Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/109/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2019 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému C. E. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na a pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , takto

rozhodol:

Obžalovaný C. E., nar. XX.XX.XXXX v X. L., okres F. Z., trvale bytom P. P. XX, okres F. Z., v súčasnosti vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý, ž e

1. v dobe od 21:00 hod. dňa 9.2.2019 do 5:00 hod. dňa 10.2.2019 v priestoroch spálne rodinného domu v obci P. P. č. XX, okres F. Z., opakovane fyzicky napádal svoju manželku Z. E., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a to tak, že ju najskôr na posteli viackrát udieral päsťami do rôznych častí tela, najmä do oblasti hlavy, ramena, chrbta, krížov a kopal ju do zadnej časti tela, následne ju sotil na zem, a opätovne na zemi ju udieral do oblasti hlavy a kopol ju do oblasti bedrového kĺbu, ako aj jej pritom vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že jej rozkope „tú tučnú riť, že ju zabije“, následkom čoho poškodená Z. E. utrpela na tele ľahké povrchové zranenia - pomliaždenie hlavy a tváre s krvácaním z nosa, čím týmto konaním u poškodenej Z. E. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

2. v období najneskôr od 1.9.1999 do 9.2.2019, v priestoroch rodinného domu v obci P. P. č. XX, okres F. Z., jednak pod vplyvom alkoholických nápojov a tým zvýšenej agresivity, ako aj po tom, ako prestal užívať alkoholické nápoje, počas času keď bol doma z práce, opakovane bezdôvodne slovne útočil na svoju manželku Z. E., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a to tak, že jej hrubo a vulgárne nadával, ponižoval ju, a to najmä vyjadreniami, že nič nevie, že je hlúpa, že nič doma nerobí a podobne; osobitne v čase keď požíval alkoholické nápoje ju približne 2 až 3-krát mesačne fyzicky napádal, a to tak, že ju udieral rukami a päsťami do rôznych častí tela, najčastejšie do oblasti tváre, taktiež do chrbta, pleca a po rukách, kopal ju, pričom sa jej aj vyhrážal zabitím; zároveň v obdobiach kedy nepožíval alkoholické nápoje, ako aj po tom, ako úplne prestal požívať alkoholické nápoje, opakovane, najmenej raz do mesiaca poškodenú slovne napádal tak, že jej hrubo a vulgárne nadával, osobitne, že je kurva a že sa kurví, kontroloval ju ako je poupratované a čo má navarené, pričom nebol spokojný s jedlom, ktoré mu dávala, keď sa mu nedarilo a niečo mu povedala, tak ju zahriakol aby bola ticho, že sa tomu nerozumie a vŕšil sa na nej tak, že jej nadával a do presne nezisteného času sa jej aj vyhrážal zabitím, pričom od tohto konania upustil v období približne roku 2014, kedy mala poškodená operovaný bedrový kĺb, až približne do roka po operácii kolenného kĺbu poškodenej, ktorú absolvovala v roku 2015; následne jej skoro denne opäť nadával, vyháňal sa na ňu rukou a aj ju udrel tak, aby to nebolo vidno; čím týmto svojim konaním svojej manželke spôsoboval psychické a fyzické utrpenie, v dôsledku ktorého jej psychický stav je dlhodobo negatívne ovplyvňovaný konaním obžalovaného tak, že sa vyznačuje depresiou, stavmi úzkosti, zvýšeným vnútorným napätím, strachom, obavami z budúcnosti, vnútornou neistotou, bezradnosťou, stratou dôvery vo vlastné schopnosti, poruchami

spánku, sociálnou utiahnutosťou, poruchami somatického zdravia v dôsledku chronického stresu a záťaže, to všetko s nepriaznivou prognózou do budúcna, pričom v dôsledku konania obžalovaného boli u poškodenej 6.12.2001, odkedy sa kvôli tomu lieči v odbornej psychiatrickej ambulancii, diagnostikované depresívne stavy, ktoré sa často opakovali až vyvinuli do recidivujúcej depresívnej poruchy v súčasnosti v stredne ťažkej fáze, ako aj bola zistená u poškodenej posttraumatická stresová porucha, ktoré choroby počas doterajšej dlhodobej liečby, jednoznačne prekračujúcej štyridsaťdva kalendárnych dní, zároveň závažným spôsobom ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodenej,

t e d a

v bode 1. tohto rozsudku inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2. tohto rozsudku blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ako aj iným správaním ohrozujúcim jej fyzické a psychické zdravie a uvedeným činom jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

v bode 1. tohto rozsudku prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na ustanovenie ,

v bode 2. tohto rozsudku zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa v spojení s , za použitia , pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa a zistení priťažujúcej okolnosti podľa úhrnný trest odňatia slobody na jedenásť rokov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 7.8.2019 tunajšiemu súdu obžalobu na C. E. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na a pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorých sa podľa obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, že: „1.v dobe od 21:00 hod. dňa 9.2.2019 do 5:00 hod. dňa 10.2.2019 v priestoroch spálne rodinného domu v obci P. P. č. XX, okres F. Z., opakovane fyzicky napádal svoju manželku Z. E., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a to tak, že ju najskôr na posteli viackrát udieral päsťami do rôznych častí tela, najmä do oblasti hlavy, ramena, chrbta, krížov a kopal ju do zadnej časti tela, následne ju sotil na zem, a opätovne na zemi ju udieral do oblasti hlavy a kopol ju do oblasti bedrového kĺbu, ako aj jej pritom vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že jej rozkope „tú tučnú riť, že ju zabije“, následkom čoho poškodená Z. E. utrpela na tele ľahké povrchové zranenia - pomliaždenie hlavy a tváre s krvácaním z nosa, čím týmto konaním u poškodenej Z. E. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, 2. v období najneskôr od 01.09.1999 do 09.02.2019 v priestoroch rodinného domu v obci P. P. č. XX, okr. F. Z. pod vplyvom alkoholických nápojov a tým zvýšenej agresivity, ako aj bez vplyvu alkoholických nápojov, opakovane bezdôvodne verbálne a fyzicky útočil na svoju manželku Z. E., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a to tak, že jej neustále hrubo a vulgárne nadával, ponižoval ju, v nepravidelných

intervaloch cca. 2 až 3-krát mesačne ju fyzicky napádal a to tak, že ju udieral rukami päsťami do rôznych častí tela, najčastejšie do oblasti tváre, vulgárne jej nadával a vykrikoval, že nič doma nerobí, vyhrážal sa jej zabitím a tiež, že keď ju chytí, tak jej rozkope „riť“, čím týmto konaním spôsoboval svojej manželke Z. E. psychické a fyzické utrpenie, ktoré sa u menovanej prejavilo depresiou, stavmi úzkosti, zvýšeným vnútorným napätím, strachom, obavami z budúcnosti, vnútornou neistotou, bezradnosťou, poruchami spánku, poruchami somatického zdravia v dôsledku chronického stresu a záťaže, následkom čoho poškodená Z. E. utrpela posttraumatickú depresívnu poruchu stredne ťažkej fázy.“

Na hlavnom pojednávaní dňa 16.9.2019, po prednesení obžaloby prokurátorkou, obžalovaný po poučení podľa a podľa až 8 (ďalej tiež iba „“) učinil vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 1. podanej obžaloby (skutok pod bodom 1. tohto rozsudku) vyhlásenie o vine podľa , kde v súvislosti s tým následne na všetky otázky súdu kladené mu v zmysle podľa , , , , odpovedal obžalovaný „áno“. Po vyjadrení na hlavnom pojednávaní prítomnej prokurátorky, poškodenej i obhajkyne obžalovaného súd uznesením podľa uvedené vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 1. obžaloby, právne kvalifikovanému ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák., prijal, pričom podľa vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom uvedeným v bode 2. obžaloby, dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 2. obžaloby obžalovaný po prednesení obžaloby a vyššie uvedenom poučení učinil vyhlásenie podľa , že je nevinný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd už nevykonával dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 1. podanej obžaloby, a obžalovaného týmto rozsudkom uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa obžalovaný dopustil tak, ako je uvedené pod bodom 1. v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd sa pritom v tejto časti plne stotožnil i s právnou kvalifikáciou dotknutého skutku tak, ako bola táto uvedená v obžalobe.

Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním zápisníc o výpovediach svedkov U. P. a W. P., výsluchom svedka - poškodenej Z. E., výsluchom svedkov L. B., U. E., I. B., čítaním v tejto veci podaných znaleckých posudkov znalcami z odboru psychológie, čítaním znaleckého posudku podaného v tejto veci znalcom z odvetvia psychiatrie k osobe obžalovaného, čítaním znaleckého posudku podaného v tejto veci znalcom z odvetvia psychiatrie k osobe poškodenej a výsluchom znalca v tejto časti, a tiež čítaním listinných dôkazov, ako je podrobne zaznamenané v zápisniciach o hlavnom pojednávaní.

Na základe všetkých vykonaných dôkazov, ich vyhodnotením jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, súd uznal obžalovaného vinným i zo skutku uvedeného v bode 2. obžaloby, pričom uvedený skutok (resp. v zásade skutky) na základe výsledkov dokazovania, majúc za to, že nedochádza týmto k porušeniu jednoty a totožnosti skutku (nakoľko je zachované tak konanie obžalovaného, ako jeho následok), iba upravil v jeho popise v skutkovej vete tak ako je uvedené v bode 2. výrokovej časti tohto rozsudku, pričom však v bode 2. tohto rozsudku popísané konania obžalovaného súd kvalifikoval aj podľa písm. a/ § 208 ods. 3 Tr. zák. (kde už v obžalobe boli následky konania obžalovaného v tomto smere uvedené), teda tam popísaným konaním sa obžalovaný dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. - pre úplnosť treba poznamenať, že súd v zmysle nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe a taktiež v danom prípade úpravou právnej kvalifikácie nedošlo k tomu, že by bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia Tr. zák., než podľa akého posudzovala v bode 2. obžaloby mu za vinu kladené konanie samotná obžaloba (teda v tomto smere nebolo v danom prípade pred vyhlásením dokazovania za skončené a následným vyhlásením rozsudku potrebné postupovať podľa ).

Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu v bode 2. obžaloby, teda spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde poukazoval na to, že manželku netýral, žili

riadny život, od roku 1999 robili päť a pol roka spolu v Čechách, bývali spolu na ubytovni. Keď skončili v Čechách, nastúpil v roku 2005 do firmy v Piešťanoch, kde robil 7 rokov, a to na turnusy, tri týždne tam, týždeň doma, kde robil do roku 2012. Manželka - poškodená mala problémy s bedrovým kĺbom, mala ísť na operáciu, deti chodili do práce, tak ostal doma, pracoval na živnosť do roku 2014, kedy zrušil živnosť lebo už bol na polovičnom invalidnom dôchodku a robil len tak, nevládal robiť celých 8 alebo 12 hodín. Od roku 2012, keď manželka bola po operácii bedrového kĺbu, doma nemali žiadne hádky, až sa stal skutok dňa 9.2.2019. Poukazoval na to, že stále pracoval, doma, okolo domov, rekonštruoval dva domy, jeden postavili spoločne v roku 1994. Takisto vtedy spolu robili s manželkou na družstve v Kyjove. Keď postavili dom tak začal rekonštruovať v Šarišskom Jastrabí dom, ktorý potom predali a za to si postavili dvojgaráž a kúpili auto. V Pustom Poli rekonštruoval dom, prepísali ho na manželku. Žili normálny, usporiadaný život, nevie odkiaľ to nabrali, že poškodenú stále bil, až vtedy keď bol chorý, 9.2.2019, bral lieky a z tých liekov mu muselo byť zle, nemohol jesť, mal polypy na hrubom čreve, potom zistili, že je to nejaká psychická choroba, vtedy išiel za psychiatrom MUDr. Krížom do Sabinova, predpísal mu lieky, ktoré užíval pravidelne a aj tak mu nebolo dobre. Uvádzal, že s poškodenou žili riadny život, bývali na strede dediny, 20 metrov od nich je autobusová zastávka, ľudia závideli, že majú všetko porobené. Keď poškodená bola chorá tak všade chodil s ňou po lekároch, pretože deti chodili do práce a nemal kto. Po dvoch rokoch išla opäť na operáciu s kolenom. Takisto všade chodili spolu, bol rád, že sa podarila operácia s kolenom, manželka bola doma, on chodil robiť aby vyžili, lebo mali malý dôchodok. Uvádzal, že žili s poškodenou normálny život, nemali problémy; on keď prišiel z práce domov z turnusu, prišiel porobiť niečo domov, týždeň zbehol ako nič. Keď robili v Čechách, bývali na ubytovni a dochádzali tam každých 15 dní spolu. Poškodená mala pranie, varenie, v izbe v dome, on stále robil aby prežili, ako aj po dvore a okolo domu. Na nákupy a keď bolo treba niekde ísť tak chodili spolu a na prechádzky chodili večer spolu, prechádzať sa po dedine, lebo kvôli kĺbom potrebovala chodiť viacej. Poprel, že by mali konflikty alebo hádky s poškodenou, len také bežné, ale že by sa hádali a bili, tak to podľa neho nebolo, bývali v strede dediny, to by ich každý odsúdil. Uviedol, že niekedy boli hádky ohľadom varenia, keď uvarila čo nemal rád, tak načo to varí, alebo ak on niečo pripálil. Poprel, že by niekedy fyzicky alebo psychicky zaútočil na poškodenú; deti podľa neho neboli svedkami hádok, lebo s poškodenou sa nehádali, pričom dcéra s nimi nebýva od roku 1998 a syn od roku 2012. Uvádzal, že nepije 17 rokov, predtým pil, ale keď videl, že vypil napr. 4 až 5 dní, tak vždy išiel na preliečenie do Prešova za primárkou Kriškovou, a to na dva týždne na prerušenie ťahu, naposledy niekedy v roku 2002, 2001, pričom takto tam bol veľakrát, sám a dobrovoľne, zakaždým podstúpil celú liečbu, keď pil chcel ísť čím skôr do Prešova, aby už viac nepil, pričom za 5 dní doma vypil 2 litre pálenky, ono sa to ale stupňovalo, tak rýchlo tam išiel, aby sa nedostal do tranzu a aj keď nepil tak sa tam chodil porozprávať. Neopíjal sa podľa svojho vyjadrenia do nemoty. Poškodená bola na neho nervózna, že vypil, preto išiel čím skôr do Prešova, aby nemali hádky. Boli s poškodenou spolu u psychiatra Petríka v Novej Ľubovni, prvýkrát asi 15 až 17 rokov dozadu, spolu ho navštevovali, jemu určil depresie, aj poškodená, že má depresie - nemohli spať, tak chodili k nemu, poškodená chodila k nemu dlho, stále mala tabletky od psychiatra, obvodný lekár jej predpisoval tabletky na spanie a niečo od nervov, brala nejaké tabletky ešte pred návštevou MUDr. Petríka, čo jej predpisoval obvodný lekár MUDr. Valko. Poškodená podľa obžalovaného mala nejaké psychické problémy aj pred manželstvom, lebo jej rodičia veľmi pili, pričom keď spolu chodili, mali 17-18 rokov, povedala, že skočí pod vlak, že čo má z toho života, keď rodičia pijú. Ďalej obžalovaný poukazoval na to, že s deťmi mal dobrý vzťah, nestaral sa do nich, čo mohol pomohol, i s rekonštrukciou dcérinho domu a synovho bytu. S poškodenou mali peniaze spolu do roku 2006 a ona gazdovala s peniazmi, starala sa doma, na ťažké roboty bol on, všetko robil. Kvôli peniazom hádky nemali, lebo keď bolo treba tak hneď išiel robiť. Poškodená bola podľa neho tichá, len niekedy vybuchla keď jej niečo nepasovalo, nebolo jej po vôli, napr. poriadok, lebo veľakrát robil on poriadok a niečo sa jej nepáčilo, tak to kritizovala. Posledné roky zistil, že žiarlila, on však nevie prečo, stále hovorila, že či nejakú nemá, na čo jej hovoril jej, že kde môže mať, keď ide do roboty a príde z roboty domov. Poškodená mu tiež vulgárne nadávala, napr. že s drevenou lyžicou mu oči povybíja - podľa obžalovaného išlo o také domáce nadávky; hádok veľa nemali.

Ďalej obžalovaný poukazoval na to, že v súčasnosti má s dcérou normálny, dobrý vzťah, nemal s ňou žiadne konflikty, avšak keď povedal, že budú musieť predať dom keď ochorel, dcéra odvtedy prestala k nim chodiť a syn sa nazlostil lebo chcel prepísať dom na seba, kde mu mal obžalovaný uviesť, že má sestru, že si sadnú všetci traja a dohodnú ako to urobiť. Hovoril to i poškodenej, ktorá nič na to neodpovedala, musela to povedať deťom a tie sa na neho nazlostili. Syn potom vravel, že keď ide predať dom, tak že on bude stavať, pričom obžalovaný mal pre neho kúpený pozemok v Pustom Poli, on však podľa obžalovaného chcel iný pozemok, tlačil na neho, že obžalovaný bude robiť, odstúpil od toho,

že bude stavať, potom už nehovoril nič, len chodil nervózny, syn aj nevesta kvôli tomu domu do neho rýpali, že keď neprepíše na syna tak aby prepísal na ich deti, čo obžalovaný nechcel dcére urobiť, ani povedať, aby nemali konflikty. Keď to povedal manželke, tak už potom dcéra prestala k ním chodiť a syn chodil nervózny, aj manželka sa potom zmenila. Poškodenej to povedal niekedy v máji, júni 2018. So synom boli do poslednej chvíle dobre, pokiaľ nemali konflikt 9.2.2019. Vtedy obžalovaný prišiel do Ľubovne k synovi a ten mu povedal, že pôjde do basy, tam sa zblázni a budú ho považovať za mŕtveho; podľa obžalovaného buď to plánoval, alebo to mal pripravené, lebo naraz také slová povedať, to od syna nečakal. Tiež uviedol, že jeho deti neboli prítomné priamo pri hádkach s poškodenou, lebo sa pred nimi nehádali; prítomné neboli ani pri hádkach v období roku 1999 až do konca, ako je uvedené v obžalobe, sa pred deťmi nehádali, ani celkovo sa veľmi nehádali.

Celú vyššie uvedenú obranu obžalovaného súd na základe výsledkov celého dokazovania vyhodnotil iba ako účelovú a nepravdivú, robenú v snahe vyhnúť sa odsúdeniu a uloženiu trestu.

Obžalovaného totiž z konania tak, ako bolo v konaní ustálené a je uvedené v bode 2. výrokovej časti tohto rozsudku, usvedčujú výpovede svedkov, a to samotnej poškodenej, detí obžalovaného - L. B. a U. E., ako aj zaťa obžalovaného, I. B., ktorých výpovede sú podporené i tzv. nepriamymi dôkazmi, a to najmä výsledkami znaleckých dokazovaní realizovaných v tomto konaní a osobitne i výpoveďou znalkyne MUDr. Fabišíkovej na hlavnom pojednávaní.

Protiprávne konanie obžalovaného popísala podrobne vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní samotná poškodená Z. E., ktorá výpoveďou potvrdila dlhodobé a opakované správanie sa obžalovaného voči nej spočívajúce vo vyhrážkach a bitkách. Poukazovala na to, že pokiaľ bol v práci, bolo doma všetko v poriadku, ako prišiel domov vypil si, so všetkým nebol spokojný, všetku vinu dával jej. Poukazovala tiež na to, že spočiatku bývali s obžalovaným u jeho rodičov v Šarišskom Jastrabí od roku 1979 v Šarišskom Jastrabí, pričom tiež už bolo zle, odišla v roku 1985 od neho na Pusté Pole kvôli bitke a vyhrážaniu, nakoľko sa vyhrážal jej i deťom bitkou, zabitím - skutočnosti uvádzané poškodenou vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného k nej pred obdobím uvedeným v bode 2. obžaloby v zásade potvrdzuje obsah rozhodnutí tunajšieho súdu vo veciach a , ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní 16.12.2019. Odsúdenia obžalovaného v uvedených veciach sú síce zahladené, avšak nezahládza sa samotná skutočnosť, že tam uvedených konaní, vyhodnotených ako trestné činy, sa obžalovaný dopustil a uvedené rozhodnutia vyvracajú i v tejto veci obranu obžalovaného v tom smere, že sa nikdy nevyhrážal a nebil poškodenú.

Poškodená poukazovala na to, že ju obžalovaný bil vždy keď bol pod vplyvom alkoholu, pričom podľa nej pil často; ak pil tak aj týždeň, dva vkuse, vždy si našiel nejakú príčinu; najviac ju bil do tváre a do hlavy, päsťami, aj sa vyhrážal s nožom. V tejto súvislosti poukazovala i na jeho správanie, za ktoré bol uznaný vinným už vyššie uvedenými rozhodnutiami tunajšieho súdu v minulosti, resp. i na jeho správanie v čase pred obdobím uvedeným v samotnej obžalobe, čo však nijako neznamená, že by sa vyjadrovala v tomto smere iba o danom období, ako uvádzala v záverečnej reči obhajkyňa obžalovaného - výpoveď poškodenej nemožno vzťahovať, vzhľadom na celý jej obsah, iba na obdobie pred časom uvedeným v obžalobe.

To, že poškodená podrobnejšie rozviedla skutočnosti ohľadom spolužitia s obžalovaným i pred obdobím, ktorého sa dotýkala obžaloba v bode 2., neznamená, vzhľadom na obsah jej celej výpovede, že by bola obžaloba v danej časti nedôvodná.

Čo sa týka samotného skutku uvedeného v bode 2. obžaloby, poškodená vo vzťahu k nemu vo svojej výpovedi poukazovala vyjadreniami vzťahujúcimi sa ku konaniu obžalovaného počnúc maturitou ich dcéry a jej vydajom, kde uviedla, že asi rok po jej svadbe obžalovaný začal piť, robil v Čechách v Jablonci nad Orlicí, kde robili spolu s poškodenou, pričom ju stále podozrieval, že sa kurví, aj keď boli stále spolu, bývali spolu na ubytovni, kde vtedy ju nebil, lebo tam bývali chlapi z partie, čo spolu robili, no keď sa opil tak nešiel do roboty, kryla ho, že je chorý. Robili 15 dní a 15 dní boli doma, pričom doma zase pil, bil ju, zase boli nadávky. To už u nich býval i zať (pozn.: svedok B.), ktorý to videl. Býval vtedy s nimi i ich syn. Zať so synom obžalovanému podľa poškodenej dohovárali, no nepomáhalo to. Poškodená uvádzala, že ju obžalovaný bil päsťami, kopancami, kopal ju do zadku; zať sedel celú noc na schodoch a počúval čo sa robí v spálni, lebo obžalovaný tam nikoho nechcel pustiť. Potom bol obžalovaný na liečení v Prešove a následne išiel robiť do Piešťan asi v roku 2003-2004, keď od nich odišla dcéra. Keď robil v Piešťanoch

tak nepil, a to už doteraz, vždy keď bol doma tak nepil. Keď bol kľudný tak bolo dobre, rozprávali sa. Keď bol nervózny alebo bolo niečo v robote, tak prišiel domov a boli nadávky, že poškodená je kurva, že sa kurví, kontroloval ju ako je poupratované, čo je navarené, keď mu dala jesť nebol spokojný s jedlom, spokojný nebol skoro so všetkým. Podľa poškodenej asi v roku 2010 išiel na invalidný dôchodok a keď robil niekde doma, tak stále nepil, ale keď prišiel z roboty, že sa mu niečo nedarilo, tak sa vyvŕšil na nej. Zároveň uviedla, že ju nebil, až v sobotu 9. februára 2019 (skutok uvedený v bode 1. tohto rozsudku). Poškodená poukazovala na to, že v tej dobe jej len nadával a aj keď nepil vyhrážal sa jej, že ju zabije, pričom v od tých Piešťan sa to stávalo asi raz do mesiaca, že jej nadával, raz a niekedy dvakrát za mesiac sa jej vyhrážal, a to zabitím. V súvislosti s odstraňovaním rozporov jej výpovede na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k výpovedi z prípravného konania dňa 1.7.2019 však potvrdila, že i po tomto období sa na ňu vyháňal rukou i dostala, ale tak, že nebolo to vidno.

Uvádzala, že dcére o tom, čo sa u nich robí, volala. Uviedla, že syn u nich býval asi do roku 2015, 2016, alebo do roku 2014, nevie presne; poukazovala na to, že kvôli tomu odišiel z domu, lebo sa nedalo, to boli len nadávky. Uvádzala, že volala i synovi, a i dcéra mu volala čo sa robí u nich. Poukazovala na to, že párkrát od obžalovaného odišla ku dcére, kde prišiel za ňou aj syn, a tak po dvoch týždňoch sa vrátila naspäť, kde bližšie uvádzala, že to bolo ešte asi v roku 2004, kedy syn ešte robil v Čechách, pričom ona išla na operáciu s uchom a po nej nešla domov, ale ku dcére a následne ešte do dvoch rokov asi štyrikrát odišla na dva alebo tri týždne ku dcére a potom ostala doma až do 9. februára 2019.

Ďalej poškodená poukazovala na to, že keď bol obžalovaný kľudný vedeli sa aj porozprávať, keď bol nervózny alebo či nebral tabletky, nedalo sa s ním rozprávať; buď sa mu niečo nedarilo, stále chodil nervózny, vtedy sa aj dva, tri dni nerozprávali, povedal, že čo sa mu nedarilo a keď mu niečo povedala, tak jej povedal nech je ticho, že sa tomu nerozumie. Uvádzala, že mala z jeho správania strach, že jej ublíži, bála sa už jeho výrazu, aké mal oči, ako mal ústa, zdôverila sa iba deťom, len s nimi to riešili. Poukazovala na to, že deti boli svedkami správania obžalovaného keď boli menšie, pričom keď postavili dom, tak už mali vlastné izby, koľkokrát sa to udialo, toľkokrát toho boli svedkami, lebo sa na to zobudili. Uviedla, že v dôsledku správania obžalovaného navštívila psychiatra, liečila sa u MUDr. Petríka po roku 2000, nevie presne od kedy, lebo mala strach a úzkosť. Zo začiatku chodila každý mesiac, potom každé tri mesiace, kým MUDr. Petrík žil; potom chodila k MUDr. Skokanovi, ktorý ho zastupoval. Od júla 2019 chodí k MUDr. Hvizdošovej do Prešova. Uvádzala, že podala v minulosti, asi v roku 1992 alebo 1993, keď išla bývať na Pusté Pole, i trestné oznámenie, ale to stiahla, kvôli tomu, že myslela, že sa to zlepší; potom trestné oznámenie už ani nedávala, aj sa ho bála, že to bude asi horšie keď ho podá.

Poškodená tiež poukazovala na to, že mala operovaný bedrový kĺb v roku 2014 a kolenný asi v roku 2015, vtedy bol obžalovaný už na invalidnom dôchodku, pričom pracoval ešte, ale tak, že keď ho niekto zavolal niečo robiť, tak išiel. Poukazovala na to, že robil všetko od murárčiny do obkladania, a kto ho volal tak išiel spraviť, pričom keď bol triezvy tak robil, nemal času oddychovať, vždy niečo robil, keď mal náladu tak pracoval, keď nemal náladu, že sa mu niečo nechcelo alebo čo, tak chodil do Lipian hrať automaty a vracal sa domov neskoro večer alebo v noci. K tomu opäť uviedla, že keď mala operovaný bedrový kĺb tak vtedy obžalovaný nepil a ak chcel tak si išiel zahrať automaty. Predtým keď bolo niečo treba spraviť tak to spravil, ale keď na neho prišlo tak si vypil, niektorý turnus keď bol doma nepil ale keď prišlo na neho, že si vypil, tak pil vkuse, pričom viac bolo toho, že pil vkuse, ako aj, že v čase keď pil tak ju automaticky bil. Súčasne poškodená poukázala na to, že po operáciách bedrového a kolenného kĺbu sa obžalovaný k nej správal dobre, nepil, bolo dobre, dcéra bola na materskej, nosila jej obed; bolo ale aj také obdobie, že ju zamkol v dome, odišiel z domu, išiel si zahrať automaty a vrátil sa až večer, čo po jej operácii bedrového kĺbu spravil asi dvakrát, keď som bola po operácii bedrového kĺbu, urobil to, že zamkol a odišiel. Asi do roka od operácie bedrového kĺbu neboli ani vyhrážky, ani nadávky. Po operácii kolenného kĺbu bolo tiež tak, ale obžalovaný viac chodil po robotách, prišiel večer, pričom neboli vtedy žiadne nadávky ani vyhrážky. Trvalo to tiež asi do roka od operácie a potom znova začali nadávky, ale ju nebil. Osobitne v tomto smere poukázala na to, že išiel kdesi robiť, dávali štyria chlapi miešačku na vozík a keď sa vrátil tak ju chcel sám s ňou zložiť z vozíka, miešačka sa prevrátila a už jej nadával. Potom volala zaťa, ktorý mu s ňou prišiel pomôcť. Uviedla, že obžalovaný na ňu žiarlil, ale dôvod nevie, pretože nikam nechodievali do spoločnosti, a keď bola nejaká svadba tak sa držal v pohode, pričom poukázala opäť ku skutku uvedenému v bode 1. tohto rozsudku, že vtedy ju tiež podozrieval.

Poukázala i na to, že príčinou nezhôd boli i peniaze, ona mala iba dôchodok, aj keď robila on si gazdoval so svojimi peniazmi a ona so svojimi, čo bolo treba kúpiť tak jej nedával, ale kúpil, ona z jej peňazí

platila inkaso, nemali spoločné účty ani nemajú - v rámci odstraňovania rozporov s jej výpoveďou v prípravnom konaní uviedla, že mali spoločný účet, nevie do ktorého roku, a potom už nie, lebo že nevie šetriť, vykrikoval jej, že nosí deťom peniaze, čo nikdy nenosila. Podľa poškodenej kvôli peniazom hádky začínal obžalovaný, keď napr. niečo domov kúpila, do domácnosti alebo na seba, tak kričal, že peniaze nemajú, že rozhadzuje a on šetrí, pričom kupoval to čo im nebolo treba, čo bolo treba nekúpil, keď kúpila ona, tak bolo zle; potvrdila, že obžalovaný kupoval veci na údržbu domu.

Poškodená uviedla, že niekedy v zime, pred skutkom uvedeným v bode 1. tohto rozsudku, prvýkrát do obžalovaného strčila a v čase keď došlo k skutku uvedenému v bode 1. tohto rozsudku tiež do neho strčila, lebo jej vytrhol tablet a hodil o zem, zároveň, že mu nenadávala, ani sa nevyhrážala. Uvádzala, že nemohla povedať nič, lebo keď niečo povedala tak automaticky ju „odonačil“, nemalo zmysel sa s ním hádať, nadávať mu, lebo ona sa hneď rozplače a odišla preč, aj keď niečo povedala, tak zle povedala podľa neho.

Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného treba tiež poukázať, že poškodená uvádzala na to, že mala dobrý vzťah s rodičmi, boli tri dcéry, otec si sem-tam vypil, nie často, ale tak na výplatu, ani ich nebil, ani im nenadával; obžalovanému povedala, že skočí pod vlak, a to dávno a kvôli bitkám z jeho strany. Tiež uviedla, že nevyvíjala snahu o predaj niektorého z domov, ktoré vlastní, nebola reč ani o prepise niektorého na niektoré z detí, ani to deti nepýtali.

Výpoveď poškodenej v zásade potvrdzujú i výpovede svedkov U. E., L. B. a I. B.. V tejto súvislosti súčasne súd poznamenáva, že už vzhľadom na dlhodobosť a viacnásobné opakovanie konania obžalovaného voči poškodenej je len prirodzené, že nemožno očakávať to, aby sa výpovede menovaných svedkov úplne v každom bode čo do podrobností zhodovali s výpoveďou poškodenej. V rozhodujúcich otázkach sú však tieto výpovede v zhode s výpoveďou poškodenej a v súlade s ňou nepotvrdzujú ani samotnú obhajobu obžalovaného poukazujúcu na údajné nezhody medzi ním a svedkom U. E., resp. L. B. v dôsledku údajnej požiadavky na prepis či predaj domu.

Svedkyňa L. B. z pohľadu súdu svojou výpoveďou jednoznačne potvrdila dlhodobé a agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej, jej napádanie z jeho strany, jej úteky do domácnosti svedkyne. Svedkyňa poukazovala na to, že poškodená k ním nemohla ísť, postrážiť jej deti, že sa poškodená obžalovaného bála, nemohla nič povedať, lebo sa obžalovaný rozzúril. Potvrdila, že obžalovaný poškodenú bil, pričom keď to počuli, tak poškodenú bránila ona, jej manžel i brat, a to aj celé noci. Poukazovala na to, že obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, stále ju upodozrieval, že ho podvádza, pričom táto ani nikam nechodila, ani ísť nemohla. Uvádzala, že v období keď už nebývala u poškodenej videla, že táto bola zbitá keď prišla poškodená k ním, pričom podľa svedkyne mala monokle, aj modriny po tele, pričom podľa svedkyne v období keď obžalovaný pil alkohol prišla poškodená poriadne zbitá i dva-trikrát do roky, na čo ju nepustili domov, bývala u nich s bratom svedkyne kým bol obžalovaný doma. V období keď už obžalovaný nepil stalo sa podľa svedkyne raz do mesiaca, že poškodená prišla a mala nejakú trhlinku alebo modrinu, pričom jej poškodená veľakrát ani nepovedala, zatajila to, hoci svedkyňa to videla. Svedkyňa poukazoval na to, že poškodená sa hanbila ísť k lekárovi, maskovali jej to make- upom, že poškodená trpí nespavosťou, stále je nepokojná, keď boli malí bola ešte v poriadku, postupom času, hlavne keď sa svedkyňa s rodinou odsťahovali tak bola poškodená bojazlivá, akoby nevedela čo povedať, súhlasí so všetkým čo niekto povie. Svedkyňa uvádzala, že poškodená prichádzala zbitá i z turnusov v Čechách, pričom keď videla, že z turnusu obžalovaný prišiel opitý, dva-tri dni po poškodenej, vedela, že ju zbil. Poukazovala na to, že keď bol obžalovaný zúrivý, vždy sa vyhrážal, že poškodenú zabije; že poškodená ho musela počúvať na slovo. Svedkyňa výslovne poprela, že by mala nejaké rozpory so svojim bratom, ako aj uviedla, že nevie, že by tento mal rozpory s niekým z rodičov ohľadom nehnuteľností, pričom o tom, že jej brat mal obžalovaného pýtať dom jej obžalovaný písal až z väzenia.

Svedok U. E. poukazoval na to, že obžalovaný poškodenú nemal rád, nevedel ju ani osloviť menom, podľa svedka poškodenú obžalovaný stále ponižoval, nadával jej podľa svedka tri-štyrikrát do týždňa, že nič nevie robiť. Poukazoval na to, že zo strany obžalovaného dochádzalo k fyzickým útokom voči poškodenej, a to aj keď táto bola ticho, pričom bolo to asi tak často keď obžalovaný pil, pričom po odsťahovaní sa svedkovej sestry keď došlo k fyzickému útoku, tak s poškodenou si svedok zbalil veci a išli k svedkyni B., čo bolo do jeho opustenia rodičovskej domácnosti asi 10-krát. Svedok poukazoval na to, že v období keď obžalovaný požíval alkohol boli so sestrou nonstop za dverami spálne, keď počuli, že poškodená plače, alebo nejaký buchot, tak vošli. Uvádzal, že raz poškodenú obžalovaný ťahal zo

spálne za vlasy von, nevie koľkokrát bol svedkom, že obžalovaný poškodenú udrel, pričom ju bil väčšinou rukami, päsťami, nemal jej problém vulgárne nadávať, často jej povedal, že ju zabije. Následkom útokov obžalovaného mala poškodená podľa svedka monokle, podliatiny. Po tom, ako obžalovaný prestal piť, svedok si na fyzické útoky nespomínal, pričom súčasne poukazoval na to, že vtedy už chodil do práce do zahraničia a poškodená aj keď dostala tak sa nepriznala, pričom keď sa svedok odsťahoval žil v tom, že je už doma kľud, no keď po poškodenú prišiel vo februári (v súvislosti so skutkom v bode 1. tohto rozsudku) začala mu rozprávať čo si všetko za ten čas prežila, pričom po odsťahovaní sa svedka od rodičov poškodená hovorila, že obžalovaný do nej skáče ale nechcela to rozoberať, až po poslednej bitke hovorila, že to nebola jediná za to obdobie. Svedok taktiež uvádzal, že keď poškodená robila spolu s obžalovaným v Čechách, tak od nej vie, že obžalovaný nemal problém ju zbiť i na ubytovni, domov prišla zbitá, robili tam krik, hádky. Svedok poprel, že by mal s obžalovaným nezhody ohľadom nehnuteľností, uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by také nezhody mala s obžalovaným jeho sestra.

Obdobne svedok I. B., zať obžalovaného, manžel svedkyne B., poukazoval na to, že počas doby, pokiaľ býval v domácnosti obžalovaného a poškodenej, keď obžalovaný pil, tak pil mesiac až tri mesiace kým nešiel na psychiatriu, v spálni bolo počuť krik, keď už poškodená vybehla, potom svedok zasiahol. Poukazoval na to, že obžalovaný sa vyhrážal, že ich zabije - teda svokru, možno aj deti, svedok nevie ako to myslel. Incidenty medzi obžalovaným a poškodenou sa diali cez deň, keď bol svedok v práci, poškodená mala po rukách modriny, aj viackrát na tvári, keď obžalovaný požíval alkoholické nápoje, tak to podľa svedka bolo na dennom poriadku. Svedok poukazoval na to, že po odsťahovaní sa keď sa niečo stalo, tak poškodená so švagrom (svedok U. E.) prišli k nim, kde boli u nich možno mesiac, čo sa stávalo do roka dva až trikrát, podľa svedka približne štyri roky dozadu kedy obžalovaný prestal piť. Aj keď nepil stávalo sa to podľa svedka, poškodená o tom hovorila ale celú vinu brala na seba, pričom svedok nevie ako často to bolo, lebo chodil do práce a keď prišiel manželka mu povedala, že poškodená bola, že ju obžalovaný zase zbil. Posledný incident podľa svedka bol asi pred rokom, pričom išlo o incident s miešačkou, na ktorý poukazovala vo výpovedi i poškodená, pričom podľa svedka prišla poškodená potom o tri-štyri dni k nim a priznala sa, že ju obžalovaný zbil. Podľa svedka poškodená nemá slovo, keď obžalovaný niečo povedal bola ticho. Svedok poukázal na to, že jeho manželka má s bratom dobrý vzťah, nevie o tom, že by mali rozpory ohľadom majetku patriaceho ich rodičom.

Osobitne, výpovede vyššie menovaných svedkov o častosti požívania alkoholických nápojov obžalovaným a súvisiacich hospitalizácií obžalovaného potvrdzuje správa FNsP J.A. Reimana Prešov (č.l. 412 spisu).

Z výpovede znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2019, ako aj z ňou podaného znaleckého posudku č. 245/2019 k osobe poškodenej, jednoznačne vyplýva, že v dôsledku konania obžalovaného voči poškodenej, ako je uvedené v bode 2. výrokovej časti tohto rozsudku, boli u poškodenej od roku 2001 diagnostikované depresívne stavy, ktoré sa často opakovali a preto boli preklasifikované na recidivujúcu depresívnu poruchu, ktorá je charakterizovaná opakovanými depresívnymi epizódami, pričom v súčasnosti poškodená trpí posttraumatickou stresovou poruchou, vzniknutou ako reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť - nepriaznivú život ohrozujúcu situáciu v partnerskom vzťahu s agresívnymi atakmi zo strany obžalovaného voči poškodenej, kde poškodená znovu prežíva fragmenty traumatických udalostí, pociťuje vnútorné napätie a úzkosť pri spomienkach na kritickú dobu, v prežívaní prevládajú u nej výrazné obavné emocionálne reakcie; chronické vystavenie poškodenej násiliu oslabovalo sebahodnotu, sebaistotu, prejavilo sa v rozvíjaní depresívnych tendencií s pocitmi viny, zvýšenej sebakritičnosti a straty odvahy čeliť tejto situácii, s prežívaním celej situácie ako neriešiteľnej pri patologickej ambivalencii. Toto všetko vzhľadom na celkový obsah znaleckého posudku z pohľadu súdu jednoznačne odôvodňuje i potrebu kvalifikácie konania obžalovaného uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku v bode 2. i podľa § 208 ods. 3 písm. a/ Tr. zák., uvedený stav nepochybne vyžadoval liečenie poškodenej, ktoré v čase rozhodnutia trvá, a nepochybne po podstatne dlhšiu dobu, ako je uvedená v § 123 ods. 4 Tr. zák. závažne ovplyvňoval spôsob života poškodenej. Následky konania obžalovaného na psychickom stave, teda i na zdraví poškodenej, ako sú premietnuté i v skutkovej vete tohto rozsudku, taktiež podrobne popísala znalkyňa PhDr. Mária Jancurová, osobitne v odpovedi na úlohu pod bodom 9. v ňou podanom znaleckom posudku k osobe poškodenej č. 11/2019. Navyše osobitne samotnou výpoveďou znalkyne MUDr. Fabišíkovej na hlavnom pojednávaní bola absolútne vyvrátená obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na stav poškodenej s odkazom na jej rodičovské prostredie.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôkazov a osobitne výpovedí svedkov súd ustálil skutok kladený obžalovanému za vinu v bode 2. podanej obžaloby tak, ako je uvedené v bode 2. výrokovej časti tohto rozsudku. V tejto súvislosti súčasne treba poznamenať, i v súvislosti s obranou obžalovaného, že súd prečítané výpovede svedkýň U. P. a W. P. nepovažoval za relevantné vo vzťahu k možnému vyvráteniu viny obžalovaného, a to najmä s poukazom na výpoveď svedkyne B. o tom, kde dochádzalo zo strany obžalovaného k útokom na poškodenú, pričom i keď menovaná svedkyňa uviedla, že to bolo i na dvore, nemožno opomenúť značnú izolovanosť bydliska obžalovaného a poškodenej od ostatných susedov, čo vyplýva z podrobného popisu jeho okolia svedkom E.. Rovnako i svedok B. výslovne uviedol vo vzťahu k obžalovanému, že na verejnosti by sa povedalo, že je to normálny chlap.

Čo sa týka samotnej trestnej zodpovednosti obžalovaného, zamietol súd návrh obhajkyne obžalovaného na pribratie znalca z odboru toxikológie ohľadom posúdenia či kombinácia liekov u obžalovaného mohla spôsobiť zníženú ovládaciu schopnosť. Tento postup považoval súd za nadbytočný už vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania k osobe obžalovaného - posudok MUDr. Kornélie fabišíkovej č. 237/2019, v zmysle ktorého obžalovaný bol schopný v čase páchania činu rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať, pričom výslovne v záveroch posudku znalkyňa uviedla, že v prípade ak by obžalovaný bol v čase skutkov pod vplyvom alkoholu, liekov alebo inej psychoaktívnej látky, tak jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť bola zmenšená nepodstatne pod ich vplyvom; podstatné zníženie, ani vymiznutie týchto schopností znalkyňa nezistila. V tejto súvislosti súd poukazuje i na správu MUDr. Dušana Skokana, spoločnosť Petrík s.r.o. (č.l. 418 spisu), z ktorej vyplývajú z minulosti tendencie obžalovaného k samodávkovaniu liečív mimo oficiálneho doporučenia, pričom takýto svojvoľný postup i v zmysle platnej právnej úpravy nemôže vylučovať trestnú zodpovednosť obžalovaného za svoje konanie. Znalkyňa u obžalovaného vylúčila vo vzťahu k jeho správaniu i akúkoľvek krátkodobú psychickú poruchu. Uvedené závery znaleckého dokazovania vo vzťahu k osobe obžalovaného pritom obhajoba nijako nevyvrátila a ani len nespochybňovala.

K obrane obžalovaného súd tiež poznamenáva, že okrem už vyššie uvedených skutočností, na základe ktorých ju v jednotlivých častiach súd vyhodnotil iba ako účelovú, podporujú závery o účelovom vypovedaní obžalovaného i výsledky znaleckého dokazovania k jeho osobe znalcom z odboru psychológie Mgr. Ivetou Cehelníkovou, ktorá u obžalovaného síce konštatovala mierne deficitné všeobecné pamäťové schopnosti, avšak súčasne i príliš subjektivistické nastavenie s tendenciou skresľovať skutočnosť, bagatelizovať, presúvať zodpovednosť mimo svoju osobu, vypovedať sociálne žiaduco, neúprimne, nekriticky so snahou javiť sa v lepšom svetle a celkovo na základe konkrétnych skutočností popísaných v posudku znalkyňa špecifickú vierohodnosť obžalovaného vyhodnotila ako zníženú, ako aj poukázala na vysoko pravdepodobné sklony u obžalovaného k účelovému spracovaniu prežitých udalostí. Z pohľadu súdu výsledky celého dokazovania výpoveď obžalovaného v týchto intenciách jednoznačne potvrdili.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestných činov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, majúc plne preukázané i všetky osobitné kvalifikačné pojmy podľa § 138 a § 139 Tr. zák. uvádzané už v samotnej obžalobe.

Čo sa týka otázky druhu a výšky trestu, obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, v zásade kladne, s tým, že vo vzťahu k jeho osobe nie sú evidované výtržnosti ani sťažnosti, nebol prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku, nemá voči obci dlhy, na verejnosti vystupuje primerane, slušne, obec nemá vedomosť o susedských sporoch.

V príslušnej evidencii nie sú poznamenané žiadne postihnutia obžalovaného za priestupky, v odpise registra trestov sú zaznamenané trestné stíhania obžalovaného vedené Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. a , spomenuté už vyššie, pričom odsúdenia sú zahladené. Súd však vzhľadom na čas kedy sa obžalovaný dopustil konaní, ktoré boli prejednávané v daných veciach a vzhľadom na čas odkedy bol z jeho strany páchaný skutok uvedený v bode 2. tohto rozsudku, nepovažoval za dôvodné priznať v súvislosti s rozhodovaním o druhu a výške trestu obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.; vzhľadom na nepriznanie a neoľutovanie konaní uvedených v bode 2. tohto rozsudku súd zároveň dospel k záveru, že nie sú v danej veci splnené podmienky ani na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák.. Na strane obžalovaného neboli teda zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, osobitne treba uviesť i to, že obžalovaný ešte pri výsluchu vo vzťahu k rozhodnutiu o väzbe po podaní obžaloby ( , Tr.

por.) popieral trestnú činnosť kladenú mu za vinu v celom rozsahu. Na hlavnom pojednávaní síce učinil vyhlásenie o vine vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 1. tohto rozsudku, avšak ani v tejto časti trestný čin úprimne neoľutoval.

Čo sa týka priťažujúcich okolností, je daná na strane obžalovaného iba priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na zákonom ustanovenú výšku trestnej sadzby v danom prípade podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., t.j. 7 až 15 rokov, s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 6 vety druhej Tr. zák. je v danom prípade súd povinný uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, pričom už s ohľadom na zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby daného trestu v tomto prípade nie je možné jeho výkon podmienečne odložiť, osobitne za stavu, kedy súd nemá v tejto veci preukázané žiadne dôvody ani na mimoriadne zníženie tohto trestu u obžalovaného podľa § 39 Tr. zák..

Zároveň nepodmienečný trest odňatia slobody je z pohľadu súdu v tejto trestnej veci i jediným možným a nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie samotného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., a to tak v smere individuálnej, ako aj generálnej prevencie, osobitne s ohľadom na spôsob páchania trestnej činnosti a jej následky, osobu poškodenej i dlhodobosť samotného protiprávneho konania obžalovaného voči nej. zároveň vzhľadom na povahu trestnej činnosti súd v danom prípade nepovažoval za dôvodné popri treste odňatia slobody ukladať obžalovanému i niektorý z iných druhov trestov upravených v § 32 Tr. zák.; rovnako tak vykonaným dokazovaním neboli zistené podmienky pre uloženie ochranného opatrenia, osobitne ochranného liečenia obžalovanému.

Na základe vyššie uvedeného teda súd uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom na základe v tomto prípade prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností na strane obžalovaného v tejto veci sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby vzťahujúcej sa na čin v danom prípade najprísnejšie trestný (t.j. dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody u zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle ods. 3 § 208 Tr. zák., konkrétne 7 rokov) zvyšuje v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu, t.j. postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. konkrétne o 32 mesiacov, teda na 116 mesiacov (t.j. 9 rokov a 8 mesiacov). Zároveň horná hranica trestnej sadzby (t.j. v zmysle § 208 ods. 3 Tr. zák. 15 rokov) sa podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v danom prípade taktiež zvyšuje o jednu tretinu, teda o 32 mesiacov (nakoľko v tomto smere sa uplatňuje taktiež postup rovnaký ako podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.), teda na 17 rokov a 8 mesiacov. Súd pritom, osobitne s ohľadom na vek obžalovaného, stotožnil sa s návrhom prokurátorky ako ho predniesla v záverečnej reči, a to s uložením trestu odňatia slobody obžalovanému v dolnej polovici trestnej sadzby, avšak vo vyššej výmere ako navrhla prokurátorka, a to po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., kde vzhľadom na povahu trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil voči poškodenej, osobitne dlhodobosť a spôsob vykonania skutkov kvalifikovaných ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, takto uložený trest odňatia slobody na 11 rokov nepodmienečne považuje súd za účelom riadneho dosiahnutia účelu trestu, najmä v smere výchovného pôsobenia na obžalovaného, ako aj pre náležité vyjadrenie morálneho odsúdenia obžalovaným spáchanej trestnej činnosti a potreby odradenia iných od páchania trestných činov, osobitne takéhoto druhu, za plne dôvodný a primeraný.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného, vzhľadom na skutočnosť, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, za ktorý bol uznaný vinným v tejto veci, nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin, zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Ak neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa , prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.