Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1687-1997.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1687/1997
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U.S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222 (predtým VSŽ Oceľ spol. s r.o. Košice so sídlom Vstupný areál VSŽ, Košice - mestská časť Šaca, IČO: 00 609 226), zn. 320/96 proti povinnému: ZÁVODY VÝPOČTOVEJ TECHNIKY a.s., skrátene ZVT, a.s., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 562 680, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 14.784,90 Eur (445.410,- Sk), trov konania vo výške 591,38 Eur (17.816,- Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerbera, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3, pod sp. zn. 2Er/1687/1997 (EX 590/1997) z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 135,99 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.11.1997 poverenie č. 5601*002945 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Borisa Gerbera (EX 590/97). Exekučné konanie sa začalo dňa 17.10.1997.
2. Dňa 06.03.2014 bol na tunajší súd súdnym exekútorom postúpený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa §57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený zároveň k veci oznámil zmenu na strane oprávneného, kde v dôsledku v právnych skutočností zapísaných v obchodnom registri prešla pohľadávka na obchodnú spoločnosť U.S. Steel Košice, s.r.o. Súdny exekútor si súčasne uplatnil trovy exekúcie vo výške 273,50 Eur vrátane DPH a žiadal, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený.
3. Dňa 27.06.2016 bol na tunajší súd opätovne doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa §57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku, pričom oprávnený zároveň žiadal, aby súd exekučné konanie v uvedenej veci zastavil bez uloženia povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a tiež § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, kde okrem iného uviedol, že patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu výklad uvedeného ustanovenia, a teda súd má možnosť a nie aj povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Ďalej poukázal na právny záver uvedený v uznesení Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22.04.2010. Zároveň svoj návrh odôvodnil tým, že mu nie je známe, aby súdny exekútor do vyhlásenia konkurzu vykonal vo veci úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky aj napriek tomu, že na základe výzvy súdneho exekútora zo dňa 25.3.1998 uhradil oprávnenému dňa 7.4.1998 preddavok na trovy exekúcie vo výške 1.477,13 Eur (44.500,- Sk). Súčasne uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného pred 1.2.2002, avšak žiada konajúci súd, aby v odôvodnení uznesenia o zastavení exekúcie uviedol, že dôvodom, prečo oprávnený využil dispozičné právo na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) bola nemajetnosť povinného,
čoho následkom bolo aj vyhlásenie konkurzu, ktorý stále prebieha. Túto svoju požiadavku oprávnený odôvodňuje tým, že napriek účelu výkonu exekúcie - výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a uspokojenie pohľadávky oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila, oprávnenému je pri zastavení exekúcie bez uvedenia skutočného dôvodu zastavenia exekúcie spôsobená majetková ujma vyplývajúca z iných právny predpisov (napr. daňové zaťaženie).
4. Podľa §-u 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
8. Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 27-47K 341/97 zo dňa 08.07.1998 bola na majetok povinného (dlžníka) vyhlásený konkurz. Za správcu majetkovej podstaty bol súdom ustanovený JUDr. František Balog, komerčný právnik, bytom Tulská 16, 974 01 Banská Bystrica.
9. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/, e/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov platnom do 31.12.2005 (ďalej v texte len "zákon o konkurze a vyrovnaní"), vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: d/ súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené; e/ pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.
10. Podľa § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinnom od 1.1.2006, konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
11. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
12. Z dikcie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť. V predmetnej veci však osobitný zákon, t.j. zákon o konkurze a vyrovnaní, v znení platnom do 31.12.2005, v ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zakotvil, že súdne a iné konania podľa osobitného predpisu (teda vrátane exekučných konaní), ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Tento zákon bol zrušený s účinnosťou k 1.1.2006, ale konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené do 31.12.2005, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa aj naďalej spravujú podľa doterajších právnych predpisov, teda podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené sa vyhlásením konkurzu na majetok povinného exekučné konanie prerušilo, a to zo zákona. Pokračovať v prerušenom konaní možno iba za podmienok stanovených v § 14 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov platnom do 31.12.2005 (s výnimkou konaní o pohľadávkach, ktoré treba prihlásiť v konkurze).
14. Až po tom, čo bol konkurz na majetok povinného zrušený, resp. ukončený, alebo príslušný, subjekt podal návrh na pokračovanie v prerušenom exekučnom konaní, môže súd prvého stupňa rozhodovať o predložených návrhoch.
15. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27K/341/1997 - 2384 zo dňa 13.05.2019, právoplatným dňa 18.06.2019, súd zrušil konkurz na majetok úpadcu ZÁVODY VÝPOČTOVEJ TECHNIKY a.s. „v konkurze“, Zvolenská cesta 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 562 680 po splnení rozvrhového uznesenia č. k. 27K/341/1997-2313 zo dňa 22. augusta 2018 v spojení s opravným rozvrhovým uznesením č. k 27K/341/1997- 2347 zo dňa 24. septembra 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo/15/2018-2368 z 27. marca 2019 a zbavil Mgr. Roberta Antala, ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica funkcie správcu konkurznej podstaty.
16. Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd po skončení konkurzu preskúmal návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, následne jeho návrhu vyhovel a zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002. Súčasne považoval sudca za potrebné uviesť, že podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie, bez ohľadu na to z akých dôvodov oprávnený zastavenie exekúcie navrhne. Súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma, nakoľko vedenie exekúcie je plne v dispozícii oprávneného.
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
18. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2002, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
19. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.februára 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenie exekúcie.
20. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.
21. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
22. V dôsledku dispozitívneho úkonu oprávneného, t.j. podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený zastavenie exekúcie procesne zavinil, pričom existuje jednoznačný kauzálny nexus medzi návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie a jej zastavením. Oprávnený v tejto súvislosti, vedomí si svojej procesnej zodpovednosti, poukázal na právny záver uvedený v uznesení Ústavného súdu SR, č.k. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22.04.2010, kde Ústavný súd SR okrem iného konštatuje, „že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku krajským súdom nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré
vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odôvodnenie nepriznania nevyhnutných trov zastavenej exekúcie krajským súdom plne využíva rozsah uváženia, nie je nelogické alebo nad rámec § 203 Exekučného poriadku. Na základe toho ústavný súd konštatuje, že úvaha krajského súdu o tom, že oprávnený nemal procesné zavinenie na zastavení exekúcie a ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, nie je zjavne svojvoľná. Krajský súd zhodnotil celkové okolnosti prípadu zastavenia exekúcie náležitým spôsobom, odôvodnenie namietaného uznesenia predstavuje podľa názoru ústavného súdu dostatočný základ na jeho výrok, súd vysvetlil, na základe akého skutkového stavu a právnych úvah vo veci rozhodol. Len pre samotný nesúhlas sťažovateľky s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia však nemožno dospieť k záveru o jeho arbitrárnosti, resp. zjavnej neodôvodnenosti (mutatis mutandis IV. ÚS 121/08 <http://merit.slv.cz/IV.US121/08>).
23. Konajúci sudca po preštudovaní predloženého rozhodnutia Ústavného súdu SR zo strany oprávneného konštatuje, že uvedená vec je skutkovo odlišná od prejednávanej veci, nakoľko v uvedenom prípade Krajský súd skonštatoval, že oprávnený v čase začatia exekučného konania 19. 08. 1996 ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a preto nie je daný zákonný predpoklad na uloženie povinnosti zaplatiť trovy exekúcie práve oprávnenému... Avšak v tomto prípade nedošlo zániku povinného výmazom z Obchodného registra, ba ešte ani k zrušeniu povinného ako obchodnej spoločnosti. A preto súd z vyššie uvedených dôvodov uložil oprávnenému nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie.
24. Súdny exekútor si pri postúpení návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 273,50 Eur vrátane DPH.
25. Podľa § 27a vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č.288/1995 Z.z. v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
26. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov sa odmena pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
27. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č.288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
28. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 33,20 Eur (za 5 začatých hodín) nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky.
29. Za uplatnené úkony - spracovanie a štúdium spisu, zisťovanie majetku povinného a zisťovanie sídla povinného - prináleží súdnemu exekútorovi odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a nie podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora. Súd preto súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony nepriznal.
30. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a).
31. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne
vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 Eur (200,- Sk) patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
32. Rovnako tak v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, rozhodujúcim kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a to na úkony bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne práce je pritom v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, účtovanie odmeny exekútora za každý jednotlivý úkon ako samostatnú začatú hodinu vykonávania exekučnej činnosti nie je správny. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
33. Ako sa uvádza v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ani jeden z exekútorom uplatnených úkonov (zaevidovanie návrhu, spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomení o začatí exekúcie, vrátenie poverenia a ukončenie spisu, archív) nie je možné posúdiť ako účelne vynaložený na exekúciu. Pri úkonoch - vrátenie poverenia a ukončenie spisu, archív, zaevidovanie návrhu, ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Za úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a spracovanie upovedomení o začatí exekúcie prináleží exekútorovi odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a nie podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora.
34. Slovné spojenie „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ (§ 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z.) v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na súd, a tak je to aj v prípade „doručenia upovedomenia o začatí exekúcie“, ktoré v sebe zahŕňa aj spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Za tieto úkony teda exekútorovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. V prípade úkonov - spracovanie oznámenia o stave exekučného konania a návrh na zastavenie exekúcie, ide o účelne vynaložené náklady na exekúciu.
35. S poukazom na uvedené považoval súd za účelne vynaložené trovy exekúcie sumu 6,64 Eur za úkon - spracovanie návrhu na zast. a vyúčtovanie podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky a tiež s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2MCdo 16/2005 zo dňa 28.04.2006. Keďže suma za uvedený úkon bola uplatnená v súlade s citovanými ustanoveniami vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v uplatnenej výške 6,64 Eur.
36. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č.288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
37. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
38. V zmysle uvedených ustanovení vyhlášky si súdny exekútor uplatnil sumu 53,12 Eur, za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (oprávnený, povinný), každé zisťovanie sídla povinného (dotazom na obchodný register), 10x každé zisťovanie účtu
povinného (Istrobanka, a.s., Prvá komunálna banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Dopravná banka, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s., Investičná a rozvojová banka, a.s., Československá obchodná banka, a.s., Poľnobanka, a.s., Agrobanka, a.s., Poštová banka, a.s.), 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (dopytom na Správu katastra Banská Bystrica a OR PZ SR Banská Bystrica, ODI).
39. Po nahliadnutí do vyúčtovania trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 53,12 Eur nevyúčtoval v súlade s citovanými ustanoveniami vyhlášky, nakoľko z predloženého exekútorského spisu bolo preukázané, že súdny exekútor z uplatnených úkonov vykonal len nasledujúce úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - oprávnený a povinný, každé zisťovanie sídla povinného (dotazom na obchodný register), 9x každé zisťovanie účtu povinného (Istrobanka, a.s., Prvá komunálna banka, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s., Dopravná banka, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s., Investičná a rozvojová banka, a.s., Poľnobanka, a.s., Agrobanka, a.s., Poštová banka, a.s.), 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (dopytom na Správu katastra Banská Bystrica a OR PZ SR Banská Bystrica, ODI). A preto súd priznal súdnemu exekútorovi za 15 preukázane vykonaných úkonov odmenu len vo výške 49,80 Eur (15x 3,32 Eur).
40. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
41. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky vyčíslil súdny exekútor sumou 28,64 Eur titulom poštovného (poštovné v sume 12,44 Eur + poštovné za § 35 ods. 3EP v sume 12x 1,00 Eur + poštovné za § 60 ods. 2 EP v sume 3x 1,40 Eur), sumou 9,96 Eur (15x 20,- Sk) za overovanie poverenia, sumou 16,60 Eur (5x 100,- Sk) titulom kolkových poplatkov a sumou 86,42 Eur titulom faktúr za bankové informácie (Agrobanka, a.s. - 8,30 Eur, Československá obchodná banka, a.s. - 6,64 Eur, Investičná a rozvojová banka, a.s. - 8,30 Eur, Všeobecná úverová banka, a.s. - 3,98 Eur, Poštová banka, a.s. - 8,16 Eur, Dopravná banka, a.s. - 8,16 Eur, Slovenská sporiteľňa, a.s. - 10,20 Eur, Prvá komunálna banka, a.s. - 5,31 Eur a Istrobanka, a.s. - 6,63 Eur.
42. Po preskúmaní trov exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, považoval súd za účelne vynaloženú a preukázanú len sumu 2,23 Eur titulom poštovného (1x žiadosť o udelenie poverenia na súd - 14,50 Sk, 1x zaslanie návrhu na zastavenie + EX spisu na súd - 1,75 Eur), sumu 6,64 Eur (10x 20,- Sk) titulom poplatkov za notárske overenie poverenia, sumu 16,60 Eur (5x 100,- Sk) titulom kolkových poplatkov za jednotlivé výpisy listov vlastníctva z katastra nehnuteľností v Banskej Bystrici a sumou 54,08 Eur titulom faktúr za bankové informácie (Agrobanka, a.s. - 8,30 Eur, Investičná a rozvojová banka, a.s. - 8,30 Eur, Všeobecná úverová banka, a.s. - 3,98 Eur, Poštová banka, a.s. - 6,63 Eur, Dopravná banka, a.s. - 6,63 Eur, Slovenská sporiteľňa, a.s. - 8,30 Eur, Prvá komunálna banka, a.s. - 5,31 Eur a Istrobanka, a.s. - 6,63 Eur.
43. Pokiaľ ide o nepriznanú časť náhrady hotových výdavkov, súd uvádza, že nakoľko vznik, a ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná, súdny exekútor nepredložil faktúry (napr. poplatok za bankové informácie od Československej obchodnej banky, a.s., prípadne faktúra od Slovenskej sporiteľne vo výške 10,20 Eur, pričom predložená faktúra bola len vo výške 250,- Sk) ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov, a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Súčasne súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane poštovného, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pričom ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by tak v rozpore s platnou právnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Nakoľko sa v predloženom exekučnom spise nachádzali len 2 (dve) doručenky, preto súd priznal náhradu hotových výdavkov (poštovného) len za tieto doručenky, ktorých vynaloženie bolo reálne preukázané.
44. Celková priznaná odmena súdneho exekútora a náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 135,99 Eur. Súdny exekútor si v predmetnom vyúčtovaní žiadal priznať aj 20 % DPH vo výške 45,60
Eur z uplatnenej odmeny, ako aj z hotových výdavkov, čo mu však vzhľadom na doslovné znenie § 196 a tiež s poukazom na prechodné ustanovenia, konkrétne §238 ods.1 a ods.2 Exekučného poriadku nebolo možné priznať.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z., súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.