Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-94-2018.pdf
PDF · 261.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, so sídlom Rakúsy, 059 76 Rakúsy, IČO: 17 148 936, splnomocnený zástupca JUDr. František Vojtašek, bytom Stará Lesná č. 165, 059 52 Stará Lesná, adresa pre doručovanie písomností: Gercenová 4, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Štátne lesy Tatranského národného parku, so sídlom Tatranská Lomnica č. 66, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, právne zastúpený JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, za účasti Okresnej prokuratúry Poprad, Štefánikova 11, 058 01 Poprad, o náhradu škody s prísl., o odvolaniach žalobcu a Okresnej prokuratúry Poprad proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/196/2011-689 zo dňa 18.5.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby v znení uvedenom v odvolaní žalobcu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2011 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi vecnú škodu na lesnom majetku vo výške 566.337,- eur, škodu za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ročných nájmov v sume 95.825,- eur, úroky z omeškania od 10.1.2001 do 11.1.2011 v sume 32.728 eur, úroky z omeškania zo sumy 566.337,- eur a zo sumy 95.825,- eur vo výške 0,05 % denne od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a na náhradu trov konania.
3. Nárok odôvodnil tým, že žalobca je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Uvádzal, že žalovaný k dnešnému dňu odmietol žalobcovi vydať príslušnú lesohospodársku evidenciu, napriek opakovaným výzvam. Žalobca preto nevie špecifikovať výšku vecnej škody na majetku v jeho vlastníctve. Dňa 19.11.2011 členovia výboru žalobcu vykonali ohliadku majetku, požiadali geodeta o vytýčenie hraníc pozemku parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O.. Zistili, že bola uskutočnená ťažba dreva. Škodu spôsobenú ťažbou dreva žalovaným na týchto parcelách vyčíslili na sumu 566.337,- eur. Obnovu lesa novou výsadbou žalovaný nezabezpečil. Nárok na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku žalobca uplatňuje v zmysle § 34 ods. 2 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka. Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva v tom, že už v čase keď bol žalobca zapísaný do
registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou žalovaný nepochybne vedel, že vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX v k. ú. Z. a LV č. XXX v k. ú. X. O. je žalobca. Pri výpočte škody za obmedzenie vlastníckych práv žalobca postupoval v zmysle § 20 zákona č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Taktiež žalobca v konaní uplatnil úrok z omeškania z nezaplateného nájmu spolu vo výške 32.728,- eur. Žalovaný úmyselným konaním spôsobil žalobcovi minimálne celkovú škodu vo výške 694.890,- eur.
4. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. K jednotlivým uplatneným nárokom zo strany žalobcu uvádzal, že vecnú škodu na lesnom majetku vo výške 566.337,- eur, žalobca uplatňuje titulom § 34 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka, s týmto žalovaný nesúhlasí, keď žiadnym spôsobom neporušil právnu povinnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný neoprávnene zadržiaval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu rôznymi súdnymi spormi nie je porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný nesúhlasil absolútne s vyčíslenou výškou škody spôsobenou na lesnom majetku. Vyčíslenie škody ohliadkou člena výboru žalobcu tak, že na piatich skusných plochách o výmere 20 x 20 m2, spočítali pne, odmeral ich priemer, nie je možné náležitým spôsobom vyčísliť prípadnú spôsobenú škodu. Škoda na lesnom majetku nebola v žiadnom prípade spôsobená žiadnym zo škodlivých činiteľov uvedených v § 34 zákona o lesoch. Aplikácia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je vylúčená, keďže ide o ustanovenie upravujúce preventívnu zodpovednosť za porušenie povinností predchádzať škodám. Žalobca sám tvrdil, že ku škode malo dôjsť v období od roku 2005. Žalovaný od roku 1947 predmetné nehnuteľnosti nerušene držal, užíval, staral sa o ne, zalesňoval, ochraňoval na svoje náklady, vykonával správu majetku štátu. Jeho držba bola oprávnená. Zároveň bol povinný starať sa o predmetný lesný majetok. Od 24.9.2008 žalovaný predmetné nehnuteľností neužíval na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 11C/187/2008. Oprávnenosť držby predmetných pozemkov, ich užívanie žalovaným potvrdzuje aj vtedy aktuálne platný lesný hospodársky plán, v ktorom je ako vlastník a užívateľ predmetných lesných pozemkov uvádzaný žalovaný, nie žalobca. Žalobca nepreukázal ani vznik škody na strane žalobcu, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom údajnej škody, ani výšku škody na majetku žalobcu. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď škoda na lesnom majetku mala vzniknúť v roku 2005 a žaloba bola podaná 31.10.2011. V danom prípade uplynula subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody, i objektívna trojročná lehota. K uplatnenému nároku na náhradu škody za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ročných nájmov 95.825,- eur a úrokom z omeškania žalovaný namietal, že uplatnenie nároku na zaplatenie dlžného nájomného za predmetné lesné pozemky a súčasné uplatnenie nároku na zaplatenie príjmu, ktorý dosiahol žalovaný z predaja vetrom vyvrátenej drevnej hmoty sa navzájom vylučuje. Žalovaný vzniesol taktiež námietku premlčania uplatneného nároku, keď nájomné je splatné ročne nie spätne. Žaloba bola podaná 31.10.2011, nárok na dlžné nájomné sa premlčal najneskôr 31.10.2008. Navyše od 24.9.2008 žalobca predmetné nehnuteľnosti neužíval. Poukázal na otázku zásadného významu, a to vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom žalobca preukazuje vlastníctvo nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva. Poukázal na titul oprávnenej držby štátom, konfiškačné rozhodnutie Z. XXX/XXXX, dobu oprávnenej a nerušenej držby štátom. Vlastnícke právo sa nepremlčuje, štát sa môže kedykoľvek domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uvádzal, že v konaní žalobca uplatňuje titulom náhrady škody voči žalovanému spolu sumu 694.890,- eur, ktorá suma predstavuje: a/ sumu 566.337,- eur označenú ako vecnú škodu spôsobenú na lesnom majetku. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX P. H. U. E. v k. ú. X.Á. O., a to pozemkov parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX. Škoda vznikla žalobcovi tým, že žalovaný vyťažil na predmetných nehnuteľnostiach drevnú hmotu v roku 2005 po kalamite v Tatrách, aj v neskoršom období. Žalobca predpokladá, že žalovaný ťažbu vykonával minimálne tri roky. O ťažbe a spôsobenej škode sa žalobca dozvedel tak, že 11.5.2011 žalovaný oznámil žalobcovi listom, že na predmetných nehnuteľnostiach nevykonáva činnosť, môže ich obhospodarovať žalobca. Na základe uvedeného bola vykonaná ohliadka predmetných nehnuteľností, na ktorej bolo zistené, že bola vykonaná ťažba. Žalobca nemá preukázané, že ťažbu vykonával žalovaný, avšak v tomto období žalovaný obhospodaroval les. Výška uplatnenej škody bola zistená a vyčíslená lesným hospodárom M.. E. Č. na sumu 566.337,54 eur, b/ k druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825,- eur žalobca poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o lesoch tým, že škoda bola spôsobená žalobcovi zo strany žalovaného neuzavretím nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k. ú. X. O..
Žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy v roku 1999 písomným návrhom, ktorý žalovaný neakceptoval. Neskôr žalovaný nebol vyzývaný na uzatvorenie nájomnej zmluvy. V súčasnosti predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca. Výška škody bola vyčíslená s poukazom na cenu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu 106.128,- Sk za 1 ha. Výška potenciálneho nájomného bola určená v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. Náhrada škody je vyčíslená za obdobie od 11.4.2001 do 11.4.2011 vo výške 1.061,28 Sk x 272 ha x 10 rokov. V konaní žalobca uplatnil i úrok z omeškania vyčíslený vo výške 32.728,- eur vyplývajúci z druhého uplatneného nároku a omeškania s jeho úhradou a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo súm 566.337,- eur a 95.825,- eur od právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej veci v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Po oboznámení sa s listom vlastníctva vzniesol námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, pretože žalobca nie je podľa predloženého listu vlastníctva vlastníkom predmetných pozemkov. Trval na podanom návrhu na prerušenie konania do skončenia konania o námietkach žalovaného v zmysle § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. - správne konanie, s poukazom na podanú žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam 11.3.2014. K jednotlivým uplatneným nárokom uviedol: a/ k vecnej škode na lesnom majetku titulom porušenia ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o lesoch a ustanovenia § 415, 420 Občianskeho zákonníka poukázal na absolútne zmätočne právne a skutkovo uplatnený nárok. V danom prípade nejde o škodu spôsobenú imisiami, inými antropogénnymi činiteľmi v zmysle ustanovenia § 34 zákona o lesoch. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že žalovaný vykonával na predmetných nehnuteľnostiach činnosť, ktorou by spôsobil škodu v zmysle uplatneného nároku. Výška uplatnenej škody je špecifikovaná absolútne zákonom neprípustným spôsobom. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka je neaplikovateľné na uplatnený nárok, keďže ide o preventívne ustanovenie, pričom podľa vyjadrenia žalobcu ku škode malo dôjsť už v roku 2005. Nemožno aplikovať ani ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal naplnenie zákonných podmienok na vznik zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie právnej povinnosti žalovaným. Pokiaľ porušenie právnej povinnosti, ako uviedol žalobca, malo spočívať v podávaní žalôb zo strany žalovaného, ide o ústavné právo žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný bol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností od roku 1947 na základe konfiškačného rozhodnutia z roku 1946 č. XXX/XX. Predmetné rozhodnutie sa týka k. ú. Z., keď v tom čase neexistovalo k. ú. X. O.. Až v roku 1948 vzniklo mesto Vysoké Tatry. Poukázal na lesný hospodársky plán z rokov 1997 - 2006, v ktorom je ako obhospodarovateľ užívateľ predmetného lesa uvedený žalovaný. Vo vzťahu k predmetnej žalobe žalobca bol oprávneným držiteľom predmetných pozemkov. Oprávnenou držbou nemohol porušiť povinnosť uvedenú v § 420 Občianskeho zákonníka. K predmetnému nároku namietal premlčanie, keď ku škode malo dôjsť v roku 2005. b/ K druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825,- eur a úroku z omeškania 32.728,- eur uviedol, že s uplatneným nárokom nesúhlasí. Nie je možné žiadať súčasne nájomné aj príjmy z užívania pozemkov, za ktoré sa žiada nájomné. Nesprávne vyčíslená je výška uplatneného nároku s poukazom na § 10 zákona č. 503/2004 Z. z. Predmetný nárok taktiež považoval za premlčaný. Nájomné je splatné ročne, s poukazom na § 4 predmetného zákona sa premlčuje samostatne za každý rok. Od 24.9.2008 žalovaný predmetné pozemky na základe vydaného predbežného opatrenia súdom neužíva. Keďže uplatnené úroky sú príslušenstvo nájomného a nájomné je nezákonným nárokom, úrok z omeškania zdieľa rovnaký právny osud ako nájomné. Žalobu ako celok žiadal zamietnuť čo do základu aj čo do výšky.
7. Aplikujúc ustanovenia § 415, § 420 Občianskeho zákonníka a § 34 ods. 1, 2 a § 35 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 21 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd prvej inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd dospel opätovne k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku konania žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam pozemkom parcely registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O.. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody je osoba, ktorej bola škoda spôsobená. Z pripojeného LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny súd zistil, že pozemky registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O. sú v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb - členov Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce Rakúsy.
8. Následne zhodne s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru o dostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
9. V konaní žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku jedna a dva. Súd prvej inštancie v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznesenú námietku prihliadol a dospel k názoru, že nárok jedna je premlčaný v celom rozsahu a nárok dva je čiastočne premlčaný.
10. K nároku jedna žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 566.337,- eur titulom vecnej škody na lesnom majetku na predmetných pozemkoch, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty žalovaným od roku 2005 minimálne 3 roky. Nárok žalobca uplatnil v zmysle § 34 zákona o lesoch, § 415, § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť nároku. V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, škodou na lesnom majetku sa na účely tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou. V danom prípade v zmysle uvedeného ustanovenia zákona nemožno podľa súdu prvej inštancie účinne uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej ťažbou drevnej hmoty. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá už bola spôsobená, keď ide o preventívne ustanovenie aplikovateľné v prípade, keď škoda hrozí, ale ešte nebola spôsobená. Pri uplatnení nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka žalobca podľa súdu prvej inštancie musí preukázať splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným. Tvrdená skutočnosť žalobcom, že žalovaný porušil právnu povinnosť podávaním žalôb a vedením celoročných súdnych sporov nepredstavuje podľa súdu prvej inštancie porušenie právnej povinnosti. Je ústavným právom podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Bez preukázania porušenia právnej povinnosti žalovaným nemožno preukázať ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.
11. K vnesenej námietke premlčania žalovaný prostriedkami procesnej obrany predloženými po rozhodnutí odvolacieho súdu podľa súdu prvej inštancie preukázal, že žalobca sa o škode a o tom, kto škodu spôsobil, dozvedel najneskôr 24.9.2007 (č.l. 593 spisu), keď z listu žalobcu z 24.9.2007 je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o škode a škodcovi, keď vyzýval žalovaného na odovzdanie nehnuteľného majetku. Následne v deň 22.8.2008 žalobca podal na súd (č.l. 594 spisu) návrh na nariadenie predbežného opatrenia, z obsahu ktorého vyplýva vedomosť žalobcu o škode a kto za ňu zodpovedá a napokon žalobca v konaní predložil listinný dôkaz z 16.7.2009 (č.l. 620 spisu) v ktorom žalobca sám uvádza, že žalobca zistil, že sa v lese ťaží, drevo odpredáva a v dôsledku toho bol podaný na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Je treba podľa súdu prvej inštancie uviesť, že uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C 187/2008 sa týka nehnuteľností aj v k. ú. X. O. zapísaných na LV č. XXX (ktoré sa týkajú tohto konania), neobstojí preto obrana žalobcu, že na týchto nehnuteľnostiach bola škoda zistená až 11.5.2011, keď žalobca vykonal obhliadku nehnuteľností. Pokiaľ najneskôr dňa 16.7.2009 (i keď súd je názoru, že už v dňoch 24.9.2007, 22.8.2008) žalobca preukázateľne vedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr dňa 16.7.2011 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba vo veci bola podaná 31.10.2011, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby okresný súd nárok žalobcovi priznať nemohol. Navyše žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku, tak ako je vyššie uvedené.
12. K nároku dva žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 95.825,- eur, ktorá mala byť žalovaným spôsobená tak, že na výzvu žalobcu z roku 1999 so žalobcom neuzavrel nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nárok uplatnil podľa § 34 ods. 2 zákona o lesoch. Nie je sporné, že žalobca vyzval žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy v roku 1999, návrh žalovaný neakceptoval. Návrh na náhradu škody takto vzniknutú žalobcom nemožno uplatniť podľa § 34 zákona o lesoch, ktorý takýto druh škody neupravuje. Je podľa súdu prvej inštancie potrebné súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného, že nemožno súčasne uplatňovať nárok na náhradu škody predstavujúcej potenciálne nájomné a súčasne uplatňovať nárok na náhradu škody za odstránenie drevnej hmoty - úžitku z užívania lesných pozemkov. Navyše žalobca podľa súdu prvej inštancie nesprávne vyčíslil výšku nároku v rozpore s ustanovením § 21 zákona č. 503/2004 Z. z.. K vznesenej
námietke premlčania uplatneného nároku okresný súd konštatuje, že predmetný nárok je premlčaný v časti uplatnenej náhrady škody vzniknutej za obdobie od 11.4.2001 do 31.10.2009. V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo v tejto časti premlčalo uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 11.4.2001, keď sa žalobca dozvedel o údajnej vzniknutej škode neuzavretím nájomnej zmluvy a o tom, kto za škodu zodpovedá. Premlčané právo veriteľovi bez ďalšieho nemožno priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným.
13. Okresný súd sa v tomto smere nestotožnil s procesnou obranou žalovaného o premlčaní celého uplatneného nároku dva žalobcom. Na posúdenie plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k tomuto nároku nemá vplyv skutočnosť, že žalovaný preukázateľne od 30.9.2008 nevstupoval na pozemky žalobcu.
14. Nárok dva vo zvyšku, teda vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.11.2009 do 11.4.2011 titulom neuzavretia nájomnej zmluvy okresný súd žalobcovi nepriznal s poukazom na vyššie uvedené dôvody najmä nepreukázanie predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa tým, že neuzavrel nájomnú zmluvu so žalobcom bezdôvodne na úkor žalobcu neobohatil.
15. Nárokom tri žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vyčíslený sumou 32.728,- eur a 0,05 % denný úrok z omeškania zo súm 566.337,- eur a 95.825,- eur. Súd nepriznal žalobcovi z dôvodov vyššie uvedených predmetné nároky na náhradu škody, preto nemožno priznať ani uplatnený úrok z omeškania. Žalovaný sa nedostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi, preto žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania.
16. Za absolútne sporné okresný súd považuje vyčíslenú výšku škody, ktorá nebola vyčíslená tak, aby nevznikli oprávnené pochybnosti o výške.
17. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy obhliadkou na mieste samom a výsluchom svedka M.. T. E., keď vykonanie týchto dôkazov je podľa súdu prvej inštancie nehospodárne, nemá vôbec vplyv na právne posúdenie veci. Skutočnosť, ktorá by mala byť zistená obhliadkou - výrub lesa sama o sebe nezakladá dôvodnosť žaloby. Ani okolnosť užívania dotknutých nehnuteľností po 22.8.2008, ku ktorej by sa mal navrhnutý svedok vyjadriť, by podľa súdu prvej inštancie vôbec nepreukázala oprávnenosť nároku žalobcu.
18. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
19. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, keď považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nakoľko okresný súd podľa § 365 ods. 1 písm. e/ nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a podľa § 365 ods. 1 písm. f/ dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. V podanom odvolaní uviedol, že potom ako vydané predbežné opatrenie v tejto veci nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2009 rešpektoval vyjadrenie žalovaného, že fakticky vstup na príslušný lesný pozemok je možné realizovať len na základe vzájomnej dohody. V tomto čase poškodený síce mal vedomosť o škode, ktorú ako obhospodarovateľ spôsobuje, tá však nebola preukázaná a nemal s určitosťou preukázané ani kto škodu spôsobil, nakoľko parcela XXXX a ďalšie hraničia s pozemkami vo vlastníctve mesta U. a mesta H. Y.. Mohlo ísť o skládku dreva na odvoznom mieste z niektorých týchto subjektov. Pre uvedený dôvod bol žalobca nútený obrátiť sa na U. E. J. E., ktorá toto podanie postúpila OO PZ Poprad, pričom podnet žalobca podal dňa 22.8.2008. Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa týkal konkrétne parcely XXXX, ktorá nie je predmetom tohto súdneho konania o náhradu škody. Ak nebola preukázaná vedomosť kto zodpovedá za škodu, potom podľa žalobcu sú uvedené skutočnosti nepoužiteľné a právne irelevantné v tomto konaní o premlčaní.
21. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní tvrdil, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval že žalovaný čo i len vstúpil po 30.9.2008 na parcely XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. X. O., tak žalobca k tomuto na pojednávaní predložil prehľad ťažby dreva vykonaný obhospodarovateľom - žalovaným v
rokoch 2007 a 2010, ktorá podľa žalobcu svedčí, že žalovaný vstúpil po 30.9.2008 na predmetné parcely a ťažil v nich drevnú hmotu.
22. V ďalšom dal žalobca do pozornosti vyjadrenie prvoinštančného súdu, ktorý vo svojom rozsudku uvádza, že na posúdenie a premlčanie subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k tomuto nároku nemá vplyv, že žalovaný preukázateľne od 30.9.2008 nevstupoval na pozemky, keď žalobca tvrdil, že má vplyv, a to podstatný, nakoľko les bol po tomto termíne vystavený svojmu osudu, keď čerstvý niekoľkometrový výrub stromov a ponechanie haluziny, ktoré žalobca zistil po 19.9.2011 sú dôkazom vzniku škody po 30.9.2008. Výrub stromov sekerou vo výške cca 1 m je podľa žalobcu typickým zásahom Rómov z neďalekej osady. V tejto súvislosti žalobca navrhol súdu vypočuť vedúceho A. A. X. D. a lesného hospodára M.. T. E..
23. Z opatrenia podielových spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva zo dňa 28.8.2008 a z výzvy k odovzdaniu nehnuteľného majetku zo dňa 24.9.2007 podľa žalobcu vyplýva, že tento v tom čase nemal vedomosť, že žalobca (zrejme mal žalobca na mysli žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) mu spôsobil škodu v rozsahu a do tej miery, aby mohol svoj nárok vyčísliť a uplatniť v žalobnom návrhu na súde. V danom prípade preto podľa žalobcu žalovaný nemôže uplatniť námietku premlčania, nakoľko chýba primárny subjektívny prvok - preukázaná vedomosť, ktorú žalobca získal až z evidencie po 20.6.2012. Až na naliehanie poškodeného škodca 29.9.2011 prijal poškodeného, boli predbežne dojednané podmienky fyzického rozdelenia nehnuteľnosti, vierohodné predloženie dokladov na výpočet výšky náhrady škody a náhrady na obmedzenie vlastníckych práv.
24. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2018 poukazuje na obsah listiny zo dňa 19.9.2011
- stanovenie výšky škody ťažbou dreva v lesných porastoch, tak žalobca v roku 2005 mal preukázanú vedomosť len o ťažbe kalamitného dreva žalovaným na sporných parcelách, ale tá nie je predmetom žalobného návrhu. Predmetom žalobného návrhu je škoda, ktorú žalovaný spôsobil následným výrubom stojatých a nepoškodených stromov.
25. Členovia žalobcu v minulosti navštevovali lokalitu, kde sa nachádzali pozemky s parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, ale od roku 2005 potom už nie. Medzi sporovými stranami prebiehali v tomto období súdne konania, ktoré sa skončili rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.5.2017 a zo dňa 23.2.2017, ktorý oba dovolania žalovaného zamietol, pričom lokality postihnuté veternou smršťou boli monitorované SBS a na prístupových cestách boli osadené rampy, výstražné tabule upozorňujúce na zákaz vstupu.
26. Žalobca sa podľa svojho vyjadrenia v teréne pred rokom 2005 mohol len neurčito zorientovať kde sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú a neskôr kde a v akom rozsahu vznikla škoda. Pôvodné hraničné označenie po roku 1958 nebolo udržiavané, bolo zničené vplyvom času, pričom identifikovať sporné pozemky v teréne bolo možné len novým geodetickým zameriavaním hraníc, a to až po vstupe na tieto pozemky z okraja cesty 19.9.2011 a po oznámení 11.5.2011, že žalobca môže s nehnuteľnosťami nakladať.
27. Už v prvom odvolaní žalobca uviedol, že z miestnych zdrojov sa dozvedel, že veterná kalamita nepostihla v plnom rozsahu lokalitu, ale len čiastočne, kde sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti.
28. Až po tom, čo žalovaný listom zo dňa 11.5.2011 oznámil žalobcovi, že nehnuteľnosti nezadržuje, žalobca okamžite s vlastníkmi susediacich nehnuteľností ohľadne hranice začali vec riešiť a postupne prijímať nevyhnutné opatrenie na ochranu majetku a v čase vykonávanej obhliadky neskôr získal preukázateľnú vedomosť o tom, že mu žalovaný spôsobil škodu v rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok vyčísliť a uplatniť v žalobnom návrhu na súde. V danom prípade preto podľa žalobcu škodca nemôže úspešne uplatniť námietku premlčania.
29. Sporné nehnuteľnosti podľa žalobcu nebolo možné ani 17.9.2011 celkom hlbšie do vnútra lesa obhliadnuť, len okrajovo, nakoľko boli natoľko prerastené divokým porastom a zamoknuté, že bolo riziko úrazu a zaborenia do mokrín. Preto žalobca len na bezpečných a okrajových miestach pomocou digitálneho diaľkomera vytýčil s určitosťou na najväčšej parc. č. XXXX päť skusmých plôch o rozmeroch 20x20 metrov a do výpočtu zahrnul i škody na parcelách XXXX, XXXX.
30. Žalovaný listom zo dňa 11.5.2011 žalobcovi oznámil, že uvedené nehnuteľnosti nezadržuje a vlastník s nimi môže nakladať a zo strany žalovaného nie je čo vydať. V liste okrem iného uvádza, že predmetné vydanie sa neuplatňuje podľa zákona č. 229/1991 s povinnosťou uzavrieť dohodu o vydaní.
31. V ďalšom žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol vyzvaný k predloženiu lesohospodárskej evidencie mnohokrát, naposledy 3.3.2011, čo podľa žalobcu znamená, že žalobca ani 3.3.2011 ešte nemal preukázanú vedomosť o náhrade vecnej škody spôsobenej ťažbou dreva, z ktorej by bolo možné preukázateľne určiť druh a výšky škody.
32. Podľa žalobcu je nepredstaviteľné, ak žalovaný ako štátna inštitúcia svojvoľne podľa svojho vyjadrenia opustil lesné pozemky 30.9.2008, nie len vo vzťahu k preukázaniu škody a k námietke premlčania z možných dôvodov krádeží, zvlášť z preventívnych dôvodov zamedzenia vzniku požiarov, ktoré počas obdobia sucha v jeseni vznikajú v Tatrách. Uvedené svojvoľné opustenie nehnuteľnosti je podľa odvolateľa v rozpore so zákonom o lesoch č. 326/2005, vykonávacej vyhlášky č. 31/1999 o lesnej hospodárskej evidencii a vyhlášky č. 297/2011. Takéto počínanie žalovaného ho podľa žalobcu nezbavuje zodpovednosti. V tejto súvislosti dal odvolateľ do pozornosti súdu vyjadrenie žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/162/2008, ktorý okrem iného uviedol na adresu lesného hospodára žalobcu, že Štátne lesy TANAP musia hospodársku činnosť vykonávať do doby, pokiaľ lesný pozemok nie je vydaný.
33. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého najneskôr dňa 16.7.2009 žalobca preukázateľne vedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá a najneskôr dňa 16.7.2011 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Škodu spôsobenú žalovaným na parcele XXXX, XXXX, XXXX považuje žalobca za samostatný žalobný nárok na náhradu škody a premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode.
34. Ak je tvrdenie škodcu v tom zmysle, že po 30.9.2008 nevstúpil na nehnuteľnosti, potom podľa žalobcu ako škodca vysvetlí tú skutočnosť, že na dotknutých parcelách pôvodne boli a teraz už nie sú 30-40 ročné stromy, len pár ojedinelých porastov na okraji parciel XXXX, XXXX, a na parcele XXXX nie sú vôbec porasty 30-40 ročné. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, že v žalobnom návrhu na náhradu škody poškodený vôbec neurčil výšku škody speňažovaním kalamitného dreva, ale do škody bola pojatá len škoda, ktorú spôsobil škodca ťažbou stojatých stromov, a to v teréne po 5.10.2009 vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného v konaní 12C/162/2008.
35. Podľa odvolateľa bolo chybou, že súd prvej inštancie nevykonal ohliadku, nakoľko na tejto by na parcelách XXXX, XXXX zistil, že na okrajových miestach sa nachádza len pár stromov 30-40 ročných vhodných skôr ako palivové drevo, ktoré nemal škodca zrejme záujem vyťažiť. Vizuálnym porovnaním stavu lesa na bezprostredne susediacich parcelách by súd zistil v akom stave je les udržiavaný a pestovaný, i keď po kalamite nie tak hustý, súd by podľa odvolateľa zistil, aké porasty v ňom rastú, niektoré 50 a viac ročné a na miestach, ktoré zasiahla kalamita rastie už 14 ročný nový porast, zdravý les. Na tejto obhliadke by podľa odvolateľa na mieste súd zistil, v akom diametrálne rozdielnom stave je les na sporných nehnuteľnostiach, keď by nenašiel 30-40 ročné porasty, len divoký porast miešaných drevín, les prerastený nevhodnými drevinami, kriakmi a zarastený burinou. Súd by podľa odvolateľa zistil, že zásahmi poškodeného po roku 2011, odôvodnením čiastkovými priesekmi sú nehnuteľnosti postupne prístupné a bezpečné, až na niekoľko miest, ktoré sa dajú obísť. Súd by podľa odvolateľa zistil, že nehnuteľnosti postihla vyššia moc - veterná smršť a spôsobila kalamitu len čiastočne, nie v rozsahu v akom sa teraz nachádzajú.
36. Súd navrhovaný dôkaz nevykonal, taktiež nevykonal navrhovaný dôkaz, ktorým poškodený navrhoval súdu uložiť povinnosť škodcovi vydať evidenciu, z ktorej by bolo možné posúdiť rozsah škody kalamitou a rozsah škody spôsobený škodcom po kalamite. Z účtovnej evidencie by podľa odvolateľa bolo možné zistiť, kedy škodca vyfakturoval, zúčtoval tržbu a v akej výške z odpredaja kalamitného dreva následne po ukončení spracovania kalamity a akú tržbu získal z predaja ťažby drevnej hmoty.
37. S poukazom na vyššie uvedené bol odvolateľ toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a nevyhodnotil správne kedy sa poškodený dozvedel o škode, ktorá vyžaduje preukázanú vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde.
Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodovej udalosti či s protiprávnym konaním.
38. K nepreukázaniu výšky škody žalobca uviedol, že v zmysle § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu v tom zmysle, že žalobnom v návrhu nie je uvedené, že škoda bola spôsobená kalamitou. Je uvedené, že poškodený vyčíslil spôsobenú škodu ťažbou dreva (mysliac kalamitou nepoškodených stojatých stromov) na sporných parcelách za 566.337,- eur a ktorú následne žalobca v konaní upresní. Poškodený mal preukázateľnú vedomosť o škode nie skôr ako 19.9.2011. Žalobu o náhradu škody doručil na súd 31.10.2011, čím poškodený zachoval trojročnú a tiež dvojročnú lehotu, v ktorej škodca nemôže účinne uplatniť na svoju obranu inštitút premlčania.
39. Žalovaný spôsobil škodu tým, že po odstránení kalamity naďalej pokračoval v ťažbe dreva nepoškodených zdravých stojatých stromov, ktoré komerčne speňažil a len túto škodu si žalobca uplatňuje v žalobnom návrh.
40. Porušenie právnej povinnosti žalovaného podľa žalobcu spočíva v tom, že už v čase kedy bol žalobca zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, žalovaný nepochybne vedel, že vlastníkom nehnuteľností vedených na LV XXX X. O. je žalobca. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok vo veci č.k. 3C/568/1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.11.2005 bol potvrdený judikovaný stav a ak žalovaný ťažil neoprávnene z cudzieho, porušil právne predpisy na ochranu vlastníctva. Žalovaný spôsobil holorubom škodu na parcelách XXXX, XXXX, XXXX s tým, že po odstránení vetrovej kalamity zo dňa 11.11.2004 naďalej pokračoval v ťažbe dreva nepoškodených zdravých stojatých stromov, ktoré taktiež odpredal a komerčne speňažil a túto vecnú škodu vo výške 566.337,- eur si žalobca uplatňuje v žalobnom návrhu s možnosťou jej upresnenia.
41. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 95.825,- eur, ktorá mala byť žalovaným spôsobená tak, že na výzvu žalobcu z roku 1999 so žalobcom neuzavrel nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti k tomuto žalobca uviedol, že takýto druh náhrady škody si v žalovanom návrhu neuplatnil, keď tento si uplatnil škodu za obmedzenie vlastníckych práv, nie škodu titulom nezaplatenia nájmu.
42. Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv by žalobcovi prináležala aj podľa analógie legis zákona č. 326/2005 o lesoch, ustanovení § 34 ods. 2, podľa § 5 ods. 3 a ods. 4 písm. a/ za stratu produkcie lesného porastu za dobu obmedzenia využívania, za zníženie prírastku lesného porastu alebo zníženia výnosu produkcie dreva oproti bežnému hospodáreniu v lesoch, za stratu alebo zníženie výnosu z ostatných úžitkov lesa (poľovný revír). Túto náhradu škody v tomto návrhu žalobca taktiež neuplatňuje. Žalovaný odmietol uzatvoriť zmluvu o nájme, v ktorej by bolo možné vychádzať z ustanovenia § 21 ods. 4, 5. Preto žalobca nemal inú možnosť, než použiť náhradný spôsob výpočtu. 17.9.2011 zástupcovia žalobcu vykonali terénnu obhliadku, ktorí vizuálne obhliadkou posúdili a konštatovali, že lesné nehnuteľnosti vzhľadom na vek sú výnosové a rozhodli, aby pozemkové spoločenstvo uplatnilo škodu za obmedzenie lesníckych práv minimálne vo výške 1 % z ceny lesných pozemkov a porastov na nich vykonanom O. V. za posledných 10 rokov.
43. Záverom žalobca poukázal na skorší rozsudok, v ktorom prvoinštančný súd na vznesenú námietku premlčania konštatuje, že predmetný nárok nie je premlčaný a v druhom rozsudku už konštatuje inak, že nárok je premlčaný, pričom žalovaný nepredložil iné nové dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu rozsudku, poukázal na listiny, ktoré boli v žalobnom návrhu už doložené.
44. Žalobca tvrdil, že v premlčanom nároku žalobcu nemohlo dôjsť, tak ako to poukazuje súd prvej inštancie v rozsudku, pričom s poukazom na vyššie uvedené dôkazy zo strany žalovaného je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie mal vykonať dôkazy o tom, za akých okolností a kedy započala vznikať škoda výrubom stromov na parcelách XXXX, XXXX, XXXX a až následne posúdiť či došlo k preukázanej vedomosti a k premlčaniu práva.
45. Z vyjadrenia žalovaného v konaní sp. zn. 12C/162/2008 zo dňa 5.10.2009 podľa žalobcu vyplýva, že všetka kalamitná hmota sa už odpredala, čo svedčí že po 30.9.2008, eventuálne po 5.10.2009 do 19.9.2011 je preukázané, že na sporných nehnuteľnostiach sa ťažilo a vlastníkovi bola spôsobená škoda, o čom podľa žalobcu svedčia čerstvé niekoľkoročné rubné zásahy, ktoré žalobca zistil po
19.9.2011. Tým, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť a fyzicky neodovzdal nehnuteľnosť žalobcovi a svojvoľne ich opustil, za škodu zodpovedá.
46. Po oboznámení sa s vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu navrhol, aby odvolací súd uznesením zrušil rozsudok prvoinštančného súdu v plnom rozsahu a pokračoval v konaní, v ktorom sa bude zaoberať výškou uplatnených nárokov.
47. Zo súdneho spisu je evidentné, že žalovaný v rozpore s právnymi predpismi nevydal žalobcovi ako vlastníkovi potrebné doklady za rok 2004 - 2006, ktoré mu ukladá zákon a z ktorých by bolo možné určiť rozsah ťažby. Pre objektivizáciu výšky vecnej škody žalobca navrhol, aby súd ustanovil znalca, ktorému musí žalovaný predložiť podrobné doklady a znalec škodu odborne vypočíta.
48. Zároveň žalobca upresnil pôvodný výpočet a výšku úrokov z omeškania tak, že tento spolu predstavoval sumu 9.738,- eur. V rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd vydal rozsudok, že žalovaný je povinný v prospech žalobcu uhradiť spôsobenú vecnú škodu na lesnom majetku v neuvedenej výške a ušlý zisk v rovnako neuvedenej výške, ktorý určí znalec, uhradiť škodu za obmedzenie vlastníckych práv vo výške 95.825,- eur, k tomu úroky z omeškania do dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/162/2008 v konaní o vydaní veci, t.j. do 11.1.2011 so spätnou desaťročnou splatnosťou v sume 9.738,- eur a uhradiť súdne trovy za podaný návrh. Zároveň žalobca navrhoval, že ak žalovaný dobrovoľne nesplní túto povinnosť, aby mu súd uložil povinnosť uhradiť úroky z omeškania z bližšie neuvedenej neuhradenej sumy istiny a rovnako z bližšie neuvedeného ušlého zisku, ktoré určí znalec, a úroky z omeškania zo sumy 95.825,- eur vo výške 8,5 % ročne ako aj trovy konania.
49. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je mu známe čo ním predložené dôkazy majú preukazovať, s tým že uvedené dôkazy navyše neboli pred súdom vzhľadom na zásadu koncentrácie konania predložené včas. Tvrdenia uvádzané žalobcom, že konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 11C/187/2008 sa vzťahovalo na iné parcely ako parcely, ktorých sa týka vec 17C/196/2011, sú v celom rozsahu nesúladné so skutočnosťou. V samotnom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ totožný so žalobcom v tomto konaní, uviedol, že má vedomosť o hospodárení na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k.ú. X. O., na ktorom sú zapísané aj parcely XXXX, XXXX, XXX8. Uvedené preukazuje napokon aj uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 11C/187/2008-56, ktorým súd zakázal žalovanému vstup na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. X. O., teda aj na parcely XXXX, XXXX, XXXX. V zmysle uvedeného považuje žalovaný argumentáciu žalobcu uvedenú k bodu 1 odvolania v celom rozsahu za mylnú a nesúladnú so skutočnosťou.
50. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobca nepredložil za 7 rokov súdneho konania jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vstup žalovaného na nehnuteľnosti parciel č. XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O. po 30.9.2008.
51. Pokiaľ v odvolaní žalobca uvádza, že ním vyhotovená tabuľka preukazuje, že žalovaný vstúpil po uvedenom termíne na parcelu XXXX, k.ú. X. O., tak žalobca ani sám netvrdí, že žalovaný vstúpil po dátume 30.9.2008 na parcely XXXX a XXXX, teda neovláda skutkové tvrdenia a uznáva hmotnoprávne námietky žalovaného ohľadom týchto dvoch parciel a vstupu žalovaného na územie týchto dvoch parciel po termíne 30.9.2008. K dôkazu samotnému je podľa žalovaného potrebné uviesť, že nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže ide o dôkaz vypracovaný členom žalobcu, ktorý je stranou sporu. Žalovaný v celom rozsahu totiž namietal skutočnosti uvedené v dôkaze priloženom žalovaným v odvolaní, keďže parcela XXXX, k.ú. X. O. sa JPRL XXXX za obdobie platnosti Programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSL“) za obdobie 2007 - 2016 nenachádzala. Na základe rozdelenia úloh lesného hospodárskeho plánu (ďalej len „LHP“) a lesnej hospodárskej evidencie (ďalej len „LHE“) v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) pri zmene užívania počas platnosti LHP v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii zo dňa 20.6.2012 prešlo z JPRL XXXX do užívania žalobcu len územie o výmere 0,012 ha a zostávajúca plocha vo výmere 13,3505 ha je v oprávnenom užívaní žalovaného. Žalovaný pripomenul, že ide o JPRL XXXX a žalobca nepreukázal vstup žalovaného na parcelu č. XXXX, k. ú. X. O. v období po 30.9.2008.
52. Obdobne zjavne nesprávne údaje uvádza žalobca v tvrdení ohľadom JPRL XXXXA, kde žalobca uvádza, že žalovaný vyťažil 5,12 m3, keďže ťažba sa realizovala v JPRL XXXX N. a v tejto JPRL ostalo v užívaní žalovaného 7,05 ha z celkovej výmery JPRL 7,78 ha. Ako v prípade JPRL XXXX tak aj v prípade JPRL XXXX N. potvrdil písomne odborný lesný hospodár správnosť údajov na vypracovanom rozdelení úloh LHP a LHE v JPRL pri zmene užívateľa podľa splatnosti LHP v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z. z. zo dňa 20.6.2012, kde je evidentne uvedené, že vyťažená hmota bola spracovaná na území, ktoré obhospodaroval nesporne žalovaný.
53. Žalobca podľa žalovaného opakovane uvádza nesprávne údaje aj v časti JPRL XXXX N., JPRLXXXX N. sa rozdelil na 7,05 ha pre žalovaného a 0,73 ha pre žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že drvivá časť JPRL XXXX N. bola v oprávnenom užívaní žalovaného aj naďalej, teda po vydaní nehnuteľnosti. Žalovaný v celom rozsahu vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia poukazuje na listinný dôkaz - záznam z odovzdania, z ktorého nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný hospodári na parcelách č. XXXX, XXXX alebo XXXX, k. ú. X. O..
54. Po vykonaní rozdelenia úloh LHP a LHE v JPRL pri zmene užívateľa počas platnosti LHP v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z. z. zo dňa 20.6.2012 mohli žalobca aj žalovaný na dotknutých JPRL hospodáriť, a to každý na svojej časti, v zmysle podpísanej a potvrdenom rozdelení úloh LHP a LHE v JPRL pri zmene užívateľa počas platnosti LHP v zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 31/1999 Z. z. zo dňa 20.6.2012, ktoré napokon žalobca doteraz nenamietal. Žalobca navyše v písomnej odpovedi na výzvu žalovaného zo dňa 11.6.2018 uviedol, že do LHE nemá nič na doplnenie.
55. Skutočnosť, že žalovaný na daných parcelách nevykonával žiadnu činnosť podľa žalovaného preukazuje zápisnica napísaná na Obvodnom lesnom úrade v Poprade, ktorú do konania predložil samotný žalobca, kde je uvedené že žalovaný v celom rozsahu ukončil z dôvodu vydania predbežného opatrenia činnosti v danej oblasti. Uvedená zápisnica bola podpísaná ako zástupcom žalobcu, tak aj zamestnancom Obvodného lesného úradu v Poprade s tým, že tvorí súčasť súdneho spisu.
56. Ďalšie tvrdenia žalobcu ohľadne stavu lesa, ohľadom krádeži dreva občanmi z neďalekej osady sú v celom rozsahu mimo prejednávanej veci a žalovaný za uvedené nemôže podľa svojho názoru zodpovedať, keďže po 30.9.2008 bol žalovanému zakázaný vstup na parcely XXXX, XXXX, XXXX. Žalobca uvádza, že po dátume 19.9.2011 zistil škodu v lese, ktorá bola ako sám uvádza spôsobená obyvateľmi blízkej osady s tým, že tieto tvrdenia negujú podľa žalovaného doterajšie tvrdenia žalobcu o tom, že škodu mal spôsobiť žalovaný. Vyjadrenia a skutkové tvrdenia žalovaného (zrejme tu mal žalovaný na mysli žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) sú opätovne zmätočné a žalovaný má za to, že žalobca nielen že nepreukázal kumulatívne predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ale ani neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, za ktoré ako žalobca v konaní nevyhnutne zodpovedá.
57. V ďalšom žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu uvedené v jeho odvolaní, kde žalobca uvádza, že o údajnej škode týkajúcej sa parcely XXXX sa dozvedel až dňa 20.6.2012, avšak túto údajnú škodu si v konaní neuplatňuje. Žalobca uvádza, v odvolaní tvrdenia, ktoré podľa žalovaného nemajú súvis s pojednávanou vecou a navyše priznáva, že po odovzdaní nehnuteľnosti sa dozvedel o údajnej škode týkajúcej sa jednej parcely, nie inej parcely a nie parcely XXXX, XXXX, XXXX.
58. Žalobca v konaní o nariadení predbežného opatrenia tvrdil, že žalovaný vykonáva činnosť na všetkých pozemkoch, o ktorých v tom čase prebiehalo súdne konanie o určení vlastníckeho práva, z čoho je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca vedel o ťažbe dreva, vedel o rozsahu vyťaženej hmoty keďže sám v návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviedol, že v tom čase prebiehala ťažba a navyše uvedenú činnosť zdokumentoval. Podľa žalovaného žalobca priznáva, že v roku 2005 mal preukázanú vedomosť o ťažbe kalamitného dreva lesných porastov, pričom dôkazy, na ktoré žalovaný poukázal v písomných vyjadreniach v tomto konaní, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a pripojených súdnych spisov potvrdzujú túto vedomosť, pričom ak žalobca tvrdí, že predmetom konania nie je kalamitné drevo, mal žalovaný za to, že žalobca v žiadnom prípade nepreukázal vznik akejkoľvek inej škody a navyše ohľadom tejto „inej“ tvrdenej škody neuniesol ani bremeno tvrdenia. Listinný dôkaz, ktorý sa nachádza na č.l. 36 súdneho spisu, jasne preukazuje, že žalobca vedel už minimálne ku dňu 28.8.2008 o vzniku škody, keď vedel o vyznačovaní ťažby a označovaní vyťaženého dreva ciachami žalovaného. Uvedený listinný
dôkaz spolu s inými žalovaným predloženými listinnými dôkazmi preukazujú vedomosť žalobcu o vzniku a rozsahu údajnej škody a o osobe, ktorá za údajnú škodu zodpovedá.
59. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania je potrebné podľa žalovaného uviesť, že žalobca v žiadnom prípade nepreukázal ani netvrdil úmyselné konanie žalovaného, a teda aj keby akákoľvek škoda vznikla, objektívna lehota pre uplatnenie uplynula najneskôr do troch rokov od vzniku škody. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný po dátume 30.9.2008 nevstúpil na žalobcom uvádzané parcely je akákoľvek uplatnená škoda podľa žalovaného premlčaná nielen z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ale aj z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.
60. Samotný žaloba uvádza, že žalobca nevie preukázať výšku škody s tým, že žalovaný má za to, že uvedený stav pretrváva dodnes a žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia ohľadom druhu a výšky uplatnenej škody. Popis žalovaného (zrejme mal žalovaný na mysli žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) uvedený v bode 9 odvolania preukazuje tvrdenie žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody. Rovnako podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani jeden z ďalších atribútov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoré musia byť kumulatívne žalobcom tvrdené a preukázané.
61. Pokiaľ žalobca uvádza, že nechápe ako mohol žalovaný po dátume 30.9.2008 svojvoľne opustiť nehnuteľnosti, tak vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného potrebné poukázať na zákaz vstupu, ktorý žalovanému uložil súd práve na návrh žalobcu. Žalovaný nesporne bol oprávneným obhospodarovateľom lesa až do jeho odovzdania, keď žalobca toto uvádza v bode odvolania, avšak zabúda na rozhodnutie súdu, ktorým súd zakázal žalovanému vstup na nehnuteľnosti práve na jeho návrh. Žalobca tak podľa žalovaného sám neguje svoje tvrdenia, keď na jednej strane uvádza, že žalovaný porušil právnu povinnosť, avšak na druhej strane žalobca uvádza, že žalovaný bol oprávneným obhospodarovateľom lesa.
62. Žalobca podľa žalovaného vedel o vzniku škody, o osobe škodcu aj o výške už počas sporu o určenie vlastníckeho práva, čoho dôkazom sú podľa žalovaného všetky listinné dôkazy, na ktoré poukázal žalovaný v tomto konaní a ktoré sú súčasťou spisu. K uvedenému je potrebné podľa žalovaného doplniť, že žalovaný bol nesporným obhospodarovateľom lesa v zmysle platného LHP, pričom z uvedeného pohľadu nie je možné považovať prípadné konanie žalovaného za konanie úmyselné. V zmysle uvedeného podľa žalovaného subjektívna premlčacia doba ako aj objektívna premlčacia lehota uplynuli ešte pred podaním žaloby vo veci o náhradu škody. Vykonanie obhliadky podľa žalovaného by bolo nehospodárne a neefektívne, keďže k dnešnému dňu žalobca nikdy nemôže objektívne preukázať akú konkrétnu časť konkrétnej parcely kalamita postihla alebo nepostihla.
63. V ďalšom žalovaný poukázal na skutočnosť, že v bode 16 odvolania žalobca opakovane uvádza zmätočné tvrdenia, keď navrhuje získať údaje o odpredaji kalamitného dreva, avšak na strane 3 odvolania uvádza, že kalamitné drevo nie je predmetom tohto konania.
64. Žalobca mohol uplatniť škodu v dvojročnej premlčacej lehote už pri vedomosti o jej vzniku a osobe, ktorá ju spôsobila, pričom jej výšku následne upresniť. Žalovaný (zrejme tu mal žalovaný na mysli žalobcu - poznámka odvolacieho súdu), avšak ani pri nároku uplatnenom po uplynutí premlčacej ako subjektívnej tak objektívnej premlčacej lehoty nedokázal vymedziť výšku škody a následne ju preukázať.
65. Tvrdenia žalovaného v bode 18 odvolania sú nesúladné so zisteným skutkovým stavom. Ak žalovaný nevstúpil na sporné nehnuteľnosti po 30.9.2008, tak objektívna premlčacia lehota uplynula logicky najneskôr 30.9.2011, keďže posledná škodová udalosť sa mohla uskutočniť najneskôr dňa 30.9.2008. Uvedené však nie je potrebné naďalej analyzovať, keď žalobcovi uplynula subjektívna premlčacia lehota ešte pred termínom 30.9.2011, nehovoriac o tom, že každá prípadná samostatná škodová udalosť má vlastný začiatok uplynutia subjektívnej trojročnej premlčacej lehoty.
66. Podľa žalovaného je neprípustné, aby sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody za užívanie pozemkov vo forme nájomného a zároveň požadoval náhradu škody za prisvojenie si úžitkov vyplývajúcich z hospodárenia na dotknutých nehnuteľnostiach. Prípadné vyhovenie jedného nároku automaticky vylučuje vyhovenie nároku druhému, pričom žalobca v doterajšom priebehu konania ani raz neidentifikoval škodu ako ušlý zisk. Ak sa žalobca rozhodol až ku dňu 8.12.2017 uplatniť ušlý zisk,
musí podľa žalovaného preukázať aký zisk by bol získal, ak by bol oprávneným obhospodarovateľom dotknutých pozemkov. Žalobca sám vo svojom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov uvádza, že nemá žiaden hnuteľný majetok, teda nemá ani mechanizmy schopné obhospodarovať lesné pozemky v tak značnom rozsahu. Žalobca ani prinajmenšom nepreukázal jeho ekonomickú schopnosť dosiahnuť hospodárením na dotknutých parcelách vo vlastnej réžii akýkoľvek zisk.
67. Záverom žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádzal presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napĺňa kritériá spravodlivého rozhodnutia, aj vzhľadom na požiadavku právnej istoty, keďže žalobca v konaní z viacerých hľadísk neuniesol ani len bremeno tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom jednej tvrdenej skutočnosti týkajúcej sa veci samej. Má za to, že súd prvej inštancie náležite odôvodnil rozhodnutie a vyporiadal sa so všetkými predloženými dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami. Podľa žalovaného mal žalobca vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti predniesť kvalifikovaný návrh na vykonanie dôkazu, a nie požadovať od súdu, aby si dôkaz zabezpečoval sám. Zmätočnosť vystupovania žalobcu je opätovne potvrdená opakovaným vyčíslovaním úrokov a opakovanými návrhmi na zmenu petitu, pričom petit, ktorý žalobca navrhuje, je v celom rozsahu nevykonateľný. Poukazujúc na vyššie uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
68. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu k výpovednej hodnote uznesenia Okresného oddelenia Policajného zboru Ž. uviedol, že toto má vo vzťahu k predpokladanej vec už preukázanej vedomosti o škode výpovednú hodnotu a za týmto účelom bol podaný podnet na Krajskú prokuratúru, aby sa preukázala vedomosť o škode, prípadne vyvrátila, teda druh, rozsah, miesto, číslo parciel, na ktorých vznikla škoda ešte pred podaním žalobného návrhu.
69. Žalobca prevzal až 20.6.2012 čiastočnú technickú lesnohospodársku evidenciu a dokumentáciu ochrany prírody a krajiny za obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu 2007-2016, nie však za predchádzajúce obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu rokov 1997-2006. Žalovaný odovzdal žalobcovi porastovú kartu JPRL XXXX, XXXX za obdobie platnosti LHP 2007-2016, ktorá sa však netýkala predmetu sporu. Porastovú mapu Z. 2007 žalobca získal od žalovaného až 28.8.2018 prostredníctvom súdu, preto mohlo dôjsť k nepresnostiam. To však podľa žalobcu nič nemení, nakoľko prístup k nehnuteľnostiam obhospodarovateľa a odvoz dreva z JPRL XXXX N. bol realizovaný cez pozemky žalobcu.
70. Ohľadom nariadeného predbežného opatrenia žalobca uviedol, že výrok súdu o zákaze vstupu na lesné pozemky a trvalé trávnaté porasty vo vlastníctve žalobcu vedené na LV XXX, k. ú. Z. a LV XXX, k. ú. X. O. žalobca vníma v širších súvislostiach, predbežné opatrenie sa viaže na zákazy prevádzať ťažbu dreva, túto predávať a speňažovať, finančné prostriedky z odpredaja údajnej hmoty použiť na financovanie svojej činnosti, previesť na iný účet, nehnuteľný majetok navrhovateľa zaťažiť vecnými činnými bremenami, majetok odpredať, previesť na iný subjekt. Zmysluplnosť predbežného opatrenia podľa žalobcu smerovala k tomu, aby sa majetok žalobcu chránil, a to až do jeho fyzického odovzdania s tým, že v konečnom dôsledku zákaz v absolútnom ponímaní žalovaný nerešpektoval a na pojednávaní 5.10.2009 vo veci vedenej pod sp. zn. 12C/162/2008 právny zástupca žalobcu súhlasil, aby žalovaný činnosť zalesňovanie, ochranu proti zvery, ťažbu kalamitného dreva previedol. Tým chcel žalobca vyjadriť to, že pokiaľ sa jednalo o činnosti prospešné lesu netrval striktne na zákaze vstupu. Náklady s touto činnosťou si žalovaný mohol kompenzovať s výnosov za odpredaj kalamitného dreva.
71. Dňa 4.2.2009 A. A. U. Ž. nahlásil nadriadenému A. H. A. O. plánované úlohy o spracovaní kalamity a zalesňovaní v dielcoch bývalého urbariátu Z. v roku 2009, a teda vykonával lesnícku činnosť. Podľa žalobcu zamestnanci žalovaného museli vstupovať na pozemky žalobcu, aby monitorovali a posúdili potreby zalesňovania a odstránenia kalamity, či potrebu chránenia proti zvery. Až neskôr listom 15.6.2009 žalovaný oznámil A. O. Ú. J. E., že nebude vykonávať plánované úlohy v spracovaní kalamity a zalesňovaní v dielcoch urbariátu Z. z dôvodov uznesenia o predbežnom opatrení vydanom 26.9.2008 a právoplatnom 26.1.2009.
72. V otázke premlčania žalobca uviedol, že opakovane súhlasil, aby po vzájomnej dohode žalovaný mohol činnosť vykonávať v zmysle predmetného oznámenia a tiež na pojednávaní 5.10.2009 vo veci sp. zn. 12C/162/2008 právny zástupca žalobcu súhlasil, aby žalovaný činnosť zalesňovania, ochranu proti zvery previedol. K tvrdeniu žalovaného o tom, že nevstúpil po 30.9.2008 na sporné pozemky
žalobcu na jednej strane, na druhej strane výpovede žalobcu zo dňa 20.9.2009 na pojednávaní o vydaní veci svedčia, že vykonával hospodárenie v lesoch. Žalovaný od 30.9.2008 do 11.5.2011 zadržiaval nehnuteľnosti, kedy oznámil, že ich už nezadržiava a môže s nimi žalobca nakladať. I to svedčí, že žalobca získal preukázanú vedomosť až po tom, keď mohol s nehnuteľnosťami nakladať. Subjektívna premlčacia dvojročná lehota by tak podľa žalobcu uplynula 11.5.2013 a žaloba bola podaná 31.10.2011.
73. K tvrdeniam žalovaného ohľadom zákazu vstupu na parcely XXXX, XXXX, XXXX po 30.9.2008 žalobca poukázal na § 28 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona 326/2005 Z. z. o lesoch, podľa ktorého povinnosťou obhospodarovateľa, teda žalovaného do 11.5.2011, bolo okrem iného vykonávať ochranné opatrenia a preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov. Podľa žalobcu žalovaný obhospodaroval lesné pozemky v susedstve žalobcu a vedel, že sa na susediacich lesných pozemkoch žalobcu neoprávnene ťažilo do 11.5.2011. Podľa žalobcu žalovaný svojou mocou zadržiaval nehnuteľnosti do 11.5.2011, ovplyvňoval ich osud a bez ohľadu na to, že nevstupoval na sporné nehnuteľnosti ako tvrdí, zodpovedná v plnom rozsahu za škodu.
74. Predpokladanú vedomosť o ťažbe dreva žalobca mal, nakoľko táto vyplýva z predmetu činnosti žalovaného, avšak i napriek vynaloženému úsiliu sa žalobca nedopracoval k preukázanej vedomosti a už vôbec ju nemá zdokumentovanú v tom zmysle, že vedel o vyznačovaní ťažby, označovaní vyťaženého dreva ciachami žalovaného ku dňu 20.8.2018. Pokiaľ sa jedná o fotosnímky tie môže žalobca vyvrátiť na mieste samom, ak by mal žalobca preukázanú vedomosť k tomuto dátumu, podal by preto žalobu o náhradu škody. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci 25Cdo/721/2005 a 33Odo/477/2001, podľa ktorých nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah a výšku škody presne a v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou ich dodatočného upresnenia. Žalovaným je bránené k prístupu k hospodárskej, ekonomickej LHE, z ktorej by bolo možné vypočítať rozsah a výšku škody. Dodatočné spresnenie v ďalšom konaní bude možné až po vyjadrení odborne spôsobilej osoby, prípadne znaleckým posúdením, ktoré navrhuje súdu žalobca. Zároveň s prihliadnutím na dĺžku sporu, ktorý trvá 7 rokov žalobca navrhol alternatívnym spôsob dodatočného spresnenia škody lesnými hospodármi sporových strán, a to za účasti právnych zástupcov, ktorí by na príslušnom A. A., kde sa hospodárska evidencia nachádza, vypočítali výšku škody na sporných parcelách a následne strany dospeli k dohode o urovnaní.
75. Zároveň žalobca poukázal, že jeho lesný majetok netvorí jednoliaty celok, ale je rozptýlený v širšom priestore na 28. parcelách na LV XXX, k. ú. Z. v 7. parcelách a na LV XXX, k.ú. X. O. 21. parcelách. Podľa žalobcu by súd bez bližšieho určenia, na ktorých parcelách vznikla škoda, žalobu zamietol.
76. K tejto replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti na strane 1 tejto repliky, sa k nim nie je možné objektívne vyjadriť, nakoľko v tejto časti žalobca uvádza vzájomne nesúvisiace skutočnosti bez logickej pointy. Žalovaný nemá vedomosť o tom, kde by mal M.. B. poukazovať na ustanovenia zákona č. 326/2005 a nie je mu zrejmé, čo žalobca týmto tvrdením sleduje. Pokiaľ poukazuje žalobca na podnet na U. E. E., tak si dovolil žalovaný uviesť, že tento dôkaz nebol v konaní pred súdom prvej inštancie predložený včas, pričom tento dôkaz nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou, keď žalobca v civilnom procese nemôže dôkazné bremeno, ktoré nesie sám, prenášať na U. E. E. akýmsi podnetom.
77. Žalobca v ďalšom bode svojho vyjadrenia (repliky) podľa žalovaného sám priznáva, že v čase, keď žalobca vyhotovoval dôkaz (tabuľku - prehľad ťažby) mohlo dôjsť k nepresnostiam. K tomuto žalovaný uvádza, že žalobca predložil uvedený dôkaz ako jediný, ktorý ma údajne preukazovať vstup žalovaného na sporné nehnuteľnosti po dátume vykonateľnosti predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/187/2008. Po vznesení hmotnoprávnych námietok zo strany žalovaného žalobca napokon sám priznal, že keď vyhotovoval označený dôkaz došlo k nepresnostiam. Podľa žalovaného je však takýto dôkaz nepoužiteľný, keďže v zásade ide o tvrdenie strany, ktoré je zachytené na listine. Nejde o dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu.
78. Podľa žalovaného v prejednávanej veci nie je podstatné v akých súvislostiach vníma predbežné opatrenie nariadené vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/187/2008 žalobca, resp. aké dojmy má z výroku predbežného opatrenia. Podstatnou skutočnosťou je samotný návrh žalobcu na jeho vydanie, následne
výroky vydaného predbežného opatrenia, ale najmä aj skutočnosť, že žalobca nepredložil v konaní jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný vstúpil na sporné parcely po dátume vykonateľnosti uvedeného predbežného opatrenia, t.j. po dátume 30.9.2008. Žalobca podľa žalovaného mylne uvádza, že predbežné opatrenie sa viaže len na zákaz prevádzať ťažbu, prípadne na zákaz speňažovania vyťaženej hmoty. Samotný žalobca sa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia domáhal, aby bol žalovanému zakázaný vstup na dotknuté pozemky, a to, že žalobca netrval na striktnom zákaze vstupu nič nemení na skutočnosti, že vykonateľným rozhodnutím súdu bol žalovanému okrem iného uložený aj zákaz vstupu všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. X. O., teda aj na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX. Žalovaný uvedený zákaz v celom rozsahu dodržal a žalobca za 7 rokov súdneho konania nepreukázal opak.
79. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že právny zástupca žalovaného mal uvádzať skutočnosti na strane 2 rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 12C/162/2008 zo dňa 5.10.2009, tak podľa žalovaného je toto tvrdenie žalobcu v absolútnom rozpore so základmi Civilného sporového procesu, keď žalovaný ako strana konania nemohol v rozsudku súdu uvádzať vôbec nič, nakoľko rozhodnutie súdu vyhotovuje výlučne súd s tým, že uvedené tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za dôkaz celkovej rozporuplnosti tvrdení žalobcu a zmätočností jeho vyjadrení, ku ktorým je zložité sa kvalifikovane vyjadrovať, keďže im chýba logický základ.
80. Skutočnosť, že žalobca s niečím v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/162/2008 súhlasil alebo nie, nemal vplyv na plynutie premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Zároveň žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o tom, že jeho výpoveď zo dňa 20.9.2009 na pojednávaní svedčí o vykonávaní hospodárenia žalovaným na sporných parcelách, keď toto opätovne postráda akúkoľvek logiku, nakoľko akákoľvek výpoveď žalobcu v akomkoľvek konaní je len tvrdením a nie dôkazom s tým, že ak žalobca v inom konaní čokoľvek tvrdil uvedené neznamená, že ide preukázanie skutočností ale opätovne len o tvrdenie strany.
81. Pokiaľ žalobca vo svojej replike uvádza, že akceptuje žalovaného ako oprávneného obhospodarovateľa sporných lesných pozemkov, nie je žalovanému zrejmé, aká teda škoda mala žalobcovi vzniknúť, resp. akého protiprávneho konania sa mal žalovaný dopustiť. Napriek uvedenému žalovaný uviedol, že v konaní nie je spornou skutočnosťou, že žalovanému bol odo dňa 30.9.2008 vykonateľným súdnym rozhodnutím zakázaný vstup na sporné pozemky, a to práve na návrh žalobcu. V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že žalobca chaoticky na jednej strane uvádza, že žalovaný bol nesporným obhospodarovateľom lesa, ale na druhej strane tvrdí, že podal vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/187/2008 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd okrem iného zakázal žalovanému vstup na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O..
82. Žalovanému nie je zrejmé prečo sa žalobcovi po 10 rokoch od vydania predbežného opatrenia nepáči, že žalovaný sa v celom rozsahu správal v súlade s vydaným predbežným opatrením. Navyše sú tvrdenia žalobcu nanajvýš nelogické, keďže bol to samotný žalobca, ktorý návrh na vydanie predbežného opatrenia obsahujúci zákaz vstupu aj na dotknuté nehnuteľnosti inicioval. Žalovaný v celom rozsahu namietal tvrdenie žalobcu, ale naopak podľa žalovaného tento nemal akýkoľvek vplyv na dotknuté nehnuteľnosti, a to vzhľadom na vydané predbežné opatrenie a už vonkoncom nemal zodpovednosť za akúkoľvek škodu. Navyše v konaní nebol preukázaný vznik akejkoľvek škody.
83. K tvrdeniam žalobcu, že v ďalšom priebehu konania chce upresňovať výšku škody a navrhuje dôkazy žalovaný v svojej duplike uviedol, že tieto sú v úplnom rozpore s ustanoveniami CSP týkajúcimi sa dokazovania, keď žalobca navrhuje vykonaný dôkaz v odvolacom konaní. Žalovaný si v tejto súvislosti dovolil poukázať na skutočnosť žalobca za 7 rokov súdneho konania nebol schopný navrhnúť vykonanie dôkazov, pričom uvedená neschopnosť musí nevyhnutne viesť k jeho procesnému neúspechu v prejednávanej veci. Nevyhnutnou povinnosťou žalobcu ešte pred podaním žaloby je zvážiť svoju dôkaznú situáciu a v prípade neunesenia dôkazného bremena v konaní niesť procesnú zodpovednosť za podanie žaloby a za výsledok súdneho sporu ako celku. Tvrdenie žalobcu spočívajúce v tom, že súd bez bližšieho určenia, na ktorých parcelách vznikla škoda by žalobu zamietol je ako morfologicky tak aj logicky nezrozumiteľné a skutočnosť, že žalobca nevie preukázať svoje tvrdenia, musí nevyhnutne viesť k jeho neúspechu v spore. To, že žalobca nevie ani len preukázať, na ktorých parcelách údajná škoda vznikla, musí viesť k zamietnutiu žaloby o náhradu škody.
84. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je dominus litis a na preukázanie svojich tvrdení mal s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti Civilného sporového procesu preniesť kvalifikovaný návrh na vykonanie dôkazov a nepožadovať od súdu, aby si súd dôkazy zabezpečoval sám, resp. aby žalobcovi pomáhal vo vyčísľovaní údajnej škody žalovaný, resp. jeho právny zástupca, tak ako si žalobca predstavuje v zmysle svojho prednesu uvedeného vo svojej replike.
85. Žalobca v ďalšom vyjadrení k duplike žalovaného doručenému odvolaciemu súdu dňa 12.11.2019 uviedol, že parcela XXXX v k. ú. Z., na ktorom bola žalovaným spôsobená škoda je P. E. Z. D., pričom doterajšie práce na ich obnove od roku 2011 boli vykonané dobrovoľne členmi žalobcu s tým, že v týchto prácach bude potrebné pokračovať.
86. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 44 Ústavy SR je každý povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo, a to bez akejkoľvek výnimky. V ďalšom žalobca poukázal na dlhoročnú starostlivosť ako aj na skutočnosť, že 79 jeho členov je starších ako 60 rokov a v tejto súvislosti žiadal včasné rozhodnutie o odvolaní.
XX. V. Ž. E. H. N. I., U. Y. H. J. P. S. H. E. H. E. M. N. U. H. E. P. E. Z. J. S. E. J. E.. L. H. A. H. E. G.. D. D.U., U. L. Y. H. A. H. E. G.. D. Z. V. I. A. U., U. Y. G.. D. E. C.. J. L. G. „.Y.. L. H. V. XXX D. Y. V. XXX Y., E. N. H. E., Ž. N. G.. D. Z. V. Ž. G. H. L., Ž. D. A. E. A. P. H. P. J. H.. J. X. H. Ž. Ž., N. A. H. P. J. Ž. J. U. H. Ž. A. H., U. J. P. T. E..
88. Ďalej žalobca súdu v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že predchádzajúci právny zástupca žalovaného G.. G. O. navrhol pojednávanie dňa 1.8.2017, okrem iného odročiť z dôvodu, že žalovaný podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu s tým, že žalobca následne zistil, že advokát G.. O.Č. v zmluve o poskytnutí právnej pomoci poukázal na riziká podaním sťažností. Žalovaný si bol rizika plne vedomí a s navrhnutým postupom advokáta súhlasil. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 34 uvádza od koho môže súd prijímať sťažnosti s tým, že žalovaný túto možnosť nemá. Preto je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný vedome a úmyselne mienil dosiahnuť viacročný prieťah.
89. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nedoručil napadnutý rozsudok Okresnej prokuratúre Poprad ako v konaní oprávnenej osobe na podanie odvolania (§ 361 ods. 1 CSP), keďže tento vstúpil do konania, preto je oprávnený na podanie odvolania, tento doručil odvolací súd spolu s odvolaním žalobcu, a následným vyjadrením, replikou a duplikou žalovaného a žalobcu
90. Okresná prokuratúra Poprad vo včas podanom odvolaní napadla rozsudok súdu prvej inštancie ako celok z dôvodov uvedených podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.
91. Nesprávne právne posúdenie videl prokurátor v pochybení súdu pri určení začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania. Prokurátor mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 566.337,- eur titulom vecnej škody na lesnom pozemku. Poukazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa prokurátora ustálená súdna prax pri posudzovaní toho, kedy sa poškodený dozvedel o škode berie do úvahy nielen vedomosť poškodeného o škode, ale aj o jej výške aspoň v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie nároku na súde. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 8Co/553/2013, pričom bol toho názoru, že z listinných dôkazov, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v odôvodní svojho rozhodnutie o premlčaní nároku na náhradu škody vo výške 566.337,- eur nevyplýva vedomosť žalobcu o škode, konkrétne škode, ktorá mala byť spôsobená ťažbou dreva na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O.M. už dňa 24.9.2007. V tento deň žalobca požiadal žalovaného predložiť všetky relevantné podklady pre posúdenie finančnej náhrady za vyťaženie drevnej hmoty, úhradu nájmu za doterajšie užívanie od 10.7.1998, t.j., že podľa Prokuratúry žalobca nemohol mať už dňa 24.9.2007 vedomosť o škode vzniknutej na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O. a už vôbec nie vo výške škody uplatňovanej žalobcom v tomto konaní. Z podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 22.8.2008, teda možno uviesť len vedomosť žalobcu o škode, ktorá mala vzniknúť konkrétne na parcele XXXX, ktorou si žalobca neuplatňuje žalobu v tomto konaní.
92. Z vyššie uvedeného dôvodu sa nemožno podľa prokurátora stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku jedna, t.j. na zaplatenie sumy vo výške 566.337,- eur titulom vecnej škody na lesnom pozemku, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty žalovaným od roku 2005 najneskôr dňa 16.7.2009 poukazujúc na listinný dôkaz z 16.7.2009 - list, v ktorom žalobca sám uvádza, že zistil, že s v lese ťaží drevo, toto sa odpredáva a v dôsledku toho bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedeného naopak podľa prokuratúry vyplýva, že žalobca mal aj dňa 16.7.2009 vedomosť len o škode, ktorá mu mala vzniknúť konkrétne na parc. XXXX, pre ktorú podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. X. O..
93. Vzhľadom na vyššie uvedené mal prokurátor za to, že súd prvej inštancie pochybil pri určení začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a následkom toho nesprávne rozhodol o tomto v poradí prvom uplatnenom nároku. Iné dôkazy, z ktorých by vyplýval skorší začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a ako ten, ktorý tvrdil žalobca v konaní podľa prokurátora vykonané neboli.
94. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP prokurátor videl v tom, že súd vychádzal z predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 18.5.2018, v ktorom uviedol, že súd má názor, že je premlčané právo na uplatnenie prvého nároku na náhradu škody vo výške 565.339,- eur a čo sa týka druhého nároku vo výške 95.825,- eur za obdobie od 11.4.2001 do 31.10.2009 zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka M.. T. E., ktorý navrhol žalobca na pojednávaní k ním tvrdením okolnostiam užívania dotknutých parciel žalovaným aj po vydaní predbežného opatrenia.
95. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby vo vzťahu k uplatnenému nároku č. 1 na jednej strane odôvodňuje premlčaním práva a zároveň tým, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným ako jedného zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Vnútornú rozpornosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia videl prokurátor v tom, že súd konštatoval, že určité právo bolo premlčané a zároveň defakto konštatoval, že to isté právo nevzniklo (pre absenciu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu).
96. Vzhľadom na vyššie uvedené v rámci svojho odvolacieho návrhu okresný prokurátor žiadal, aby Krajský súd v Prešove rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
97. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora s týmto odvolaním stotožnil.
98. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že prokurátor sa nezaoberal argumentáciou uvedenou v bode 57 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sú konkrétne úvahy, ktoré súd viedli k záveru o premlčaní nároku žalobcu z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, keď súd primárne poukazuje na listinný dôkaz zo dňa 16.7.2009, ktorý bol navyše vypracovaný žalobcom a v ktorom žalobca výslovne uvádza, že má vedomosť o ťažbe v lese a odpredávaní drevnej hmoty s tým, že tento listinný dôkaz poukazuje na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. X. O.. V rámci tohto listinného dôkazu je výslovne uvedené tvrdenie žalobcu, že má vedomosť o škode a škodcovi. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že neskôr k uvedenému dátumu sa žalobca dozvedel o majetkovej ujme, pričom rozsah tvrdenej ujmy bol objektívne vyčísliteľný v peniazoch k uvedenému dňu. Tento argument je podľa žalovaného navyše podporený ďalším listinným dôkazom, ktorým je návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.8.2018 (zrejmé mal žalovaný na mysli 22.8.2008 - poznámka odvolacieho súdu), ktorý žalobca podal práve z dôvodu skutočnej vedomosti o vzniknutej škode a osobe škodcu. Žalobca mal rovnako k uvedenému dňu vedomosť v rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. V konaní navyše nebola spornou tá skutočnosť, že žalovaný nevstúpil na dotknuté pozemky po dátume 30.9.2008. Ako sám žalobca vo svojich vykonaných dôkazov uvádza, že žalobca mal počas obdobia rokov 2007 až do podania žaloby prístup k nehnuteľnostiam, a teda vedel o tvrdenej škode ako aj jej rozsahu.
99. Ďalej je podľa žalovaného nevyhnutné uviesť, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mala podľa jeho tvrdenia vzniknúť v roku 2005, tak žalobcovi uplynula objektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody v roku 2008. Ak najneskôr ku dňu 31.12.2008 uplynula žalobcovi objektívna premlčacia lehota, k rovnakému dňu nevyhnutne uplynula aj subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na súvisiacu judikatúru (rozsudok NS ČR z 29.11.2006 sp. zn. 25Cdo/721/2005), podľa ktorého nie je potrebné aby poškodený
poznal rozsah (výšku) škody presne, ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Ďalej podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28.5.2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009 sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá (rozsudok NS SR z 28.5.2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009), pričom podľa žalovaného postačuje len orientačná (približná znalosť) rozsahu (výšky) škody, čo podľa žalovaného vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívny záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14.9.2005 sp. zn. 25Cdo/2656/2004). V zmysle uvedeného mal podľa žalovaného žalobca vedomosť o osobe škodcu najneskôr pred dátumom 16.7.2009 a taktiež mal vedomosť o rozsahu škody najneskôr ku dňu 30.9.2008, po ktorom žalovaný na pozemky žalobcu nevstúpil z čoho vyplýva, že škoda k uvedenému dátumu je ustálená. Navyše listinný dôkaz, ktorý sa nachádza na č.l. 36 súdneho spisu jasne podľa žalovaného preukazuje, že žalobca vedel už minimálne ku dňu 28.8.2008 o vzniku škody, kedy vedel o vyznačovaní ťažby a označovaní vyťaženého dreva ciachami žalovaného. Uvedený listinný dôkaz spolu s inými dôkazmi preukazuje vedomosť žalobcu o vzniku, o rozsahu škody a o osobe, kto za škodu zodpovedá. Ak žalobca vedel už k dátumu 28.8.2008 identifikovať konkrétne vyťaženú drevnú hmotu, tak vedel kvantifikovať aj rozsah škody už k tomuto dátumu.
100. Podľa žalovaného, ak by sa teoreticky mala prevziať argumentácia prokurátora v odvolaní, tak by k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty nemohlo dôjsť, keďže žalobca by mohol tvrdiť, že aj napriek uplynutiu značnej doby od ukončenia škodovej udalosti nemá vedomosť o výške škody. Tento stav je ústavne neprípustný a je preto zároveň limitovaný objektívnou trojročnou premlčacou lehotou, ktorá žalobcovi uplynula tiež.
101. Prokurátor sa v podanom odvolaní podľa žalovaného nezaoberal dôvodom uplynutia objektívnej trojročnej lehoty, keď žalobca v konaní tvrdil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v roku 2005, pričom objektívna premlčacia lehota preto nevyhnutne musela uplynúť najneskôr k poslednému dňu roku 2008. Ak by bol prípustný akýkoľvek iný výklad tak ak by žalovaný nevstúpil na dotknuté nehnuteľnosti po dátume 30.9.2008, tak objektívna premlčacia lehota uplynula logicky najneskôr 30.9.2011, keď škodová udalosť sa mohla uskutočniť najneskôr dňa 30.9.2008. Žalobca však v konaní tvrdil, že škodová udalosť nastala ešte v roku 2005.
102. Rovnako tvrdenie prokurátora nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v odôvodnení rozsudku, ktorý uviedol, že druhý nárok uplatnený žalobcom v sume 95.825,- eur súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto nevedno prečo prokurátor uvádza tvrdenia o nároku na náhradu škody. Prokurátor zároveň nesprávne uvádza, že svedka M.. E. navrhol v konaní vypočuť žalobca, keď tento návrh bol prednesený žalovaným na pojednávaní dňa 18.5.2018, pričom vo vzťahu k zamietnutiu nároku žalobcu na zaplatenie sumy 95.825,- eur prokurátor nevidel iný odvolací dôvod a v tejto časti podľa žalovaného odvolanie nespĺňa zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 363 CSP.
103. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukázal na list žalobcu podpísaný jeho predsedom, v ktorom je jednoznačne uvedené, že žalobca sa o škode dozvedel najneskôr pred dátumom 28.8.2008 a z dôkazu vypracovaného žalobcom je evidentné, že žalobca minimálne v čase prípravy uvedeného listu, t.j. dňa 16.7.2009 vedel o vzniknutej škode a taktiež vedel o osobe škodcu.
104. Ďalej podľa žalovaného o tejto skutočnosti nasvedčuje návrh na vydanie predbežného opatrenia a ďalší list žalobcu zo dňa 24.9.2007. Žalovaný mal počnúc dňom 24.9.2008 zakázaný vstup na dotknuté nehnuteľnosti, a to vydaným predbežným opatrením, ktorým mu súd zakázal vyvíjať na dotknutých parcelách akúkoľvek lesnícku činnosť, a preto v zmysle uvedeného žalovaný nevykonával žiadnu činnosť na dotknutých parcelách dňom 30.9.2008, kedy sa dozvedel o vyššie uvedenom predbežnom opatrení. Vedomosť žalobcu o vzniku škody a jej rozsahu a osobe škodcu podľa žalovaného preukazuje aj ďalší vecný dôkaz označený ako opatrenie podielových spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva dotovaným dňa 28.8.2008, ktorý bol adresovaný žalovanému a v ktorom je výslovne na strane č. 1 uvedené, že žalobca prijíma počnúc dňom 28.8.2008 opatrenia na zamedzenie vzniku škôd spôsobených opakovaným neoprávneným užívaním cudzej veci žalovaným. Všetky tieto vyššie uvedené dôkazy vyvracajú záver žalobcu, že sa dozvedel o škode a škodcovi až po dátume 11.5.2011, preto
jeho nárok uplatnený vo výške 566.337,- eur je v celom rozsahu premlčaný, kedy bol preukázateľne ustálený moment, odkedy začala plynúť žalobcovi objektívna premlčacia lehota a ak žalobca tvrdí, že v konaní uplatniť škodu, ktorá mala vzniknúť v roku 2005, tak objektívna premlčacia lehota uplynula v roku 2008. Žaloba však bola podaná až v roku 2011. Je podľa žalovaného tiež nevyhnutné uviesť, že subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula žalobcovi najneskôr spolu s uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr v roku 2008. Pri jej pripustený akéhokoľvek priaznivejšieho výkladu v prospech žalobcu je nevyhnutne opakovane konštatovať, že žalovaný na dotknuté nehnuteľnosti po dátume 30.9.2008 ani len nevykročil a ak by teda v konaní žalobca uplatnil škodu, ktorá vznikla po roku 2005, tak objektívna premlčacia lehota uplynula žalobcovi dňa 30.9.2011, teda pred podaním žaloby.
105. Rovnako nárok na zaplatenie sumy 95.825,- eur je podľa žalovaného premlčaný v celom rozsahu, keďže počnúc dátumom 30.9.2008 pozemky žalobcu neužíval vôbec. Žalovaný mal za to, že žalobca nemá akýkoľvek nárok voči žalovanému titulom užívania pozemku po dátume 30.9.2008, keďže takto uplatnený nárok žalobcovi nemohol objektívne vzniknúť. V rámci odôvodnenia tohto druhého nároku súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako nárok žalobcu zamietnuť v celom rozsahu aj z dôvodu jeho nepreukázania. Navyše má žalovaný za to, že tento nárok žalobcu mohol byť zamietnutý v celom rozsahu aj z dôvodu premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno taktiež uplatniť v zákonnej objektívnej trojročnej premlčacej lehote. V konaní podľa názoru žalovaného bola preukázaná tá skutočnosť, že žalovaný nevstúpil na dotknuté pozemky po 30.9.2008 a žalobca v konaní nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovaný vstúpil na pozemky žalobcu po uvedenom dátume. V zmysle uvedeného bezdôvodné obohatenie žalovaného mohlo trvať najdlhšie do 30.9.2008. Trojročná objektívna premlčacia lehota v zmysle uvedeného uplynula žalobcovi dňa 30.9.2011, teda pred podaním žaloby. Subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula žalobcovi ešte o rok skôr, a to dňa 30.9.2010, kedy žalobca v konaní tvrdil, že vie o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu od roku 1999, teda logicky o prípadnom bezdôvodnom obohatení žalovaného musel žalobca vedieť aj ku dňu 30.9.2008.
106. V ďalšom žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že jeho odvolací návrh nie je s poukazom na ustanovenie § 390 CSP prípustný, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz bolo odvolacím súdom zrušené a vec ním bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
107. V ďalšom žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 93 ods. 2 písm. a/ CSP s tým, že obdobné znenie obsahovalo aj ustanovenie § 35 ods. 2 písm. j/ O.s.p. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že podstatou účasti prokurátora v súdnom konaní a možnosť pristúpiť do sporového konania je zabezpečenie zákonnosti ako ochrany objektívneho práva. Vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor bol v celom priebehu konania pasívny a svoje tvrdenia uvedené v odvolaní nepredniesol v konaní pred súdom prvej inštancie toto následne konanie považuje žalovaný za konanie, ktoré presahuje rámec účelu a podstaty účasti prokurátora v sporovom konaní. Prokurátor bol podľa žalovaného v celom konaní pasívny a nepredniesol v konaní takmer žiadne tvrdenia, preto nevedno prečo sa prokurátor podaným odvolaním snaží zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané v prospech strany, ktorou je právnická osoba zriadená štátom.
108. Poukazujúc na ustanovenie § 19 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. c/, d/ zákona č. 153/2011 Z. z. o prokuratúre, keď uvedená pôsobnosť má byť navyše prokurátorom v súlade ustanovením § 3 ods. 2 tohto zákona vykonávaná vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že pasivita prokuratúry ako iného subjektu civilného sporového konania v časti konania pred súdom prvej inštancie a následne podanie odvolania v neprospech právnickej osoby zriadenej štátom, ktorá bola v konaní úspešná, nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako konanie vo verejnom záujme v rámci pôsobnosti prokuratúry.
109. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
110. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že obe odvolania tak žalobcu, ako aj prokurátora boli podané v stanovenej lehote na podanie odvolania s tým, že žalobcom bolo podané odvolanie ako strany, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté (§ 359, § 362 ods. 1), po zistení, že obe podané odvolania spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolaní a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom, tak ako to zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
obe odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a následne verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
111. S účinnosťou od 1.7.2016 prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok ) došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok - ďalej len „O.s.p.“). Odvolací súd prejednal v poradí prvé odvolanie voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, síce už za účinnosti CSP ale z dôvodu, že odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom mal odvolací súd za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov (O.s.p.) a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy (CSP). Zároveň odvolací súd v poradí prvom meritórnom rozhodnutí o odvolaní poukázal na princíp legitímneho očakávania a právnej istoty, a preto toto v poradí prvé odvolanie posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom ku skutočnosti, že po zrušení veci súd prvej inštancie pokračoval v konaní aplikujúc novú procesnú normu (CSP) s tým, že zároveň strany sporu boli poučené o možnosti podať odvolanie podľa aktuálnej procesnej normy, t.j. aj účinok podaných odvolaní žalobcu a okresného prokurátora nastal podľa Civilného sporového poriadku na rozdiel od predchádzajúceho odvolania žalobcu, kedy účinky trvali ešte podľa Občianske súdneho poriadku, prejednal odvolací súd tieto v poradí druhé odvolania voči meritórnemu rozhodnutiu podľa Civilného sporového poriadku.
112. Ešte pred vecným posúdením odvolaní sa musel odvolací súd vysporiadať s procesným návrhom žalobcu, ktorý v podanom odvolaní okrem iného uviedol, že „upresňujeme v žalobnom návrhu pôvodný výpočet a výšku úroku z omeškania“ (konkrétne bod 21 odvolania), ako aj s tým, že v rámci svojho odvolacieho návrhu žalobca navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok v znení, že „žalovaný je povinný v prospech žalobcu uhradiť spôsobenú vecnú škodu na lesnom majetku vo výške... a ušlý zisk... , ktorý určí znalec, uhradiť škodu za obmedzenie vlastníckych práv vo výške 95.825,- eur k tomu úroky z omeškania odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. 12C/162/2008 v konaní o vydaní veci, t.j. do 11.1.2011 so spätnou desaťročnou splatnosťou v sume 9.738,- eur, uhradiť súdne trovy za podaný návrh a odvolanie 2x 1.695,- eur, trovy právneho zastúpenia podľa priloženého vyčíslenia, a to všetko do 5 dní od právoplatnosti rozsudku“.
113. Rovnako žalobca v rámci svojho odvolacieho návrhu ako bod 2 tohto odvolacieho návrhu žiadal odvolací súd v prípade, ak žalovaný dobrovoľne nesplní túto vyššie uloženú povinnosť, aby súd uložil povinnosť uhradiť žalovanému úroky z omeškania z neuhradenej sumy... istiny... a neuhradenia ušlého zisku... , ktoré určí znalec a úroky z omeškania zo sumy 95.825,- eur vo výške 8 % ročne, trovy za podaný návrh a odvolanie 2x 1.695,- eur, trovy zastúpenia podľa priloženého vyčíslenia.
114. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že podľa obsahu tento procesný návrh žalobcu, podaný v rámci ním podaného odvolania odvolací súd posúdil ako návrh na pripustenie zmeny žaloby podaného v rámci odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 371 CSP, v zmysle ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Odvolací súd vzhľadom k tomu nevyzýval žalobcu na to, aby toto svoje neurčité a čiastočne zmätočné podanie opravil, resp. upresnil z dôvodu neprípustnosti dispozície so žalobou v rámci odvolacieho konania, ktorá je daná tým, že vec sa nachádza v opravnom konaní cieľom a úlohou, ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, teda sa jedná o skúmanie správnosti konania o tomto predmete, ktorý bol vymedzený v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku. Nie je preto namieste pripustiť, aby v rámci odvolacieho konania došlo k zmene žaloby čím by sa stal irelevantným celý doterajší procesný postup. S prihliadnutím na výslovne znenie uvedeného ustanovenia § 371 CSP na základe týchto zhodnotení krajský súd nepripustil žalobcom požadovanú zmenu žaloby uvedenú v podanom odvolaní a ani nevyzýval žalobcu na jej upresnenie, resp. na odstránenie vád zjavnej neurčitosti navrhovanej zmeny žaloby.
115. Súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby ohľadom prvého uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 566.337,- eur titulom vecnej škody na lesnom majetku nachádzajúcom sa na pozemkoch ležiacich v katastrálnom území X. O. CKN č. XXXX, XXXX, XXXX, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku ťažby drevnej hmoty žalovaným, a to najmenej od roku 2005 až do septembra 2008, kedy sa stalo vykonateľným uznesenie o nariadení predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C/196/2011 založil jednak na tom, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal oprávnenosť nároku, keď žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, bez ktorej nemožno preukázať ani príčinnú súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vzniknutou škodou a jednak titulom premlčania tohto nároku.
116. Prokurátor vo svojom odvolaní dôvod, pre ktorý napáda záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní oprávnenosti tohto nároku v podanom odvolaní nijako nešpecifikoval s tým, že namietal výlučne nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a následne nesprávne právne posúdenie aj to len pri určení začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby o zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania. Žalobca namietal v podanom odvolaní nielen záver súdu prvej inštancie a premlčanie tohto nároku, ale aj záver o tom, že nepreukázal oprávnenosť svojho nároku. Obaja odvolatelia (žalobca aj prokurátor) zhodne uviedli ako odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, pričom prokurátor namietal aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
117. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal teda rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu a prokurátora (§ 380 ods. 1 CSP). Tie spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím boli ako už uviedol odvolací súd vyššie uplatnené dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP (žalobca len § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP).
118. Nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisí s vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu, čo spadá pod úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť či navrhované dôkazy sú spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany pri znášaní dôkazného bremena, prípadne, či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazu je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena.
119. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazu nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až 194 CSP.
120. Právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
121. Odvolací súd po prejednaní veci vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie zistil, že odvolacie námietky odvolateľov nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacia námietka prokurátora spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) neobstojí, keď ani prokurátor v podanom odvolaní bližšie túto odvolaciu námietku nekonkretizoval, t.j. neuviedol v čom malo toto nesprávne právne posúdenie veci spočívať, t.j. akú správnu právnu normu na rozdiel od použitej mal súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikovať.
122. Žalobca v podanom odvolaní na rozdiel od prokurátora namietal aj záver súdu o nepreukázaní oprávnenosti nároku, keď podľa neho nie je potrebné aby poškodený poznal rozsah a výšku škody presne, ale rozhodujúce je nadobudnúť vedomosť danú rozsahom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu v tejto veci. Oproti tomu ale žalobca poukazuje na ustanovenie § 216 CSP spočívajúce vo viazanosti súdu žalobným návrhom, ako aj na komentár k Občianskemu zákonníku, podľa ktorého ak by žalobca podal žalobu bez toho, aby bol návrh na náhradu škody v žalobe vyčíslený alebo aspoň objektívne určiteľný, súd by žalobu zamietol ako predčasne podanú.
123. Skutočnosti, že žalobca nevie výšku údajnej škody doposiaľ kvantifikovať nasvedčuje aj ním ,,upresnený“ žalobný návrh, resp. okolnosť, že v navrhovanom odvolacom návrhu je uvedené, že žiada, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi spôsobnú vecnú škodu na lesnom majetku vo výške, ktorá nie je špecifikovaná a rovnako ušlý zisk, ktorý nie je nijako špecifikovaný, ktorý má určiť znalec. Už len z takto navrhovaného znenia petitu odvolacieho návrhu je zrejmé, že žalobca doposiaľ nevie ani len v približnej výške kvantifikovať spôsobenú škodu žalovaným a naviac oproti doposiaľ požadovanému návrhu požaduje aj bližšie neurčený (nie je zrejmý mechanizmus výpočtu a za aké obdobie) aj ušlý zisk, ktorých výšku má určiť znalec. V tejto súvislosti odvolací poukazuje na to, že zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 1.8.2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V prvom rade s pôvodným režimom O.s.p. došlo v súvislosti s novou legislatívou k modernizácií procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zvýrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný na pojednávaní, na ktorom vyhlásil napadaný rozsudok či má návrhy na doplnenie dokazovania s tým, že žalobca ani prokurátor ako ďalší odvolateľ nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie, pričom tu platí zákonná koncentrácia konania predstavujúca objektívnu časovú hranicu na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku vrátane návrhu na doplnenie dokazovania, a tou je vyhlásenie uznesenia súdom prvej inštancie, ktorým končí dokazovanie. Systém neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie nielen za účinnosti CSP, ale už za účinnosti O.s.p., a to zákonom č. 501/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2002 v sporových veciach predpokladá, že skutková stránka veci sa objasní na súde prvej inštancie. Strana sporu musí predložiť alebo označiť všetky dôkazy, ktorým preukazuje svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súd v odvolacom konaní nemôže na dôkazy predložené neskôr prihliadať, len celkom výnimočne ich možno použiť za podmienok uvedených v § 366 CSP (pred tým § 205a O.s.p.), pričom žalobca nijako nezdôvodnil prečo takýto návrh nepodal, resp. nemohol podať pred súdom prvej inštancie, keď naviac nič mu nebránilo pred prvoinštančným súdom predložiť súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP), ktorý za splnenia podmienok uvedených v § 209 ods. 2 CSP má rovnakú dôkaznú váhu ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
124. Žalobca ako aj prokurátor v podaných odvolaniach nijako nepreukázali porušenie právnej povinnosti žalovaným, pričom aj v prípade, ak by podielnici žalobcu boli už v čase, za ktorý žalobca žiada o náhradu škody, t.j. z rokov 2005 až 2008 vlastníci týchto lesných porastov a žalovaný nemal súhlas k výrubu stromov, resp. k odstráneniu kalamitného dreva, pričom týmto zásahom mala vzniknúť podielnikom žalobcu škoda je potrebné uviesť, že zákon č. 326/2005 Z. z. nevyžaduje k ťažbe súhlas vlastníka, resp. spoluvlastníka ale výslovne uvádza, že k ťažbe je potrebný písomný súhlas odborného lesného hospodára (§ 23 ods. 1), keď ťažba sa vykonáva na základe a v súlade s lesným hospodárskym plánom, čo aj bolo realizované.
125. Ďalej žalobca uvádzal ako ďalšiu príčinu škody nezákonný výrub obyvateľov miestnej rómskej osady, ktorou škoda mala vzniknúť po vykonateľnosti predbežného opatrenia, t.j. po 30.9.2008 až do 19.9.2011, kedy došlo k odovzdaniu sporných nehnuteľností žalovaným žalobcovi, tak rovnako v tomto smere odvolací súd poukazuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v porušení prevenčnej povinnosti žalovaným zamedziť vzniku škody. Samotná skutočnosť, že k výrubu stromov sekerou došlo vo výške cca 1 m, čo je podľa žalobcu typickým zásahom rómov z neďalekej osady, nijako neodôvodňuje záver, že za túto škodu zodpovedá žalovaný, a to aj v prípade, ak by vznikla vo vyššie uvedenej dobe, t.j. do odovzdania lesného porastu žalobcovi, ale za túto škodu zodpovedajú tieto bližšie neurčené fyzické osoby, ktoré sa mali dopustiť tohto nezákonného výrubu.
126. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca uvádzal ako príčinu vzniku škody akýkoľvek nezákonný výrub realizovaný či už priamo žalovaným, resp. v jeho umožnení z dôvodu zanedbania povinnosti žalovaného niet daná žalobcom tvrdená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou a ak bola táto ťažba naplánovaná v lesnom hospodárskom pláne v dielcoch nachádzajúcich sa na týchto parcelách za žalované obdobie aj prebehla, žalovaný bol oprávnený túto prípadnú ťažbu vykonať, nakoľko táto nebola podmienená súhlasom vlastníka (žalobcu), ak by mu už aj v tom čase svedčilo vlastnícke právo. Výrubom uskutočneným v súlade s lesným plánom teda nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaným ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Povinnosti žalovaného nevyplývajú z pokynov žiadosti žalobcu pre žalovaného, ale výkon činnosti žalovaného ako obhospodarovateľa je upravený zákonom 326/2005 Z. z.; ide o odbornú činnosť zameranú na pestovanie lesa a ochranu lesa, ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov (§ 2 písm. p/ a h/).
127. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci (prejednávanej veci lesnom poraste) je potrebné vychádzať z nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcej náklady na uvedenie vec do pôvodného stavu je treba zistiť a stanoviť objektívne nezávisle od okolnosti súvisiacich so škodovou udalosti. Poukazujúc na uvedené je preto argumentácia žalobcom spočívajúca v tom, že súd by ohliadkou zistil, že na parcelách XXXX, XXXX sa nachádza len pár stromov 30, možno 40 ročných, pričom vizuálnym porovnaním stavu lesa na bezprostredne susediacich parcelách by súd zistil v akom stave je les udržiavaný a pestovaný s tým, že na mieste po kalamite nie je tak hustý, pre stanovenie údajnej škody úplne nepodstatná, lebo aj keby sa tam nenachádzal, tak ako to žalobca uvádza 30 - 40 ročný porast nie je možné zistiť, že k tomuto výrubu došlo v žalovanom období v rokoch 2005 - 2008, resp. v období, keď už oprávnenými nakladať boli podielnici žalobcu a nie ešte v čase, keď toto oprávnenie prináležalo žalovanému, naviac, keď žalobca sám uvádza, že po roku 2011 vykonal na tomto poraste „čiastočne prieseky“. Už vôbec nie je možné stanoviť aj s odstupom času (veterná smršť v tatrách bola 19.11.2004), t.j. viac ako 15 rokov, ktorá časť nehnuteľnosti a v akom rozsahu bola zasiahnutá touto kalamitou, t.j., z ktorej časti žalovaný ťažil len tzv. kalamitné drevo, ktorého cena je podstatne (niekoľkonásobne) nižšia ako cena riadne vyťaženého dreva podľa lesného hospodárskeho plánu. Pokiaľ sa týka žiadosti, resp. návrhu žalobcu na vydanie evidencie jednotiek priestorového rozdelenia lesa, tak táto jednotka č. XXXX N. sa rozdelila na 7,5 ha pre žalovaného a 0,73 ha pre žalobcu, tak ako to vyplýva zo záznamu z odovzdania z čoho nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný hospodáril na parcelách XXXX, XXXX alebo XXXX, k. ú. X.Á. O.. Zhodne je tomu aj u JPRL XXXX, keď do užívania žalobcu prešla len nepatrná výmera a rovnako, že žalovaný na týchto parcelách nevykonával žiadnu činnosť poukazuje zápisnica spísaná na A. O. Ú. J. E. predložená samotným žalobcom, kde všetky strany zhodne potvrdili, že po vydaní predbežného opatrenia žalovaný skončil v tejto oblasti s akoukoľvek činnosťou. Naviac žalobca si sám v podanom odvolaní odporuje keď na jednej strane navrhuje dôkaz na preukázanie odpredaja kalamitného dreva žalovaným, a na druhej strane uvádza, že tento druh dreva nie je predmetom konania.
128. Rovnako ako pri predchádzajúcom nároku, tak aj pri nároku na náhradu škody vo výške 95.825,- eur, ktorá mala byť žalovaným spôsobená tým, že napriek výzve žalobcu z roku 1999 neuzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uplatneným podľa § 34 ods. 2 zákona o lesoch, možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v zmysle tohto ustanovenia si nemožno uplatniť nárok na náhradu škody spočívajúci v ušlom nájomnom, ktorý by žalovaný musel žalobcovi zaplatiť v prípade, ak by pristúpil na jeho návrh a uzavrel s ním nájomnú zmluvu. Odvolací súd rovnako ako pri prvom nároku aj pri nároku požadovanom z titulu náhrady škody za ušlé nájomné poukazuje na § 420 Občianskeho zákonníka. Predmetom konania nie je náhrada škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti upravená ustanovením § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ale náhrada škody uplatnená z dôvodu údajného porušenia právnej povinnosti, preto je rovnako tento nárok potrebné posudzovať v zmysle ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomuto nároku odvolací súd akcentuje, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného.
129. Rovnako ako v predchádzajúcom nároku, žalobca jednak nepreukázal samotnú výšku tejto škody (95.825,- eur) ale tiež zo spisového materiálu nie je zrejmý ani mechanizmus, t.j. výpočet, na základe ktorého dospel žalobca k takto stanovenej výške škody.
130. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecný ekvivalent. Občiansky zákonník rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Povahou skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody, ale aj príjem ktorý poškodenému ušiel keď odstraňoval následky škody. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, ktorý by bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t.j. že u poškodeného nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod veci dalo očakávať.
131. Vzhľadom na uvedené má preto strata možnosti získať nájomné z prenájmu veci charakter ušlého zisku. Výšku ušlého zisku nemožno podľa odvolacieho súdu jednoducho stotožniť s výškou nezaplateného nájomného. Výška náhrady ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti sa odvíja od sumy, ktorú by v danom období poškodený za obvyklých okolností na danom mieste získal na nájomnom podľa bežných pomerov zodpovedajúcich platnej nájomnej zmluve, od ktorej je treba odpočítať sumu, ktorú by musel na dosiahnutie tohto zisku pri pravidelnom priebehu veci vynaložiť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12.12.2002 sp. zn. 25Cdo/330/2001).
132. Je preto na mieste čiastočná duplicita tohto nároku s nárokom, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 566.337,- eur, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty žalovaným s požadovaným nárokom na nájom tej istej časti lesa, ku ktorej malo dôjsť k ťažbe žalovaným, keď podľa odvolacieho súdu nie je možné na jednej strane požadovať nájom, v tom prípade žalovaný ako oprávnená osoba by mohol les ťažiť a platil by žalobcovi nájomné a rovnako počas toho istého obdobia si uplatňovať náhradu škody za takto z predmetu nájmu vyťaženú drevnú hmotu za obdobie, počas ktorého mal trvať nájomný vzťah.
133. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa premlčania odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého škodu spôsobenú žalovaným na parcelách XXXX, XXXX a XXXX považuje žalobca za samostatný žalobný nárok na náhradu škody a premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode, keď s týmto názorom žalobcu nemožno súhlasiť, lebo by sa týkal iba náhrady škody pokiaľ by tvorila neoddeliteľný celok, kedy naozaj začína premlčacia doba bežať až vtedy, ak sa poškodený dozvie o celej škode. Príkladmo odvolací súd uvádza napríklad v prípade vytopenia môže dochádzať k vzniku škody aj počas obdobia niekoľkých dní, ale túto možno ustáliť až po tom, ako dôjde k odstráneniu poruchy. Prejednávaný prípad však pod uvedené podľa odvolacieho súdu nespadá, nakoľko ťažba, odpredaj, prípadne poškodzovanie lesného porastu zanedbaním prevenčnej povinnosti možno považovať za samostatné nároky na náhradu škody, nakoľko ide o oddeliteľné škodové udalosti. Napríklad pri ťažbe táto škoda vznikne hneď po spílení lesného porastu a následnému odpredaju a rovnako pokiaľ sa týka druhého nároku na ušlé nájomné, toto nemožno považovať za nedeliteľný celok, ale jednotlivé nároky z titulu ušlého nájomného za samostatné nároky, nakoľko bezpochyby ide o oddeliteľné škodové udalosti, a to aj keď ide o opakovanie porušenia tej istej právnej povinnosti medzi tými istými subjektmi. Z hľadiska premlčania nemožno preto považovať nároky na náhradu škody vznikajúce a narastajúce pokračovaním porušenia tej istej právnej povinnosti za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol až po skončení porušovania právnej povinnosti, alebo po dovŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky.
134. Za podstatné k odvolacím námietkam žalobcu aj prokurátora odvolací súd s odvolávkou na vyššie uvedené ohľadom deliteľných škodových udalostí poukazuje na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď sa nejedná o škodu spôsobenú úmyselne ani o škodu na zdraví, preto tieto jednotlivé požadované (a nepreukázané - pozn. odvolacieho súdu) dielčie nároky na náhradu škody, by sa v prípade ak by aj vznikli premlčali v lehote 3 rokov, keď na beh tejto 3-ročnej objektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá vplyv subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola na súd podaná dňa 31.10.2011, došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty na náhradu škody u akéhokoľvek nároku, ktorý vznikol pred 31.10.2008, t.j. za obdobie kedy ešte nebolo účinné a vykonateľné predbežné opatrenie vo veci 11C/187/2008, kedy bol zakázaný žalovanému vstup na lesné pozemky zapísané na LV č. XXX, k.ú. Z. a LV č. XXX, k.ú. X. O.. Bez ohľadu na skutočnosť kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2009, vykonateľným sa stalo dňom doručenia žalovanému, t.j. žalovaný už dňom doručenia nemohol vstupovať a vykonávať akúkoľvek činnosť na týchto parcelách v čase, keď tento
nárok nebol premlčaný, a naopak, pred vykonateľnosťou tohto predbežného opatrenia bol už nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný, nakoľko uplynula objektívna premlčacia lehota.
135. Súd prvej inštancie správne rozhodol. Správne jej výrok o trovách konania. Preto odvolací súd spôsobom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
136. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 251 a § 255 ods. 1 CSP.
137. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému súd priznal vo vzťahu k žalobcovi plný nárok na ich náhradu.
138. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi v odvolacom konaní úspešným žalovaným a ďalším rovnako neúspešným odvolateľom - Okresnou prokuratúrou Poprad dovolací súd nerozhodoval vzhľadom k ust. § 261 CSP podľa ktorého povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.
139. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).