Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11Csp-71-2019.pdf
PDF · 145.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, Phd., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej M. O., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, XXX XX D. o zaplatenie 235,59 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 47,55 eur a úrok z omeškania
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16,94 eur od 19.5.2016 do 31.7.2016,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13,67 eur od 1.8.2016 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16,94 eur od 21.6.2016 do zaplatenia,
- vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16,94 eur od 19.7.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.X.XXXX voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 235,59 eur - istina vo výške 98,01 eur a zmluvná pokuta vo výške 137,58 eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.X.XXXX nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pričom žalovaná je v prílohe k tejto zmluve uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.
Slovak Telekom a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, pričom na základe tejto zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb a so žalovanou sa dohodol na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb. Tieto služby Slovak Telekom vyúčtoval žalovanej faktúrami:
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 17,83 eur, so splatnosťou 18.05.2016,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 41,73 eur, so splatnosťou 20.06.2016,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 21,93 eur, so splatnosťou 18.07.2016,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 16,52 eur, so splatnosťou 18.08.2016,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 51,70 eur, so splatnosťou 03.08.2016,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 17,03 eur, so splatnosťou 03.10.2016.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že Slovak Telekomu neuhradila vystavené faktúry, pričom bola upomienkami opakovane vyzývaná k úhrade dlžných faktúr. Žalobca si tiež uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
Žalobca poukázal na ust. § 369, § 369c Obchodného zákonníka a na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Tiež žalobca uviedol, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak sa vypočítava nasledovne: zmluvná pokuta = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Podľa žalobcu dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy - Faktúru č. XXXXXXXXXX, Faktúru č. XXXXXXXXXX, Faktúru č. XXXXXXXXXX, Faktúru č. XXXXXXXXXX, Faktúru č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.X.XXXX, Pokus o zmier - Odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, prehľad úrokových sadzieb, Príloha č. 1 k platnému cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s..
4. Dňa XX.XX.XXXX upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na vecne a miestne príslušnom súde, platobný rozkaz sa zrušil v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a o možnostiach zastúpenia spotrebiteľa, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaná prevzala dňa 26.9.2019. Žalovaná sa v danej právnej veci nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela a ani nerozporovala obsah listín predložených žalobcom.
6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 235,59 eur s príslušenstvom. S poukazom k vyššie uvedenému súd dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
9. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby a zistil tento skutkový stav:
Skutkový stav
10. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. (v zmluve označovaný ako „Podnik“) a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - balík služieb dňa XX.XX.XXXX,
na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej služby v rozsahu podmienok dojednaných v zmluve, a to odo dňa účinnosti tejto zmluvy a žalovaná sa zaviazala platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby televízie. Podľa tejto zmluvy je zúčtovacie obdobie jednomesačné. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
11. Z časti zmluvy označenej Tabuľka č. 1 vyplýva, že predmetom poskytovania je služba „Magio Televízia“, Balík 1P - Akcia: TV s dobou viazanosti 24 mesiacov, typ pripojenia: satelit, program služby: Magio Televízia L - Sat, typ zriadenia: samoinštalácia a nájom koncového zariadenia Magio Sat Box bez HDD - prvý Magio Box. Ďalej z tejto tabuľky vyplýva, že akciová cena za Balík Magio Televízia L je platná počas 1. až 30. mesiaca v cene 15,- eur s DPH s mesačnou splatnosťou vopred a základ pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je 180,- eur s jednorazovou splatnosťou.
Podľa bodu 2) tejto zmluvy účastník má nárok na poskytovanie služby v zmysle tejto zmluvy vo zvolenom programe v zmysle tabuľky č. 1 za akciové ceny podľa tabuľky č. 1 a to odo dňa zriadenia služby alebo odo dňa uzavretia dodatku v zmysle tejto zmluvy, až do uplynutia 30. mesiaca odo tohto dňa. Podnik a účastník uzatvárajú vo vzťahu k tejto službe - Televízia zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom, ktorej sú nasledovné záväzky zmluvných strán: (b) v prípade zriadenia služby formou samoinštalácie je účastník povinný vykonať samoinštaláciu aktiváciu SMART karty v lehote 7 dní odo dňa prevzatia samoinštalačného balíčka v dohodnutom rozsahu, (c) záväzok podniku poskytovať účastníkovi služby dosahu podmienok dojednaných v zmluve a to odo dňa účinnosti tejto zmluvy.
Podľa bodu 3) tejto zmluvy písm. c) koncové zariadenie nevyhnutne potrebné pre riadne poskytovanie služby nie je súčasťou poskytovania služby a cena za jeho nájom sa účtuje podľa platného cenníka pre koncové zariadenia. Účastník má nárok na aktiváciu prvého Magio Sat Boxu za akciovú cenu, ktorá je zahrnutá do ceny za poskytovanie programu služby účtovanej v 1. mesiaci odo dňa zriadenia služby. Nájom koncového zariadenia tvorí osobitnú zmluvu o nájme KZ, ktorú účastník a podnik uzatvárajú v súvislosti so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a, ktorá tvorí súčasť tejto listiny. Doba trvania nájmu je neurčitá. Podnik sa zaväzuje prenechať účastníkovi do užívania KZ uvedené v tabuľke č. 1 a účastník sa zaväzuje platiť podniku cenu za aktiváciu a nájom KZ v zmysle cenníka pre koncové zariadenia.
12. Podľa bodu 1) označeného ako Záväzok viazanosti tejto zmluvy sa účastník zaviazal, že počas doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 : (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy o balíku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu jednotlivej zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby, pričom porušením záväzku viazanosti je (i) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, (ii) žiadosť o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy o poskytovaní hlasovej služby počas dojednanej doby viazanosti, (iii) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani do 45 dní po jej splatnosti, na základe, ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (porušenie záväzku viazanosti).
Podľa bodu 2) označeného ako Zmluvná pokuta tejto zmluvy podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tejto zmluvy o balíku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie služby podľa cenníka. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe tejto zmluvy o balíku sú uvedené v tabuľke číslo 1. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti každej jednotlivej služby, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tejto zmluvy o balíku, je súčet základu pre výpočet zmluvnej pokuty vo vzťahu k službe, ktoré boli účastníkovi poskytnuté výlučne vo vzťahu k tejto službe a to vo výške uvedenej v tabuľke číslo 1. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet ZP - (celé dni uplynutej doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet zmluvnej pokuty )
V tomto bode zmluvy sa tiež účastník zaväzuje zaplatiť podniku zmluvnú pokutu za nevrátenie, stratu, poškodenie alebo odcudzenie prenajatého MagioSat Boxu vo výške 150,- eur.
13. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 21,93 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 17,83 eur splatnou dňa XX.XX.XXXX. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pravidelné poplatky za Magio Televízia L so zľavou vo výške 12,50 eur bez DPH, za Magio Box bez HDD nájom vo výške 1,62 eur bez DPH a jednorazové poplatky za upomienku oneskorenej platby 4,99 eur bez DPH.
14. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 41,73 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 41,73 eur splatnou dňa XX.XX.XXXX. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pravidelné poplatky za Magio Televízia L so zľavou vo výške 12,50 eur bez DPH, za Magio Box bez HDD nájom vo výške 1,62 eur bez DPH a jednorazové poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH a za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur bez DPH.
15. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 21,93 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 21,93 eur splatnou dňa XX.XX.XXXX. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú pravidelné poplatky za Magio Televízia L so zľavou vo výške 12,50 eur bez DPH, za Magio Box bez HDD nájom vo výške 1,62 eur bez DPH a jednorazové poplatky za upomienku oneskorenej platby 4,99 eur bez DPH.
16. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 16,52 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje sumu 16,50 eur splatnou dňa XX.XX.XXXX. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúry vyplývajú pravidelné poplatky za Magio Televízia L so zľavou za obdobie XX.X.XXXX
- XX.X.XXXX vo výške -2,42 eur bez DPH, za Magio Box bez HDD nájom za obdobie 26.7.2016 - 31.7.2016 vo výške -0,31 eur bez DPH a jednorazové poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH.
17. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 137,58 eur so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúry vyplýva jednorazový poplatok - zmluvná pokuta
18. Následne bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok, vyplynulo, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. postúpila pohľadávky vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli na žalobcu k X.X.XXXX.
19. Z výzvy na zaplatenie zo M. XX.X.XXXX vyplynulo, že právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej výzvu na splnenie povinnosti najneskôr do 5 dní od doručenia výzvy, a v prípade, ak nebude záväzok uhradený, právny zástupca žalobcu žalovanej oznámil, že si pohľadávku s príslušenstvom uplatní na príslušnom súde.
Právny stav
20. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvárania zmluvy záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. jej dodatku, ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 5 ZEK ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa ust. § 44 ods. 10 písm. b) ZEK podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bodu 2. ZEK podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 ZEK ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
25. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Posúdenie veci súdom
28. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Aktívna legitimácia v tomto spore svedčí žalobcovi, ktorý nadobudnutie pohľadávky preukázal oznámením o postúpení pohľadávok adresovaným žalovanému.
29. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník žalobcu a žalobca vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby a tá sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Tiež bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dojednaná v prípade porušenia ustanovených zmluvných povinností zmluvná pokuta.
30. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
31. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.
K výroku I.
32. Skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná vyfakturované sumy neuhradila, neboli žalovanou popreté, a preto ich súd považuje za nesporné. Takisto treba považovať za žalovanou nepopreté, a tým za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že písomné oznámenie o postúpení pohľadávok zo 17.08.2018 bolo žalovanej doručené ešte pred podaním žaloby na tunajší súd.
33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej žalobca poskytol. Povinnosti žalobcu poskytovať žalovanej telekomunikačné služby zodpovedá povinnosti žalovanej riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 47,55 eur je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Suma 47,55 eur predstavuje pravidelné poplatky za Magio Televízia L so zľavou a za nájom Magio Box bez HDD vo výške 16,94 eur z faktúr č. XXXXXXXXXX splatnej dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX splatnej dňa XX.X.XXXX, č. XXXXXXXXXX splatnej dňa XX.X.XXXX,
od ktorej sumy súd odpočítal sumu z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.8.2016 vo výške 3,27 eur bez DPH (2,73 bez DPH) predstavujúca vyrovnanie preplatkov z obdobia za Magio Televízia L so zľavou a za nájom Magio Box bez HDD ( =(3x16,94 eur) - 3,27 eur).
35. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania, odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX bola vo výške 0,05 %, a od XX.X.XXXX vo výške 0,00%. Úrok z omeškania uplatnený žalobcom nie je v rozpore s citovanými predpismi upravujúcimi prípustnú výšku úroku z omeškania, preto súd vyhovel aj tejto časti návrhu a žalobcovi priznal úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedených vo faktúrach, s tým že úrok z omeškania zo sumy 16,94 eur súd priznal do XX.X.XXXX (dátum dodania služby), kedy bolo zrejmé, že žalobkyni sa odčíta za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX alikvotná časť pravidelných poplatkov vo výške 3,27 eur s DPH, a teda áto sumy bola odčítaná od najstaršej splatnej ceny. Následne súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 13,67 eur od X.X.XXXX do zaplatenia.
36. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
K výroku II.
37. Súd zamietol žalobu v časti nároku za 3 x poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX) a 2 x poplatok za prerušenie služby
- neplatenie vo výške 16,50 eur ( faktúra č.XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX). Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda zato, že žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, ak poplatky sú súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, resp. Cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom beztoho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Súd má za to, žalovaná ako spotrebiteľ si poplatky osobitne nevyjednala vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.
38. Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 5,- eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym
predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.
39. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Súd v tejto veci sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného teda vyplýva, že za upomienku by bolo možné žalobcovi priznať len preukázateľne vynaložené náklady, ktoré mu v súvislosti s vystavením a zaslaním upomienky vznikli. V konaní žalobca vynaloženie takýchto nákladov nijako nepreukázal, pričom upomienka, za ktorú si právny predchodca žalobcu účtoval poplatok je súčasťou faktúry, a teda ani nie osobitnej listiny.
40. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci súd považuje podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou - poplatky za upomienky, predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie právneho predchodcu žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k žalovanému) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
41. Súd taktiež zamietol žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 137,58 eur fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX Z argumentácie žalobcu v žalobe súd môže vyvodiť, že žalobca nemá ani len vedomosť, aký konkrétny nárok si uplatňuje, keďže žalobca sám v žalobe uvádza vzorec na výpočet zmluvnej pokuty pre prípad, ak si žalobca zmluvnú pokutu uplatňuje. Žalobca k uplatneniu tejto sumy ďalej uviedol, že nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečovanej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute.
42. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb má právo zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka aj zmluvnou pokutou. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby, ako aj povinnosť po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. V danom prípade žalovaná porušila povinnosť tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti.
43. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).
44. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd má za
preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvoria predtlač dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v bode 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb a vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte, súd nemá pochybnosť o tom, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Predložená zmluva s dodatkom sú podľa názoru súdu typové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V žiadnom prípade sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
45. Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že pôvodný veriteľ sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške a môže teda nastať aj situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, pričom zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku takto vzniknutej pohľadávky vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená taktiež nebola.
46. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove vyjadrenom v rozsudku sp. zn.15Co/5/2019 zo dňa XX.X.XXXX, s ktorým sa súd stotožňuje, „absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.“
47. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa a také zmluvné dojednanie je sankcionované absolútnou neplatnosťou takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z. z. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti poplatkov za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za upomienku oneskorenej platby spolu, ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov a zmluvnej pokuty, a zároveň ich dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a sú teda neprijateľné v zmysle § 53ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je ich absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ).
K trovám konania
49. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 235,59 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 47,55 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 20,18% a úspech žalovanej predstavuje 79,82%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,64% (79,82% - 20,18%).
51. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.