Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/93/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 35 942 436 (pôvodne Chemická zdravotná poisťovňa APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Martina Čulena 5, 810 11 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Partizánska 3, 974 01 Banská Bystrica), proti povinnému: N. Q., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX G. G., občan Slovenskej republiky, na vymoženie pohľadávky vo výške 841,86 Eur (25 362 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 1941/2004, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -22 zo dňa 18. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -22 zo dňa 18. októbra 2018 vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -22 zo dňa 18. októbra 2018 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. -22 zo dňa 18. októbra 2018 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,66 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že právny predchodca oprávneného podal dňa 14. mája 2004 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 841,86 Eur (25 362,- Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - Platobného výmeru Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava č. B. zo dňa 23. apríla 2002 a č. B. zo dňa 16. februára 2004. Poverením č. 5601 009658 * zo dňa 27. mája 2004 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1941/2004. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 23. januára 2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 30,62 Eur s DPH a predložil exekučný spis EX 1941/2004. Exekučný súd z predloženého exekútorského spisu, zo správy o stave exekúcie, ako aj z predložených fotokópií lustrácií majetku povinného mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nedisponuje žiadnym bankovým účtom. Zároveň súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne povinný nie je poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, ako ani poberateľom dávky v nezamestnanosti. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v a Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť

povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii prebiehajúcej už viac ako 10 rokov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Exekučný súd preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v prípade povinného sa jedná o fyzickú osobu v produktívnom veku (rok narodenia XXXX), a teda je daný predpoklad, že kedykoľvek môže dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, napr. tým, že sa zamestná, zdedí majetok, začne poberať dôchodok, atď. Oprávnený voči povinnému vedie viacero exekučných konaní, pričom v troch exekučných konaniach vedených Exekútorským úradom JUDr. Stanislavy Kolesárovej a JUDr. Marcela Kroupu eviduje prijaté finančné plnenie v roku 2018 v celkovej výške 1 554,71 Eur. Oprávnený má za to, povinný nie je nemajetný a je predčasné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil v plnom rozsahu.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 27. mája 2004 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 009658 * proti povinnému. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od právneho predchodcu oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Platobný výmer Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava č. B. zo dňa 23. apríla 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. mája 2002 a č. B. zo dňa 16. februára 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9. marca 2004. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Súdny exekútor zároveň spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil aj kompletný spisový materiál, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. , ) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej

zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol len nepreukázané tvrdenia o údajnom prijatí plnenia od povinného v r. 2018 a svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná, pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností.

13. neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného v rozsahu výroku I. napadnutého uznesenia exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na , napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

18. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Výrok II. uznesenia exekučného súdu, ktorým oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,66 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti daného uznesenia, oprávnený

taktiež napadol odvolaním, keďže napadnuté uznesenie žiadal v odvolaní zrušiť v celom rozsahu, t. j. aj vo výroku o náhrade trov exekúcie.

20. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení , ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa a nasl. . Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie , podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku II. neposudzoval.

23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).