Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-34-2019.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobkyne: X. U., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX M., zastúpená JUDr. Lukášom Mojsejom, advokátom vykonávajúcim advokáciu v mene a na účet obchodnej spoločnosti: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej, s. r. o., IČO: 51 417 685, sídlo Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, proti žalovanej: L. M., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, XXX XX R., zastúpená procesnou opatrovníčkou: Lenka Belánová, nar. 01.03.1987, trvale bytom 1. mája 648/33, 050 01 Revúca, zastúpenou JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Kúpeľná 487/19, 050 01 Revúca, o zaplatenie 2.706,75 Eur, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 888,45 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 34,35 %.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Rožňava dňa 24.04.2019 domáhala proti žalovanej zaplatenia 2.706,75 Eur na tom skutkovom základe, že žalobkyňa uhrádzala bližšie v žalobe nešpecifikované platby spojené s užívaním bytu, o ktorom rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/193/2014 bolo určené, že jeho vlastníčkou je žalovaná, čím na strane žalovanej malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.
2.Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne v podanom odpore proti platobnému rozkazu tak, že finančné prostriedky na zaplatenie nákladov poskytovala žalobkyni žalovaná, preto podanú žalobu považuje za nedôvodnú, pričom namietla aj premlčanie žalovanej pohľadávky.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výzva č. l. 4, vyjadrenie č. l. 5, špecifikácia č. l. 6, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/193/2014 č. l. 7, doklady o platbách Východoslovenskej energetike a. s. č. l. 13-16 a č. l. 120, e-mailová správa č. l. 17, vyjadrenie č. l. 18, výpis z účtu a pokladničný doklad č. l. 19-21, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/82/2017 č. l. 50, pripojený spis Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/193/2014, na základe ktorých, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, súd zistil nasledovný skutkový stav:
4.Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 8C/193/2014-229 zo dňa 25.11.2016 bolo určené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. N.Č. ako pozemky parc. reg. „C“ č. 709/4 a č. 709/5 a bytu č. 12 na druhom poschodí vo vchode č. X bytového domu č. súp. XXXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. 1908/63 a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemku vo veľkosti 565/10000 zapísaného na LV č. XXXX, pre k. ú. Revúca, a to z dôvodu, že darovacie zmluvy zo dňa 01.08.2011 a zo dňa 24.05.2015, ktorými uvedené nehnuteľnosti boli prevedené na žalobkyňu, sú neplatné pre nedostatok spôsobilosti žalovanej uzatvoriť predmetné právne úkony z dôvodu zistenia duševného ochorenia - kognitívnej poruchy s prechodom do Alzheimerovej demencie ľahkého až stredného stupňa, ktorá žalovanú robí nespôsobilou na právne úkony v celom rozsahu. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2018 po jeho potvrdení rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/82/2017-269 zo dňa 31.01.2018.
5.Z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/193/2014, ktorým bol dôkaz vykonaný aj bez návrhu procesných strán podľa § 186 CSP ako skutočnosť známa z úradnej činnosti súdu, vyplýva, že dňa 09.02.2015 pri vrátení finančných prostriedkov vo výške 2.500,- Eur žalobkyňa odpočítala okrem nákladov na prevod nehnuteľností spolu 323,23 Eur a skôr vrátenej platby 300,- Eur aj sumu 18,50 Eur ako poplatok za smeti za rok 2014 (potvrdenie č. l. 65). V uvedenom konaní bolo dňa 05.06.2015 žalobkyni doručené písomné podanie žalovanej z 10.04.2015, ktoré ako skutkový dôvod podanej žaloby obsahuje tvrdenie o duševnom stave žalovanej, v dôsledku ktorého mala byť žalovaná nespôsobilá uzatvoriť darovacie zmluvy; už z tohto písomného podania tak mohla žalobkyňa získať vedomosť o nepriaznivom duševnom stave žalovanej (ak ju nemala už skôr). Následne dňa 08.08.2016 bol advokátovi žalobkyne doručený znalecký posudok MUDr. Márie Martinove ml. č. 10/2016 (č. l. 160), ktorý obsahuje objektivizované hodnotenie duševného zdravotného stavu žalovanej so zistením závažnej duševnej poruchy žalovanej. Tento znalecký posudok bol doplnený výsluchom znalkyne na pojednávaní vo veci dňa 25.11.2016, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie.
6.Podaná žaloba v rozpore s § 132 ods. 2 CSP neobsahuje žiadnu špecifikáciu skutkových okolností rozhodujúcich pre určenie výšky žalovanej sumy, a tento nedostatok nebol odstránený ani na výzvu súdu. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná suma 2.706,75 Eur pozostáva z troch samostatných častí:
a) platby správcovi bytu spolu 2.369,73 Eur, ktoré podľa pokladničného dokladu a výpisu z účtu žalobkyne č. l. 19 a 20 žalobkyňa zaplatila od 19.11.2015 do 13.03.2018, z čoho po dni 24.04.2017 žalobkyňa zaplatila časť vo výške 846,97 Eur (29.05.2017 - 184,80 Eur, 18.12.2017 - 477,37 Eur a 13.03.2018 - 184,80 Eur),
b) platby mestu Revúca spolu 92,50 Eur z titulu poplatku za smeti (alebo daň z nehnuteľností) za roky 2014-2018, ktoré podľa výpisu z účtu žalobkyne č. l. 21 žalobkyňa platila ročne vždy po 18,50 Eur, z čoho po dni 24.04.2017 žalobkyňa zaplatila iba jednu platbu 18,50 Eur dňa 13.03.2018,
c) platby Východoslovenskej energetike a. s. spolu 244,52 Eur (správne však len 242,88 Eur) podľa poštových peňažných poukazov a pokladničných dokladov č. l. 13-16 (10.07.2015 - 77,30 Eur, 14.10.2015 - 76,30 Eur, 04.12.2015 - 2 x 22,10 Eur, 18.01.2016 - 22,10 Eur, 15.12.2017 - 6,64 Eur, 26.02.2018 - 16,34 Eur), z čoho po dni 24.04.2017 žalobkyňa zaplatila iba dve platby: 6,64 Eur (15.12.2017) a 16,34 Eur (26.12.2018).
7.Platby uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku mala žalobkyňa platiť iba na základe tej skutočnosti, že sa považovala za vlastníka bytu. Tvrdenia žalovanej o tom, že peniaze na zaplatenie týchto platieb poskytla žalobkyni žalovaná, neboli preukázané, hoci s ohľadom na niektoré skutkové okolnosti by sa mohli tieto tvrdenia javiť ako do určitej miery pravdepodobné. Mieru dôkazu, teda úroveň kvality, v akej musia byť rozhodujúce skutkové okolnosti preukázané, určuje základné pravidlo stanovené tak, že dokázané sú len tie skutočnosti, ktorých možnosť pravdepodobnosti zodpovedá praktickej istote, pričom praktickou istotou je pravdepodobnosť na hranici istoty nepripúšťajúca, resp. vylučujúca rozumné pochybnosti (Macur J., Postmodernismus a zjišťování skutkového stavu v civilním soudním řízení, Brno MU 2001 s. 145, 147, 168-171, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 3459/2013 z 08.01.2014, Lavický P., Důkazní břemeno v civilním řízení soudním, Praha Leges 2017, s. 36). Na základe skutočností, že žalovaná bývala v byte približne až do roku 2017 (v dôsledku čoho by žalobkyňa nemala hospodársky dôvod platiť náklady za byt, ktorý neužívala), pričom žalovaná mala dostatok vlastných prostriedkov na zaplatenie týchto platieb, tiež na základe toho, že poštové peňažné poukazy za platby Východoslovenskej energetike a. s. boli všetky až na jeden vystavené na meno žalovanej (k zmene odberateľa elektrickej energie v odbernom mieste teda nedošlo), ale napr. aj na základe toho,
že žalobkyňa dňa 09.02.2015 pri vrátení finančných prostriedkov vo výške 2.500,- Eur odpočítala okrem iných nákladov aj poplatok za smeti za rok 2014 vo výške 18,50 Eur (mimochodom podľa výpisu z účtu č. l. 21 tiež zaplatený priamo z účtu žalobkyne), mohlo by sa teda javiť ako pravdepodobné nie však úplne nepochybné, že peniaze na uvedené platby poskytovala žalobkyni žalovaná. Okrem uvedených iba nepriamych dôkazov neboli predložené ďalšie dôkazy, ktoré by kvalitu pravdepodobnosti týchto tvrdení žalovanej zvýšili na potrebnú mieru. Preto vo vzájomnom vzťahu k zisteniam plynúcim z toho, že platby správcovi bytu a platby poplatku za smeti boli žalobkyňou uhrádzané priamo z jej osobného účtu, a že platby Východoslovenskej energetike a. s. boli uhrádzané na predajnom mieste v Rožňave (kam má bližšie žalobkyňa) a na pošte P. Q. (kde žalobkyňa pracuje) a na pošte M. (kde žalobkyňa býva), vychádzal súd zo skutkového zistenia, že platby uvedené v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku zaplatila žalobkyňa bez toho, aby jej prostriedky na tieto platby poskytla žalovaná.
8.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa v rokoch 2014-2018 zaplatila spolu sumu 2.706,75 Eur ako platby správcovi bytu, mestu Revúca a Východoslovenskej energetike a. s. súvisiace s vlastníctvom a užívaním bytu č. XX na druhom poschodí vo vchode č. X bytového domu č. súp. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. R., o ktorom rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 8C/193/2014-229 zo dňa 25.11.2016, právoplatným dňa 09.03.2018, bolo určené, že jeho výlučnou vlastníčkou je žalovaná. Jediným zisteným dôvodom, na základe ktorého uvedené platby žalobkyňa zaplatila, bola skutočnosť, že žalobkyňa sa považovala za vlastníka predmetného bytu, hoci ním v skutočnosti nebola a vykonanými platbami tak splnila dlh, ktorý by inak musela zaplatiť žalovaná. Z hľadiska zákonného vymedzenia skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka preto tento prípad možno posúdiť ako plnenie za iného, čo podľa práva mal plniť sám.
10.Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu v dvojitej kombinovanej subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej (resp. desaťročnej) premlčacej lehote. Počiatok oboch lehôt je stanovený odlišne, a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia - jeho počiatku aj konca. To znamená, že ak márne uplynula aspoň jedna z premlčacích lehôt, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu lehotu. Preto ak uplynie čo len jedna z premlčacích lehôt, nemožno oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.
11.Pre začiatok plynutia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Týmto je v zásade deň, kedy bolo poskytnuté plnenie, ktoré je bezdôvodným obohatením. Splatnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má význam len pre určenie nároku na úrok z omeškania, ale nie pre určenie začiatku plynutia objektívnej (ale ani subjektívnej) premlčacej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 52/2005 z 16.12.2006). Iba v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (napr. odstúpením od zmluvy), začína premlčacia lehota plynúť až od okamihu odpadnutia právneho dôvodu, nie od okamihu poskytnutia plnenia (s ohľadom na osobitnú okolnosť spočívajúcu v tom, že do odpadnutia právneho dôvodu poskytnuté plnenie má svoj riadny dôvod a
bezdôvodným obohatením teda nie je) a v prípade plnenia za účelom, ktorý sa neskôr neuskutočnil, objektívna premlčacia lehota začína plynúť až zmarením účelu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2284/2010 z 16.12.2010). Napr. v prípade plnenia na základe právneho úkonu absolútne neplatného začína plynúť objektívna premlčacia lehota už okamihom poskytnutia plnenia (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 158/99 z 11.05.2000), pričom skutočnosti potrebné pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa oprávnený subjekt môže ale aj nemusí dozvedieť už v dobe uskutočnenia absolútne neplatného právneho úkonu alebo poskytnutia plnenia na jeho základe. Pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve vedel, alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 1136/2006 z 11.12.2008). V prípade majetkového prospechu získaného tým, že za obohateného bolo plnené, čo mal podľa práva plniť sám, začína plynúť objektívna premlčacia lehota tiež od nasledujúceho dňa po dni, kedy za obohateného bolo také plnenie poskytnuté (Lavický P. a kol., Občanský zákoník I. Obecná část (§ 1-654), Komentář 1. vydání, Praha C.H.Beck 2014 s. 22246-2250 marg. č. 2). V predmetnej veci bolo zistené, že žalobkyňa postupne v priebehu rokov 2014 - 2018 platila viaceré platby správcovi bytu, mestu Revúca a Východoslovenskej energetike a. s. súvisiace s vlastníctvom a užívaním bytu, ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalovaná. Zaplatením každej jednotlivej platby začala plynúť pre každú platbu samostatná objektívna premlčacia lehota v trvaní troch rokov. Žalobkyňa doručila žalobu súdu 24.04.2019, preto z hľadiska základnej objektívnej premlčacej lehoty bezdôvodného obohatenia v trvaní troch rokov sú premlčané všetky platby zaplatené žalobkyňou pred 24.04.2016. Uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty v tomto prípade nie je možné už aj s ohľadom na duševný stav žalovanej, ktorá je postihnutá závažnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nie je schopná vykonávať akékoľvek právne úkony, a preto ani nie je schopná sformulovať svoju vôľu v zmysle vytvorenia úmyslu získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Takéto konanie žalovanej navyše nebolo ani tvrdené ani preukázané, keď jediným dôvodom uhrádzania platieb žalobkyňou mala byť skutočnosť, že žalobkyňa sa považovala za vlastníka predmetného bytu.
12.Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne preukázateľne dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dvojročná premlčacia lehota je označovaná ako subjektívna práve preto, že pre určenie skutočností rozhodujúcich pre jej začatie je podstatná individuálna subjektívna vedomosť oprávneného o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, čo je spravidla vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Vyžaduje sa skutočná preukázaná vedomosť oprávneného, nepostačuje teda, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2758/2006 z 14.08.2007). Napr. v prípade vynaloženia investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, a to k okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo, nie k okamihu, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť (napr. na základe právoplatného rozsudku súdu) vyprace (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 355/2001 z 29.01.2003). Počiatkom plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty je už deň, kedy účastník zistil neplatnosť zmluvy a teda nie až deň, kedy bola neplatnosť zmluvy rozhodnutím súdu autoritatívne zistená (Správa o zhodnotení úrovne rozhodovania súdov SSR vo veciach zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech podľa § 451 a nasl. O. z. prejednaná a schválená občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SSR sp. zn. Cpj 37/78 z 21.12.1978 - Rc 1/1979). Ak je kúpna zmluva neplatná preto, že jej predmetom je ukradnutá vec, začína kupujúcemu plynúť subjektívna premlčacia lehota k vydaniu bezdôvodného obohatenia v podobe vrátenia zaplatenej kúpnej ceny predávajúcim už odo dňa, kedy sa od orgánov činných v trestnom konaní dozvedel, že mu bola predaná ukradnutá vec; vedomosť kupujúceho o tom, kto je vlastníkom veci, a okolnosť, kedy bolo vydané uznesenie o vrátení veci jej vlastníkovi, sú pre určenie počiatku plynutia tejto premlčacej lehoty bez významu. Pre počiatok subjektívnej premlčacej lehoty k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny okamih, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou je znalosť takých skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie dovodiť. Za počiatok takejto subjektívnej vedomosti sa považuje aj okamih upozornenia účastníka zmluvy na jej neplatnosť revíznymi orgánmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 83/2004 z 20.10.2004). V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený
zistí také okolnosti, z ktorých možno dovodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené, je neplatný (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 3306/2007 z 30.09.2009).
13.Pre učenie začiatku plynutia subjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty zásadne nemá význam právoplatnosť súdneho rozhodnutia. Konštitutívnu povahu majú súdne rozhodnutia iba výnimočne, pričom takéto rozhodnutia už z povahy veci nie sú dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože právne vzťahy zakladajú, menia alebo rušia. Takmer všetky súdne rozhodnutia - hlavne rozsudky na plnenie ale aj rozsudky určovacie - sú deklaratórnej povahy, čo znamená, že len autoritatívne ukladajú povinnosť na plnenie (pričom nemožno uložiť povinnosť na plnenie, ktorá predtým neexistovala) alebo autoritatívne určujú, či sporné právo je alebo nie je (pričom nemožno určiť, že právo je, ak už predtým neexistovalo). Každé takéto rozhodnutie je len výsledkom poznávania a zisťovania objektívne existujúceho skutkového stavu, ktorý existuje nezávisle od toho, či vôbec, kedy a s akým výsledkom bude predmetom súdneho sporu. Vydanie akéhokoľvek rozhodnutia deklaratórnej povahy alebo jeho právoplatnosť prípadne vykonateľnosť sú preto pre určenie plynutia subjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty nepodstatné. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia má význam pre určenie plynutia premlčacej lehoty len v jednom prípade, a to, ak plnil niekto bez toho, že by k tomu bol podľa hmotného práva povinný, na základe rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené; potom právny dôvod plnenia odpadá a objektívna premlčacia lehota pre vrátenie poskytnutého plnenia začína plynúť až právoplatnosťou zrušujúceho rozhodnutia. Deklaratórny rozsudok nemá vplyv na existenciu hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Preto vyhlásenie rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie povinnosti podpísať kúpnu zmluvu (a ktorý vychádza z neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, ktorá ukladá povinnosť kúpnu zmluvu podpísať), nie je okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia a nemožno od neho počítať plynutie objektívnej premlčacej lehoty. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy je rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také skutočnosti, z ktorých možno dovodiť, že zmluva, z ktorej bolo plnené, je neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 306/2005 z 27.03.2007). V tomto zmysle subjektívnu vedomosť o skutočnosti spôsobujúcej neplatnosť uzatvorených darovacích zmlúv (a tým aj nenadobudnutie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam), ktorou je vážna duševná porucha žalovanej, žalobkyňa v potrebnej miere preukázateľne získala najneskôr 08.08.2016, kedy bol advokátovi žalobkyne doručený znalecký posudok MUDr. Márie Martinove ml. č. 10/2016, ktorý obsahuje objektivizované hodnotenie duševného zdravotného stavu žalovanej. Tento deň je potom rozhodujúci z hľadiska začatia plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty pre všetky plnenia, ktoré žalobkyňa zaplatila skôr ako 08.08.2016. Existencia subjektívnej vedomosti žalobkyne o duševnom stave žalovanej potom pre plnenia zaplatené po 08.08.2016 znamená, že zaplatením každej platby začala súčasne plynúť aj subjektívna dvojročná aj objektívna trojročná premlčacia lehota, pretože prípadné dovtedajšie presvedčenie žalobkyne o vlastníctve bytu už naďalej nemohlo byť viac považované za dôvodné. Žalobkyňa doručila žalobu súdu 24.04.2019, preto z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty bezdôvodného obohatenia v trvaní dvoch rokov sú premlčané všetky platby zaplatené žalovanou pred 24.04.2017, pričom ako už bolo uvedené vyššie, pre premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia postačí ak uplynie čo len jedna z oboch premlčacích lehôt. Žalovanou preto bola dôvodne vznesená námietka premlčania pre všetky platby, ktoré boli zaplatené skôr ako 24.04.2017. Po tomto dni žalobkyňa zaplatila už len 846,97 Eur správcovi bytu, 18,50 Eur mestu Revúca a 22,98 Eur Východoslovenskej energetike a. s., spolu teda 888,45 Eur. Súd preto podanej žalobe vyhovel iba v rozsahu 888,45 Eur a v prevyšujúcej časti na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o zaplatenie 18,50 Eur predstavujúcich poplatok za smeti za rok 2014 pritom bolo potrebné žalobu zamietnuť už z dôvodu, že túto platbu si žalobkyňa započítala už pri vrátení sumy 2.500,- Eur dňa 09.02.2015 a teda ju nemôže požadovať nahradiť znova.
14.Žalobkyňa bola v konaní úspešná iba v rozsahu 888,45 Eur (32,82 %), prevažne úspešná v konaní tak bola žalovaná v rozsahu 1.818,30 Eur (67,17 %), čistý procesný úspech žalovanej tak predstavuje 34,35 %. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 34,35 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).