Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoPr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Q., K.. so sídlom K. XX, P.: XX XXX XXX zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., so sídlom Ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, zastúpená JUDr. Martinom Šaffom, advokátom, AK so sídlom Kalinčiakova 2729/10, Vranov nad Topľou, IČO: 42 381 631, o zaplatenie sumy 4.000,-eur s príslušenstvom, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -543 zo dňa 14.05.2018 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. -610 zo dňa 18.07.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. V prevyšujúcej časti zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a dopĺňací rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 338,06 eur s príslušenstvom titulom schodku na zverených hodnotách, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o tom, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 74 % a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania znalcovi v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.000,- eur, ktorú žalobca uplatňoval voči žalovanej titulom schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie, pričom po vykonaní dokazovania včítane znaleckého posúdenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná zodpovedá za schodok, ktorý vznikol na prevádzke žalobcu, no nakoľko sa nejedná o vedúceho zamestnanca, ale o spoločnú zodpovednosť za schodok, v tomto prípade je zodpovednosť zamestnanca limitovaná jeho priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody. Súd prvej inštancie ustálil výšku schodku za rozhodné obdobie na sumu 2.672,34 eura vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, pričom považoval za dôvodné predmetný schodok rozdeliť počtom zodpovedných zamestnancov v počte štyri, kedy by výška podielu žalovanej predstavovala sumu 668,09 eura, no z dôvodu zákonnej limitácie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 338,06 eur vychádzajúc z jej priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody.

3. Z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom poukázal na to, že žalovaná nebola v pozícii vedúceho zamestnanca, u ktorého tento limit je odlišný.

4. Súd prvej inštancie sa nezaoberal vzájomným návrhom zo strany žalovanej na zaplatenie peňažných nárokov vyplývajúcich z jej pracovného pomeru voči žalobcovi s poukazom na skutočnosť, že v pracovnom práve je započítanie neprípustné a preto nebolo možné sa týmto zaoberať. Zároveň poukázal na to, že žalovaná si mala svoj nárok na náhradu mzdy a iné nároky uplatniť samostatnou žalobou.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení , , , , .

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe zásady úspechu, pričom podľa priznal znalcovi nárok na znalečné voči žalobcovi. Poukázal na to, že žalobca na tieto náklady nezložil preddavok.

7. Zároveň dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatne. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania boli zo strany štátu vynaložené výdavky na svedočné, ktoré neboli kryté preddavkom, pričom nakoľko žalovaná spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, bol zaviazaný na náhradu trov štátu žalobca.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a zároveň z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom zisteného schodku a jeho výšky, pričom nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že v rozhodnom období v predajni pracovali štyria zamestnanci, nakoľko tento záver nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. V čase vykonania inventúry a v rozhodnom období tam pracovali tri predavačky, pričom pri inventúre bola prítomná aj konateľka žalobcu ako štvrtá osoba, ktorá však nemôže byť zahrnutá do počtu osôb s hmotnou zodpovednosťou. Preto je ustálenie výšky podielu žalovanej na základe takéhoto výpočtu súdu prvej inštancie nesprávne. Zároveň žalobca namietol záver súdu o tom, že žalovaná nebola v rozhodnom období vedúcim zamestnancom, teda vedúcou predajne v obci K.. Poukázal na ako aj , pričom bolo preukázané, že zamestnávateľ poveril zamestnankyňu plnením úloh vedúcej predajne, ostatné zamestnankyne ju rešpektovali a táto ich kontrolovala, prideľovala im prácu a zároveň viedla aj úlohy pre vedúcu predajne vo forme vypisovania listinnej evidencie vypisovania objednávok. Formálne menovanie vedúceho zamestnanca je nutné len podľa osobitných predpisov, čo však nebol prípad žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s týmito ustanoveniami, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zároveň poukázal na to, že po odchode žalovanej z pracovnej pozície nedošlo k ďalším schodkom, pričom práve vznik schodku je v príčinnej súvislosti s porušovaním pravidiel zo strany žalovanej. V prípade takýchto zistení je nutné postupovať podľa , nakoľko bolo preukázané, že žalovaná sa podieľala na vzniku schodku rozhodujúcou mierou. Pokiaľ tento záver súd prvej inštancie neprijal, nesprávne vec právne posúdil. V otázke náhrady trov konania rovnako namietol to, že súd nevzal do úvahy neúspešnú vzájomnú žalobu žalovanej, ktorá by mala vplyv na celkový výsledok v spore čo sa týka pomeru úspechu a neúspechu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie, a to v časti uloženej povinnosti žalovanej aj zo strany žalovanej, ktorá namietla nesprávne skutkové zistenie, a to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, čím došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Žalovaná poukázala na to, že riadne voči žalobcovi uplatnila nárok titulom nevyplatenej mzdy, neposkytnutého stravného a nepreplatenej nevyčerpanej dovolenky, čo predstavovalo relevantný vzájomný návrh voči žalobcovi, pričom o tomto súd prvej inštancie nerozhodol. Tento názor súdu prvej inštancie nie je správny, nakoľko žalovaná si neuplatňovala nárok na započítanie, ale nakoľko neuznávala celý nárok žalobcu, samostatne si uplatňovala aj nároky z nevyplatenej mzdy.

10. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o zodpovednosti za vzniknutý schodok, tak v tomto žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik schodku, za ktorý by žalovaná zodpovedala. Znalec vypracoval posudok len na základe denníka a poznámok konateľky žalobcu, pričom napriek výzvam žalovanej nebolo nariadené predloženie faktúr od dodávateľov, ktorými by sa verifikovali tvrdenia konateľky žalobcu. Zároveň predmetný schodok bol vypočítaný na základe hodnoty tovaru, ktorý bol zakúpený na skladové zásoby a hodnotou predaného tovaru v tomto období, respektíve tovar, ktorý bol presunutý, pričom znalec vychádzal z pevných cien pri týchto výpočtoch, čo však nebolo správne, nakoľko tovar sa nepredával za pevnú cenu, ale táto cena sa menila podľa záujmu zákazníkov, respektíve končiacej sa

doby spotreby. Tiež dochádzalo k vyhadzovaniu tovaru po dátume spotreby, čo znalec nebral do úvahy. Zároveň k tovaru v predajni mali prístup aj iné osoby okrem predavačiek, napríklad konateľka žalobcu, ktorá svojím rozhodnutím presúvala tovar z jednej predajne do druhej a k tovaru mali voľný prístup aj iné osoby, a to pracovníci z pekárenskej časti spoločnosti. Z týchto dôvodov neboli splnené podmienky pre to, aby mohla mať žalovaná hmotnú zodpovednosť za takýto tovar. Zároveň znalec pri vypočítavaní schodku len prebral počiatočné hodnoty údajných zásob tovaru, teda nemal skutočne preukázaný stav zásob. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na schodok a zároveň priznal žalovanej nároky z jej vzájomného návrhu.

11. K odvolaniu žalobcu žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca odôvodnil svoje odvolanie tým, že žalovaná mala byť vedúcim zamestnancom na prevádzke žalobcu. Poukázal na to, že týmto spôsobom nebola odôvodnená žaloba a tento argument nebol vznesený ani počas celého súdneho konania, pričom tento argument bol vznesený až v odvolacom konaní. Na predajni neustále pracovali tri predavačky v rovnakom postavení, pričom žalovaná nebola menovaná vedúcim zamestnancom, nemala kontrolu nad výkonom ostatných predavačiek a zároveň im neprideľovala pracovné úlohy. Rovnako nevybavovala kompletnú agendu predajne. V tomto smere nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu k uvedenému vyjadreniu žalobca uviedol, že zo zápisnice z pojednávania dňa 16.02.2015 vyplýva, že za vedúcu predajne bola určená žalovaná, čím sú vyvrátené námietky žalovanej. Zároveň zo strany žalobcu bolo podané odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku, s ktorým žalobca nesúhlasil, nakoľko nie je dôvod, aby žalobca bol zaviazaný k náhrade trov štátu vo výške 100 %, správne by sa mali oba sporové strany podieľať na znášaní trov rovnakým dielom, pričom to, že žalovaná bola oslobodená od platenia súdneho poplatku neznamená, že by nemala sa podieľať na náhrade trov štátu s tým, že v súčasnosti je už žalovaná zamestnaná v riadnom pracovnom pomere.

12. K uvedenému žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalobcu nemajú oporu v zákone, nakoľko je zrejmé, že jednak žalovaná bola neúspešná v nepatrnej časti, nakoľko správne mal byť pomer úspechu a neúspechu vypočítaný v pomere 92% : 8% a keďže žalobca je neúspešným účastníkom, musí znášať náhradu trov konania sám a hlavne pokiaľ sa jedná o osobu v hmotnej núdzi tak ako žalovaná je.

13. Žalovaná k vyjadreniam žalobcu ohľadom poverenia za vedúceho pracovníka uviedla, že pokiaľ mala byť žalovaná poverená vedením predajne po odchode pani F., tak táto sa po necelých dvoch mesiacoch vrátila späť do predajne a v rozhodnom období, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok, pracovala uvedená pani opäť v tejto predajni pravdepodobne ako vedúca s náležitým mzdovým ohodnotením a ďalšími benefitmi. Zároveň to, že v celom konaní napriek výzvam prečo je uplatňovaný celý nárok voči žalovanej, bolo povedané, že z toho dôvodu, že táto je problémový zamestnanec a jej priateľ mal údajne vyberať peniaze z pokladne ešte pred otváracími hodinami. Až následne pristúpil žalobca k argumentom o funkcii vedúcej predajne.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti tomu, že súd nerozhodol o jej vzájomnom nároku je dôvodné, pričom bez posúdenia tohto nároku nemožno rozhodnúť o žalobe žalobkyne.

15. Podľa ust. , odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem výroku II. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie.

16. Žalovaný je oprávnený uplatniť v prebiehajúcom spore aj svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle a 581 alebo až 363 . Započítanie

pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. To má zásadný význam aj pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní.

17. Ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa . V takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu (pozri predchádzajúci výklad).

18. Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd pred definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať dôvodnosťou pôvodnej žaloby. Za predpokladu, že žalobcov nárok ako taký nie je možné považovať za dôvodný pre neexistenciu práva žalobcu na plnenie, nemožno priznať riadne právne účinky ani kompenzačnej námietke žalovaného.

19. Ak je žalobou uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací úkon žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti (najmä a až 363 ) a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Tieto jeho závery následne determinujú obsah súdneho rozhodnutia vo veci samej (pozri výklad nižšie). Žalovaný pritom môže účinne započítať akúkoľvek svoju pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom. Môže ísť o judikovanú pohľadávku, osobitne uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného súdneho konania, pohľadávku, ktorú žalovaný na súde neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobca popiera a pod. S právnymi dôsledkami započítania sa následne vysporiada súd. (SEDLAČKO, František. [Vzájomná žaloba]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. . 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 547.)

20. Odvolací súd sa prvotne zaoberal vyššie uvedenou námietkou žalovanej o tom, že nebolo rozhodnuté o jej vzájomnej žalobe. Ako je vyššie uvedené, súd prvej inštancie sa musí zaoberať touto vzájomnou žalobou, ktorá spĺňa všetky náležitosti žaloby a ustáliť nároky žalovanej z pracovnoprávneho vzťahu. Až po ustálení tohto nároku je možné rozhodnúť o tom, či je daný nárok aj zo strany žalobcu a len v prípade, že tento bude vyšší než nárok žalovanej, možno tento rozdiel priznať.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o nemožnosti započítania týchto vzájomných nárokov medzi stranami sporu, nakoľko v danom prípade sa nejedná o započítanie podľa pracovného práva, jedná sa o započítanie nárokov, ktoré vychádzajú z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré boli samostatne uplatnené v rámci civilného sporového konania, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie je riadne sa zaoberať jedným aj druhým vzneseným nárokom.

22. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorá bola vznesená zo strany žalobcu, túto súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú. Pokiaľ sa týka spornej skutočnosti, či žalovaná pracovala na pozícií vedúceho zamestnanca, odvolací súd poukazuje, že zo záverov vykonaného dokazovania nevyplýva záver o tom, že žalovaná bola vedúcim zamestnancom na prevádzke žalobcu. Zo samotnej žaloby z č.l. 2 spisu vyplýva, že žalovaná vykonávala prácu pre žalobcu ako predavačka, pričom rovnaký záver vyplýva aj z pracovnej zmluvy žalovanej (č.l. 34) ako aj z písomného podania, ktorým žalobca okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou na č.l. 36. Zo žiadneho dôkazu, ktorý bol vykonaný v konaní, nemožno dospieť k záveru, že žalovaná bola vedúcim zamestnancom v zmysle , teda, že by mala oprávnenie ukladať pokyny, organizovať, riadiť a kontrolovať prácu iným podriadeným zamestnancom. Z tohto dôvodu uvedenú odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nepreukázanú. Zo samotnej zápisnice z pojednávania zo dňa .02.2015 vyplýva, že osobou zodpovednou za predajňu bola pani F. a následne v tejto funkcii pokračovala po dvojmesačnej prestávke, kedy sa vrátila v októbri 2012 (č.l. 97 spisu).

23. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, podľa ktorej je daná zodpovednosť žalovanej v zmysle miery zavinenia žalovanej, kedy žalobca poukazuje na to, že preukázal samostatné zavinenie žalovanej za vznik schodku, odvolací súd k tomu uvádza, že ani tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania.

Podstatným dôkazom, o ktorý opiera žalobca svoje tvrdenia, je záznam o vyberaní finančných prostriedkov z pokladne predajne, pričom v tomto smere odvolací súd poukazuje obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 29.06.2015 (č.l. 161 spisu), kedy súd skonštatoval, že z CD nosiča, kedy je obraz nejasný, nie je možné zreteľne a jasne uviesť, čo menovaný robil s tým, že sa pohyboval okolo pultu, no to, čo vykonával nie je z video záznamu jasné. Tento dôkaz nemohol a nebol spôsobilý preukázať tvrdenia žalobcu o výlučnom zavinení žalovanej za vzniknutý schodok.

24. Odvolací sa stotožnil s odvolacím dôvodom žalobcu, kedy súd prvej inštancie nesprávne ustálil počet hmotne zodpovedných osôb na štyri, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že na spomínanej prevádzke pracovali tri predavačky, preto pri podiele spoločnej hmotnej zodpovednosti je nutné vychádzať z počtu zodpovedných pracovníkov tri, no vzhľadom na limitáciu rozsahu náhrady schodku do výšky priemerného mesačného zárobku však táto skutočnosť vo vzťahu ku vecnej správnosti rozsudku nemala dosah, nakoľko ani pri vynásobení zisteného manka tromi zamestnancami by táto suma neprevýšila sumu priemerného mesačného zárobku žalovanej pred vznikom škody. Z týchto dôvodov odvolací potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku II., teda v jeho zamietavej časti, ktorý bol napadnutý žalobcom.

25. Pokiaľ sa týka ďalších odvolacím dôvodov vznesených žalovanou, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu spisu a tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v bode 81, nebolo preukázané, že žalobca nezabezpečil vhodné podmienky tak, že to znemožňovalo hospodáriť so zverenými hodnotami. Tieto skutočnosti ohľadom prístupu zamestnancov pekárne, respektíve to, aby v praxi boli problémy s presunom tovaru do iných predajní žalobcu, neboli preukázané a v danom prípade dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností zaťažuje stranu, ktorá tvrdí túto skutočnosť, pričom toto dôkazné bremeno žalovaná neuniesla.

26. Pokiaľ sa týka námietky správnosti znaleckého posudku, respektíve toho, že znalec vychádzal len z údajov predložených žalobcom ako aj to, že neboli presne kvantifikované množstvá tovaru, ktorý bol po dátume spotreby, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na spôsob vedenia účtovnej evidencie ako aj ďalšej evidencie žalobcom, pri týchto potravinách nemožno „ad absurdum“ trvať na vykonaní dôkazov, ktoré už reálne vykonať ani nemožno, nakoľko bolo preukázané, že sa neviedla presná evidencia toho, ktorý tovar po dátume spotreby bol zlacnený, respektíve pred dátumom jeho skončenia, pričom znalec sa podľa názoru odvolacieho súdu veľmi precízne a podrobne vyporiadal so špecifikami tohto prípadu, pričom aj súd prvej inštancie správne a presvedčivo odôvodnil prečo vychádzal z výpočtu schodku pri zohľadnení evidencie nakúpených zásob zamestnancov vo výške 2.672,34 eura. Vzhľadom aj na zásadu hospodárnosti konania a na skutočnosť, že výška, do ktorej zodpovedá žalovaná za schodok je limitovaná priemerným mesačným zárobkom, je v rozpore so zásadou hospodárnosti doplňovať dokazovanie v tomto smere, ktorý namietla žalovaná vo svojom odvolaní. Vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku, táto položka nemôže reálne znížiť prípadný rozsah náhrady schodku pod sumu priemerného mesačného zárobku žalovanej. Z týchto dôvodov bola považovaná táto odvolacia námietka za nedôvodnú.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku I. ako aj v súvisiacich výrokoch III., IV. a vo výroku dopĺňacieho rozsudku, nakoľko tieto rozhodnutia sú závislé od rozhodnutia v merite veci.

28. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. . Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať

návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

29. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

30. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa sčasti zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti zamietnutia žaloby bolo nutné tento výrok potvrdiť ako vecne správny podľa .

31. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

32. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania a trov štátu ( ).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).