Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/357/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému J. Q., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX/XXX, XXX XX Y., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o zaplatenie 1.401,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -121 z 27. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II. výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 478,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 08. 06. 2007 do zaplatenia, a to v splátkach po 100,- Eur mesačne splatných do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo len jednej z nich (I. výrok). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 % (III. výrok).

2. Okresný súd takto rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia postúpením nadobudnutej pohľadávky v sume 1.401,12 Eur s príslušenstvom majúcej právny podklad v zmluve o úvere č. 4880352511 uzavretej medzi Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Konštatoval, že žalovaným vznesená námietka premlčania nebola dôvodná a súčasne dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „“) vzhľadom na v zmluve uvedený nesprávny údaj o celkových nákladoch úveru a o RPMN uvedenej v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je pritom nevyhnutnou podmienkou a obsahovou náležitosťou takejto zmluvy podľa ust. a v prípade neuvedenia alebo uvedenia v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Ak potom žalovaný uhradil z úveru vo výške 1.500,- Eur sumu 1.021,80 Eur, jeho dlh predstavuje ešte sumu 478,20 Eur. O úroku z omeškania okresný súd

rozhodol podľa ust. (ďalej len „“) a nariadenia vlády č. uvádzajúc, že žalovaný sa dostal do omeškania ešte skôr než v deň, od ktorého žalobca úroky z omeškania požadoval. Žalovanému súčasne umožnil vzhľadom na jeho pomery uhradiť dlžnú sumu v splátkach a napokon rozhodol o trovách konania aplikujúc ust. určiac čistý úspech žalovaného v spore na úrovni 32 %.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby a v závislom výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiadal zmeniť rozsudok tak, že žalobe bude aj v tejto časti vyhovené.

4. Namietal, že ohľadne RPMN okresný súd nesprávne aplikoval aktuálnu právnu úpravu, hoci mal aplikovať právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tvrdil, že zmluva obsahovala správny údaj o RPMN. Interný výpočtový systém banky pritom umožňoval v čase uzavretia zmluvy výpočet jednotlivých splátok len v celých hodnotách bez desatinného čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej než výška ostatných splátok. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil aj povinnosť žalovaného platiť poistenie započítavajúc ho do sumy mesačnej splátky. Z výkladu ust. v znení účinnom do 31. 03. 2015 vyplýva, že poistné sa započítava do celkových nákladov len vtedy, ak jeho uzavretie bolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. V danom prípade nepodmienenosť uzavretia zmluvy o úvere za daných podmienok vyplýva z čl. XI obchodných podmienok k zmluve, pričom žalovaný v žiadosti o úver požiadal o základný súbor poistenia. Slobodná voľba žalovaného o možnosti, nie o povinnosti poistiť svoj úver vyplýva napríklad z obchodných podmienok a formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Podľa neho okresný súd správne vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bezpoplatkový vzhľadom na nesprávne uvedenú hodnotu RPMN a tiež celkovú čiastku, ktorú mal zaplatiť. S tvrdeniami žalobcu sa prvoinštančný súd v rozsudku vysporiadal. Z textu úverovej zmluvy nevyplývala možnosť poistenie odmietnuť, išlo o v zmluve predformulované poistenie, ohľadne ktorého si mohol vybrať dve možnosti (kolónky) - buď základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia. Žalobca nepreukázal, že uzavretie poistenia nebolo podmienkou poskytnutia úveru.

6. Žalobca v replike zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v odvolaní dodávajúc, že ak súdu stačilo nepreukázané tvrdenie žalovaného o nutnosti uzavretia poistenia, malo mu stačiť aj jeho (žalobcovo) vyjadrenie, že žalovaný poistenie uzavrieť nemusel. Poistenie bolo uzavreté na základe žiadosti žalovaného a jeho slobodnej a vážnej vôle.

7. Žalovaný v duplike opätovne zdôraznil, že z textu úverovej nevyplývala možnosť odmietnuť poistenie. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 08. 06. 2018 v obdobnej veci, podľa ktorého poistné malo byť zahrnuté do RPMN v dôsledku jeho predformulovania v zmluve.

8. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil ako vecne správny.

9. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vychádzajúc zo žalobcom formulovaných odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (a tiež vo výroku o trovách konania) vecne správne a vychádza z náležite prevedeného dokazovania. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažoval odvolací súd za spôsobilé privodiť

požadovanú zmenu, resp. zrušenie napadnutých výrokov rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, adekvátne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a vyvodil z nich správne skutkové závery, na ktoré správne aplikoval príslušné právne normy. Ani v odvolacom konaní potom žalobca neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa dostatočne zrozumiteľne nevysporiadal už prvoinštančný súd.

12. Odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si osvojuje, pretože toto dáva žalobcovi odpoveď na všetky rozhodujúce aspekty prejednávaného prípadu namietané ním (opakovane) aj v odvolaní, kedy okresný súd v 13. až 18. odseku odôvodnenia podrobne a správne pomenoval dôvody spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalovanému.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že uzavretá zmluva o úvere skutočne neobsahuje nielen správne vyčíslenie celkových nákladov spojených s úverom ale ani celkovú sumu, ktorú mal žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť (ako táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva z ust. v znení účinnom k 07. 12. 2011), pričom táto podľa odvolacieho súdu nie je vôbec vyvoditeľná z ostatných parametrov úveru obsiahnutých v zmluve. Zmluva obsahuje len celkovú výšku nákladov spojených s úverom a aj to v nesprávnej výške (vzhľadom na obligatórnosť uzavretia poistenia v danom prípade), hoci zákon jasne vyžadoval, aby bol spotrebiteľ informovaný o celkovej sume, ktorú bude musieť v súvislosti s úverom zaplatiť.

14. Podľa ust. sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V danom prípade predstavovala výška úveru sumu 1.500,- Eur, celkové náklady podľa zmluvy dosahovali sumu 1.345,44 Eur, čo je spolu 2.845,44 Eur. V porovnaní s tým však úver mal byť splatený v mesačných splátkach v počte 70 a s výškou 42,- Eur (nerátajúc pritom poistenie 2,62 Eur mesačne), čo predstavuje sumu 2.940,- Eur (teda bez zohľadnenia poistenia). Celková čiastka tak vôbec nekorešponduje s tou výškou nákladov úveru, ktorá bola v zmluve deklarovaná. Uvedený parameter mal v správnej hodnote uviesť do zmluvy dodávateľ ako poskytovateľ úveru, ktorý evidentne zmluvu tvoril a ak tak neurobil, tak je dôvodným vyvodenie sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ust. v znení účinnom k 07. 12. 2011), lebo spotrebiteľ nemá správnu (resp. žiadnu) informáciu o rozsahu svojho záväzku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, hoci zákon dodávateľovi povinnosť informovať o tom spotrebiteľa ukladá.

15. Už teda len tento nedostatok bol postačujúcim pre okresným súdom vyvodený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odvolací súd však dáva okresnému súdu (a aj žalovanému) za pravdu tiež v tom, že dojednané poistné malo byť zahrnuté do výpočtu hodnoty RPMN, ktorá v dôsledku toho bola v zmluve uvedená v nesprávnej výške v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a to spôsobuje rovnaký následok (bezúročnosť a bezpoplatkovosť) podľa ust. v znení účinnom k 07. 12. 2011.

16. Nie je pravdou, že by okresný súd použil nesprávne znenie ust. ako to tvrdil žalobca v odvolaní, okresný súd vychádzal (a citoval v 15. odseku odôvodnenia rozsudku) zo správneho znenia tohto ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu 07. 12. 2011, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

17. V tomto smere má predmetná zmluva predtlačený text o tom, že klient banky žiada o poistenie schopnosti splácať úver, pričom na výber pri tejto formulácii sú len dve možnosti, v zmysle ktorých klient buď žiada o základný súbor poistenia alebo o komplexný súbor poistenia. Z textu zmluvy o úvere teda nevyplýva možnosť odmietnuť takéto poistenie, a to napriek tomu, že v obchodných podmienkach banky je stanovené, že ustanovenia článku XI. týchto podmienok sa použijú v prípade, ak klient v návrhu prejavil svoj záujem o poistenie alebo o zriadenie osobného účtu s balíkom Maxi, ktorý zahŕňa

aj cestovné poistenie k platobným kartám. Podľa odvolacieho súdu nebolo vzhľadom na zmluvný text a výpoveď žalovaného preukázané, že mohol poistenie odmietnuť. Okresný súd tu nevychádzal iba z tvrdení žalovaného (ako na to poukazoval žalobca) ale aj z textu zmluvy. V prípade poistenia išlo teda o doplnkovú službu, ktorá súvisela so zmluvou a musela byť zvolená pre získanie tohto spotrebiteľského úveru za stanovených podmienok a tak podľa ust. malo byť poistné zahrnuté do výpočtu RPMN. V zmluve uvedená hodnota RPMN je nižšia, pretože poistenie nezohľadňuje a tak je uvedená nesprávne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

18. Z uvedených dôvodov preto okresný súd správne priznal žalobcovi ako postupníkovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1.500,- Eur a úhradami žalovaného v sume 1.021,80 Eur, čo je 478,20 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Odvolací súd tak nezistiac dôvod na žalobcom požadovanú čiastočnú zmenu, či zrušenie rozhodnutia okresného súdu potvrdil (vrátane výroku o trovách konania, ktorý žalobca ani nespochybnil konkrétnymi odvolacími dôvodmi) podľa a ako vecne správny rozsudok v odvolaním napadnutom (druhom) výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).