Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-528-2018.pdf
PDF · 75.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/528/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - N.. T.. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX X., zastúpená JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky a otec - W. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Dr. XXXX, F. V., B. F. XXXXX-XXXX, Spojené štáty americké, štátny občan Spojených štátov amerických, zastúpený KUTAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu matky a návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.09.2018, č.k. 22P/14/2018-111, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 24.09.2018, č.k. 22P/14/2018-111 prerušil konanie o návrhoch matky a otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. U., nar. XX.XX.XXXX do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 49Pc/13/2018.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 164, § 165 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o potrebe prerušenia konania s prihliadnutím na prebiehajúce konanie o zapretie otcovstva k maloletému, ktorého sa domáhal otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zo dňa 03.09.2018, pričom daný návrh otca bol uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 17.09.2018, č.k. 22P/14/2018-109 vylúčený na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 49Pc/13/2018. Ustálil, že rozhodnutie vo veci zapretia otcovstva k maloletému bude mať zásadný vplyv na predmetné konanie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytkol, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že napadnutým uznesením bolo rozhodnuté o prerušení predmetného konania skôr, ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17.09.2018, č.k. 22P/14/2018-10 o vylúčení jeho návrhu na zapretie otcovstva na samostatné konanie, proti ktorému podal dňa 05.10.2018 sťažnosť. Vzhľadom na to, že samostatné konanie o zapretí otcovstva k maloletému v čase vydania napadnutého uznesenia neprebiehalo, nebol podľa jeho názoru daný ani dôvod na prerušenie predmetného konania. Uviedol, že jeho otcovstvo k maloletému nikdy nebolo určené zákonným spôsobom, a teda neexistoval dôvod na začatie konania o zapretie otcovstva k nemu. Mal za to, že vylúčenie danej veci na samostatné konanie spôsobí zbytočné náklady a prieťahy v konaní, čo je v rozpore so záujmom maloletého. Súd prvej inštancie má podľa jeho názoru právomoc posúdiť otázku otcovstva k maloletému v rámci predmetného konania.
4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
8. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktoré môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
9. Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva s dikcie § 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných súdnych rozhodnutí a hospodárnosť konania. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, resp. otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste. V takomto prípade by prerušením konania išlo o postup súdu v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v mimosporovom konaní vyplývajúcou z článku 5 ods. 2 CMP (v konečnom dôsledku ide o odmietnutie vykonať spravodlivosť účinne a rýchlo). Procesnoprávnym následkom prerušenia konania totiž je, že sa nevykonávajú procesné úkony a že sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt (§ 165 ods. 2 CSP).
10. Zohľadňujúc uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nebol daný zákonný dôvod na prerušenie konania. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava V sa pod sp.zn. 49Pc/13/2018 vedie konanie o zapretie otcovstva k maloletému, a to na základe návrhu otca, ktorý bol uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 17.09.2018, č.k. 22P/14/2018-109 vylúčený z predmetného konania na konanie samostatné. Proti danému uzneseniu o vylúčení veci podal otec sťažnosť, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 05.11.2018, č.k. 22P/14/2018-166 tak, že ju zamietol. Výsledok konania o zapretie otcovstva k maloletému bude mať rozhodujúci význam pre ďalšie trvanie rodičovských práv a povinností otca k maloletému. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodom na prerušenie predmetného konania podľa § 164 CSP, keď pre rozhodnutie v danej veci je s poukazom na ust. § 217 ods. 1 prvej vety rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Z predloženého rodného listu maloletého je zrejmé, že jeho otcom je W. P. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade, a to pred narodením maloletého, v dobe, keď už bol počatý. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rodný list je verejnou listinou, ktorá v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo. Nemožno teda súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o potrebe prerušenia konania vzhľadom na prebiehajúce konanie o zapretie otcovstva k maloletému. V danej prejednávanej veci nebráni súdu prvej inštancie žiadna prekážka v tom, aby pokračoval v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému a na základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci samej. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, s potrebou konať hospodárne a rýchlo, no predovšetkým v súlade so záujmom maloletého, ktorý má právo na to, aby si obidvaja rodičia plnili svoje rodičovské práva a povinnosti k nemu a poskytli mu čo najlepšie možnosti na jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, ktorými namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie a predčasné rozhodnutiu súdu o prerušení konania po vylúčení jeho návrhu na zapretie otcovstva na samostatné konanie, odvolací súd na dané námietky neprihliadal. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým vylúčil návrh otca na zapretie otcovstva nadobudlo právoplatnosť po rozhodnutí o sťažnosti otca vydanom dňa 05.11.2018 (uznesenie č.k. 22P/14/2018-166). Skutočnosť, že konanie o vylúčenom návrhu otca na zapretie otcovstva bolo zaregistrované na súde prvej inštancie pod č.k. 49Pc/13/2018 dňa 19.09.2018, nezakladá dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie o zapretie otcovstva je samostatným konaním, v ktorom sa vykonáva odlišné špecifické dokazovanie ako v predmetnom konaní. Nemožno preto súhlasiť ani s argumentom otca o hospodárnosti konania a potrebe rozhodnúť o návrhu matky a návrhu otca v jednom konaní. Odvolací súd konštatuje, že za daného skutkového stavu súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keďže dôvody na prerušenie konanie neexistovali.
11. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).