Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-27-2019.pdf
PDF · 125.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, Register a číslo zápisu do registra, v ktorom je zapísaná: Register: Obchodný register spoločností Paríž Číslo zápisu: XXXXXXXXX, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným X/: J. F.Á., W.. X.X.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., 2/ R. F.C., W.. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Košice, o zaplatenie 17.015,94 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie, čo do zaplatenia 1.421,60 EUR zastavuje.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 4.277,64 EUR s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 15.3.2016 až do zaplatenia.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 18.2.2019 domáhal, aby súd zviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 17.015,94 EUR s príslušenstvom. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu - CETELEM SLOVENSKO a.s, IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava dňa 30.8.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 19.992,- EUR na splatenie úveru. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali úver splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 355,40 EUR so splatnosťou prvej splátky 15.10.2012. Žalovaní v 1. a 2. rade uhradili len časť úveru vo výške 14.292,76 EUR. V dôsledku neplatenia dohodnutých splátok vyhlásila spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. dňa 2.3.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, v dôsledku čoho sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Žalovaní v 1. a 2. rade majú neuhradené záväzky v celkovej výške 17.015,94 EUR.
3. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaných v 1. a 2. rade. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v V., ktorým bolo zistené, že žalovaní v 1. a 2. rade sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiavajú. Z uvedenej adresy sa vrátili súdu zásielky nedoručené s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaní v 1. a 2. rade neprevzali zásielku v odbernej lehote. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/ zverejnené dňa 22.8.2019 a zvesené dňa 24.9.2019.
5. Žalobca zobral dňa 18.2.2019 späť návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 355,40 EUR, dňa 18.3.2019 návrh v časti 355,40 EUR, dňa 17.4.2019 v časti 355,40 EUR, dňa 30.10.2019 v časti 355,40 EUR, t.j. celkom vzal späť žalobu vo výške 1.421,60 EUR. Trval však na zaplatení sumy vo výške 15.594,34 EUR.
6. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia istiny 1.421,60 EUR späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
10. Na pojednávanie nariadené na deň 13.12.2019 sa neustanovili žalovaní 1 a 2. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že celková čiastka k zaplateniu predstavuje len čiastku samotnej istiny a úrokov, nie však čiastku, ktorá pripadá na poistenie. Každá mesačná splátka je tvorená z troch zložiek a to z časti pripadajúcej na istinu, časti pripadajúca na úrok a časť pripadajúca na poistenie úveru. Žalovaní okrem štandardného súboru poistenia, ktorý je uvedený v samotnej zmluve súhlasili aj s pripoistením úveru, povýšením pravidelných platieb, kde bola dohodnutá suma 5,68 EUR. To znamená, že mesačná splátka, tak ako vyplýva aj z prihlášky k poisteniu bola napokon 361,08 EUR, z ktorej časť vo výške 338,51 EUR pripadala na úroky a istinu, to znamená suma 338,51 EUR krát 120 mesiacov je práve 40 621,20 EUR. Zvyšná časť, to znamená rozdiel medzi touto sumou 338,51 EUR a sumou 361,08 EUR, t. j. 22,57 EUR zodpovedá splátke poistného, ako je uvedené aj vo výpise platieb. Táto splátka poistného v časti 5,68 EUR zodpovedá pripoisteniu, ktoré je uvedené v listine zo dňa 30.8.2012 a časť vo výške 16,89 EUR zodpovedá štandardnému poisteniu, ktoré je uvedené na prvej strane zmluvy. Zároveň suma 16,89 predstavuje 4,99 % zo sumy 338,51 EUR, teda zo sumy súčtu úroku a istiny v každej mesačnej splátke.
11. Právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. uzatvoril dňa 30.8.2012 so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorých bolo poskytnutie úveru vo výške 19.992,- EUR, s výškou mesačnej splátky 355,40 EUR. Splátky boli splatné vždy 15. deň v mesiaci, celkový počet splátok bol 120. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve predstavovala 16,29 % fixná, poplatok za poistenie 4,99 %, RPMN 17,56 %, priemerná RPMN 11,40 %, celková čiastka k zaplateniu 40.621,20 EUR. Súčasťou zmluvy bolo aj poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru s výškou úverového rámca 5.000,- EUR a uvedenou aktuálnou výškou úverového rámca 600,- EUR. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve predstavovala 28,68 % - fixná, RPMN 45,94 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb.
12. Žalobca listom zo dňa 9.3.2016 oznámil žalovaným, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a ku dňu 2.3.2016 sa stal záväzok žalovaných splatný v celom rozsahu. Zároveň ich vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 18.792,94 EUR pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 17.642,96 EUR, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 1.149,98 do 14 dní od doručenia tohto oznámenia, inak pristúpi žalobca k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.
13. Podľa potvrdenia reg. č. XXXXX o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2019 žalovaní v 1. a 2. rade uhradili žalobcovi celkom sumu 15.714,36 EUR.
14. Podľa bodu 3.1. časti 2. úverovej zmluvy je klient oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológii.
15. Podľa bodu 2.1. časti 3. úverovej zmluvy sa klient zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodol inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelem zverejneného Cetelemom, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený v príslušnej časti úverovej istiny. Pri výpočte úrokov z úveru vychádza Cetelem z roku 365 dňami ( v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní.
16. Podľa bodu 4.1. časti 3. úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé a/ alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu, d) pozastaviť ďalšie čerpanie revolvingového úveru.
17. Podľa bodu 4.2. časti 3. úverovej zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta.
18. Podľa bodu 4.4. časti 3. úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa ust. § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa ust. § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b ) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
24. Podľa § 497 obchodného zákonníka platného v čase uzavretia zmlúv zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 502 ods. 1cit. zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
26. Podľa § 503 ods. 1 cit. zákona záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
27. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
29. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného o vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
31. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
32. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
33. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
35. Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
36. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola dňa 30.8.2012 uzatvorená Zmluva, na základe ktorých právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným účelový úver. Hoci predmetná zmluva o úvere je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom žalobcu, ktorých obsah nemali žalovaní možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca žalobcu a žalovaní založili Zmluvami je nesporný. Ide o zmluvy, ktoré právny predchodca žalobcu ako dodávateľ uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky k zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu majú tak žalovaní postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala požadované obsahové náležitosti.
39. Zo znenia zmluvy vyplýva, že žalovaní mali splatiť úver v 120 splátkach vo výške 355,40 EUR, čo by bolo 42.648,- EUR. Ak by platili aj poplatok za poistenie 4,99 %, výška úveru by bola 43.329,60 EUR. V zmluve je však uvedená celková čiastka k zaplateniu 40.621,20 EUR. Taktiež výška RPMN je v zmluve uvedená bez poistenia - 17,56 % s poistením by bola 19,12 %. V zmluve teda nebola uvedená správna výška ročnej percentuálnej mieri nákladov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., ani správna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Sú uvedené v nižšej výške, čo je v neprospech spotrebiteľa. Chýba v nej aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z.. Konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky mal byť oznámený písomne po poskytnutí úveru, čo však žalobca nepreukázal. Nedostatok uvedených náležitosti má podľa § 11 ods. 2 písm. b) cit. zákona za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Súd preto považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Ide o podstatné náležitosti zmluvy vyžadované zákonom, ktoré spotrebiteľ má právo poznať pred podpísaním zmluvy.
40. Žalovaným v 1. a 2. rade bol poskytnutý úver vo výške 19.992 EUR. Žalobcovi uhradili ku dňu podania žaloby splátky v vo výške 14.292,76 EUR a po podaní žaloby sumu 1.421,60 EUR.
41. Súd preto zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.277,64 EUR ( 19.992,- EUR - 14.292,76 EUR - 1.421,60 EUR), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
42. Ustanovenie § 511 OZ upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v
súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z tohto vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. V danom prípade žalobca žiadal, aby súd zaviazal na plnenie obidvoch žalovaných spoločne a nerozdielne.
43. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade úver riadne nesplácali, žalobca im listom zo dňa 9.3.2016 oznámil, že ku dňu 2.3.2016 sa ich dlh stal splatný v celom rozsahu. Zároveň ich vyzval aby dlžnú sumu uhradili do 14 dní odo dňa doručenia. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy nasledujúci deň po doručení, t.j. 15.3.2016. Ku dňu 15.3.2016 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %. Výška úrokovej sadzby je o 8 %-tuálnych bodov vyššia. Z toho dôvodu zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi aj zákonný 8,05 % úrok z omeškania od 15.3.2016 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
44. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 16,29 % ročne, súd v tejto časti žalobu zamietol. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 16,29 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. ÚS SR v citovanom odôvodnení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Navyše súd považuje za potrebné dodať, že splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).
45. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
48. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol úspešný v časti čiastočného zastavenia konania vo výške 1.421,60 EUR, kde možno pričítať procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania žalovaným v 1. a 2. rade, keďže predmetnú sumu uhradili až po podaní žaloby. Žalobca bol úspešný aj v časti zaplatenia sumy 4.277,64 EUR, na ktorú boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní. Žalovaní v 1. a 2. rade však boli úspešní v časti zamietnutia žaloby vo výške 11.316,70 EUR, teda vo vyššej miere ako žalobca. Žalovaným v 1. a 2. rade však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.