Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-403-2017.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/403/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO 47 258 713, /právny zástupca CETELEM SLOVENSKO, a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: T.. T. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. C., ul. Y. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2017, č.k. 22C/119/2015-59 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.427,64 ,- eur s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 01.08.2014 do zaplatenia, všetko v 50-,- eurových mesačných splátkach splatných vždy do konca príslušného mesiaca , počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania . Na vec aplikoval ust. § 52 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods.1,2 písm. j/, § 11 ods. 1 písm. b/ z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch .
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca- CETELEM SLOVENSKO, a.s., sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.147,93 eur, úroku vo výške 13,29% ročne zo sumy 2.909,31 eur od 6.5.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 3.123,03 eur od 1.8.2014 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 11.4.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu 8.870,60 eur vrátiť v 60 mesačných splátkach po 120,22 eur. Žalovaný uhradil do dňa podania žaloby spolu sumu 3.606,60 eur. Nakoľko žalovaný nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca mu dňa 19.5.2014 písomne vypovedal úverovú zmluvu. Výpoveď nadobudla účinnosť dňa 31.7.2014 a dlh žalovaného sa stal celý splatný. Dlh žalovaného ku dňu 5.5.2014 v celkovej výške 3.147,93 eur pozostával zo zvyšku dlžnej úverovej istiny 2.909,31 eur, dlžných úrokov z úveru vo výške 179,46 eur, z dlžného poistného vo výške 34,26 eur, nákladov s uplatnením žaloby vo výške 24,90 eur. V priebehu konania a to dňa 1.7.2016 došlo
k cezhraničnému zlúčeniu pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu.
3. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.4.2011 pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur s uvedenou priemernou RPMN vo výške 20,04% , RPMN vo výške 14,13%. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu 8.870,60 eur vrátiť veriteľovi v 60 mesačných splátkach po 120,22 eur vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc mesiacom, nasledujúcim po poskytnutí úveru. Podľa obsahu žaloby žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru spolu sumu 3.606,60 eur, čo žalovaný nenamietal. Listom zo dňa 19.5.2014 žalobca dal žalovanému výpoveď z predmetnej úverovej zmluvy ku dňu 1.8.2014 a zároveň vyzval žalovaného k úhrade zostatku celého úveru vo výške 3.147,93 eur do 14 dní od doručenia tohto listu. Podľa potvrdenia pošty žalovaný prevzal tento list dňa 21.5.2014.
4. Podľa § 52 ods. 2, veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý nemá prechodné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
5. V danej veci nie je medzi stranami sporu sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2011 Z.z. ako lex specialis, ktorý má podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bez prechodných ustanovení) prednosť pred ustanovenia Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona.
6. Podľa § 9 ods. 1,2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN), čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená výška RPMN vo výške 14,13%. Súd po prepočítaní zistil výšku RPMN pre predmetný úver vo výške 16,63%, teda v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len úver bez poplatkov a úrokov. Podľa žaloby žalovaný žalobcovi uhradil z vyčerpanej sumy 5.000,- eur celkovo sumu 3.606,60 eur, teda zostal dlh žalovaného vo výške 1.393,40 eur a nedoplatok na dojednanom poistnom vo výške 34,24 eur, celkom spolu 1.427,64 eur. V tejto časti bolo žalobe vyhovené a vo zvyšnej časti bola zamietnutá ako nedôvodná.
7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy 1.427,64 eur od žalovaného dňa 1.8.2014 a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 232 ods. 4 CSP súd povolil žalovanému dlh splácať v mesačných splátkach po 50,- eur vzhľadom na jeho rodinnú a finančnú situáciu.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania pre čiastočný úspech vo veci.
9. Proti tomuto rozsudku, výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je správne uvedená výška RPMN. Dňa 11.4.2011 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať sumu v 60- mesačných splátkach vo výške 120,22,- eur. Súčasťou mesačnej splátky bolo i poistenie vo výške 5,71,- eur. Poistenie úveru bolo dobrovoľné, preto tento poplatok nemohol byť zaradený do celkových nákladov úveru s poukazom na ust. § 2 písm. g/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/ v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti na právnom závere , že v predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov / RPMN/, čo spôsobuje , že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov . V zmluve je uvedená výška RPMN vo výške 14,13 %, avšak po prepočítaní súd prvej inštancie zistil, že výška RPMN je 16,63%, teda v neprospech spotrebiteľa .
12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu , vec správne právne posúdil a odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným kritériám podľa § 220 CSP, preto odvolací súd na správne dôvody rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Súčasne je potrebné na zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uviesť nasledovné:
14. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní niekoľko odvolacích dôvodov, taxatívne vymenovaných v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP bude spôsobilým odvolacím dôvodom v prípade nesprávneho postupu súdu pri hodnotení dôkazov (§ 191 CSP), v dôsledku čoho sa vytvorí nesprávny skutkový základ.
16. V zmysle ust. § 191 CSP vykonané dôkazy hodnotí súdu podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, so zameraním na ich dôležitosť pre prejednávaný právny vzťah a na pravdivosť dôkazu. Pri tejto svojej činnosti súd rešpektuje kritériá formálnej logiky.
17. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) tiež nie je v prejednávanej veci opodstatnený.
18. Súd prvej inštancie podľa kritérií v ust. § 191 CSP hodnotil stranami sporu produkované dôkazy, najmä zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v nej uvedené dojednania, ktoré správne charakterizoval ako spotrebiteľskú zmluvu a túto správne podrobil testu zákonnosti podľa spotrebiteľského práva platného a účinného v rozhodnom čase. 19. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúci v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, čo potom vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd pri takejto činnosti dopustil omylu, tzn., keď na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis, prípadne vtedy, ak aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, tiež vtedy, keď zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.
20. Žalovaný neuplatnil ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP opodstatnene.
21. Súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania správne konštatoval, že v predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko súd po prepočítaní zistil výšku RPMN vo výške 16,63%.
22. Z odvolania vyplýva, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že hodnota RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne . K tomu odvolací súd uvádza : Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala, okrem iného, ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; záverom sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. RPMN bola v súdenej veci v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená vo výške 14,13%. Ročná percentuálna miera nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri
uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C 42/15 Home credit Slovakia proti Kláre Bíroovej).
23. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. RPMN je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti . Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zmyslom zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe údaja vie zistiť cenu úveru a porovnať s viacerými úvermi . Ak je výška RPMN v zmluve uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa. 24. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné . Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie výdavkov ako také má žalobca vopred predformulované v zmluve, pričom v bode B. - Prijímam súbor poistenia- štandardné poistenie 4,99% , sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Rovnako v bode D sa uvádza , že klient podpisom zmluvy súhlasí, aby bol poistníkom poistený pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. Vychádzajúc z uvedeného možno len veľmi ťažko predpokladať, že žalovaný , ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy spôsobom ako prezentuje žalobca . Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť, ktorá obsahuje veľké množstvo informácii týkajúce sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky, poistnej doby a podobne. Poistné ako také je podľa názoru súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože žalobca eľ, ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy, pretože uvedené sprostredkovanie zrejme nerobí bezodplatne. Pokiaľ za takýchto okolností veriteľ so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Súd ďalej udáva, že i keby bolo pravdivé tvrdenie žalobcu , že poistenie nespadá do celkových nákladov spotrebiteľa, potom ho mal žalobca oddeliť od splátky. Pokiaľ ho do splátky uviedol, je údaj o splátkach zavádzajúci a uvedený vzhľadom na uvedené okolnosti v neprospech spotrebiteľa. Keby poistenie nebolo súčasťou RPMN a iné platby okrem úroku netvorili ďalšie náklady spotrebiteľa, potom by údaj o ročnej úrokovej sadzbe a RPMN mal byť v podstate rovnaký, čo nie je.
25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu žalovanému , ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nepriznal, keďže mu trovy v odvolacom konaní nevznikli a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).