Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-4-2019.pdf
PDF · 162.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: T. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. X. XXXX/XX, P. V. P., zastúpený: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpený: R.. I. L., Y. XXX/XX, P., o zaplatenie 11.375,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 375,- eur s 5 % úrokom z omeškania od 27.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.11.2018 pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica podal žalobca žalobu voči žalovanému, domáhajúc sa zaplatenia sumy 11 375,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 27.09.2018 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že na základe dohody uzatvorenej so žalovaným poskytol žalovanému pôžičky, ktorými žalovaný splácal svoj dlh voči banke Československá obchodná banka, a.s., vzniknutý z hypotekárneho úveru č. XXXXXX/XXXX. Po poskytnutí pôžičky v celkovej sume 50 000,- eur sa mal záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté pôžičky započítať oproti záväzku žalobcu zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľností, nachádzajúcich sa na ulici P. XXX/X, Q., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a E. L., bytom P. XXX/X Q., každého v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica z celku. Existenciu uvedenej dohody potvrdzuje samotný žalovaný vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 13.01.2016, v ktorom potvrdzuje, že žalobca spláca hypotekárny úver č. XXXXXX/XXXX v ČSOB, a.s. v sume 245,- eur mesačne do doby splatenia úveru vo výške 50 000,- eur a že po splatení úveru sa stáva polovičným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Na základe dohody so žalovaným, tomuto poskytol spolu sumu 11 375,- eur. Nakoľko žalovaný požiadal žalobcu o skoršie uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, žalobca vyzval na uzatvorenie kúpnej zmluvy aj E. L., ktorá však uzatvorenie kúpnej zmluvy odmietla. S ohľadom na nemožnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj následného započítania poskytnutých finančných prostriedkov na kúpnu cenu nehnuteľností, vyzval žalovaného na vrátenie sumy 11 550,- eur, ktorá suma predstavovala dovtedy poskytnutých 11 375,- eur spolu s príslušenstvom. Nakoľko žalovaný nevrátil poskytnuté finančné prostriedky, ani vo výzve stanovenej lehote, podal vo veci predmetnú žalobu.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní zo dňa 28.11.2018, č.k. 33Up/969/2018-14 bolo žalobe žalobcu vyhovené.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým žiadal žalobu zamietnuť. Popiera akékoľvek poskytovanie pôžičiek žalobcom. Žalobca mal záujem o kúpu jeho bytu v rodinnom dome, ktorý predtým uvoľnil a umožnil žalobcovi v ňom bývať. K uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy nedošlo. Čestné prehlásenie jej písomnú formu nenahradilo a nespĺňa podmienky zmluvy o budúcej zmluve. Odstúpenie od čestného prehlásenia nevyžaduje písomnú formu. Bol to žalobca, ktorý od prejavu vôle deklarovanom čestnom prehlásení odstúpení odstúpil. Nebolo potrebné jeho vôľu nahradiť iným prehlásením. Žalobca mal vedomosť o tom, že užívanie bytu v rodinnom dome pre seba a členov rodiny s pozemkom a bazénom, záhradou, v ktorej pestoval zeleninu, prístreškom pre autá, hospodárskou budovou, nie je bezodplatné. Ďalej vo veci vzniesol námietku premlčania, keď zistil, že žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky so zaplatenou prvou splátkou dňa 10.05.2014 v sume 245,- eur a žalobný návrh bol doručený na Okresný súd v mesiaci november 2018. Preto s poukazom na ustanovenie § 100 a § 101 OZ, je pohľadávka za čas od zaplatenia prvej splátky, t.j. 10.05.2014 do mesiaca november 2016 v sume 7 385,- eur premlčaná.
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu, k odporu žalovaného uvádza, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že jednotlivé platby uhrádzané žalobcom údajne pozostávali z úhrad za užívanie nehnuteľností, ktoré bol žalobca za toto užívanie povinný žalovanému platiť. Tvrdenie žalovaného v celom rozsahu popiera a v danej súvislosti poukazuje na čestné vyhlásenie žalovaného, zo dňa 13.01.2016, v ktorom uviedol, že žalobca spláca hypotekárny úver č. XXXXXX/XXXX v sume 245,- eur mesačne do doby splatenia úveru vo výške 50 000,- eur a po splatení úveru sa stáva polovičným vlastníkom nehnuteľnosti na ulici P. XXX/X Q.. Z uvedeného vyplýva, že následne po celkovom splatení úveru sa mal záväzok žalovaného, vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi, započítať oproti záväzku žalobcu spočívajúcom v zaplatení kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a E. L., každého v podiele 1/2-ica z celku. Ak by poskytované finančné prostriedky mali byť nájmom za užívanie nehnuteľností, tak je nelogické, aby platenie nájmu bolo ohraničené sumou 50 000,- eur. Z predloženého čestného vyhlásenia jednoznačne vyplýva, že uhrádzané sumy žalobcom nie sú nájmom, ale sú to poskytnuté finančné prostriedky, povinnosť vrátenia, ktorých sa po dosiahnutí sumy 50 000,- eur má započítať oproti povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Nakoľko žalovaný požiadal žalobcu o skoršie uzatvorenie kúpnej zmluvy a žalobca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy vyzval aj E. L., ktorá však uzatvorenie kúpnej zmluvy odmietla, preto s ohľadom na skutočnosť, že sa zmenili okolnosti, za ktorých nebolo možné pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a ani k následnému započítaniu poskytnutých finančných prostriedkov na kúpnu cenu nehnuteľností, preto žalobca od predmetnej dohody odstúpil a žalovaný je povinný vrátiť ním poskytnuté finančné plnenie. K námietke premlčania žalobca poukazuje na ustanovenie § 563 OZ. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k žiadnej dohode o určení času vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov zo strany žalovaného žalobcovi, v prípade, že by sa kúpa nehnuteľností nerealizovala, žalobca preto vyzval žalovaného písomnou výzvou zo dňa 12.09.2018 k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. Na vrátenie plnenia určil lehotu 5 pracovných dní odo dňa prevzatia danej výzvy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný nevrátil poskytnuté finančné prostriedky ani v stanovenej lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú mal žalovaný nesporne doručenú dňa 19.09.2018, kedy žalovaný na predmetnú výzvu svojim písomným listom zo dňa 19.09.2018 odpovedal. Žalovaný sa tak najneskôr dňom 27.09.2018 dostal do omeškania a je tak prvým dňom, kedy sa žalobca mohol domáhať svojho práva žalobou na súde.
5. Dňa 31.01.2019 bola vec postúpená Okresným súdom Banská Bystrica tunajšiemu súdu na prejednanie.
6. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 29.03.2019, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda na tom, že žalobca bude poskytovať žalovanému finančné prostriedky až do výšky 50 000,- eur a po dosiahnutí ktorej sumy sa malo prepísať vlastnícke právo na žalobcu a povinnosť vrátiť poskytnutých 50 000,- eur sa mala započítať oproti povinnosti zaplatiť kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Uvedená dohoda nesporne vyplýva z čestného vyhlásenia žalovaného.
6.1. Žalovaný vo veci uviedol, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že mu poskytol pôžičky, ktorými žalovaný spláca svoj dlh voči banke ČSOB, sa nezakladá na pravde, nakoľko medzi nimi nebola nikdy dojednaná ani uzavretá žiadna zmluva o pôžičke. Žalobca tvrdí, že ostávajúci podielový spoluvlastník E. L. odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu, čo je však v rozpore s predloženým prehlásením, v ktorom sa nikde neuvádza
prevod nehnuteľností v celosti, ale sa píše len podiel žalovaného v 1/2-ici. So žalobcom sa dojednali, že tento odkúpi od neho podiel v 1/2-ici a nešlo o kúpu nehnuteľnosti v celosti. Podľa žalovaného si dojednali do doby, kým dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nájomné. Teda, že žalobca bude hradiť nájomné a služby spojené s užívaním nehnuteľností, s následným odkúpením podielu vo veľkosti 1/2-ici. Nakoľko so žalobcom sú rodina, tak sa dohodli v podstate na takomto finančnom leasingu. Žalobcovi umožnil užívať predmetné nehnuteľnosti za dojednanú odplatu vo výške nájmu, s tým, že mu umožní odkúpiť polovicu jeho podielu. Nájomné bolo dohodnuté vo výške splátky úveru, ktorú mal hradiť žalovaný voči banke. Počas trvania nájomného vzťahu, žalobca ho požiadal asi dva roky po tom, ako tam začal bývať, aby mu podpísal čestné vyhlásenie, že vykonáva úhrady na splátky úveru žalovaného, ktoré čestné prehlásenia potrebuje výlučne pre potreby súdneho konania o určenie vyživovacej povinnosti na jeho dcéru Q. Č.. Z predloženého čestného prehlásenia však žiadnym spôsobom nevyplýva, že uvedené platby sú úhradou splátok kúpnej ceny.
6.2. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že asi pred štyrmi rokmi mu telefonoval žalovaný, či nemá záujem o kúpu nehnuteľností, rodinného domu v Q. za 50 000,- eur. Cena sa týkala jeho spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ici. Keď s týmto súhlasil, boli dohodnutí, že si vybaví hypotéku, ale táto mu nebola poskytnutá, pretože bol vedený v registri dlžníkov ako neplatič. Nakoľko mu nebola poskytnutá hypotéka, žalovaný navrhol, že on si vezme hypotéku vo výške 50 000,- eur, čo sa aj stalo, ponechal si všetky peniaze a jemu vyplatil 1 000,- eur. Žalovaný si začal prerábať svoju nehnuteľnosť v I. a on sa podľa dohody presťahoval do Krušoviec. Žalovaný to vymyslel tak, že keď mu nechceli poskytnúť hypotéku, tak si ju vezme on a keď jemu hypotéku umožnia, tak sa to prehodí iba na jeho meno a on bude pokračovať v platení hypotéky. Tak sa to aj realizovalo a 245,- eur bola čisto platba hypotéky a 110,- eur mesačne dával v hotovosti pani E. L.. Asi pred 4 rokmi začal v dome bývať, po tom, ako bola žalovanému poskytnutá hypotéka. Boli dohodnutí tak, že bude platiť hypotéku za žalovaného s tým, že keby to celé zaplatil, dom by bol už naňho prepísaný. Tieto platby boli realizované titulom úhrady kúpnej ceny. S platením hypotéky mala byť uhradená kúpna cena vo vzťahu k žalovanému. Potreboval zdokladovať svoje výdaje, lebo bol podaný návrh na zvýšenie výživného, a vtedy bolo aj podpísané čestné vyhlásenie žalovaným. Takéto čestné vyhlásenie mu podpísala aj E. L., že prispieva mesačne sumou 110,- eur na energie plus plyn, elektrina, internet, ďalej sa podieľal na platení ročne za domovú daň sumou 26,- eur, komunálny odpad 17,60 eura, dvakrát ročne prispieva na vodné, stočné podľa potreby cca 50,- eur, a toto čestné vyhlásenie je datované 13.01.2016.V dome žili a tento prerábali, pretože vedeli, že to bude ich, keďže tam býval s priateľkou. Do domu investovali tak, že sa prerábala vstupná brána, zriadila sa dielňa, postavil volieru pre papagája, znižoval stropy, na novo sa robili omietky a menili hliníkové káble za medené. Z rodinného domu užíval iba svoju časť, nakoľko rodinný dom pozostáva z dvoch poschodí, on užíval prvé a pani L., ako podielová spoluvlastníčka, druhé. Mal záujem odkúpiť iba podiel žalovaného. Pani L. je jeho teta, teda matkina sestra a žalovaný je mamin brat. Neskôr začal žiť s druhou priateľkou do augusta 2018, kým mu žalovaný zavolal, že bolo by na čase dať hypotéku na jeho meno, z toho dôvodu, že on si chce kúpiť s manželkou chatu. S týmto súhlasil, že si vybaví hypotéku a hneď po telefonáte šiel za pani L., že podľa dohody sa bude prehadzovať hypotéka na neho, pričom ona mu povedala, že mu polovicu domu nepodpíše, ktorú vlastnila, čo potreboval pre založenie v banke, preto mu hypotéku neposkytli, lebo banka nezaloží polovicu domu. Hneď s tým oboznámil žalovaného, ktorý prišiel a vtedy sa pohádali. Povedal žalovanému, že tam už nebude a žiadal od neho, nech mu vráti, čo uhradil na jeho hypotéku. Žalovaný mu na to povedal, že mu nič nedá.
6.3. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že 1 000,- eur, čo uviedol žalobca bola pôžička na uhradenie jeho dlhu aby ho vyradili čo najrýchlejšie z registra dlžníkov. Sám si založil hypotéku 28.03.2014. Ďalej uviedol, že žalobca prišiel za ním, že to chce kúpiť, preto mu povedal, nech si vybaví hypotéku, že mu to predá, týkalo sa to iba jeho čiastky nehnuteľnosti v 1/2-ici. Išli do banky, kde bolo zistené, že žalobca má dlžoby a hypotéku mu nemôžu poskytnúť. Dohodli sa na tom, že sa nasťahuje, že mu splatí nájom vo výške splátky hypotéky, šlo o ústnu dohodu. Potom hneď, ako by bol žalobca vyradený z registra dlžníkov, zrátali by sa všetky platby a predčasné vyplatenie hypotéky, a vyšla by celková suma odkúpenia. O cene nehnuteľnosti, teda jeho podielu, nehovorili, hýbalo sa to vo výške hypotéky, ktorú mal v čiastke 50 000,- eur. Roky plynuli a šlo mu o to, aby si žalobca vybavil hypotéku. Najskôr prišla na strane žalobcu kríza v jeho prvom vzťahu, preto ho požiadal aby s tým počkal. Potom si nasťahoval novú priateľku, ktorá otehotnela a zase musel čakať. Čakal kým sa narodí žalobcovi druhé dieťa, ešte aj na krste dieťaťa sa pýtal žalobcu, kedy to dajú do poriadku, on sa stále vyhováral na registráciu dlžníkov. Nedalo mu to, tak zistil z LV, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý mohol založiť a tiež zistil, že si zobral hypotéku, čo vyplýva z LV a kúpil si luxusné auto. Chcel založiť predmetný dom, ale s tým už nesúhlasila
podielová spoluvlastníčka. Ďalej uviedol, že so žalobcom boli dohodnutí tak, že bude splácať splátky hypotéky, bude to forma leasingu, že potom by on splatil zostatok hypotekárneho úveru a všetky platby by sa zrátali. K tomu malo dôjsť ihneď po vyradení žalobcu z registra dlžníkov.
7. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 20.09.2019 na ktorom bola vypočutá ako svedkyňa D. X., bývalá partnerka žalobcu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že spolu so žalobcom bývali v dvojizbovom byte a žalovaný im dal návrh, že si môžu dom kúpiť a bývať v ňom. Žalobca si nemohol zobrať hypotéku, ktorú si zobral žalovaný a dohodli sa, že mu žalobca hypotéku bude splácať. Tak sa aj stalo. Každý mesiac posielali cca 200,- eur, presnú výšku si nepamätala a pani L. platili energie cca 100,- eur mesačne, záležalo od tohto, koľko minuli. Takto žili spolu v rodinnom dome 2 roky. Bolo dohodnuté, že keď splatia hypotéku, polovica domu bude ich. S tým do toho išli, že polovica domu bude ich, lebo dovtedy bývali v byte jej matky. Keď sa so žalobcom rozišli, on ostal bývať v dome. Podľa nej platba vo výške cca 200,- eur nepredstavovala nájomné žalovanému, ale išlo o hypotéku, aby ten dom bol raz ich. Na otázku, či má vedomosť za akú cenu mal žalobca nadobudnúť polovičku predmetného rodinného domu, svedkyňa uvidela 50 000,- eur. Uhradiť sa to malo z hypotéky, ktorej výška bola 50 000,- eur. Po splatení hypotéky 50 000,- eur mala byť polovica domu ich.
7.1. Svedkyňa E. L. v o svojej výpovedi uviedla, že je sestrou žalovaného. Má vedomosť o dohode medzi žalobcom a žalovaným, lebo je podielovou spoluvlastníčkou domu, v podiele 1-ici a pri tejto dohode bola. Dohoda bola taká, že žalobca môže užívať rodinný dom s tým, že bude hradiť nájomné. Dohodli sa, že nájomné bude predstavovať časť hypotéky s tým, že keď žalobca bude vymazaný z registra dlžníkov, zoberie si úver a vyplatí žalovanému dlžnú sumu. Žalovaný nechcel na žalobcovi zarábať a dohodli sa, že mu bude hradiť nájomné vo výške hypotéky, ktorú si zobral. Jej žalobca platil energie pravidelne mesačne, keď tam býval sám bolo to 80,- eur mesačne, a keď s ním bývala priateľka platil 110,- eur mesačne. Žalobca tvrdil žalovanému, že z registra dlžníkov bude vymazaný do dvoch rokov s tým, že po tom si zoberie hypotéku a kúpnu cenu dorovnajú. Žalovaný prehlásil, že tú dobu počká. Stalo sa, že žalobca si vzal hypotéku na byt v Bánovciach nad Bebravou a okrem toho ešte aj pôžičku. V auguste 2018 prišiel žalobca za ňou, že žalovaný ho stále otravuje s tým, aby to odkúpil a chcel od nej, aby ona šla ručiť na ďalší úver, čo odmietla, lebo vedela o jeho dvoch úveroch. Došlo potom k určitému konfliktu, volala žalovanému s tým, že žalobca nemá záujem v rodinnom dome bývať. Žalovaný mu povedal, že tam môže bývať ako nájomca, ale žalobca povedal, že sa odsťahuje.
7.2. Svedkyňa D. A., manželka žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že v predmetnom rodinnom dome bývali a keď si postavili svoj tak sa odsťahovali. Potom tam šiel bývať žalobca s tým, že bude v nájme a keď sa prepíše hypotéka na žalobcu, tak sa aj podiel prepíše na žalobcu. Žalobca tvrdil, že rok si nemôže zobrať pôžičku, že potom si vybaví, ale sa tak nestalo. Nevedela uviesť výšku dohodnutej ceny, ktorá sa mala uhradiť tak, že žalobca si zoberie úver. Kúpna cena mala byť uhradená tak, že to malo byť podľa toho, koľko bude na úvere, ktorý bol písaný na žalovaného a mal sa zaplatiť zostatok úveru.
7.3. Svedkyňa Y. A. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca je jej bratranec a žalovaný krstný otec. Má vedomosť o tom, že žalobca býval v predmetnom rodinnom dome ako i to, že nemal financie na kúpu tohto domu, pretože mal dlhy s tým, že keď sa ich zbaví tak žalovaného vyplatí. Veľakrát sa o tom rozprávali pri rodinných stretnutiach Žalobca sa vyhováral napríklad na narodenie dcéry, rozchod s priateľkou, potom narodenie syna. Na otázku či žalobca platil niečo žalovanému uviedla, že mu platil hypotéku a energie. Keď platil hypotéku, vždy sa mu to odpočítalo prípadne, že by žalobca zaplatil žalovanému celú sumu, alebo by sa na žalobcu prepísala ta hypotéka.
7.4. Svedok J. A., brat žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že keď žalovaný dostaval svoj rodinný dom a zostal byt v rodinnom dome voľný, prišiel za ním žalobca, ktorý žil so svojou priateľkou v Bánovciach nad Bebravou, že by rád odkúpil od žalovaného ten byt. Vtedy bol problém v tom, že žalobca bol neplatičom. Dohodli sa, že do roka sa má z registra neplatičov dostať a tiež sa dohodli, že sa to dá preúverovať z hypotéky. Buď by žalobca vyplatil alebo by prevzal splácanie hypotéky. Bolo to asi 40 000,- eur alebo 50 000,- eur. Potom začali problémy, vyhováral sa na dieťa, rozchod s priateľkou, príchod druhej priateľky, druhého dieťaťa a stále sa to odsúvalo. Potom sa dozvedel, keď sa preriekla jeho matka, že si dal žiadosť na byt. Zdalo sa mu to divné, keď žalobca tvrdil od začiatku, že tam chce bývať. Bolo dohodnuté, že do roka sa to má vyriešiť a dovtedy bude žalobca u žalovaného v podnájme. Bolo dohodnuté platenie 240,- eur mesačne za to, že tam bude bývať. Cena, za ktorú mal žalovaný previesť svoj spoluvlastnícky podiel bola cca 50 000,- eur.
8. Právny zástupca žalobcu v písomnom záverečnom stanovisku uviedol, že žalovaný počas predmetného konania popiera akékoľvek poskytovanie finančných prostriedkov žalobcom a usiluje sa navodiť dojem, že tieto finančné prostriedky tvorili nájomné za užívanie nehnuteľností na adrese ulica P. XXX/X, Q.. Uvedené v celom rozsahu popierajú. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia dohody, uzatvorenej so žalovaným, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanému finančné prostriedky ako preddavok, ktorými žalovaný splácal dlh voči banke Československá obchodná banka, a.s. vzniknutého z hypotekárneho úveru č. XXXXXX/XXXX, a to až do doby splatenia úveru vo výške 50 000,- eur, pričom následne, po celkovom splatení úveru, sa mal záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté finančné prostriedky započítať oproti budúcemu záväzku žalobcu uhradiť kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel žalovaného k nehnuteľnosti. Existenciu tejto dohody preukazuje čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 13.01.2016. Žalovaný tak potvrdil skutočnosť, že žalobca spláca úver mesačnými splátkami v sume 245,- eur až do výšky 50 000,- eur, po uhradení ktorých sa žalobca stane podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/2-ice predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovaného, že jeho čestné vyhlásenie bolo účelovo vyhotovené, považuje za nepravdivé a nelogické. Vzhľadom na zmenu okolnosti, za ktorých nebolo možné pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a ako aj následného započítania poskytnutých finančných prostriedkov na budúcu kúpnu cenu, žalobca od predmetnej dohody odstúpil, a preto je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi poskytnuté preddavky na budúcu kúpnu cenu. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca mal údajne platiť za užívanie predmetnej nehnuteľnosti nájomné a nevyhnutné náklady spojené s prevádzkou nehnuteľnosti, dávajú do pozornosti súdu čestné vyhlásenie E. L. zo dňa 13.01.2016, z obsahu ktorého nesporne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o užívaní predmetnej nehnuteľnosti bez dohody o akomkoľvek nájomnom. Skutočnosť, že predmetnom dohody za užívanie nehnuteľnosti nebola úhrada nájomného, potvrdila aj výpoveď svedkyne Y. A., ktorá na otázku, či žalobca niečo platil žalovanému uviedla, že mu platil hypotéku a energie. Ak by poskytované finančné prostriedky mali tvoriť nájomné za užívanie nehnuteľností, je podľa ich názoru tiež nelogické, aby platenie nájmu bolo limitované konečnou sumou 50 000,- eur. Z uvedeného tak zreteľne vyplýva, že splácanie sumy nie sú nájom, ale vopred splácanou budúcou kúpnou cenou vo forme preddavkov za budúci spoluvlastnícky podiel žalovaného. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej zo strany žalovaného žalobca poukazuje na ustanovenie § 563 OZ. Nakoľko medzi stranami sporu nikdy nedošlo k žiadnej dohode o určení času vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov zo strany žalovaného žalobcovi, žalobca preto vyzval žalovaného písomnou výzvou zo dňa 12.09.2018 k vráteniu svojich poskytnutých finančných prostriedkov, pričom žalovanému určil na vrátenie plnenia lehotu 5 pracovných dní odo dňa prevzatia danej výzvy. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný nevrátil žalobcovi časť vopred splácanej kúpnej ceny ani v stanovenej lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú mal žalovaný nesporne doručenú dňa 19.09.2018, kedy žalovaný na predmetnú výzvu svojim písomným listom zo dňa 19.09.2018 odpovedal, žalovaný sa tak najneskôr dňom 27.09.2018 dostal do omeškania, a deň 27.09.2018 je tak prvým dňom, kedy sa žalobca mohol domáhať svojho práva žalobou na súde. V prípade, ak by súd poskytnuté preddavky žalobcu na budúcu kúpnu cenu posúdil ako bezdôvodným obohatením žalovaného, v tejto súvislosti poukazujú, že premlčacia doba na vrátenie poskytnutých preddavkov na budúcu kúpnu cenu by tak začala plynúť práve dňom, kedy sa tieto poskytnuté finančné prostriedky žalobcu stali bezdôvodným obohatením žalovaného, tzn. dňom kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude zrealizovaná. Z výpovede žalobcu aj z výpovede svedkyne E. L., že takýto stav, kedy už nebolo možné pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy, nastal v mesiaci august 2018. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa zamýšľaná kúpa nezrealizovala, poskytnutá záloha (preddavok) sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, prípadne kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná a od tohto okamihu určovať plynutie premlčacej doby. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa až v mesiaci august 2018 dozvedel, že táto uvažovaná kúpa už nebude uskutočnená, tak najskôr až týmto okamihom mohla začať plynúť subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota na vrátenie týchto preddavkov, z čoho možno usúdiť, že povinnosť žalovaného vydať toto prípadné bezdôvodné obohatenie nemožno ani v tomto prípade považovať za premlčané.
9. Zástupca žalovaného v písomnom záverečnom stanovisku uviedol, že žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V stanovisku ďalej uvádza, že žalovaný poprel akúkoľvek pôžičku a bolo na žalobcovi preukázať, že k zmluvnému vzťahu zo zmluvy o pôžičke skutočne došlo, čo v konaní preukázané žiadnym spôsobom nebolo. Spôsob vrátenia prípadnej údajnej pôžičky, jej započítaním na kúpnu cenu, je neprípustný, nakoľko započítať možno len splatné peňažné pohľadávky a nie je možné teda započítať
prípadnú pohľadávku, ktorá ešte neexistuje. Z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne a bez pochybností je zrejmé, že na daný vzťah plne zodpovedá vzťah a sú aplikovateľné ustanovenia o nájomnej zmluve, alebo ešte prípadného bezdôvodného obohatenia, ktorého by bol oprávnený sa domáhať nie však žalobca ale práve žalovaný a ďalší spoluvlastník v súvislosti s užívaním predmetu nehnuteľnosti žalobcom. Poukázal na ustanovenie § 671 OZ, podľa ktorého je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. V konaní je jednoznačne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti žalobca užíval pre účely jeho bývania a navyše po dobu 5 rokov. Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie, je nájomné zodpovedajúce v danej veci k predmetu nájmu vyčíslené sumou 500,- eur mesačne, teda je zrejmé, že žalobca sa bezdôvodne obohatil minimálne o sumu 255,- eur mesačne. To, že medzi stranami sporu nebola dojednaná kúpna zmluva, ale takáto mala byť uzavretá až v budúcnosti, je zrejmé z viacerých skutočností, napríklad z toho, že počas trvania nájomného vzťahu kúpil prostredníctvom úveru žalobca inú nehnuteľnosť, a to byt v Bánovciach nad Bebravou, ďalej počas trvania nájomného vzťahu si podal žiadosť o pridelenie nájomného bytu v obci Bošany, nemal teda záujem, vôľu, žalobcom užívané nehnuteľnosti kúpiť. Všetci svedkovia v danej veci vypočutí v podstate tvrdili, že žalobca mal len dlhy, teda aj z uvedeného je rovnako zrejmé, že v prípade predmetného vzťahu strán sa nejednalo o kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľnosti, nakoľko žalobca túto nikdy nemal v úmysle uzavrieť, o čom svedčí aj jeho konanie, ktoré je v rozpore s jeho tvrdeniami, napríklad, že počas trvania nájomného vzťahu kúpil inú nehnuteľnosť cez úver, podal žiadosť o nájomný byt v obci Bošany, sám a svojvoľne bez akéhokoľvek dôvodu alebo upozornenia spoluvlastníkov nehnuteľnosti, sa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahoval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia o údajnej pôžičke, rovnako nepreukázal vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania z kúpnej zmluvy a nevyvrátil to, že platby ním vykonané boli úhradami nájomného za užívanie nehnuteľnosti.
10. Na pojednávaní dňa 15.11.2019 právny zástupca žalobcu v záverečnej reči predniesol záverečné stanovisko zhodne s písomným vyjadrením.
10.1. Zástupca žalovaného v záverečnej reči odkázal na svoje písomné záverečné stanovisko a dodal, že pokiaľ sa žalobca domáha svojho nároku titulom vrátenia pôžičky, tento vzťah zo zmluvy o pôžičke nebol v konaní absolútne preukázaný. Vo veci nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť, že medzi stranami bola uzavretá písomná kúpna zmluva alebo zmluva o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť, na ktoré uzavretie zákon jednoznačne vyžaduje písomnú formu. V konaní bol preukázaný jednoznačne zrejmý vzťah z nájomnej zmluvy, v prípade ktorej zákon nevyžaduje písomnú formu.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov D. X., E. L., D. A., Y. A., J. A., oboznámením sa s obsahom čestných vyhlásení, listov vlastníctva, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
11.1. V roku 2014 na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, sa títo dohodli, že žalobca odkúpi od žalovaného jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Q. ako parc. č. XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 925 m2, stavby: rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XX, ktorých žalovaný, spolu so svojou sestrou E. L. boli podielovými spoluvlastníkmi každý v 1-ici. Dohodli sa na kúpnej cene spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 50 000,- eur. Na základe požiadania žalovaného, žalobca si začal vybavovať hypotekárny úver, za účelom splatenia kúpnej ceny, ktorý mu však nebol poskytnutý, pretože je vedený v registri dlžníkov ako neplatič. Preto sa dohodli na tom, že hypotekárny úver, ktorý si vzal žalovaný dňa 28.03.2014, bude žalovanému uhrádzať žalobca a aj uhrádzal mesačne platby po 245,- eur, predstavujúce výšku splátok hypotekárneho úveru žalovaného. Hypotekárny úver si žalovaný vzal v celkovej výške 50 000,- eur. Žalobca rodinný dom začal užívať so svojou priateľkou. Platby uhrádzal pravidelne mesačne, ako to vyplýva z prehľadu obratov, a to od 10.05.2014 do 20.08.2018, po ktorú dobu žalobca predmetnú nehnuteľnosť, teda jej časť, užíval. Za celú dobu uhradil žalovanému sumu, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. 11 375,- eur. Popri jednotlivých úhradách pravidelne mesačne zo strany žalobcu žalovanému, žalobca uhrádzal podielovej spoluvlastníčke E. L. mesačné náklady za energie po 110,- eur, ktorá takisto bývala v tom istom rodinnom dome. V auguste 2018 došlo k nezhode medzi žalobcom a žalovaným, keď podľa žalovaného čakal kedy si žalobca vybaví hypotekárny úver, ale dozvedel sa, že tento si zobral na inú nehnuteľnosť. Podľa žalobcu, súviselo to s tým, že žalovaný požadoval od neho, aby si vybavil hypotéku a preto oslovil E. L., ktorá mu oznámila, že mu polovicu nepodpíše pre založenie v banke, a preto mu hypotéku neposkytli. Po týchto nezhodách sa žalobca z rodinného domu odsťahoval. Podľa žalobcu dohoda bola taká, že
bude poskytovať žalovanému finančné prostriedky až do výšky 50 000,- eur a po dosiahnutí kúpnej ceny prepíše vlastnícke právo žalovaný na žalobcu. Podľa žalovaného platby, ktoré uhrádzal žalobca pravidelne mesačne predstavovali úhrady nájomného za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej časti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici.
11.2. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. Q.Š. súd zistil, že žalovaný je vedený ako podielový spoluvlastník v 1-ici nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Q., a to parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 925 m2 a rodinný dom súp. č. XXX stojaci na uvedenej parcele s tým, že podielovou spoluvlastníčkou 1-ice je tiež E. L..
11.3. Z potvrdenia Obce Krušovce vyplýva, že L. A. a E. L. dali dňa 19.01.2015 súhlas k prihláseniu k trvalému pobytu na adrese Q., P. XXX/X ako vlastníci nehnuteľnosti T. Č.Q., teda žalobcovi, a D. X. s tým, že pobyt žalobcu bol zrušený dňa 24.09.2018.
11.4. Z čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 13.01.2016 vyplýva, že žalovaný vyhlasuje na svoju česť, že T. Č., teda žalobca, spláca hypotekárny úver č. XXXXXX/XXXX v ČSOB v sume 245,- eur mesačne do doby splatenia úveru vo výške 50 000,- eur. Po splatení úveru sa stáva polovičným vlastníkom nehnuteľnosti na ulici P. XXX/X Q..
11.5. Z prehľadu obratov účtu žalobcu vyplýva pravidelná realizácia trvalého príkazu na účet žalovaného mesačne po 245,- eur počnúc 10.05.2014, končiac 10.05.2016 a následne mesačné úhrady po 210,- eur realizáciou trvalého príkazu od 10.06.2016 do 20.08.2018, spolu 11 375,- eur.
11.6. Z čestného vyhlásenia E. L., spoluvlastníčky uvedenej nehnuteľnosti, datovaného podľa knihy overení 13.01.2016 vyplýva, že E. L. vyhlasuje na svoju česť, že T. Č., teda žalobca, trvale bytom ul. P. XXX/X, Q. prispieva mesačne sumou 110,- eur na energie, plyn, elektrina, internet. Ďalej sa podieľa na platení raz ročne: domová daň sumou 26,- eur, komunálny odpad sumou 17,60 eura. Dvakrát ročne prispieva na vodné, stočné podľa spotreby cca 50,- eur.
11.7. Z výzvy na vrátenie časti kúpnej ceny, listom právneho zástupcu žalobcu, zo dňa 12.09.2018 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie časti kúpnej ceny, keď uzatvoril so žalovaným a pani E. L. dohodu, že za dohodnutú kúpnu cenu kúpi od žalovaného rodinný dom súp. č. XXX spolu s priľahlým pozemkom, nachádzajúcim sa v kat. úz. Q.. Predmetná nehnuteľnosť sa mala previesť do jeho vlastníctva, po uhradení dohodnutej časti kúpnej ceny nehnuteľnosti. Na základe uvedenej dohody začal splácať kúpnu cenu vo výške splátok úveru žalovaného, ktorý si zobral za účelom zabezpečenia si iného bývania. Nakoľko žalobca bol požiadaný o skoršie uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyzval aj pani E. L. k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá však uzatvorenie kúpnej zmluvy odmieta. S ohľadom na skutočnosť, že sa zmenili okolnosti a už nie je možné previesť vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu, považuje žalobca pôvodnú dohodu za zaniknutú a požaduje vrátiť doposiaľ zaplatenú časť kúpnej ceny v sume 11 550,- eur v lehote 5 pracovných dní odo dňa prevzatia výzvy.
11.8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.09.2018 k výzve žalobcu uviedol, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť s pozemkom nepretržite obýval niekoľko rokov na základe dohody, v zmysle ktorej došlo k jej užívaniu. Niet pochybnosti o tom, že za jej užívanie je potrebné uhradiť nielen dohodnuté nájomné, ale aj nevyhnutné náklady spojené s jej prevádzkou: vodné, stočné, plyn a energie. Po ich rozpočítaní sa žalobca podieľal na nich sumou, ktorú im poukazoval na účet.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 663 OZ, Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
13.1. Podľa § 671 ods. 1 OZ, Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
14. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Zmluvou o pôžičke, ako to vyplýva z ustanovenia § 657 OZ, prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu. Zmluvu o pôžičke možno uzavrieť ústne, konkludentným prejavom, teda pre jej platnosť sa nevyžaduje osobitná forma. Pojmovými znakmi zmluvy sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia.
19. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou cestou. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že ku zmluve o pôžičke dochádza na základe dohody strán účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy a skutočným odovzdaním predmetu pôžičky. Nakoľko ide o sporové konanie, v ktorom stoja voči sebe strany s opačným záujmom na výsledku konania, preto každá z nich má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje každú zo strán sporu. Každá zo strán sporu musí pre skutočnosti, ktoré tvrdí označiť dôkazy na základe ktorých súd rozhoduje v prospech tej strany, ktorá uniesla dôkazné bremeno. Z ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že je vymedzený obsah povinnosti tvrdenia a dôkazná povinnosť na strane veriteľa a na strane dlžníka. Na strane veriteľa o tom, že s dlžníkom uzatvoril zmluvu o pôžičke a že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník riadne a včas pôžičku nevrátil. Na strane dlžníka je povinnosť preukázať svoje tvrdenia, že pôžička nebola poskytnutá vôbec, prípadne že pôžička bola ním vrátená veriteľovi.
19.1. V zmysle ustanovenia § 663 OZ, sa nájomná zmluva uzatvára medzi prenajímateľom, t.j. osobou, ktorá vec prenajíma a nájomcom, t.j. osobou, ktorá vec najíma. OZ nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať. To však neznamená, že nájomná zmluva nemusí mať žiadne náležitosti. Musí mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy, ako osobitného typu záväzkovej zmluvy, podstatné. Zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné § 671).
19.2.V ustanovení § 451 ods. 1 OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V odseku 2 tohto ustanovenia sú uvedené štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad s plnením rozväzovacej podmienky, odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy. 4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov.
19.3. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonáva v dobe v tomto zákone ustanovenej. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať.
19.4. Z ustanovenia § 107 OZ vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 ). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. V ustanovení § 107 ods. 1 je upravená subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná, a pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Objektívna premlčacia doba je upravená v odseku 2 § 107 v trvaní troch rokov, podľa ktorého ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Z uvedeného vyplýva, že v ustanovení § 107 je kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna. Jej začiatok je upravený odlišne, ktoré začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor.
20. Žalobca podanou žalobou na súde dňa 04.11.2018 sa domáha zaplatenia sumy 11 375,- eur titulom poskytovaných pôžičiek žalovanému, ktorými žalovaný splácal svoj dlh voči Československej banke, a.s. za hypotekárny úver č. XXXXXX/XXXX. Po poskytnutí pôžičky v celkovej sume 50 000,- eur sa mal záväzok žalovaného vrátiť, poskytnuté pôžičky započítať oproti záväzku žalobcu zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľnosti na adrese ul. P. XXX/X, Q., v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1-ici. V danej veci bolo na strane žalobcu bremeno tvrdenia a preukázania, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorú mu reálne poskytol. V konaní však žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania uzatvorenia zmluvy o pôžičke, tak ako to tvrdí v žalobe, nakoľko toto jeho tvrdenie jednoznačne poprel žalovaný vo svojom vyjadrení a vo svojej výpovedi. Žalobca sám rozporuje svoje tvrdenie, keď v písomnej výzve na vrátenie časti kúpnej ceny, listom zo dňa 12.09.2018, uvádza, že na základe dohody začal splácať kúpnu cenu vo výške splátok úveru žalovaného a pretože sa zmenili okolnosti a nie je možné previesť vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu, považuje pôvodnú dohodu za zaniknutú a požaduje vrátiť doposiaľ zaplatenú časť kúpnej ceny v sume 11 550,- eur. Preto nárok uplatnený žalobcom nebolo možné posudzovať titulom zmluvy o pôžičke.
21. Z dokazovania mal súd za preukázané, že na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným dal žalovaný do užívania žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť, a to na základe ich vzájomného dojednania, že žalovaný odpredá svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 50 000,- eur. Pretože žalobcovi, ako to je uvedené vyššie, nebol poskytnutý hypotekárny úver na splatenie kúpnej ceny, bolo dohodnuté medzi stranami sporu, že žalobca bude splácať žalovanému mesačne splátky tak, že bude pokrývať platby, ktoré žalovaný na základe zmluvy o hypotekárnom úvere je povinný pravidelne uhrádzať. Podľa dohody, žalobca začal nehnuteľnosť užívať a realizovať pravidelné mesačné platby, počnúc dňom 10.05.2014, ako to vyplýva z realizácie trvalého príkazu, mesačne po 245,- eur, takto tieto platby boli realizované a uhrádzané do 10.05.2016 teda v počte 25 a ďalej po 210,- eur do 20.08.2018 v počte 25, čo spolu predstavuje sumu 11 375,- eur. Po nezhodách medzi stranami sporu, v auguste 2018, žalobca prestal užívať predmetnú nehnuteľnosť a domáha sa vrátenia uvedených úhrad s tým, že žalovaný tieto úhrady považuje za platby za nájomné titulom užívania uvedeného rodinného domu. Dôkazné bremeno, že šlo o nájom predmetnej nehnuteľnosti bolo na strane žalovaného, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcom vôbec, teda ani ústne. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení pritom uvádza, že pokiaľ išlo o
dohodu medzi ním a žalobcom, dohodli sa v podstate na finančnom leasingu, teda že boli dohodnutí tak, ako to uvádza vo svojej výpovedi, že žalobca bude splácať splátky hypotéky, bude to forma leasingu a že potom by splatil zostatok hypotekárneho úveru, všetky platby by sa zrátali. Tvrdenie žalovaného, že šlo o platby na nájomnom, vyvracia aj jeho čestné vyhlásenie zo dňa 13.01.2016, v ktorom vyhlasuje, že žalobca spláca hypotekárny úver č. XXXXXX/XXXX v ČSOB v sume 245,- eur mesačne do doby splatenia úveru vo výške 50 000,- eur. Po splatení úveru sa stáva polovičným vlastníkom nehnuteľnosti na ul. P. XXX/X, Q., toľko z čestného vyhlásenia. Týmto vlastne žalovaný potvrdzuje ústnu dohodu so žalobcom o úhrade splátok titulom splácania jeho hypotekárneho úveru v ČSOB žalobcom v sume 245,- eur mesačne do doby splatenia úveru vo výške 50 000,- eur s tým, že po splatení tohto úveru sa stane žalobca polovičným vlastníkom tejto nehnuteľnosti čo potvrdzuje aj dojednanie medzi stranami o kúpnej cene spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 50 000,- eur. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že šlo o účelné čestné vyhlásenie pre potreby žalobcu v konaní o výživné, pretože bolo na vôli žalovaného, čo do tohto čestného vyhlásenia uvedie, a ak by uhrádzanie sumy 245,- eur mesačne malo predstavovať platby titulom úhrad nájomného, keby to tak bolo dohodnuté, nič by žalovanému nebránilo to uviesť v čestnom vyhlásení, pretože i to by predstavovalo výdavky zo strany žalobcu, ak by tým chcel tieto preukazovať v konaní o výživnom, ale žalovaný tak neurobil. V neposlednom rade treba poukázať aj na výpoveď žalovaného, kde uvádza, že „hypotéku si založil dňa 28.03.2014, dohodli sa so žalobcom, že sa nasťahuje do domu a že mu bude platiť nájom vo výške splátky hypotéky a potom hneď ako by bol žalobca vyradený z registra dlžníkov, zrátali by sa všetky platby a predčasné vyplatenie hypotéky a vyšla by celková suma odkúpenia“, tzn. že by sa započítavali aj platby, ktoré pravidelne žalobca mu uhrádzal.
21.1. Tvrdenie žalobcu, že mesačné úhrady predstavovali splácanie splátok na hypotéke žalovaného, potvrdzuje aj výpoveď svedkyne D. X., ktorá uviedla, že žalobca si nemohol zobrať hypotéku, ktorú si zobral žalovaný a dohodli sa, že mu žalobca bude hypotéku splácať. Tak sa aj stalo a každý mesiac posielali cca 200,- eur, keďže presnú výšku si nepamätala. Podľa nej táto platba nepredstavovala nájomné ale išlo o hypotéku. Podľa súdu, žalovaný jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal svoje tvrdenie, že platby od žalobcu predstavovali úhradu nájomného. Svedkyňa E. L. vo svojej výpovedi uviedla, že bolo dohodnuté, že žalobca bude hradiť nájomné, avšak ďalej uvádza, že potom, ak žalobca bude vymazaný z registra dlžníkov, zoberie si hypotéku a kúpnu cenu dorovnajú. Teda svedkyňa nehovorí o úhrade celej výšky kúpnej ceny. Tvrdenie žalovaného nepotvrdzuje ani výpoveď svedkyne D. A., ktorá so svojej výpovedi uviedla, že kúpna cena mala byť uhradená tak, že to malo byť podľa toho, koľko bude na úvere, ktorý bol písaný na žalovaného a mal sa zaplatiť zostatok úveru. Tiež svedkyňa Y. A. jednoznačne vo svojej výpovedi nepotvrdzuje platby na nájomnom, keď vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca žalovanému platil hypotéku a energie. Keď platil hypotéku, vždy sa mu to odpočítalo, prípadne, že by žalobca zaplatil žalovanému celú sumu, alebo by sa na žalobcu prepísala hypotéka. Z výpovede svedka J. A. vyplýva, že bol problém s tým, že žalobca bol vedený ako neplatič. Síce uvádza, že sa strany sporu dohodli, že do roka sa má z registra neplatičov dostať žalobca a že to dá preúverovať z hypotéky ale tiež uvádza, že buď by žalobca vyplatil alebo prevzal splácanie hypotéky. Bolo to asi 40 000,- alebo 50 000,- eur. Z uvedeného vyplýva, že ani žalovaným navrhnutí svedkovia nepreukázali jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností jeho tvrdenie, že platby uhrádzané žalobcom predstavovali platby na nájomnom. Je pravdou, že žalobca platil úhrady za energie, t.j. plyn, elektrinu, internet, tiež za komunálny odpad, za vodné a stočné tak, ako to vyplýva z čestného vyhlásenia E. L..
21.2. Tvrdenie zástupcu žalovaného v záverečnom stanovisku, že žalobca nemal záujem, vôľu užívané nehnuteľnosti kúpiť vyvracia skutočnosť, ako to vyplýva z výpovede žalobcu, že v dome, v ktorom žili, tento prerábali, pretože vedeli, že to bude ich, keď tam býval s priateľkou. Do domu investovali tak, že sa prerábala vstupná brána, zriadila sa dielňa, postavil volieru pre papagája, znižoval stropy, novo sa robili omietky a menili hliníkové káble za medené.
22. V danej veci posúdil súd žalobcov nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného tým, že úhrady zo strany žalobcu poukazované žalovanému, predstavujú zálohu na kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti žalovaného v 1-ici. Je nesporné, že existovala ústna dohoda o takomto predaji ale k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Z dokazovania mal súd za preukázané, že platby uhrádzané žalobcom mesačne boli uhrádzané titulom platieb na kúpnu cenu, čo potvrdzuje aj žalovaný vo vyššie uvedenom čestnom prehlásení. Záloha na kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená žalovanému na základe jeho prísľubu predať žalobcovi jeho spoluvlastnícky podiel v 1- ici, predstavuje potom bezdôvodné obohatenie.
22.1. Uplatnený nárok preto treba posúdiť titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol a na vydanie ktorého má žalobca nárok titulom ustanovenia § 451 a nasl. OZ.
22.2. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným sa súd touto zaoberal a skúmal jej dôvodnosť. Pri rozhodovaní o námietke premlčania vychádzal z rozhodovacej praxe súdov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2010 z 28.09.20111 vyplýva, že začiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Podľa § 498 OZ platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorí účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzavretím zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok (za splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté pred tým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá odpadol. Pre posúdenie veci podľa § 498 OZ je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ani to, či taká dohoda je alebo nie je platná.
22.3. Dostatočným právnym dôvodom na poskytnutie preddavku na budúcu kúpnu zmluvu je aj prísľub budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý (narozdiel od kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve) nie je jeho forma predpísaná. Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná.
22.4. V danej veci sa strany sporu ústne dohodli o kúpe spoluvlastníckeho podielu žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti žalobcom. Výška kúpnej ceny bola 50 000,- eur, pričom žalobca pravidelnými úhradami poskytovanými mesačne žalovanému uhradil celkom 11 375,- eur, pričom táto platba mala charakter preddavku na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti - plnenie bolo poskytnuté žalobcom skôr, než došlo ku kúpe nehnuteľnosti a žalovaným bola táto suma prijatá v súvislosti so zamýšľaným predajom. Podľa súdu uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku vo výške 11 375,- eur treba považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol.
22.5. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 2 OZ) je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 OZ), vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia.
22.6. Pokiaľ žalobca v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti poskytol žalobcovi od 10.05.2014 do 20.08.2018 celkovú sumu 11 375,- eur a žalovaný túto sumu prijal ako preddavok na budúce plnenia so zamýšľanej kúpnej zmluvy, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v okamihu, keď sa vytvoril stav, v ktorom bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná. Až týmto okamihom odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil žalovanému. K bezdôvodnému obohateniu teda v danej veci došlo v auguste 2018, kedy bolo zrejmé, že ku kúpe predmetnej časti nehnuteľnosti žalobcom od žalovaného nedôjde a žalobca túto nehnuteľnosť aj prestal užívať. Pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 04.11.2018, nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania, pretože k tomuto nedošlo pre včasnosť podania žaloby v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby.
23. Preto súd, vzhľadom na vyššie uvedené, žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 375,- eur. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády. Do omeškania sa dostal žalovaný potom, ako
výzvou žalobcu zo dňa 12.09.2018, bol vyzvaný k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov v lehote 5 pracovných dní od prevzatia výzvy, ktorá mu bola doručená, ako to žalobca preukazoval, dňa 19.09.2018, ktorý deň na uvedenú výzvu žalovaný písomne odpovedal. Takže dňom 27.09.2018, ako to aj špecifikuje žalobca v žalobe, sa žalovaný dostal do omeškania.
24. Podľa § 255 ods. 1, CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za žalobný návrh a titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).