Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-14-2018.pdf
PDF · 144.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov: matka
- N.. T.. W. T., nar. 21.XX.XXXX, trvalo bytom W. č. XXX/X, X., zastúpená advokátkou: JUDr. Vladimíra Hrebíková, so sídlom Duklianskych hrdinov č. 6, Malacky a otec - W. P. U., nar. XX.XX.XXXX, občan U. štátov amerických, trvalo bytom T. Dr. č. XXXX, F. V., B. F. XXXXX-XXXX, U. štáty americké, právne zastúpený: W. & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 861 308, so sídlom Rajská č. 15/A, Bratislava, na návrh matky a na návrh otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. H. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počnúc dňom 05.02.2018 sumou 300 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2018 do 13.12.2019 v celkovej výške 4785,72 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v dvoch splátkach, pričom prvá splátka vo výške 2392,86 eur je splatná do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a druhá splátka vo výške 2392,86 eur je splatná do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd návrhy otca z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého H. sa návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2018 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Návrh odôvodnila o.i. tým, že maloletý H. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Doposiaľ nebolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností jeho rodičov, keď prvé konanie iniciované matkou vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/297/2009 bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu matky po tom, čo s otcom uzavreli neformálnu dohodu, že maloletý zostane v jej starostlivosti a otec bude na jeho výživu prispievať sumou 450 až 500 D. mesačne. Rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti v štáte B. F. od mája do septembra XXXX, kedy matka už ako gravidná vrátila na územie U. republiky, kde ju otec maloletého až do narodenia dieťaťa každé dva mesiace navštevoval. Následne však na území D. nadviazal vzťah s inou ženou z ktorého vzťahu sa mu narodilo ďalšie dieťa T. U.. Spočiatku na maloletého platil výživné 300 D., v období, keď matka študovala v USA XXX D.. Matka sa s maloletým po ukončení vysokej školy dňa XX.XX.XXXX definitívne vrátila na územie SR. Otec jej pravidelne posielal na výživu dieťaťa sumu
450 D. a to až do apríla 2015, kedy jej telefonicky oznámil, že jej bude posielať už len XXX D. nakoľko pre diagnózu psoriáza nemôže toľko pracovať. Matka s takýmto návrhom otca vzhľadom na podstatne vyššie odôvodnené potreby maloletého nesúhlasila. Od mesiaca január 2017 až do podania návrhu jej prispieval na výživu syna sumou 220 D., t.j. cca 180 eur. S maloletým sa od r. 2010 osobne nestretol, do roku 2015 komunikovali iba cez aplikáciu Skype, pričom otec posielal maloletému darčeky na narodeniny či Vianoce, s čím však asi dva roky pred podaním návrhu prestal.
2. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2018 podanom jeho splnomocneným právnym zástupcom o.i. zaprel svoje biologické otcovstvo k maloletému, pričom v prípade vyhovenia jeho návrhu navrhol konanie začaté na návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností žiadal zastaviť. Svoje otcovstvo poprel s odôvodnením, že nikdy oficiálne pred žiadnym orgánom verejnej moci na území U. republiky a ani na území D. otcovstvo k maloletému neuznal a navrhol súdu skúmať podpis na súhlasnom vyhlásení rodičov, na základe ktorého malo byť určené jeho otcovstvo k maloletému. Tvrdil, že finančné plnenia, ktoré zasielal matke nemali v žiadnom prípade charakter vyživovacej povinnosti. Pre prípad, že by v konaní o zapretie otcovstva bolo preukázané, že je otcom maloletého nesúhlasil so zverením maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky a ani s tým, že by mala spravovať jeho majetok a to s poukazom, že mu matka bráni a v minulosti bránila v kontakte so synom a tiež z dôvodu obáv o zdravý psychický vývoj maloletého s poukazom na matkou zdieľané depresívne a samovražedné fotografie zdieľané matkou na sociálnej sieti, čo môže vypovedať o psychickom rozpoložení matky. K vyjadreniu pripojil svoje čestné vyhlásenie o jeho majetkových pomerov. Poukázal však pritom na majetkové pomery matky. Sám uviedol, že má zdravotné problémy, pre ktoré nie je schopný pracovať, pričom žije len z úspor, vlastní rodinný dom, v ktorom býva a 2 motorové vozidlá. Namietal matkou vyčíslené náklady spojené s výživou maloletého, keď poukázal na údaje P. úradu U. republiky, podľa ktorých za r. 2016 priemerné mesačné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje na jedného člena domácnosti predstavujú vrátane nákladov na hotely, kaviarne a reštaurácie sumu 86,17 eur a 17,21 na obuv a oblečenie, pričom matka obdobné náklady vyčíslila v prípade maloletého na sumu 271 eur mesačne, čo svedčí o to, že v návrhu uviedla nereálne náklady, ktoré umelo navýšila za účelom dosiahnutia vyššieho výživného. Primárne teda žiadal o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude sám maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok bez návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti matke. Alternatívne (za predpokladu nevyhovenia jeho návrhu) súhlasil, aby mu bolo určené výživné maximálne vo výške XXX D. mesačne.
3. Vo svojom neskoršom podaní zo dňa 10.10.2019 modifikoval otec svoj návrh tak, že primárne zotrval na svojom návrhu na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti s výučným zastupovaním a správou majetku maloletého s tým, že matke navrhol určiť rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému na 220 eur mesačne a alternatívne v prípade nevyhovenia jeho návrhu navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka by sa starala o maloletého v čase od 01.01. do 30.06. a od 01.08. do 31.12 každého kalendárneho roka a otec od 01.07. do 31.07. s tým, že počas periódy starostlivosti matky by jej prispieval na výživu sumou 220 USD mesačne a počas jeho periódy starostlivosti by mu matka prispievala na výživu syna sumou 220 eur mesačne. Počas periódy starostlivosti matky súčasne navrhol, aby mu súd určil právo styku s maloletým cez prostriedky diaľkovej komunikácie najmä ale nie výlučne telefonicky alebo cez sociálne siete a to 1 hodinu každý kalendárny deň v mesiaci v čase od 15.00 hod do 21.00 hod.
4. Maloletý H. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov - matky štátnej občianky U. republiky a otca občana U. štátov amerických. G. sa zoznámili v D., kde matka v tom čase študovala, odkiaľ sa však ešte počas tehotenstva vrátila na U.. T. sa už narodil v U. republike, ktorá je aj od narodenia dieťaťa miestom jeho obvyklého pobytu.
5. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
6. Podľa článku 1 ods. 3 písm. e/ Nariadenia Brusel IIa, sa toto nariadenie nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
7. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011, (ďalej len "Nariadenie o výživnom"), sa toto nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
8. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Podľa článku 15 Nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.11.2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
10. Podľa článku 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
11. Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť je daná aj podľa § 39 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
12. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
13. S poukazom na vyššie citované je vzhľadom na miesto obvyklého pobytu maloletého na území Slovenskej republiky daná právomoc slovenského súdu tak vo veci rodičovských práv k dieťaťu, ako aj vo veci vyživovacej povinnosti, pričom ako rozhodné právo sa použije právo Slovenskej republiky.
14. V prejednávanej veci sa súd vysporiadal aj s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava V o zapretie otcovstva k maloletému H. U. po tom, čo tunajší súd uznesením č. k. 22P/14/2018-109 zo dňa 17.09.2018 vylúčil časť podania - vyjadrenia otca týkajúcu sa zapretia otcovstva na samostatné konanie. Uznesenie o prerušení konania vedeného na návrh matky pod sp. zn. 22P/14/2018 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva, ktoré za na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 49Pc/13/2018 zrušil Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 11CoP/528/2018-176 zo dňa 27.03.2019 s odôvodnením, že výsledok konania o zapretie otcovstva k maloletému bude mať rozhodujúci význam pre ďalšie trvanie rodičovských práv a povinností otca k maloletému, ktorá skutočnosť však nie je dôvodovom na prerušenie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, keď pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Z predloženého rodného listu maloletého považoval odvolací súd za zrejmé, že otcom maloletého je W. P. U., ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade a to pred narodením maloletého v dobe, keď už bol počatý. Odvolací súd zdôraznil, že rodný list je verejnou listinou, ktorá v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo. V prejednávanej veci nebráni súdu prvej inštancie žiadna prekážka v tom, aby pokračoval v konaní o návrhu matky a vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, keď ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, s potrebou konať hospodárne a rýchlo, no predovšetkým v súlade so záujmom maloletého, ktorý má právo na to, aby si obidvaja rodičia plnili svoje rodičovské práv a povinnosti k nemu a poskytli mu čo najlepšie možnosti na jeho všestranný rozvoj.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie rodným listom maloletého, výsluchom matky, miestoprísažným vyhlásením otca, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch a majetkových pomeroch matky, ako aj ostatným
na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, vrátane spisu tunajšieho súdu 49Pc/13/2018 o zapretie otcovstva.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otcovstvo maloletého vyplýva z predloženého rodného listu dieťaťa, ktorý predstavuje verejnú listinu a v súlade s ust. § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo, keď návrh otca na zapretie otcovstva k maloletému, ktorý bol prejednávaný na tunajšom súde v konaní sp zn. 49Pc/13/2018 bol zamietnutý; rozhodnutie ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nenadobudlo právoplatnosť.
17. Rodičia maloletého po narodení dieťaťa už na území Slovenskej republiky nežili v spoločnej domácnosti. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý bol s otcom v osobnom kontakte naposledy v decembri 2010, kedy sa po narodení dieťaťa matka vrátila do D. kvôli dokončeniu školy. Po jej návrate na Slovensko v januári 2011 sa otec so synom až do Veľkej noci 2014 kontaktovali cez Skype najskôr počas 1. roka denne medzi 16,00 hod. a 17,00 hod., neskôr sa kontakty redukovali na každý druhý deň a následne na raz týždenne či mesačne, keď v závere mal H. z týchto kontaktov stres, keďže nikdy nevedel kedy otec zavolá, avšak k dispozícii boli každý deň od 16,00 hod. Posledný kontakt cez Skype bol cez Veľkú noc 2014, kedy sa otec dozvedel, že sa ide matka vydávať, v ktorom čase jej aj svojvoľne začal posielať namiesto dovtedajších 450 - 500 USD sumu 220 USD s tým, že má psoriázu. V októbri 2015 po tom, čo matka uzavrela manželstva ju otec maloletého kontaktoval telefonicky s tým, že už má muža a nech sa stará on. Až do Vianoc 2015 synovi posielal k Vianociam dary a robili si americké Vianoce. Od Veľkej noci 2014 so synom nebol v kontakte už ani telefonicky. Pozdravoval ho výlučne cez matku, pričom na 12. narodeniny, ktoré oslavoval v r. 2019 mu už ani negratuloval. K otcovstvu k synovi sa vždy priznával. Fungovali ako partneri a dokonca plánovali v novembri 2006 sobáš na Slovensku, od čoho však zišlo, keďže po niekoľkých návštevách sa rozhodol, že sem nechce chodiť, pretože to tu nemá rád. Na Slovensku bol ešte aj pri synovom pôrode, po ktorom sa vrátil do USA a čakal, že po pôrode aj so synom pôjde matka za ním, čo však vzhľadom na synov útly vek nebolo pre matku možné. Dohodli sa ale že bude matke prispievať. V decembri 2007 volal matke maloletého s tým, že si našiel priateľku, ale ďalej bude platiť na syna. V r. 2008 ju kontaktoval s tým, že keďže nemá skončenú školu v USA a je na materskej, chce aby bol syn v jeho starostlivosti v USA. Vtedy aj matka podávala návrh na predbežné opatrenie, keďže sa bála, že jej syna vezme do USA. V roku 2010 sa vrátila do USA dokončiť si školu. V tom čase mal už otec maloletého 3. dieťa (H. je jeho 2. dieťa v poradí) . Kým v tom čase študovala, syna si brával aj k sebe. V decembri 2010 odchádzala na Slovensko s tým, že H. bude vyrastať tu a otec zostáva v D. s jeho novou rodinou, pričom jej bude na syna prispievať. Platby však prichádzali nepravidelne, nie v 10. deň, ako boli dohodnutý, na čo som ho vždy urgovala. Medzičasom aj so synom boli viackrát v USA o čom aj otca informovala, ale nikdy ju nekontaktoval kvôli tomu, aby sa tam stretli. Na U. chodil H. pôvodne do americkej škôlky, kde ostali štipendium, pretože inak by si to matka nemohla dovoliť. Neskôr keď sa zamestnala v S. na L., navštevoval túto školu za zvýhodnených podmienok za XXX eur mesačne. L., čo zmenila zamestnávateľa a nemohla si dovoliť plné školné XXXX eur mesačne, chodí H. do štátnej Z. školy v W. P. a to na odporúčanie matkinej sestry, ktorá tam býva. Ráno ho zvyčajne vozí manžel, ktorý to má cestou, popoludní chodí sám, prípadne poňho príde sama matka. O svojom otcovi nechce zvyčajne rozprávať. Priznal sa, že už si ho ani nepamätá, keď však stále má rád jeho hlas, na ktorý bol zvyknutý cez telefón. Keď sa s otcom maloletého zoznámili mal stavebnú firmu. Staval domy z dreva, pričom fungoval tak, že kúpil pozemok, na ktorom postavil dom a následne ho predal. Fotky nových luxusných áut posielal matke nielen cez sociálne siete, ale aj priamo na mail, aby ukázala synovi čo má nové a nalákala ho k telefónu. Už keď sa zoznámili mal otec maloletého veľmi slušný vozový park
- V., T. a viac ďalších vozidiel. T. maloletého bola študentka a otec vdovec s 5-ročnou dcérou S., ktorá mala v máji XXXX XX rokov a aktuálne nie sú v žiadnom kontakte. Aj kvôli dcérinej škole býval otec maloletého vo veľmi dobrej lukratívnej štvrti, pričom materiálne pomery otca videla počas jej návštevy v D. aj sestra matky s jej vtedajším priateľom. V čase keď sa kontaktovali mal otec maloletého problém s lupinami, keď si nechával nastreľovať vlasy a celkovo na seba mimoriadne dbal a iba za epiláciu bol ochotný dať XXX D., pričom tiež pravidelne chodil na večere do reštaurácií, ktoré sú v USA veľmi finančne náročné. Za svoje slušné majetkové pomery vďačí matka maloletého svojmu otcovi, ktorý mal sám stavebnú firmu v produktívnom veku. Bývajú v dome, ktorý postavil jej otec na vlastnom pozemku. Maloletý H. aktuálne nemá platný pas D., na predĺženie ktorého potrebuje matka podpis otca. Pravidelne mu ho dával, naposledy v roku 2007, keď pas platil do roku 2012. Okrem nákladov na výživu maloletého, ktoré vyčíslila v návrhu dodala, že kvôli imunite berie sezónne v mesiacoch marec, apríl a september lieky na jej posilnenie, za ktoré vydá matka v týchto mesiacoch do 30 eur. Tiež platí klubový poplatok
za L. aktuálne XX eur, keď do apríla 2019 bol 60 eur. Taktiež chodí na ortodonciu, keď mal zvýšené náklady v súvislosti s aplikáciou strojčeka, ktorý sa mu pravidelne odlepuje; každé prilepenie stojí 20 eur raz mesačne. Jej manžel má firmu, ktorá zabezpečuje zvoz detí do súkromných medzinárodných škôl, pričom jeho príjem je cca XXXX eur mes. Sama má aktuálne dohodnutý príjem cca XXX eur.
18. Otec vo svojom miestoprísažnom vyhlásení zo dňa 29.08.2018 vo vzťahu k jeho majetku, príjmom, výdavkom, finančnej situácii a rodine uviedol, že matka mu odopiera styk s maloletým. Od februára 2007 je nezamestnaný. Je tesár a v minulosti túto prácu vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba. Od februára 2017 však túto prácu nemôže vykonávať, z ktorého dôvodu nedostával žiadnu odmenu za prácu. Za r. 2017 dosiahol príjem vo výške XX.XXX D. a to z predaja nehnuteľnosti. Nedostáva žiadne dávky sociálnej pomoci. Býva so snúbenicou a štyrmi deťmi, pričom dve majú so snúbenicou a dve pochádzajú z predchádzajúcich vzťahov. Čo sa týka hnuteľného majetku, vlastní dodávku S. WH P., rok výroby XXXX a U. S. WH U., rok výroby XXXX, ktorých registráciu preukázal v evidencií povolení prevádzky motorových vozidiel na jeho meno predložením príslušného orgánu v D.. Dom, v ktorom býva, je v jeho vlastníctve, pričom jeho hodnota je cca 250.000 D.. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na X.XXX D. a ti X.XXX D. daň z nehnuteľnosti, XXX USD poistenie nehnuteľnosti, XXX eur služby spojené s užívaním nehnuteľností, XXX D. odvoz smetí, XXX D. opravy spojené s prevádzkou domácnosti v dome, X.XXX D. strava, XXX D. kreditná karta, XXX D. náklady spojené s prevádzkou automobilov, XXX D. životné poistenie, XXX D. Z. poistenie, XXX D. šatstvo z toho XXX D. na jeho osobu a zostatok na ostatných členov domácnosti, XXX D. na pranie a čistenie šatstva, XXX D. na starostlivosť o deti, XXX D. zábava, XXX D. rôzne osobné výdavky. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou a dva roky technickej vysokej školy. L. tesára vykonával XX rokov, teraz nemôže pracovať pre chorobu. Má zdravotné problémy spojené so psoriázou, ale jeho ochorenie plne kryje jeho poistenie. Na maloletého H. prispieva od jeho narodenia. Až do februára XXXX mu prispieval sumou XXXUSD mesačne. O., že od februára XXXX až do podania vyhlásenia prispieval sumou XXX D.. C. peňazí prispieval aj darčekmi k narodeninám a Vianociam vo výške približne USD. Súčasne vyslovil súhlas, aby súd rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti a doručoval všetky dokumenty na adresu jeho právneho zástupcu.
19. Z ďalších listinných dôkazov pripojených otcom mal súd za preukázané, že podľa lekárskej správy zo dňa 21.09.2018 má v anamnéze miernu až závažnú L.. Dňa 10.01.2017 podstúpil operáciu ramena, v dôsledku ktorej môže využívať prvú ruku len na 40 %. V septembri a októbri 2017 bol vyšetrovaný kvôli zrýchlenému pulzu, bolesti na hrudníku a v ľavej ruke, pričom rodinná anamnéza poukazuje na kardiovaskulárne ochorenie zo strany otca. Boli mu predpísané lieky. Nedokáže pracovať kvôli viacerým ochoreniam. Lekár mu odporúčal nepracovať a priznanie trvalej invalidity. Rozhodnutie o invalidite súdu predložené nebolo. Na poslednom pojednávaní vo veci prostredníctvom právneho zástupcu predložil prvú stranu údajného potvrdenia onkologického centra zo dňa 27.11.2019 avšak bez podpisu a pečiatky potvrdzujúcej autenticitu predmetnej správy v ktorej sa uvádza, že fyzickým vyšetrením neboli odhalené patologické nálezy okrem kachexie. Pri CT scane bolo zistené, že pacient W. P. U. má výrazne zväčšenú prostatu so zväčšením veľkosti pravých trieslových lymfatických uzlín. V U.alším vyšetrením bolo potvrdené niekoľko fokálnych lézií roztrúsených po chrbtici, panve, bilaterálnych femorálnych driekoch, lopatkách, kľúčnej kosti, rebrách a hrudnej kosti, ďalej v chrbtici a panve a tiež dve aktívne lymfatické uzliny v pravom dolnom kvadrante a bočnou panvou. Vzhľadom na závažnosť stavu pacienta sa odporúča začať s nasledujúcou liečbou: vrátane hormonálnej terapie, chemoterapie, ožarovania a liečby zameranej na kosti.
20. V priebehu konania ďalej predložil v úradnom preklade Listinu o zrušení spoločnosti X.C zo dňa 25.09.2019, spoločenská zmluva ktorej bola úradu predložená dňa 28.03.2011. Podľa daňového priznania za r. 2018 vykázal ročný príjem XX.XXX USD.
21. Tri z deti, ktoré podľa vyhlásenia ich matky prevažný čas zdieľajú spoločnú domácnosť s otcom sú maloleté a to T. U., nar. XX.XX.XXXX, G. U., nar. XX.XX.XXXX a B. U., nar. XX.XX.XXXX.
22. Maloletý Adam Scuderi žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej manželom L. T., s ktorým uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Spoločne užívajú rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve matky v Y..
23. Náklady spojené s výživou maloletého matka vyčíslila na sumu XXX eur mesačne na stravu, vrátane desiatej do školy, XX eur na obedy v škole a X eur na W. X. na mliečny automat v škole, na pohonné
hmoty na cestu do školy na sumu XXX eur mesačne, X eur na školské potreby , pomôcky a učebnice, XX eur na poplatok v škole do triedneho fondu a na Z. (cca XXX eur ročne), X eur na školské výlety a exkurzie (cca XX eur ročne), XX eur na HC L. (XXX eur á X mesiace), XX eur mesačne športové oblečenie, obuv a hokejová výstroj (cca XXX eur ročne), bežné oblečenie a obuv XX eur, hygienické potreby a drogéria XX eur, lieky proti alergii, vitamíny a homeopatiká XX eur, kredit na mobilný telefón XX eur, letné a zimné dovolenky XX eur (cca XXX eur ročne), alikvotná časť nákladov spojených s užívaním domu XX eur, poplatky spojené s hodinami anglického jazyka XX eur (XX eur á X hod), poplatky spojené s hodinami klavíra XX eur (XX eur á hod).
XX. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že matka v r. XXXX prekonala epizódu ľahkej depresie. B. neurológa vzhľadom na herniu disku, keď odmietla operačnú liečbu a podrobuje sa len medikamentóznej liečbe. Má indikovanú redukciu stresov a pohybovú aktivitu vrátane rehabilitácie. K XX.XX.XXXX dohodou ukončila pracovný pomer na U. spojenej škole S. N. U. na E. X v X.. Od septembra XXXX bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom jej počas podpornej doby X mesiacov bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške XX % z denného vymeriavacieho základu vo výške XX,XXXX eur, t.j. v sume XX,XX eur denne, pričom jej bolo za toto obdobie vyplatených priemerne XXX,XX eur mesačne. U. poisťovňa vychádzala zo súčtu vymeriavacích základov v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške XX.XXX,XX eur (z potvrdenia o príjme vyplýva, že matka v uvedenom období dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške X.XXX,XX eur). Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená dňom XX.XX.XXXX, kedy jej vznikol pracovný pomer v spoločnosti U. H. I. s.r.o, so sídlom v X., kde od XX/XXXX do XX/XXXX dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške XXX,XX eur netto. C. bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa XX.XX.XXXX Je podielovou spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností evidovaných ako orná pôda v katastrálnom území Y. o veľkosti spoluvlastníckych podielov X/XX k celku nadobudnutých titulom darovania a spoluvlastníčkou rodinného domu na G. ul. č. X v podiele X k celku spolu s jej rodičmi, ktorí sú spoluvlastníci druhej polovice, keď predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudla rovnako darovaním.
XX. Maloletý navštevuje U. školu sv. K. z H. na W. ul. č. XX v X., od šk. r. XXXX/XXXX 2. stupeň. H. súkromné hodiny anglického jazyka za XX eur na hodinu. V. hokej za HC L. na poste útočníka. O. absolvuje X x tréningy a X x zápas. , V tejto súvislosti decembri XXXX platila členský poplatok za X mesiace sumu XXX eur. Od r. XXXX je evidovaný v ambulancii klinickej imunológie pre polyvalentnú inhalačnú alergiu na peľ, trávnaté buriny a roztoče, pričom je nastavený na adekvátnu liečbu. Je tiež sledovaný v kardiologickej, nefrologickej a urologickej ambulancii a na ortopédii pre ploché nohy, navštevuje ortodonciu.
XX. Mailom zo dňa XX.XX.XXXX otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu matke navrhol výšku výživného XXX eur s účinnosťou odo dňa uzavretia dohody s tým, že otec nebude trvať na zverení maloletého do osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti a styk s maloletým by sa neupravoval, keď by mu však matka umožnila telefonickú komunikáciu s maloletým a stretávanie sa na území Slovenskej republiky. Matka reagovala tým, že by eventuálne súhlasila s výškou výživného 400 eur mesačne, avšak rozhodne trvá na zročnom výživnom odo dňa podania návrhu (súhlasila však s dlhšou lehotou splatnosti zročného výživného). Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne deklarovala, že pokiaľ sa bude maloletý chcieť s otcom stretávať alebo sa s ním telefonicky kontaktovať po toľkých rokoch nezáujmu z jeho strany, nemá s tým matka najmenší problém, keďže sama maloletému v komunikácii alebo v stretávaní sa s otcom nikdy nebránila.
27. Matka tvrdila, že otec platil na výživu maloletého sumou XXX D. do mesiaca október XXXX vrátane, pričom od novembra XXXX prestal výživné na syna platiť úplne, ktorú skutočnosť otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadnym spôsobom nespochybnil.
28. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla zveriť maloletého do výlučnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi navrhla určiť výživné vo výške 300 eur od podania návrhu.
29. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
30. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
31. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
32. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
33. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
34. Úprava styku autoritatívnym rozhodnutím styku slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodiča s dieťaťom, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletým dieťaťom sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s dieťaťom právo sa s ním stretávať, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s dieťaťom vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vzniká v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletého dieťaťa a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav dieťaťa, citové väzby a tiež skutočnosť, v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Neopodstatnené zamedzovanie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa majúcemu právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi.
35. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
36. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
37. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého
z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
39. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
40. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
41. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
42. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
43. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
44. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého H., ktorú od narodenia dieťaťa aj de facto výlučne sama zabezpečuje vzhľadom na bydlisko otca mimo krajinu obvyklého pobytu dieťaťa. Súd teda považoval za vhodné a účelné vyhovieť v tomto smere návrhu aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím dochádza súčasne k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. Námietky otca v smere vhodnosti výchovného prostredia u matky, ktoré zostali výlučne v rovine tvrdenia, súd vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko nebolo preukázané, že by duševný stav matky mal akýkoľvek vplyv na jej spôsobilosť zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa. Naopak o maloletého je od jeho narodenia u matky zjavne dobre postarané, v jej starostlivosti prosperuje a venuje sa športovým voľnočasovým aktivitám a rozvíjaniu svojich talentov. Ustálené prostredie u matky pre dieťa predstavuje bezpečné zázemie a zotrvanie v tomto prostredí napĺňa najlepší záujem maloletého predovšetkým s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, na ktoré kritéria je súd povinný pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práva a povinností prihliadať (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine). V danom prípade vzhľadom na rozhodné slovenské právo neprichádzala do úvahy iná zákonná forma starostlivosti o dieťa, keď striedavá starostlivosť je vylúčená jednak vzhľadom na miesto bydliska otca dieťaťa v inom štáte a jednak vzhľadom na zjavné odcudzenie medzi maloletým a jeho otcom v dôsledku dlhodobej absencie ich vzájomných kontaktov. Vzhľadom na prioritu úpravy základných rodičovských práv a povinností k maloletému, medzi ktoré patrí zverenie maloletého a rozsah vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nie je zverené, prihliadajúc predovšetkým na potrebu priebežného uspokojovania bežných existenčných materiálnych potrieb dieťaťa, sa súd v predmetnom konaní bližšie nezaoberal možnou úpravou styku otca s maloletým a ani dôvodmi reálneho prerušenia kontaktov, v ktorom smere si rodičia vzájomne protirečili - matka tvrdila, že k postupnému zániku kontaktov došlo z dôvodov nezáujmu zo strany otca, otec obviňoval z bránenia v kontaktoch matku. V každom prípade reálna absencia akýchkoľvek vzájomných kontaktov z hľadiska veku maloletého po zásadnú dobu pre možné budovanie jeho citového vzťahu k otcovi medzi účastníkmi nebola sporná a teda je vylúčený dôvod na potrebu autoritatívnej úpravy smerujúcej k zachovaniu ich vzájomných väzieb. Matka deklarovala ochotu a pripravenosť kedykoľvek umožniť dieťaťu kontakt s otcom a to či už osobný, alebo prostredníctvom diaľkových komunikačných prostriedkov a je na rodičoch a ich rodičovskej zodpovednosti voči maloletému, ktorý má právo na rozvoj svojich väzieb k rodičovi, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť a tiež na to, aby poznal svoje korene, aby opätovne pristúpili k
postupnému kontaktovaniu sa otca s maloletým. Až v prípade, že by matka napriek jej deklarovanej otvorenosti k obnoveniu kontaktov zo subjektívnych dôvodov tieto negovala, má otec právo obrátiť sa na súd so samostatným návrhom, v ktorom konaní by súd mohol riešiť vhodnú formu a rozsah kontaktov otca s maloletým, za ktorým účelom by však bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Zastupovanie maloletého a správu jeho majetku súd v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka zveril výlučne matke a to jednak z praktických dôvodov zabezpečovania bežných potrieb vyplývajúcich z každodenného života dieťaťa (návšteva školy, lekárska starostlivosť atp.) a tiež s poukazom na to, že vzhľadom na miesto súčasného bydliska otca a aktuálne absentujúce návštevy syna v mieste jeho obvyklého pobytu v Slovenskej republike, otec nezabezpečuje osobne výchovu dieťaťa, a teda svoje rodičovské povinnosti k maloletému reálne nevykonáva, resp. aktuálne vzhľadom na okolnosti v danom prípade vykonávať nemôže, súd vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia považoval za dôvodné fakticky čiastočne obmedziť rodičovské práva a povinnosti otca v uvedenom smere.
45. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, v tejto časti súd nebol viazaný návrhom. Vzhľadom na preukázanú aktuálnu socioekonomickú situáciu otca danú obmedzením v pracovnej činnosti v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu a to už bez ohľadu na ďalšie tvrdené, ale dostatočne nepreukázané zhoršenie v dôsledku onkologického ochorenia, súd dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého v ním deklarovanej sume 300 eur mesačne a to v súlade so zákonom odo dňa podania návrhu, keď súd nevidel dôvod na určenie výživného až do budúcna. Otcovi vznikla vyživovacia povinnosť už narodením maloletého, pričom je nesporné, že aj napriek ďalším vyživovacím povinnostiam bol schopný na jeho výživu prispievať do februára 2017 sumou 450 USD mesačne. Súd prihliadal na otcom preukázané obmedzenie v zárobkovej oblasti v súvislosti s operáciou ruky, avšak vychádzajúc z jeho ostatných osobných a majetkových pomerov nevidel dôvod na tak zásadné zníženie, k akému otec fakticky pristúpil tým, že na maloletého začal následne prispievať svojvoľne sumou 220 USD, ktorou sumou prispieval do októbra 2018. Otcom navrhovaná suma 300 eur zodpovedá vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s prihliadnutím na jeho 3 ďalšie vyživovacie povinnosti jeho schopnostiam a možnostiam, keď v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti nie je podstatný vykazovaný príjem, resp. otcom deklarovaná faktická absencia príjmov, ale príjmy, ktoré by bol schopný dosahovať, keby riadne využíval svoj plný pracovný potenciál, daný jeho vzdelaním a praxou. Vychádzajúc z otcom predloženého lekárskeho potvrdenia má zníženú hybnosť pravej ruky o 40 % a odporúčanú invaliditu. Jej priznanie však súdu nepreukázal, pričom súd musel zohľadňovať aj skutočnosť, že vzhľadom na predchádzajúce podnikanie otca prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktoré ukončil až v priebehu konania, nemusel tesárske práce, resp. práce vyplývajúce z predmetu jeho podnikania vykonávať výlučne sám, ale aj prostredníctvom zaangažovaných osôb. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe každý z rodičov je povinný počínať si vo svojich pracovných a iných aktivitách predovšetkým s prihliadnutím na svoju zodpovednosť za výživu všetkých detí, ktoré sú na neho odkázané, keď jeho vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho ďalšie výdavky. Povinnosťou rodiča je pritom vyživiť svoje deti a to aj na vlastný úkor. Určená suma teda podľa názoru súdu zodpovedá zisteným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a súčasne majetkovým pomerom, na ktoré súd taktiež musel prihliadať. Súd pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti maloletého zohľadňoval tiež nárok maloletého na rodinné prídavky vo výške 23,52 eur, ktoré sú určené na úhradu niektorých nákladov dieťaťa, ako aj podiel vyživovacej povinnosti matky, ktorá napriek osobnej starostlivosti o maloletého, ktorou kompenzuje časť zo svojej vyživovacej povinnosti, je povinná zabezpečovať aj zostávajúcu časť nákladov na výživu maloletého vo finančnom vyjadrení, pričom na strane matky súd rovnako vychádzal z jej zárobkových schopností a možností a nie z vykazovaného príjmu, resp. jeho absencie a taktiež majetkových pomerov. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že hoci manžel matky sa v zmysle § 30 ods. 2 Zákona o rodine podieľa na výchove dieťaťa jeho manželky a ako člena rodiny ho zaväzuje povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny (čl. 4 Základných zásad Zákona o rodine), v žiadnom prípade na neho neprechádza vyživovacia povinnosť voči maloletému Adamovi, ktorá zaťažuje výlučne jeho rodičov.
46. Pri zohľadnení potrieb dieťaťa súd vychádzal z bežných nákladov na výživu dieťaťa vo veku maloletého H., keď zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého ako oprávnenej osoby, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s chronicky zhoršeným zdravotným stavom (alergia), ale tiež príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Súd aj vzhľadom
na spotrebný charakter výživného považoval určenú výšku výživného za primeranú tak odôvodneným aktuálnym potrebám maloletého, ktoré vo finančnom vyjadrení súd považoval za opodstatnené v rozsahu priemerne cca 650 eur mesačne a to vychádzajúc z ich vyčíslenia matkou, ktoré súd vyhodnotil ako nadsadené iba v prípade položky za stravu a cestovné vzhľadom na matkou zvolenú vzdialenejšiu školu mimo mestskú časť obvyklého pobytu dieťaťa, pričom ostatné vyčíslené náklady zhruba zodpovedajú bežným odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku mal. H., zodpovedajúcim životnej úrovni jeho rodičov a jeho právu na rozvoj jeho talentov, vrátane intenzívnej výučby materinského jazyka jeho otca, avšak s poukazom na vyššie uvedené zodpovedajúcu tiež čiastočne zhoršeným zdravotným stavom obmedzeným schopnostiam a možnostiam otca za zohľadnenia jeho ďalších vyživovacích povinností.
XX. V súlade s ust. § 77 ods. X Z. o rodine súd otca zaviazal platiť na výživu maloletého odo dňa podania návrhu, t.j. od XX.XX.XXXX, od ktorého dátumu do rozhodnutia súdu, t.j. do XX.XX.XXXX vznikol otcovi na výživnom dlh vo výške X.XXX,XX eur (alikvotná čiastka za XX dní februára XXXX vo výške XXX,XX eur + XX mesiacov od marca XXXX do novembra XXXX á XXX eur - /uhradená alikvotná čiastka za XX dní mesiaca február XXXX zo sumy XXX eur vychádzajúc z kurzu D. v danom čase vo výške XXX,XX eur + XXX eur x X mesiacov marec až október XXXX/ = X.XXX,XX eur - X.XXX,XX eur = X.XXX,XX eur). P. dlh súd otcovi povolil zaplatiť v dlhšej než zákonnej lehote X dní v dvoch splátkach a to práve s poukazom na jeho preukázaný zhoršený zdravotný stav, avšak tak, aby bol celý dlh zaplatený najneskôr do XX mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď mal za to, že niet dôvodu, aby matka ešte po ďalšiu dlhšiu dobu fakticky úverovala otca, ktorý si mal byť už v minulosti vedomý potreby úhrady nevyhnutých pravidelných nákladov na výživu svojho dieťaťa, na ktorých sa mohol po celú dobu finančne pravidelne podieľať aj dobrovoľne bez rozhodnutia súdu.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 S., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
XX. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie E. súdu SR, sp. zn. N.. ÚS XXX/XXXX) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. U. teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.