Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava. proti žalovanej: I. Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 539,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.05.2016 č. k. 9C 400/2015-76 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 183,58 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 37,99 Eur od 26.03.2013 až do zaplatenia, zo sumy 25,15 Eur od 26.04.2013 až do zaplatenia, zo sumy 95,06 Eur od 04.06.2015 až do zaplatenia a II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo III. výroku uviedol, že sumu uvedenú vo výroku č. I. spolu s príslušenstvom povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 10 € splatných vždy do 25.dňa toho- ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie. Súd prvej inštancie zároveň určil vo IV. výroku, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenom medzi Slovak Telekom a.s. a žalovanou dňa 28.12.2012, nachádzajúca sa v bode 3. v znení: „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1. alebo 2. tohto Dodatku, a následnej deaktivácie služby, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Tabuľke č. 1 tohto Dodatku - 331,94 €.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná a rovnako učil V. výrokom, že aj zmluvná podmienka nachádzajúca sa v spoločnom cenníku - Cenník mesačných programov, v časti Iné poplatky s názvom Obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €, Prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €, je pre svoju neprijateľnosť neplatná. O trovách konania rozhodol VI. a VII. výrokom, v ktorom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Tomáša Kušníra s.r.o. náhradu iných trov konania vo výške 6,93 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 05.10.2015 domáhal voči žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 539,73 Eur a po čiastočnom späťvzatí podaním zo dňa 11.02.2016 sa domáhal sumy 441,79 Eur s príslušenstvom a to titulom zmluvy o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách uzatvorenej medzi právnym

predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovanou. Slovak Telekom vystavil žalovanej uvádzané faktúry, ktoré žalovaná neuhradila. Žalobou uplatnené pohľadávku žalobca nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporné, že za poskytnuté služby v zmysle uzavretej zmluvy boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry: a) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.02.2013 na sumu 130,06 Eur, b) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2013 na sumu 62,78 Eur, c) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.04.2013 na sumu 44,95 Eur, d) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.03.2014 na sumu 331,94 Eur. Žalobca požadoval zaplatiť z uvedených faktúr nasledujúce sumy: a) sumu 95,06 Eur, b) sumu 62,78 Eur, c) sumu 44,95 Eur, d) sumu 239 Eur. Sumu vyúčtovanú faktúra č. XXXXXXXXXX priznal súd v požadovanom rozsahu 95,06 Eur. V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bol vyúčtovaný poplatok za obmedzenie služby - 19,80 Eur a poplatok za upomienku 4,99 Eur. Súd prvej inštancie nepriznal poplatok za upomienku 4,99 Eur pre jeho nepreukázanie žalobcom. Naviac, Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 9C/167/2014 už v minulosti tento poplatok nepriznal a poukázal na odôvodnenie rozhodnutia v danej veci, v ktorom bolo uvedené, že: „ Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3,50 € ako upomienky za omeškanú platbu, túto súd nepriznal, nakoľko jej uplatňovanie považuje súd za rozporné s dobrými mravmi. Zo žalobcom predložených faktúr je zrejmé, že upomienka je priamo súčasťou faktúry. Na jej vyhotovenie právny predchodca žalobcu teda nevyložil žiadne ďalšie náklady oproti nákladom na faktúru samotnú. Upomienka podľa súdu nemôže mať sankčný charakter (na to slúži zmluvná pokuta) a preto požadovanie úhrady za ňu osobitnou faktúrou (ktorá sama osobe spoplatnená nie je), keď s jej vyhotovením poskytovateľovi služieb žiadne náklady (ktoré by mali byť prenesené na zákazníka) nevznikli, považuje súd za rozporné s dobrými mravmi, napriek tomu, že ide o poplatok uvedený v sadzobníku poplatkov poskytovateľa služieb. Upomienka pri omeškanej platbe nemôže podľa súdu slúžiť na zvyšovanie zisku poskytovateľa služieb.“ a na uvedenom závere súd prvej inštancie zotrváva aj v prejednávanej veci. Pri nepriznaní poplatku za obmedzenie služby v sume 19,80 Eur v rámci danej faktúry súd prvej inštancie rovnako poukázala na rozhodnutie Okresného súdu v Prešove vo veci sp. zn. 16C/160/2014, ktorá sa týkala iného telekomunikačného operátora a okresný súd uviedol: „Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a.s. platného od 15.05.2009 ako poplatok za odpojenie vo výške 3,95 €, poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 €, poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 € sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.“ Z odôvodnenia rozhodnutia v danej veci vyplýva: „Súd na základe vyššie citovaných predpisov konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je stanovená výška poplatkov, aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony a prečo pri rovnakom úkone (znovupripojenie) je výška poplatkov rôzna, resp. žiadna (znovupripojenie po odpojení z iného dôvodu ako neplatenia účtov - 0,00 €; znovupripojenie po omeškaní platby - 19,75 €; znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky - 31,56 €). Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu. Súd má teda za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich použitie, rozdielnosti pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta - spotrebiteľa v jeho neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú neplatné.“ S vyššie uvedeným odôvodnením sa súd prvej inštancie stotožňuje a má ho za relevantné aj v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby uviedol aké sú skutočné náklady na úkon nazvaný ako „Obmedzenie služby - neplatenie“. Na uvedené žalobca nereagoval. Z faktúry č. XXXXXXXXXX tak súd priznal sumu 37,99 Eur. Súd prvej inštancie priznal z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu v rozsahu 25,10 Eur a z rovnakých dôvodov ako nepriznal poplatok za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie nepriznal žalobcovi ani poplatok s názvom prerušenie poskytovania služby pre neplatenie - 19,80 Eur. K faktúre č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie uviedol, že v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenom medzi Slovak Telekom a.s. a žalovanou dňa 28.12.2012, sa v bode 3. nachádza podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno modifikovať, preto pre rozhodnutie súdu je irelevantné, že žalobca nepožaduje zmluvnú pokutu v celej dojednanej výške. Procesný súd rovnako ako už mnohokrát on sám alebo iné súdy má za to, že určenie výšky zmluvnej pokuty pri porušení doby viazanosti nezohľadňujúce časový faktor splnenia záväzku spotrebiteľom a teda stanovujúce rovnakú zmluvnú pokutu pre prípad, ak aby spotrebiteľ porušil svoj záväzok v 1. alebo 23. mesiaci jeho trvania, vytvára hrubo nerovnovážny vzťah v neprospech spotrebiteľa a núti ho zaplatiť neprimeranú sankciu. To isté platí ak je zmluvnou pokutou zaistené platenie za služby bez zohľadnenia výšky dlžnej sumy. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty vyhlásil za neprijateľnú a teda táto je neplatná a na jej základe žalobcovi plnenie priznať nemožno.

3. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 57% zo sumy súdneho poplatku 12,16 Eur = 6,93 Eur za úspech pri vymáhaní predmetu konania, ktorým bolo zaplatenie služieb vo výške 207,79 Eur. Náhradu trov konania súd prvej inštancie teda priznal za zaplatený súdny poplatok, nie však za trovy právneho zastúpenia, pri ktorom sa riadil právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, ktorý možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom. Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

4. Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej súd žalobu zamietol a vyhlásil zmluvné podmienky za neprijateľné a tým neplatné podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že zruší výrok rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a žalobcovi prizná uplatňovanú dlžnú sumu, resp. zruší rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti a vráti na vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Skutkové zistenia považuje žalobca za nesprávne, keďže z vykonaných dôkazov nebolo možné posúdiť výšku nákladov postupcu za spoplatnené úkony a tým ani primeranosť zisku postupcu keďže cenník služieb neobsahuje podrobný rozpis úkonov, ktoré sú zahrnuté v danom poplatku a výšku nákladov za jednotlivé úkony, resp. výšku ďalších nákladov spojených so spoplatneným úkonom. Nesúhlasí s porovnávaním výšky účtovaných poplatkov s poplatkami konkurenčných telekomunikačných operátorov, pretože nie je možné posúdiť výšku nákladov za spoplatnené úkony právneho predchodcu žalobcu s poplatkami iných telekomunikačných operátorov bez toho aby súd hlbšie skúmal reálne náklady spojené s danými úkonmi, ako aj bez zisťovania čo je obsahom týchto úkonov. Presná analýza toho ktorého poplatku na jednotlivé jeho položky je komplikovaná a ťažko reálne možná. Z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že primeranosť ceny nemôže byť predmetom posudzovania súdu v rámci skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pokiaľ je táto určite, jasne a zrozumiteľne dojednaná. Uvedenie výšky poplatku za obmedzenie a prerušenie poskytovanej služby v cenníku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytovaní služieb v časti iné poplatky“, kritéria určitého, jasného a zrozumiteľného dojednania podľa názoru žalobcu spĺňa

- v opačnom prípade by to malo za následok neplatnosť všetkých poplatkov uvedených minimálne v tejto časti cenníka podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonník. Odmieta tvrdenie súdu, že výška poplatkov za obmedzenie a prerušenie poskytovania služby je neprimeraná a nie je nákladovo orientovaná. Poplatky za obmedzenie poskytovania služby a za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie sú totiž účtované v prípadoch, kedy postupca z dôvodu naplatenia ceny poskytnutej služby pristúpi k uvedeným aktivitám. Ide o súčasť štandardného upomínacieho procesu postupcu, v dôsledku čoho sa tieto poplatky nachádzajú pri každom zmluvnom účte. Na základe uvedeného žalobca odmieta aplikáciu ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako takú, bez ohľadu na skutočnosť, či súd posudzoval primeranosť ceny.

5. Na základe doručenej výzvy súdu sa žalovaná k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v zmysle § 379 a § 380 C.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Ako je zrejmé z obsahu spisu právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ktorý pohľadávky vo vzťahu k žalovanej postúpil na žalobcu, uzavrel so žalovanou dňa 21.12.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanej. Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky a Cenník služieb. Na podklade zmluvy o pripojení vyhotovil právny predchodca žalobcu 4 žalované faktúry zahrňujúce mesačné poplatky za program služieb, upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, poplatok za obmedzenie služby - neplatenia vo výške 16,50 eur (19,80 eur s DPH) a poplatok za prerušenie služby- neplatenie 16,50 eur (19,80 eur s DPH).

10. Predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle §§ 43 a 44 zák. č. 351/2011 Z. z. a žalovaná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa §§ 43 a 44 zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.

14. V spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, Európsky súdny dvor konštatoval, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu určiť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam.

15. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Ako správne konštatoval súd prvej inštancie zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

17. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyššie uvedené a dospel k záveru, že zmluvné podmienky : poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, ako aj poplatok za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur a poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur uvedené v Spoločnom cenníku mesačných programov predloženým žalobcom nespĺňajú podmienku transparentnosti a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaná hradí týmito poplatkami iba skutočne náklady, ktoré mu vznikli.

18. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech

dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje.

19. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy o pripojení je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.

20. Keďže uvedené poplatky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), veriteľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré považoval vyššie uvedené poplatky nachádzajúce sa v Sadzobníku poplatkov pre svoju neprijateľnosť neplatné. Súd prvej inštancie použil v prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku vo veci 9C/167/2014 a odôvodnenie rozsudku vo veci 16C/160/2014, pričom ako sám uviedol, uvedené odôvodnenia považoval za relevantné z dôvodu ich obdobnosti. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje a uvádza, že právne dôvody uvedené v spomínaných rozsudkoch vo veciach 9C/167/2014 a 16C/160/2014 je možné aplikovať aj na skutkový stav v prejednávanej veci, pričom tie boli súdom prvej inštancie odôvodnene dostatočné a zrozumiteľne.

22. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie napokon správne rozhodol vo veci a so zreteľom na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).