Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.07.2020, v trestnej veci proti obžalovanému C. E. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, v konaní o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 16.12.2019, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

Obžalovaný C. E., nar. XX.XX.XXXX v Š. L., D.. F. Ľ.H., trvale bytom P. P. XX, D.. F. Ľ., v súčasnosti vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý , ž e

- v období najneskôr od 01.09.1999 do 09.02.2019, v priestoroch rodinného domu v obci P. P. XX, D.. F. Ľ., jednak pod vplyvom alkoholických nápojov a tým zvýšenej agresivity, ako aj po tom, ako prestal užívať alkoholické nápoje, opakovane bezdôvodne slovne útočil na svoju manželku Ľ. E.W., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a to tak, že jej hrubo a vulgárne nadával, ponižoval ju, a to najmä vyjadreniami, že nič nevie, že je hlúpa, že nič doma nerobí a podobne; osobitne v čase keď požíval alkoholické nápoje ju približne dva až trikrát mesačne fyzicky napádal, a to tak, že ju udieral rukami a päsťami do rôznych častí tela, najčastejšie do oblasti tváre, taktiež do chrbta, pleca a po rukách, kopal ju, pričom sa jej aj vyhrážal zabitím; zároveň v obdobiach kedy nepožíval alkoholické nápoje, ako aj po tom, ako úplne prestal požívať alkoholické nápoje, opakovane, najmenej raz do mesiaca poškodenú slovne napádal tak, že jej hrubo a vulgárne nadával, osobitne, že je kurva a že sa kurví, kontroloval ju ako je poupratované a čo má navarené, pričom nebol spokojný s jedlom, ktoré mu dávala, keď sa mu nedarilo a niečo mu povedala, tak ju zahriakol aby bola ticho, že sa tomu nerozumie a vŕšil sa na nej tak, že jej nadával a do presne nezisteného času sa jej aj vyhrážal zabitím, pričom od tohto konania upustil v období približne roku 2014, kedy mala poškodená operovaný bedrový kĺb, až približne do roka po operácii kolenného kĺbu poškodenej, ktorú absolvovala v roku 2015; následne jej skoro denne opäť nadával, vyháňal sa na ňu rukou a aj ju udrel tak, aby to nebolo vidno; v dobe od 21.00 hod. dňa 09.02.2019 do 5.00 hod. dňa 10.02.2019 v priestoroch spálne rodinného domu v obci P. P. XX, D.. F. Ľ., opakovane fyzicky napádal svoju manželku Ľ. E., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a to tak, že ju najskôr na posteli viackrát udieral päsťami do rôznych častí tela, najmä do oblasti hlavy, ramena, chrbta, krížov a kopal ju do zadnej časti tela, následne ju sotil na zem, a opätovne na zemi ju udieral do oblasti hlavy a kopol ju do oblasti bedrového kĺbu, ako aj jej pritom vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že jej rozkope „tú tučnú riť, že ju zabije“, následkom čoho poškodená Ľ. E. utrpela na tele ľahké povrchové zranenia - pomliaždenie hlavy a tváre s krvácaním z nosa, čím týmto konaním u poškodenej Ľ.H. E. vzbudil dôvodnú obavu o jej

život a zdravie, čím týmto svojim konaním svojej manželke spôsoboval psychické a fyzické utrpenie, v dôsledku ktorého jej psychický stav je dlhodobo negatívne ovplyvňovaný konaním obžalovaného tak, že sa vyznačuje depresiou, stavmi úzkosti, zvýšeným vnútorným napätím, strachom, obavami z budúcnosti, vnútornou neistotou, bezradnosťou, stratou dôvery vo vlastné schopnosti, poruchami spánku, sociálnou utiahnutosťou, poruchami somatického zdravia v dôsledku chronického stresu a záťaže, to všetko s nepriaznivou prognózou do budúcna, pričom v dôsledku konania obžalovaného boli u poškodenej 06.12.2001, odkedy sa kvôli tomu lieči v odbornej psychiatrickej ambulancii, diagnostikované depresívne stavy, ktoré sa často opakovali až vyvinuli do recidivujúcej depresívnej poruchy v súčasnosti v stredne ťažkej fáze, ako aj bola zistená u poškodenej posttraumatická stresová porucha, ktoré choroby počas doterajšej dlhodobej liečby, prekračujúcej štyridsaťdva kalendárnych dní, zároveň závažným spôsobom ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodenej,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ako aj iným správaním ohrozujúcim jej fyzické a psychické zdravie a uvedeným činom jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného C. E. za vinného v bode 1. z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a v bode 2. zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1. v dobe od 21.00 hod. dňa 09.02.2019 do 5.00 hod. dňa 10.02.2019 v priestoroch spálne rodinného domu v obci P. P. Č.. XX, D.. F. Ľ., opakovane fyzicky napádal svoju manželku Ľ. E., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a to tak, že ju najskôr na posteli viackrát udieral päsťami do rôznych častí tela, najmä do oblasti hlavy, ramena, chrbta, krížov a kopal ju do zadnej časti tela, následne ju sotil na zem, a opätovne na zemi ju udieral do oblasti hlavy a kopol ju do oblasti bedrového kĺbu, ako aj jej pritom vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že jej rozkope „tú tučnú riť, že ju zabije“, následkom čoho poškodená

2. utrpela na tele ľahké povrchové zranenia - pomliaždenie hlavy a tváre s krvácaním z nosa, čím týmto konaním u poškodenej Ľ. E. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

2. v období najneskôr od 01.09.1999 do 09.02.2019, v priestoroch rodinného domu v obci P. P. Č.. XX, D.. F. Ľ., jednak pod vplyvom alkoholických nápojov a tým zvýšenej agresivity, ako aj po tom, ako prestal užívať alkoholické nápoje, počas času keď bol doma z práce, opakovane bezdôvodne slovne útočil na svoju manželku Ľ. E., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a to tak, že jej hrubo a vulgárne nadával, ponižoval ju, a to najmä vyjadreniami, že nič nevie, že je hlúpa, že nič doma nerobí a podobne; osobitne v čase keď požíval alkoholické nápoje ju približne dva až trikrát mesačne fyzicky napádal, a to tak, že ju udieral rukami a päsťami do rôznych častí tela, najčastejšie do oblasti tváre, taktiež

do chrbta, pleca a po rukách, kopal ju, pričom sa jej aj vyhrážal zabitím; zároveň v obdobiach kedy nepožíval alkoholické nápoje, ako aj po tom, ako úplne prestal požívať alkoholické nápoje, opakovane, najmenej raz do mesiaca poškodenú slovne napádal tak, že jej hrubo a vulgárne nadával, osobitne, že je kurva a že sa kurví, kontroloval ju ako je poupratované a čo má navarené, pričom nebol spokojný s jedlom, ktoré mu dávala, keď sa mu nedarilo a niečo mu povedala, tak ju zahriakol aby bola ticho, že sa tomu nerozumie a vŕšil sa na nej tak, že jej nadával a do presne nezisteného času sa jej aj vyhrážal zabitím, pričom od tohto konania upustil v období približne roku 2014, kedy mala poškodená operovaný bedrový kĺb, až približne do roka po operácii kolenného kĺbu poškodenej, ktorú absolvovala v roku 2015; následne jej skoro denne opäť nadával, vyháňal sa na ňu rukou a aj ju udrel tak, aby to nebolo vidno; čím týmto svojim konaním svojej manželke spôsoboval psychické a fyzické utrpenie, v dôsledku ktorého jej psychický stav je dlhodobo negatívne ovplyvňovaný konaním obžalovaného tak, že sa vyznačuje depresiou, stavmi úzkosti, zvýšeným vnútorným napätím, strachom, obavami z budúcnosti, vnútornou neistotou, bezradnosťou, stratou dôvery vo vlastné schopnosti, poruchami spánku, sociálnou utiahnutosťou, poruchami somatického zdravia v dôsledku chronického stresu a záťaže, to všetko s nepriaznivou prognózou do budúcna, pričom v dôsledku konania obžalovaného boli u poškodenej 6.12.2001, odkedy sa kvôli tomu lieči v odbornej psychiatrickej ambulancii, diagnostikované depresívne stavy, ktoré sa často opakovali až vyvinuli do recidivujúcej depresívnej poruchy v súčasnosti v stredne ťažkej fáze, ako aj bola zistená u poškodenej posttraumatická stresová porucha, ktoré choroby počas doterajšej dlhodobej liečby, jednoznačne prekračujúcej štyridsaťdva kalendárnych dní, zároveň závažným spôsobom ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodenej.

Za to mu okresný súd podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho podaní priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste, ktoré dodatočne písomne odôvodnil, a to sám, ako aj prostredníctvom ustanovenej obhajkyne. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že večer 09.02.2019 mu bolo zle, preto šiel k manželke do obývačky, kde táto hrala tablet, aby mu prešiel čas, kým vezme tabletky, povedal jej, že mu je zle, na čo sa mu manželka začala smiať a hrala ďalej, on sa na to nahneval, vytrhol jej tablet z rúk a hodil ho o podlahu a išiel si sadnúť na gauč. Manželka ho vtedy chytila pod krk, dusila ho, v tom čase mal len 53 kíl a cítil sa slabý. Vtedy ju prosil, aby ho pustila, keďže ona na to nereagovala, dostal zlosť a udrel ju po hlave otvorenou rukou. Keď sa naťahovali, spadli na zem medzi gauč a stolík. Manželka má 80 kilogramov, takže pri zápasení s ňou nemal šancu. Povedal jej, aby sa postavili a išli do spálne, kde sa s ním zase začala hádať a skákať doňho. Ona si bola istá, vedela, že je silnejšia, on ledva chodil, stále naňho kričala, preto ju udrel po tvári. Krv z nosa jej určite netiekla, to by si všimol. Hádali sa do 22.30 hod., potom vzal lieky a zaspal a zobudil sa až na druhý deň, keď prišiel syn. Ak by manželka doňho neskočila, určite by ju neudrel. On išiel na druhý deň k manželke, chcel sa jej ospravedlniť, manželka bola vtedy u syna, avšak syn ho udal. Manželka hrala na tablete každý deň a nemala čas ani navariť. Chodila k dcére a tam bola celý čas. Je mu to veľmi ľúto, že manželke ublížil, on ju ľúbi. Spolu od roku 1999 päť a pol roka pracovali v Česku na jednom pracovisku až do roku 2004 a následne on pracoval v Piešťanoch do roku 2012. Teda s manželkou spolu veľmi nebol. Potom išla manželka na operáciu bedrového kĺbu, preto on ostal pracovať doma, aby jej pomohol a vozil ju po lekároch, kde potrebovala. Stále boli spolu, chodili spolu na nákupy. Nikto z detí nepovedal, že zle žijú, ani aby zmenil svoje správanie. Dcéra býva od nich asi 200 metrov. On nikdy manželke v ničom nebránil, do ničoho ju nenútil, žili len z toho, čo on zarobil od roku 2010. Od roku 2012 bol na polovičnom dôchodku, ale naďalej musel pracovať, aby prežili. Mal chybu, že si vypil, avšak manželku nikdy nebil. Deti naňho naklamali, lebo sa nazlostili, že manželku udrel, aby sa mu pomstili. On je chorý, aj počas výkonu väzby bol v Trenčíne v nemocnici kvôli upchatej cieve na mozgu, nemôže chodiť, lebo ho bolia nohy. Manželkini rodičia pili každý deň víno a popri nich sa to naučil aj on. Za spoločný život postavili rodinný dom a zrekonštruovali dva rodičovské domy. V roku 2018 chodil od jari do jesene po lekároch, schudol, až nakoniec zistili, že je to psychická choroba. Po užití psychiatrických liekov mu už bolo lepšie. Následne prišiel za ním syn s tým, aby naňho prepísal dom, na čo on mu povedal, že nech sa dohodnú so sestrou, že nemajú problém. Syn naňho stále tlačil, následne syn povedal, že bude stavať sám. Túto situáciu on psychicky nezvládol a vyvrcholením týchto udalostí bol incident 09.02.2019. V minulosti mal problém s alkoholom, ale nikdy manželke neubližoval. Keď

prestal piť, viedli riadny život. Pracoval 24 rokov na turnusy, tri týždne pracoval a zvyšok bol doma, preto ani nemal kedy manželku týrať. Keď prišiel domov, tešil sa z toho, že je s rodinou. Okrem 09.02.2019 manželku nikdy predtým nenapadol, nevyhrážal sa jej nožom, ani že podpáli dom. Manželka klame, aby sa ho zbavila, pretože jej ublížil. V dome mal konflikt len so zaťom v roku 1998, keď tento išiel fajčiť na balkón a nechal otvorené dvere a zamrzla voda v radiátore. Keď to zaťovi povedal, ten sa nazlostil a skočil doňho. Na syna nikdy nôž nezobral, syn nepravdivo uviedol, že on vie aj zbraň vyrobiť. Zbraň držal v rukách prvý aj poslednýkrát na vojne, dcére sa nikdy nevyhrážal, ani že jej prepichne gumy na aute. Manželka chodila k dcére skoro každý deň od roku 2010. Nie je pravdou, aby chodila manželka počernetá, nikdy u nich neboli policajti, nič neriešili, s manželkou mali dobrý vzťah, až keď v roku 2018 ochorel, nemohol pracovať, deti sa báli, že ich budú musieť živiť, vtedy on povedal, že budú musieť predať dom a kúpiť si niečo menšie, aby prežili. Stalo sa, že sa pohádali na banálnych veciach ako v bežných rodinách. On nemá nepriateľov, v obci vychádzal s každým dobre. Rodina sa spojila proti nemu, za každú cenu ho chcú potopiť a on proti tomu nič nespraví. Sudca ho vždy prerušoval, keď sa chcel vyjadriť a nemohol sa vyjadriť v záverečnej reči bez toho, aby sudca mu do nej nevstupoval. Slabo počuje, prvé pojednávanie absolvoval bez načúvacieho zariadenia a preto nemohol reagovať na veci, ktoré tam odzneli.

V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajkyne obžalovaný uviedol, že rozsudok napáda v časti bodu 2. rozsudku, kde bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, pričom proti bodu 1. rozsudku, kde bol uznaným z prečinu nebezpečného vyhrážania, odvolanie nepodal. Obžalovaný spáchanie skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu v bode 2., popiera. S argumentáciou súdu, že keď sa poškodená vyjadrovala k správaniu sa obžalovaného k obdobiu pred obdobím uvedeným v obžalobe, neznamená to, že by sa vyjadrovala v tomto smere iba o období uvedenom v obžalobe, súhlasia. Zo strany obhajoby poukazovali na to, že poškodená sa vyjadrovala k celému obdobiu spolunažívania manželstva, počnúc rokom 1979, pričom obžalovaný za uvedené konanie bol odsúdený rozsudkom okresného súdu sp. zn. a trestným rozkazom sp. zn. , ktoré obvinenia sú už zahladené. Nie všetko, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, sa týka obdobia uvedeného v obžalobe. V podobnom duchu opisovali spolunažívanie poškodenej s obžalovaným zo skoršieho obdobia, počnúc ich detstvom, aj svedkovia L. B. R. U. E., deti obžalovaného a poškodenej. Samotná poškodená uviedla, že v období, keď s obžalovaným pracovali v Českej republike, mal ju obžalovaný stále podozrievať, že sa „kurví“, ale vtedy ju nebil, keď boli doma, vtedy ju bil a zase boli nadávky. Podľa poškodenej to mal vidieť svedok B., ktorý s nimi býval v spoločnej domácnosti od roku 1998 do roku 2002. Tento svedok uviedol, že sa obžalovaný mal poškodenej vyhrážať, avšak nepotvrdil fyzické útoky zo strany obžalovaného na poškodenú. Uviedol iba, že obžalovaný do poškodenej skákal, neuviedol, aby bol svedkom toho, že obžalovaný poškodenú bil. Ďalej poškodená uviedla, že keď odišla od nich dcéra v roku 2003, išiel obžalovaný pracovať do Piešťan a keď robil v Piešťanoch, tak nepil, a to až doteraz. Vždy, keď bol doma, tak nepil, keď bol nervózny alebo niečo v robote bolo, nadával jej, že je „kurva“, že sa „kurví“, kontrolovali ju, ako je poupratované a čo je navarené, pričom nekonkretizovala, akým spôsobom sa mal obžalovaný na nej vyvŕšiť. Uviedla tiež, že ju nebil, až v sobotu 09.02.2019, k čomu sa obžalovaný priznal. Od tých Piešťan sa stávalo raz do mesiaca, že jej nadával a raz alebo dvakrát za mesiac sa jej mal vyhrážať zabitím. Taktiež poškodená uviedla, že o tom, čo sa u nich robí, volala dcére aj synovi, párkrát mala odísť od obžalovaného k dcére, naposledy do dvoch rokov po operácii ucha v roku 2014. Obhajoba je toho názoru, že konanie obžalovaného za uvedené obdobie z hľadiska nadávok zvlášť vyvršovania nebolo poškodenou dostatočne špecifikované. Poškodená taktiež pri odstraňovaní rozporov neuviedla, dokedy sa tak malo diať, teda že v období od Piešťan sa na ňu obžalovaný mal vyháňať rukou, ako aj že dostala, ale to nebolo vidno. V tejto súvislosti poukázali na výpoveď svedka U. E. z hlavného pojednávania, kde uviedol, že keď obžalovaný prišiel z ÁRA, čo bolo v roku 2003, si na fyzické útoky nespomína. Tento svedok uviedol, že keď obžalovaný pil, boli potom doma nadávky a bitky, a to až do roku 2003 až 2004. Na adresu obžalovaného sa poškodená vyjadrovala aj pochvalne, vedeli sa aj porozprávať, taktiež po operácii bedrového a kolenného kĺbu v roku 2014 sa obžalovaný ku nej správal dobre. Asi do roka od operácie bedrového kĺbu neboli ani vyhrážky, ani nadávky. Tiež po operácii kolenného kĺbu bolo dobre, neboli vtedy žiadne nadávky, ani vyhrážky. Trvalo to tiež asi do roka od operácie a potom znova začali nadávky, ale nebil ju. Uviedla iba jediný prípad nadávok, keď sa nepodarilo chlapom dať miešačku na vozík a miešačka sa prevrátila. Svedok B. uviedol, že vtedy obžalovaný poškodenej nadával, svedkyňa B. uviedla, že obžalovaný dal vtedy poškodenej facku, pričom však ona pritom nebola, ale bol tam manžel aj so synom. Svedok B. však túto skutočnosť neuviedol. Poškodená mala uviesť, že jej obžalovaný povedal: „ty uvidíš, ťa Boh skáre“, avšak ani poškodená, ani svedok B. túto

skutočnosť nepotvrdili. Z uvedeného prípadu je evidentné, že doma sa o všetkom rozprávali, pričom došlo k prekrúteniu niektorých faktov, celá situácia vyzerala dramaticky a túto situáciu nazvali incidentom. Na hlavnom pojednávaní neodznelo, avšak vyplynulo to z výpovede poškodenej pred znalkyňou U.. I., keď poškodená jej uviedla, že oni traja držia spolu. Aj preto mal obžalovaný dôvod domnievať sa, že sa proti nemu spolčili, spoločnými silami ho chceli usvedčiť zo žalovaného zločinu. Vyjadril názor, že pokiaľ poškodená uviedla, že za obdobie rokov 1999 až 2003 obžalovaný pil, fyzicky ju napádal, v neskoršom období, keď už prestal piť a zvlášť po jej operáciách, keď už neboli žiadne nadávky a vyhrážky, nebil ju, teda negatívne správanie obžalovaného negradovalo, naopak, správal sa dobre, malo by sa to zohľadniť pri právnej kvalifikácii skutku. Vyjadrenia poškodenej o tom, že manžel chodil hrať automaty, že ju zamkol v dome, obžalovaný rezolútne popiera, poškodená toto nevedela na súde nijako preukázať. Pokiaľ ide o poukázané nezhody kvôli peniazom a vyjadrenia poškodenej, že obžalovaný kupoval, čo bolo treba, obžalovaný kupoval veci na údržbu domu, kupoval aj jedlo, poukázala na to, že celá ťarcha finančného zabezpečenia rodiny bola na obžalovanom, ktorý sa chcel o rodinu riadne postarať, pracoval napriek zdravotným ťažkostiam, snažil sa čo najviac pomôcť deťom, čo však ostalo nedocenené. Bol šetrný a snažil sa, aby rodina bola finančne zabezpečená, aby jej nič nechýbalo. Obžalovaný je si istý, že nebyť tej nešťastnej udalosti z 09.02.2019, keď poškodená hrala na tablete, pričom jemu bolo veľmi zle a on chcel, aby tablet odložila, nebol by stál pred súdom a bol obžalovaný. Za toto konanie chce znášať dôsledky a byť spravodlivo potrestaný, aj keď vyhrážanie a vulgarizmy, ktoré mal obžalovaný uvádzať na adresu manželky, nemajú v komunikácii medzi manželmi miesto. Obžalovaný väčšinou pracoval v prostredí, kde je takáto komunikácia bežná, obžalovaný si ju osvojil neuvedomujúc si, že sa vymyká z normálneho spôsobu vyjadrovania sa, avšak nebolo jeho úmyslom spôsobovať manželke fyzické ani psychické utrpenie. Vo väzbe, ktorú obžalovaný vykonáva vyše roka, si uvedomil, že takéto vyjadrovanie nie je namieste a v budúcnosti by vedel korigovať svoje správanie žiaducim spôsobom. Pokiaľ ide o svedecké výpovede detí poškodenej L. B. R. U. E. R. I. B., stotožnili sa s názorom okresného súdu, že je prirodzené, že vzhľadom na dlhodobosť konania obžalovaného, nemožno očakávať, že sa výpovede svedkov úplne a v každom bode do podrobnosti budú zhodovať s výpoveďou poškodenej, avšak, podľa názoru obhajoby, boli výpovede týchto svedkov hodnotené okresným súdom jednostranne v prospech poškodenej, pričom sa v nich vyskytli rozpory vážnejšieho rázu, ktoré považujú za účelové v snahe privodiť trestné stíhanie obžalovaného. Pravdovravnosť týchto svedkov nebola podrobená znaleckému skúmaniu, poukázali tiež na to, že uvedení svedkovia neboli priamymi svedkami spolunažívania poškodenej s obžalovaným, pokiaľ ide o celé žalované obdobie podľa bodu 2. obžaloby. Z výpovede svedkyne L. B. badať snahu dosiahnuť to, aby bol obžalovaný stíhaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, čo mu podriadila celú svoju výpoveď, uvádzala situácie, ktoré sa nestali, napríklad, že matka pracovala s obžalovaným v Čechách a mala prísť domov zbitá, aj keď samotná poškodená jasne uviedla, že keď boli spolu v Čechách, obžalovaný ju nebil, lebo tam bývali spolu chlapi z partie. Svedkyňa B. negatívne opisovala skôr obdobie spolunažívania pred rokom 1999, počnúc obdobím detstva, ktoré nie je predmetom trestného stíhania. Kým bývala u rodičov, bol alkohol a bitky. K spolunažívaniu rodičov po jej odchode z domu v roku 2002 uviedla, že nebola pri nich v tom dome a keď tam prišla, otec odišiel z izby. Ohľadom ďalších okolností nebola očitým svedkom. Matka jej o veľa veciach nehovorila, a tak si zrejme niektoré veci domýšľala, avšak z výpovede matky vyplýva, že pred deťmi hovorila takmer o všetkom, pričom svedkyňa uvádzala, že nebola očitým svedkom, prípadne uvádzala skutočnosti, ktoré poškodená sama nepotvrdila, napríklad, že nemohla odísť z domu, a to s cieľom čo najviac zdramatizovať konanie obžalovaného. Snažila sa aspoň uviesť, že raz otec držal bratovi pod krkom nôž, hoci ona pri tom nebola. Svedok U. E., syn obžalovaného a poškodenej, k spolunažívaniu otca a matky uviedol, že ani raz poškodenú obžalovaný neoslovil menom, stále neboli peniaze, keď boli hádky, väčšinou pre peniaze, nikdy nemali spoločnú reč. Býval s rodičmi až do roku 2012, od roku 2003, kedy otec prestal piť alkohol, nevie o nejakých fyzických útokoch na matku. Uviedol, že išlo o verbálne útoky, že nevie šetriť, že nevie variť, že je lenivá a vulgárne jej nadával. Vyhrážky vo vzťahu k matke mali byť ešte keď chodil na strednú školu v rokoch 1999 až 2002, ktorú navštevoval mimo domu. Podobne ako svedkyňa B., aj tento svedok uviedol, že obžalovaný nemal problém zbiť matku aj na ubytovni v Čechách, čo samotná poškodená negovala, čo podľa obhajoby svedčí o tom, ako sa snažili poškodená spolu s deťmi spoločnými silami uviesť na adresu poškodeného čo najviac negatív. Svedkom fyzických a psychických útokov bol v období, keď otec pil. K otázke, ako sa správal otec k matke po jeho odchode z domu v roku 2012 uviedol, že bola možná tá zmena, že ju tak fyzicky nenapádal. Mama aj keď možno dostala, tak sa nepriznala, nehovorila s nimi o tom. Teda vypovedal podobne, ako jeho sestra, aj keď podľa vyjadrenia poškodenej sa ona s deťmi o všetkom rozprávala, tento svedok neuviedol jediný útok, okrem útoku z 09.02.2019. Po odsťahovaní sa z rodičovského domu na matke nevidel nikdy žiadne zranenia. Obhajoba má za to, že pokiaľ tento svedok popisoval správanie obžalovaného

spôsobom uvedeným v bode 2. obžaloby, išlo o obdobie, kedy obžalovaný pil, teda do roku 2003. Od uvedeného obdobia boli iba verbálne útoky, žiadne fyzické násilie nebolo preukázané. Svedok I. B. uviedol, že keď obžalovaný pil a robil neporiadok v noci, tak sa s ním rozprával aj do druhej, aby ostatní mohli spať. Incidenty sa diali cez deň, kedy bol v práci, pričom tento svedok neuviedol, aké, a nebol ani ich očitým svedkom. Uviedol však, že na rukách a tvári mala svokra modriny, ale to veľmi nesledoval. V spálni bolo počuť krik, ale nevedel, o čo sa jedná. Potom, keď svokra vybehla na chodbu, zasiahol, zobral svokra dole do kotolne. Ako posledný incident uviedol situáciu s miešačkou, ktorý, podľa názoru obhajoby, ani incidentom nebol. Žiadni iní svedkovia okrem poškodenej a jej detí útoky na poškodenú nepotvrdili. Svedkyňa U. P. R. W. P. nevedeli o žiadnom incidente obžalovaného voči poškodenej. Obec nemá vedomosť o susedských sporoch na verejnosti, obžalovaný vystupuje slušne. Ďalej poukázala na znalecký posudok znalkyne z odvetvia psychiatria k osobe poškodenej, ktorý považujú za nedostatočný a neobjektívny. Znalkyňa uviedla, že u poškodenej boli od roku 2001 diagnostikované depresívne stavy, ktoré neskôr boli preklasifikované na recidivujúcu depresívnu poruchu. To, či depresívnymi stavmi poškodená netrpela už v období detstva, nevedela jednoznačne uviesť. Uviedla, že detstvo poškodenej neposudzovala do hĺbky, vychádzala z toho, čo bolo uvedené v zdravotnej dokumentácii. Poškodená pred znalkyňou uviedla, že otec si občas vypil, čo uviedla aj na hlavnom pojednávaní, k čomu sa znalkyňa vyjadrila, že ak otec príde opitý domov, každé dieťa sa cíti ohrozené. Depresívne tendencie sa podľa obhajoby mohli rozvíjať už v období detstva poškodenej a nemožno s určitosťou tvrdiť, že súčasná diagnóza poškodenej, a to stavy subjektívnej tiesne a emočné poruchy, nemali svoj pôvod už v detstve poškodenej. Znalkyňa túto možnosť jednoznačne nevylúčila. Keďže okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s otázkou vymedzenia času, nebolo jednoznačne ustálené obdobie, kedy malo dôjsť k týraniu blízkej a zverenej osoby. Súd obžalovanému uložil trest pri zvýšení trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, zároveň pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, pričom dvakrát obžalovanému pričítal tú istú okolnosť, čo, podľa názoru obhajoby, viedlo k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby a obžalovanému uložil neprimerane vysoký trest. Vyjadrila názor, že nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že obžalovaný naplnil svojím konaním skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, pretože súhrn vykonaných dôkazov spoľahlivo nepreukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a podľa ich názoru nebolo jednoznačné a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k spáchaniu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Vo vzťahu k tomuto skutku navrhli, aby krajský súd obžalovaného v zmysle spod obžaloby oslobodil a uložil mu primeraný trest za sa skutok uvedený v bode 1. obžaloby.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že na obžalovaného C. E. bola prokurátorkou okresnej prokuratúry podaná obžaloba pre dva skutky, a to pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa mal diať v období od 01.09.1999 do 09.02.2019 a pre skutok uvedený v obžalobe v bode 1., ako nebezpečné vyhrážanie, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v noci z 09.02.2019 na 10.02.2019. Súd prvého stupňa sa stotožnil s takýmto rozdelením skutkov a vo vzťahu k bodu 1. obžaloby prokurátora na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, pričom vo vzťahu k zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby(k bodu 2. obžaloby) vykonával dokazovanie. Krajský súd je však toho názoru, že nebolo možné rozdeliť konanie obžalovaného tak, aby 20 rokov malo dochádzať k týraniu vo vzťahu k poškodenej a poslednú udalosť z 9. na 10.02.2019 samostatne kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania, pretože už od začiatku ide o jeden a ten istý skutok. Z tohto dôvodu považoval krajský súd vyhlásenie o vine obžalovaného ku skutku uvedenému pod bodom 1. obžaloby ako vyhlásenie o vine k spáchaniu časti jedného skutku, teda, že obžalovaný sa ku spáchaniu toho, že v noci z 09.02. na 10.02.2019 priznal, teda, že poškodenú udieral päsťami najmä do hlavy, ramena, chrbta, krížov, kopal do zadnej časti tela, sotil ju na zem, kde ju ďalej udieral do hlavy a kopol do oblasti bedrového kĺbu, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej, že ju zabije, následkom čoho táto utrpela ľahké povrchové zranenia, čo preukazuje aj výpoveď svedkov, a to jednak samotnej poškodenej a jednak L. B., dcéry obžalovaného a poškodenej a svedka U. E., syna obžalovaného a poškodenej, ktorí bezprostredne po tomto incidente matku videli, ako aj lekárska správa z ošetrenia poškodenej. Vo vzťahu k obdobiu od roku 1999 do 09.02.2019, obžalovaný spáchanie tejto časti skutku v celom rozsahu poprel, priznal však,

že dochádzalo medzi nimi k hádkam, ktoré sú bežné, ako aj, že on sa môže vulgárne vyjadrovať, čo však, podľa jeho názoru, nie je takej intenzity, aby išlo o týranie poškodenej.

Zo spáchania skutku kladenému mu za vinu bol však obžalovaný v celom rozsahu usvedčovaný výpoveďou jednak poškodenej Ľ. E., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom uviedla, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu, keď ešte pil do roku 2003, ju podozrieval z nevery, vulgárne jej nadával a bil ju, pričom v Čechách ju nebil, avšak, keď prišla domov, bil ju. Taktiež ju kontroloval, s ničím nebol spokojný. Potom prestal piť, avšak, keď sa mu niečo nepodarilo, tak sa na nej vyvŕšil, zbil ju až 09.02.2019, avšak počas celej doby jej nadával a aj keď nepil, vyhrážal sa jej, že ju zabije. Uviedla, že mala z jeho správania strach, že jej ublíži, bála sa už jeho výrazu, aké mal oči, ako mal ústa. Riešila to s deťmi. Kvôli správaniu sa obžalovaného navštívila aj psychiatra, mala strach a úzkosti, psychiatra navštevuje doposiaľ. Keď mala operovaný bedrový kĺb aj kolenný kĺb, po týchto operáciách do jedného roka obžalovaný jej nenadával, ani ju nebil, avšak potom to znovu začalo. Obžalovaný na ňu žiarlil, aj keď ona nikam nechodila a príčinou ich nezhôd bol aj nedostatok prostriedkov. Nemalo zmysel sa s obžalovaným hádať, ona sa radšej stiahla, rozplakala sa a odišla preč. Obžalovaný podľa nej, keď neužil psychiatrom predpísané lieky, bol agresívny vo vzťahu k nej.

Výpoveď tejto poškodenej je potvrdzovaná výpoveďami svedkov U. E. R. L. B., detí obžalovaného a poškodenej a zaťa I. B., ktorí v rozhodujúcich bodoch vypovedali zhodne s výpoveďou poškodenej. Svedkyňa L. B. uviedla, že obžalovaný sa dlhodobo a agresívne správal voči jej matke, napádal ju, v dôsledku čoho matka často krát utekala k nej domov. Poškodená k nim nemohla prísť postrážiť deti, obžalovaného sa bála, nemohla nič povedať, lebo obžalovaný sa rozzúril. Obžalovaný v minulosti poškodenú aj bil, oni ako deti v kuse bránili mamu, niekedy to bolo aj celé noci, takisto aj jej manžel bránil jej mamu. Obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, stále ju podozrieval, že ho podvádza, nikam nemohla chodiť. Mama častokrát k nej, aj po jej odchode z domu, prišla zbitá, mala monokle a modriny po tele. V čase, keď obžalovaný ešte pil alkohol, poškodená bola aj dvakrát, trikrát do roka zbitá poriadne. Aj keď prestal piť, videla na mame poranenia, maskovala tieto mejkapom. Mama trpí nespavosťou, stále je nespokojná. Obžalovaný bol zúrivý, vždy sa vyhrážal, že poškodenú zabije a poškodeného musela počúvať na slovo. Poprela, aby mali s bratom rozpory ohľadom nehnuteľností.

Svedok U. E. rovnako tak uviedol, že obžalovaný poškodenú nemal rád, neoslovoval ju menom, stále ju ponižoval nadával jej, aj trikrát, štyrikrát do týždňa, že nevie nič robiť a fyzicky na mamu útočil. Keď odišla jeho sestra z domu, tak sa raz s mamou zbalil a išli bývať ku sestre, čo bolo, kým odišiel z rodičovskej domácnosti, asi desaťkrát. Keď boli deti, často krát počuli, že mama plače, počuli buchot, často krát sa jej vyhrážal, že ju zabije, mama mala monokle, podliatiny. Po poslednej bitke mama povedala, že to nebola jediná za to obdobie.

Agresívne správanie sa obžalovaného voči poškodenej potvrdil aj svedok I. B., kde aj on počas toho, ako býval v ich domácnosti, musel niekedy zasiahnuť. Poškodená mala viackrát na rukách modriny, aj na tvári, obžalovaný požíval alkoholické nápoje. Aj keď odišli zo spoločnej domácnosti, stalo sa, že poškodená so švagrom U. E. prišli k nim domov a boli u nich aj možno mesiac, čo sa stávalo dva až trikrát do roka, kým obžalovaný neprestal piť.

Skutočnosť, že správanie obžalovaného zanechalo následky aj na poškodenej, plynie aj zo záverov znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatria, z ktorého vyplýva, že u poškodenej boli od roku 2001 diagnostikované depresívne stavy, ktoré sa často opakovali a boli preklasifikované na recidivujúcu depresívnu poruchu, ktorá je charakterizovaná opakovanými depresívnymi epizódami v stredne ťažkej fáze. V súčasnosti poškodená trpí posttraumatickou stresovou poruchou, vzniknutou ako reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť, nepriaznivý život, ohrozujúcu situáciu v partnerskom vzťahu s agresívnymi atakmi zo strany obžalovaného voči poškodenej, kde poškodená znovu prežíva fragmenty traumatických udalostí, pociťuje vnútorné napätie a úzkosť pri spomienkach na kritickú dobu, má poruchy spánku, v prežívaní prevládajú výrazné obavné emocionálne reakcie.

V súlade s výpoveďami poškodenej a svedkov B., B. R. U. E., vyznievajú aj závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, z ktorých plynie, že výpoveď poškodenej je vierohodná na úrovni všeobecnej ako aj špecifickej, týkajúcej sa výpovede pri výsluchu, nezistila sklony ku konfabulácii, vymýšľaniu či skresľovaniu skutočností vo svoj prospech, táto je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, v správaní je vyhýbavá, ústupčivá, podrobivá, v snahe vyhnúť sa

konfliktom a otvorenej konfrontácii. Výpoveď bola motivovaná následkami dlhodobého psychického strádania, stupňujúcou sa agresivitou a útočnosťou obžalovaného, strachom a obavami o svoje zdravie a život. Konanie obžalovaného malo negatívny dopad na psychické a fyzické zdravie poškodenej. Psychický stav bol dlhodobo negatívne ovplyvňovaný konaním obžalovaného, ktorý sa vyznačuje depresiou, stavmi úzkosti, zvýšeným vnútorným napätím, strachom, obavami z budúcnosti, vnútornou neistotou, bezradnosťou, stratou dôvery vo vlastné schopnosti a možnosť ovplyvňovať a vytvárať svoj život, poruchami spánku, sociálnou utiahnosťou, poruchami somatického zdravia v dôsledku chronického stresu a záťaže. Prognóza jej psychického stavu, ak by aj v budúcnosti nebola vystavená konaniu obžalovaného, vzhľadom na závažnosť a dĺžku trvania, nie je priaznivá.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia vo vzťahu k obžalovanému C. E. potom plynie aj to, že jeho osoba je charakteristická labilitou, náladovosťou, málo brzdenou impulzivitou, v napätých situáciách možno očakávať neadekvátne správanie. Sklony ku konfabulácii obžalovaného neboli zistené, boli zistené mierne deficity všeobecných pamäťových schopností. Obžalovaný je príliš subjektivisticky nastavený s tendenciou skresľovať skutočnosť, bagatelizovať, presúvať zodpovednosť mimo svoju osobu, vypovedať sociálne žiaduco, neúprimne, nekriticky, so snahou javiť sa v lepšom svetle, čo odporuje všeobecnej vierohodnosti. V konkrétnom prípade špecifickej vierohodnosti tejto odporuje jeho neschopnosť samostatného a spontánneho vylíčenia deja prežitej udalosti, lebo v reprodukcii je vo výpovediach nepresný, vágny, výpovede sú nereálne štruktúrované, obsahovo chudobné s absolútnym chýbaním detailov. Špecifická vierohodnosť u obžalovaného je preto znížená. Vyšetrenie preukázalo egocentrické nastavenie, nezáujem o iných, absenciu empatie, pohotovosť k impulzívnym prejavom pri nevyhovení jeho požiadavkám, jeho záujmy sú zúžené výlučne na pracovné afektivity, riziko recidívy vzhľadom na poruchovú osobnostnú organizáciu je zvýšené s dubióznou prognózou a je nepravdepodobné očakávať zmenu postojov, ako aj problémového správania.

Znaleckým vyšetrením znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia bolo zistené, že obžalovaný bol opakovane (18 krát) hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP v Prešove pre alkoholizmus a agresívne správanie, znalkyňa konštatovala nevyrovnanú, emočne nestabilnú poruchu osobnosti, impulzívny typ, syndróm závislosti od alkoholu na III. štádiu chronického alkoholizmu, t. č. vo vyše desaťročnej abstinencii a recidivujúcu depresívnu poruchu. Emočne nestabilná osobnosť sa prejavuje neurolabilitou, zvýšenou afektívnou dráždivosťou a zvýšenou pohotovosťou k maladaptívnym vzorcom správania pri minimálnej záťaži. Obžalovaný v čase skutku bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať.

Z lekárskej správy plynie, že poškodená bola dňa 10.02.2019 ošetrená, kde lekár konštatoval pomliaždenia hlavy a tváre a krvácanie z nosa.

Okresný súd oboznámil aj rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. , a trestný rozkaz tohto súdu sp. zn. , ktorými bol obžalovaný odsúdený pre fyzický útok na manželku a svokru.

Na základe takto vykonaného dokazovania aj krajský súd dospel k záveru, že vo veci boli vykonané dve skupiny navzájom protichodných dôkazov, na jednej strane je to výpoveď obžalovaného, ktorý poprel okrem skutku z 09.02. na 10.02.2019 fyzické napádania a agresívne správanie sa k poškodenej, na druhej strane sú tu výpovede poškodenej, detí obžalovaného a zaťa, ktorí v podstatných bodoch zhodne a konzistentne usvedčovali obžalovaného z jeho správania, pričom je pravdou, že svedkovia vypovedali aj k obdobiu, ktoré spadá pred obdobie vymedzené obžalobou prokurátora, teda k obdobiu pred rokom 1999, avšak vyjadrovali sa aj k obdobiu rokov 1999 až 2019. Krajský súd pritom nezistil u týchto svedkov snahu vedome škodiť obžalovanému, navyše zo záverov znaleckých posudkov z odboru psychológia, ako aj z odvetvia psychiatria plynie, že poškodená je vierohodná tak po stránke všeobecnej a neboli zistené sklony vymýšľať si ani v posudzovanom prípade. Naopak u obžalovaného bola zistená tendencia skresľovať skutočnosť, vypovedať sociálne žiaduco, neúprimne, čo znižuje jeho špecifickú vierohodnosť. Pokiaľ ide o časové údaje, tu krajský súd konštatuje, že pri tak dlhom období, ako je rozpätie 20 rokov, nie je možné uviesť na mesiac či rok presne, kedy sa ktorý incident stal, taktiež pokiaľ svedkovia o niektorých detailoch skutku, ktorý mali vnímať osobne, vypovedajú odlišne, je treba uviesť, že prítomnosť svedka pri nejakom incidente neznamená, že je v každom jednom momente prítomný na tom rovnakom mieste, že musí nevyhnutne počuť a zapamätať si každú vetu, ktorú kto povedal. Krajský súd rozpory, na ktoré poukazuje obhajoba, považuje za nepodstatné, ktoré nespochybňujú výpovede svedkov. Pokiaľ svedkyne U. P. R. W. P., ktoré bývajú v blízkosti rodiny obžalovaného, nezaznamenali žiadne násilné

správanie sa obžalovaného voči poškodenej, tu krajský súd uvádza, že nejde o svedkyne, ktoré by navštevovali priamo domácnosť obžalovaného, pričom poškodená, ako aj syn a dcéra obžalovaného uviedli, že k násiliu dochádzalo doma a na verejnosti sa obžalovaný správal dobre. Vo všeobecnosti sa domáce násilie málokedy odohráva mimo domácnosti páchateľa a obete. Je treba priznať obhajobe, že správanie sa obžalovaného voči poškodenej malo klesajúcu intenzitu, pokiaľ ide o násilie fyzické, ako aj že po operáciách kolena a kĺbov sa obžalovaný nedopúšťal ani verbálneho násilia voči poškodenej. Taktiež poškodená sa vyjadrila aj k tomu, že obžalovaný bol pracovitý a v domácnosti vykonával veľa práce, rovnako že si chodil aj privyrábať.

Týranie je v zmysle ustálenej súdnej praxe zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti na intenzite zlého zaobchádzania. Môže ísť o zlé zaobchádzanie, ktoré spočíva v spôsobovaní fyzických útrap, ako aj zlé zaobchádzanie v oblasti psychickej. Čím menej intenzívne je týranie, tým dlhšiu dobu musí také zaobchádzanie trvať. Ako príklady z praxe uvádza judikatúra bitie otvorenou rukou i päsťou alebo za pomoci rôznych predmetov, kopanie, pálenie cigaretou, bolestivé ťahanie za vlasy, časté budenie v noci, a podobne. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví. V prejednávanom prípade išlo o dlhodobé zlé správanie sa obžalovaného voči poškodenej, spočiatku išlo o fyzické útoky, ako aj verbálne pod vplyvom alkoholu, aj keď nebol pod vplyvom alkoholu a až po operácii poškodenej asi v roku 2012, fyzické útoky prestali, avšak po roku od operácií obžalovaný pokračoval vo verbálnych útokoch na poškodenú, jeho správanie sa na poškodenej zanechalo aj zdravotné následky. Pokiaľ obžalovaný uviedol, že vulgárne nadávanie je bežné v pracovnom prostredí, v ktorom sa pohyboval, podľa výpovede U. E. sa obžalovaný vulgárne vyjadroval aj pred vnukmi, čo iste nie je možné ospravedlniť.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom mal aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný tým, že od roku 1999 až do 10.02.2019 sa správal v zmysle obžaloby, naplnil po stránke objektívnej aj subjektívnej všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona. V prípade uznania viny je obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 7 do 15 rokov.

Súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, keďže vychádzajúc z odpisu registra trestov, obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch súdne trestaný. Tieto pochybenia okresného súdu potom krajský súd napravil tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a uznal ho vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré prvostupňový súd zhodne s prokurátorom nesprávne rozdelil do dvoch trestných činov, aj keď ide o jeden trestný čin a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a teda vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu obžalovaného zaradil krajský súd do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest považuje krajský súd sa zákonný a primeraný vzhľadom na to, že síce išlo o dlhé obdobie, počas ktorého dochádzalo k páchaniu trestnej činnosti, na druhej strane však je treba uviesť, že samotná poškodená uviedla, že obžalovaný sa k nej správal aj dobre, že sa o ňu staral po operácii, že s ňou chodil k lekárom, finančne zabezpečoval rodinu, ako aj vzhľadom na to, že nešlo o sústavné konanie obžalovaného, keďže obžalovaný veľkú časť obdobia, za ktoré je stíhaný pracoval a zdržiaval sa mimo spoločnú domácnosť, či už v zahraničí alebo na inom mieste na Slovensku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.