Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne P. A., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/X, XXX XX T., t. č. F. F. B., B. XX, zastúpenej procesnou opatrovníčkou R. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. N., N. XXX, XXX XX W., W. - D., H. T., právne zastúpenej JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej V. F., nar. XX .XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Lukášom Mojsejom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Pražská 501/2, 040 11 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 8C 193/2014 - 229 zo dňa 25. 11. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Revúca vo výrokoch, ktorými určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. C., obec C., okres T., a to pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy a pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy (prvý výrok) a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. T., obec T., okres T., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na F. poschodí vo vchode č. X na ulici K. súp. č. XXXX v T., ktorý bytový dom je postavený na pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a aj na pozemku parc. č. XXXX/XX o veľkosti XXX/XXXXX (druhý výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (tretí výrok) a o trovách štátu (piaty výrok), p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania procesnej opatrovníčky (štvrtý výrok) z r u š u j e.

Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, event. prvoinštančný súd) rozsudkom zo dňa 25. 11. 2016 určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. C., obec C., okres T., a to pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy a pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné plochy (prvý výrok) a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. T., obec T., okres T., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na druhom poschodí vo vchode č. X na ulici K. súp. č. XXXX v T., ktorý bytový dom je postavený na pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a aj na pozemku parc. č. XXXX/XX o veľkosti XXX/XXXXX (druhý výrok). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (tretí výrok), procesnej

opatrovníčke žalobkyne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (štvrtý výrok) a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu (piaty výrok). 1.2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a následnom ustálení skutkového stavu pristúpil k právnemu posúdeniu veci, v rámci ktorého v prvom rade skúmal, či existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení Dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalovaná je ako vlastnícka predmetných nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností, medzi stranami je stav objektívnej neistoty, ktorý je nutné odstrániť žalobou o určenie, pretože bez tohto určenia je postavenie žalobkyne, ktorá sa domnieva, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, neisté. 1.3. V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že znaleckým dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa v čase podpisu darovacích zmlúv (01. 08. 2011 a 24. 05. 2012) trpela F. poruchou P. F., ktorá jej bola stanovená už v roku 2005, robila ju nespôsobilou na podpisovanie, ako aj uzatváranie právnych úkonov, preto v čase uzatvárania darovacích zmlúv nebola schopná chápať svoje konanie, obsah a následky darovacích zmlúv, ktorými sa zbavila svojho majetku. Znalecký posudok považoval za presvedčivý a zároveň najdôležitejší dôkaz na preukázanie schopnosti žalobkyne uzavrieť predmetné darovacie zmluvy. Dospel k záveru, že darovacie zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovanou (darovacia zmluva zo dňa 01. 08. 2011 spísaná do notárskej zápisnice JUDr. Miroslava Režňáka N: 87/2011, NZ: 28100/2011, NCRIs: 28754/2011, ako aj darovacia zmluva zo dňa 24.05.2015 spísaná do notárskej zápisnice JUDr. Miroslava Režňáka N: 119/2012, NZ: 18422/2012, NCRIs: 18826//2012) sú absolútne neplatné podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto na základe absolútne neplatných darovacích zmlúv sa žalovaná nemohla stať výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale ich výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa. K námietkam žalovanej voči znaleckému posudku, poukázal na výpoveď znalkyne, ktorá vysvetlila okolnosť, že žalobkyňa sa napriek chorobe mohla javiť ako zdravá, postarať sa o seba, pretože tieto zručnosti sú hlboko zakorenené informácie, ktoré ľudia s demenciou strácajú ako posledné. 1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu a žalobkyni priznal podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej (tretí výrok). 1.5. Nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu aj procesnej opatrovníčke žalobkyne, ktorá zastupovala žalobkyňu v konaní na základe uznesenia č. k. 8C/193/2014-202 zo dňa 03. 10. 2016, s odôvodnením že jej mohli v konaní vzniknúť trovy a i keď Civilný sporový poriadok neupravuje náhradu trov konania procesného opatrovníka, bolo potrebné rozhodovať analogicky podľa § 255 ods. 1 podľa procesného úspechu strany, ktorú zastupuje ( štvrtý výrok). 1.6. Vzhľadom na vyplatenie znalečného znalkyni z rozpočtových prostriedkov priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej podľa procesného úspechu strán a to analogicky podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože Civilný sporový poriadok neupravuje náhradu trov konania štátu.

2.1. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podala žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku, v časti výrokov o nároku na náhradu trov konania (tretí, štvrtý a piaty výrok) rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za účelom nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 CSP. 2.2. V odôvodnení odvolania namietala, že prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s ďalšími vykonanými dôkazmi a to najmä výpoveďami svedkov, pričom závery znaleckého posudku sú s nimi v hrubom rozpore a doba, ktorá uplynula od uzavretia darovacích zmlúv ku dňu vypracovania znaleckého posudku značne ovplyvňuje relevantnosť odpovedí v ňom uvedených, pričom znalkyňa v záveroch poukazuje len na možnosti a nevie sa s určitosťou vyjadriť k uloženým otázkam. Poukázala na výpovede svedkýň o schopnosti žalobkyne si upratať, navariť a byť samostatná a aj výpoveď notára potvrdzuje, že k uzavretiu darovacích zmlúv predchádzalo viacero stretnutí, pričom žalobkyňa sa pred notárom vyjadrila o dôvode prevodu, ktorým bola nedôvera voči jej synovi. Okrem toho v odvolaní namietala že, ak žalobkyňa trpí duševnou poruchou, má to za následok aj nedostatok právnej a procesnej spôsobilosti na podanie žaloby a udelenie plnej moci. Poukázala na to, že nedala žiaden dôvod na podanie žaloby zo strany žalobkyne, o ktorú sa sústavne stará, pretože najbližší príbuzní nejavia o ňu záujem. Ohľadne trov konania namietala súdu prvej inštancie, že na základe množstva skutočností mal aplikovať ustanovenie § 257 a nepriznať náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Žalobkyňa (prostredníctvom právnej zástupkyne) vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že prvoinštančný súd sa so všetkými tvrdeniami žalovanej uvedenými v odvolaní argumentačne vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Ďalej poukázala na výpovede svedkov, ktorí uviedli, že boli so žalobkyňou v kontakte sporadicky, potvrdili, že mala žalovanú rada a chcela jej nehnuteľnosti darovať. Konštatovala, že znalkyňa v znaleckom posudku rozsiahlo opísala zdravotný stav žalobkyne, zodpovedala všetky otázky žalovanej a vysporiadala sa so všetkými aspektmi života žalobkyne. Okrem toho konštatovala, že vypočutí svedkovia nemajú odborné vedomosti na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a irelevantná je aj okolnosť ako sa žalobkyňa javila notárovi. K namietanej procesnej nespôsobilosti na podanie žaloby a udelenie plnej moci poukázala na ustanovenie procesného opatrovníka v konaní

4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom, druhom, treťom a piatom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil, a vo výroku o nároku na náhradu trov konania procesnej opatrovníčky (štvrtý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil nakoľko neexistovali dôvody na jeho vydanie.

5.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5.2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je rozhodnutie je v prvom, druhom, treťom a piatom výroku vecne správny a z uvedených dôvodov ho preto v tejto časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, je zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

9. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

10. Základným predpokladom právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na ten úkon, ktorý robí. Pokiaľ účastník nemá spôsobilosť vykonať určitý úkon, je takýto úkon absolútne neplatný. Nie je pritom rozhodujúce či osoba, ktorá úkon robila, bola alebo nebola pozbavená, prípadne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Rozhodujúcim aspektom je to, či táto osoba konala v duševnej poruche a či táto duševná porucha zapríčinila hoci aj dočasnú neschopnosť urobiť daný právny úkon.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Neuviedla žiadnu skutkovú a ani právnu argumentáciu na jej podporu, resp. konkrétnu argumentáciu spochybňujúcu správnosť právneho záveru prvoinštančného súdu.

12. Odvolací súd poukazuje na ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon tej dospelej fyzickej osoby, ktorá koná v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento neschopnou, i keď nie je súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. spôsobilosť na právne úkony nie je súdnym rozhodnutím obmedzená. Záver o neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že jeho subjekt buď nedokáže posúdiť následky svojho úkonu, alebo svoje konanie ovládnuť, prípadne oboje. Pod duševnou poruchou podľa

§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa rozumie prechodná duševná porucha (jednorazový stav opitosti, drogového opojenia, hypnózy a pod.) vylučujúci konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (rozumová - intelektuálna schopnosť), alebo svoje konanie ovládnuť (určovacia schopnosť). Odvolací súd poukazuje, že v konaní bolo nesporné, že žalobkyňa nebola súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť na právne úkony nebola súdnym rozhodnutím obmedzená. Odvolací súd má však (v zhode s prvoinštančným súdom) za to, že žalobkyňa v momente uzavretia darovacích zmlúv bola postihnutá takou duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila neschopnou, keďže tento záver zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria jednoznačne vyplýva. Posúdenie duševného stavu žalobkyne je odbornou otázkou, pričom znalkyňa vysvetlila, že aj osoba postihnutá P. F. sociálne, bazálne funguje, nakoľko ide o hlboko zakorenené základné veci, ktoré sa strácajú ako posledné. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede svedkov, ktorí nie sú odborníci a navyše so žalobkyňou nefungovali denne, nie sú relevantné na objektívne posúdenie, ako žalobkyňa v danom období fungovala. Pre účely posúdenia platnosti právneho úkonu bol rozhodujúci zdravotný stav žalobkyne v čase uzatvárania darovacích zmlúv.

13. K námietke žalovanej ohľadne nedostatku právnej a procesnej spôsobilosti na podanie žaloby a udelenie plnej moci odvolací súd uvádza, že žalobkyni bol v konaní ustanovený procesný opatrovník podľa ustanovenia § 69 CSP, preto nedošlo k vadám procesných podmienok.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku plne úspešnej žalobkyne na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, ktoré vychádza zo zásady úspechu. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Jeho existencia je odôvodnená tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nie len toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, a to z ohľadom na to, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Žalovaná popierala dôvodnosť žaloby počas celého konania a preto súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

15. Odvolaním napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu o náhrade trov konania procesnej opatrovníčky (štvrtý výrok) odvolací súd zrušil, nakoľko neexistovali dôvody pre jeho vydanie, pretože procesná opatrovníčka koná za fyzickú osobu v danom prípade za žalobkyňu z dôvodu procesnej nespôsobilosti, nie je stranou sporu a preto jej neprináleží náhrada trov konania. Nárok na náhradu trov konania má v danom prípade úspešná žalobkyňa.

16. Civilný sporový poriadok obsahuje nový inštitút a to procesného opatrovníka. Ustanovenie § 68 ods. 1 hovorí, že v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník. Tento inštitút zjednocuje nejednotnosť aplikácie pojmu opatrovník podľa starej právnej úpravy, nakoľko splýval s opatrovníkom podľa hmotného práva. Súd konajúci vo veci ustanovuje procesného opatrovníka z dôvodov zachovania princípu procesnej ekonómie. Pravidlá jeho ustanovovania sa vo svojej podstate nezmenili, pred jeho ustanovením má naďalej prednosť zákonný zástupca. Súd pristupuje k jeho ustanoveniu len za

predpokladu, že zákonný zástupca strany je nečinný, prípadne ak ho niet. Z obsahu spisu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že procesná opatrovníčka bola žalobkyni riadne ustanovená, jej právna zástupkyňa zastúpenie riadne prevzala a žalobkyňu zastupovala v konaní.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .