH “) si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 350030201zo dňa 18.3.2015 od spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s. v celkovej sume 1199 eur.
5. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 3.4.2018 číslo: 100650697/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.11.2017 číslo: 102388667/2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1 199 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, t. j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2015 zo sumy 13 753,50 na sumu 12 554,50 eura žalobcovi.
7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahovalo identické námietky ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch. Popísal stručný priebeh administratívneho konania pred správcom dane, stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 35003201 (ev. č. 52) zo dňa 18.3.2015 od spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s. v celkovej sume 1 199 eura. Zároveň sa žalovaný vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu.
8. Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál, pričom dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu sú neopodstatnené, keďže sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.8.2017 uviedol, že uznáva správcom dane zistené duplicitné odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 199 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015 pri prijatej faktore č. 350030201 od dodávateľa O.S.V.O. comp, a.s., zároveň uviedol, že toto duplicitné odpočítanie zistila až pri daňovej kontrole, takže nešlo z jeho strany o úmyselné konanie.
9. K postupu správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení hmotných a procesných predpisov. Správca dane napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
10. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25.6.2018 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: 100650697/2018 zo dňa 3.4.2018. Žalobca namietal rozpor rozhodnutia s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Napadnutým rozhodnutím a procesným postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na jeho právach. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca konštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly so správcom dane spolupracoval, predložil správcovi dane všetky požadované doklady a poskytol potrebné a detailné vysvetlenia k zdaniteľnému obchodu. Žalobca je presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť odpočítaní dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry.
11. Žalobca namietal, že správca dane nerešpektoval požiadavku primeranosti, že konanie obchodného partnera jeho obchodných partnerov nemôže ísť na ťarchu daňového subjektu. Konštatoval, že obchodného partnera si v rámci dostupných možností pred obchodnou spoluprácou riadne preveril. Dodávateľ bola riadne registrovanou spoločnosťou s ručením obmedzeným, mal pridelené DIČ a IČ DPH. Správca dane svojimi úvahami, ktoré nesúvisia s predmetom daňovej kontroly a neprimeraným prenášaným dôkazného bremena na daňový subjekt prekračuje hranice svojej kompetencie.
12. Žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle, ktorého si v plnej miere splnil dôkaznú povinnosť a preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní, listinnými dôkazmi, vyjadreniami a tieto skutočnosti boli potvrdené aj dodávateľom žalobcu, ktorý potvrdil realizáciu zdaniteľného plnenia. Žalobca správcovi dane preukázal všetkými dostupnými dôkazmi údaje vyčerpávajúcim spôsobom, dodávateľsko-odberateľský vzťah a spoluprácu medzi ním a dodávateľom O.S.V.O. comp, a.s. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal v rozpore so zisteným skutkovým stavom a tým porušil základné zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku, podľa ktorých má správcu dane postupovať zákonným spôsobom a prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
13. Namietal, že zavinenie musí preukázať daňový orgán, čo sa v danom prípade nestalo a preto správca dane nemal právo neuznať odpočet DPH z dodávateľskej faktúry. Zároveň poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý vo svojom rozsudku zo dňa 21.6.2012 v spojených veciach C-80/2011 C-142/2011 vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúc sa na tento tovar alebo jeden z poskytovateľov sa dopustil nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedený obchod zakladajúci nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru, alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
14. Žalobca poukázal na súdnu judikatúru týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, v zmysle ktorého skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt daný ani nemôže na základe týchto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného
15. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 26.10.2018, v ktorom uviedol, že k námietkam žalobcu sa žalovaný vysporiadal na strane 7 napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, keďže v danom prípade ide o duplicitné odpočítanie dane za to isté dodanie tovaru v dvoch zdaňovacích obdobiach. Žalovaný tiež uviedol, že sám žalobca si toto neúmyselné duplicitné odpočítanie uznal vo svojom vyjadrení zo dňa 17.8.2017. Napadnuté rozhodnutie považuje žalovaný za správne a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
16. Žalobca sa napriek výzve správneho súdu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.12.2018 k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov
17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
20. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
21. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
23. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
25. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
28. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
29. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12.12.2019, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.12.2019 neúčasť na pojednávaní a zároveň aj neúčasť žalobcu a vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní písomným podaním zo dňa 09.12.2019 a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
30. Keďže sa na pojednávanie nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozhodnutie vyvesením skrátenej formy písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 12.12.2019.
31. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.
32. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.04.2018 číslo: 100650697/2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.11.2017 číslo 102388667/2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane žalobcovi 1 199 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015.
33. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Daňový úrad Prešov ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na základe poverenia zo dňa 25.7.2016 a poverenia zo dňa 20.2.2017, pričom Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 25.7.2016 žalobcovi doručil dňa 27.7.2016. O výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty správca dane vyhotovil Protokol č. 101506712/2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 18.7.2017. Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 až december 2015 v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie na základe prijatých faktúr od dodávateľov. Správca dane na základe zistených skutočností konštatoval, že žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 350030201 (ev. č. 52) zo dňa 18.3.2015 od spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s. v celkovej sume 1 190 eur.
34. K sporným otázkam správny súd uvádza:
35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.
36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
38. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
39. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdeného dodávateľa z dôvodu, že žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 350030201 zo dňa 18.3.2015 od spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s. v celkovej sume 1 199 eur.
40. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä to, že správca dane ako aj žalovaný nezákonne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a zároveň počas daňovej kontroly spolupracoval so správcom.
41. Správny súd považuje uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane je v danom prípade podstatnou skutočnosťou, že žalobca v zdaňovacom období marec 2015 vystupoval v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s dodávateľom spoločnosťou O.S.V.O. comp, a.s. V zdaňovacom období marec 2015 si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 35003201 (ev. č. 52) zo dňa 18.3.2015 od spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s. v celkovej sume 1 199 eura. Z Protokolu z daňovej kontroly vyhotovenom správcom dane vyplýva uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty duplicitne a to pri prijatej faktúre evidenčné číslo FD38 a evidenčné číslo FD52. Na základe prijatej faktúry ev. č. 38 zo dňa 13.2.2015 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období február 2015, z platby, ktorú uhradil na základe predfaktúry č. 3, základ dane 5 995 eura, výška DPH 1 199 eur, celková suma 7 194 eura. Následne po dodaní tovaru bola dodávateľom vystavená faktúra č. 350030201 ev. č. 52 zo dňa 18.3.2015 v tej istej hodnote. V zdaňovacom období marec 2015 si na základe uvedenej faktúry ev. č. 52 žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za jedno a to isté dodanie tovaru opakovane.
42. K uvedenej námietke správny súd ďalej uvádza, že sám žalobca dňa 7.8.2017 podal vyjadrenie k protokolu zo dňa 10.7.2017, v ktorom uviedol, že uznáva správcom dane zistené duplicitné odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 199 eur pri prijatej faktúre ev. č. FD52( faktúra č. 350030201) od dodávateľa O.S.V.O. comp, a.s. za zdaňovacie obdobie marec 2015, uviedol, že v týchto dvoch prípadoch dodatočné daňové priznanie podané nebolo, pretože duplicitné odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobca zistil až pri daňovej kontrole, pričom nešlo o úmyselné konanie zo strany žalobcu, ale stalo sa to nedopatrením, keď účtovník žalobcu si nevšimol, že na faktúre je uvedená odpočítaná záloha. Podľa názoru správneho súdu, teda správca dane správne konštatoval, že žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2015 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 350030201 zo dňa 18.3.2015 od spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s. v celkovej sume 1 199 eur.
43. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.
44. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu
týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
45. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
46. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
47. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.
48. Žalobca na preukázanie splnenia svojej dôkaznej povinnosti voči správcovi dane poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 7Sžf/41/2013, v ktorých najvyšší súd vyslovil názor, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa) dôkazné bremeno znáša správca dane.
49. Správny súd vyššie uvedenú námietku považuje za bezpredmetnú účelovú. Zo zistení správcu dane z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2015 vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty duplicitne za jedno a to isté dodanie tovaru od dodávateľa O.S.V.O. comp, a. s. a to najprv v zdaňovacom období február 2015 z faktúry č. 2015005 (ev. č. 38) zo dňa 13.2.2015 a následne v zdaňovacom období marec 2015 z faktúry č. 350030201 (ev. č. 52) zo dňa 18.3.2015. Žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 7.8.2017 túto zistenú skutočnosť sám uznal. Správca dane z uvedených dôvodov žalobcu na predloženie ďalších dôkazov nevyzval ani zrealizovanú dodávku tovaru nespochybňoval.
50. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný a teda nie je podkladom na vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia žalovaného súd poukazuje, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
51. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, IIIÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. IIIÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. IIIÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na
zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody.
52. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP.
53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 SSP).