Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/536/2015

Potvrdené rozhodnutím 1Co/40/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Y.. I. Ž.C., X. P. U. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.12.2019 č.k. 10C/536/2015-256 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne Y., zastúpenej JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, o náhradu škody takto

rozhodol:

I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2139,32 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.1.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamieta.

II.Priznáva žalobkyni ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré je povinná nahradiť žalobkyni žalovaná.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2015 pôvodne proti žalovaným Ministerstvu vnútra SR, Generálnej prokuratúre SR a Ministerstvu spravodlivosti SR domáhala náhrady škody v sume 2.139,32 Eur s príslušenstvom. Žalobkyňa následne do zápisnice o pojednávaní uviedla, že upravuje označenie žalovaného na Slovenská republika a z opatrnosti ponecháva všetky tri orgány oprávnené konať za Slovenskú republiku. Žalobu odôvodnila tým, že v súlade s ust. požiadala dňa 21.5.2014 žalovaného o predbežné prejednanie nároku na náhradu škodu, ktorá jej vznikla nezákonným rozhodnutím a to uznesením Okresného riaditeľstvo PZ v Michalovciach zo dňa 14.1.2011 sp. zn. ČVS: ORP-691/OEK-MI-2010, ktorým bolo podľa voči jej osobe vznesené obvinenie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa a prečin sprenevery podľa , . Proti uzneseniu podala dňa 24.1.2011 sťažnosť, ktorá bola zmietnutá. Uznesením Okresného súdu Košice

- okolie zo dňa 19.11.2012 vydanom v konaní pod sp. zn. bola jej trestná vec postúpená disciplinárnej komisii Slovenskej komore exekútorov Bratislava.

2.Návrhom o predbežné prejednanie nároku zo dňa 21.5.2014 požiadala o náhradu škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím Ministerstvo vnútra SR. Jednalo sa o trovy obhajoby a príslušných nákladov. Následne došlo k postupovanie si kompetencií medzi žalovanými v 1. až v 3. rade. Na základe uvedeného je žaloba uplatnená voči označeným trom subjektom. Poukázala na oznámenie Okresného súdu Košice 1 zo dňa 7.9.2015 sp. zn. , kde súd rozhodol o rovnakej procesnej otázke pasívnej legitimácie príslušných žalovaných, totožných ako v tomto konaní. Podľa , v súvislosti s jej obhajobou v trestnom konaní zaplatila svojej obhajkyni sumu 2.139,32 Eur. Žalovaní doposiaľ nevyhoveli jej návrhu na predbežné prejednanie nároku na uplatnenú náhradu škody. Žiadala preto, aby žalovaní boli povinní zaplatiť jej sumu 2.139,32 Eur s úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa prevzatia návrhu o p predbežné prejednanie nároku zo dňa 21.5.2014 žalobcom v 1. rade vo výške 8,05 % ročne do zaplatenia a náhradu trov konania.

3.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila uznesenie , návrh o predbežné prejednanie nároku zo dňa 21.5.2014, list Ministerstva vnútra zo dňa 16.7.2014, list Generálnej prokuratúry zo dňa 25.7.2014, list Ministerstva spravodlivosti zo dňa 5.8.2014, list Okresného súdu Košice 1 zo dňa 7.9.2015, vyúčtovanie trov obhajoby.

4.Ministerstvo spravodlivosti vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.10.2016 uviedlo, že žalobkyňa označila v žalobe ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti a svoj nárok odvodzuje od . Poukázal na to, že Ministerstvo spravodlivosti nie je pasívne vecne legitimovaný subjektom v konaní, kde žalobkyňa namieta nezákonné rozhodnutie, za ktoré označila uznesenie ORPZ v Michalovciach ČVS: ORP-691/OEK-MI-2010 zo dňa 14.1.2011. V prípade nároku na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je zodpovedným subjektom len štát - Slovenská republika. Žalovaný tak nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti, preto žiadal, aby voči nemu bola žaloba zamietnutá. Podľa jeho názoru oprávneným orgánom konať v mene štátu z titulu uznesenia o vznesení obvinenia je Generálna prokuratúra SR.

5.Generálna prokuratúra vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa vychádza z toho, že postúpenie jej veci na disciplinárne prejednanie znamená nezákonný postup pri vznesení obvinenia a automaticky jej vzniká ako obvinenej nárok na náhradu škody. Poznamenali, že to platí s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody, teda tento záver nemožno bez ďalšieho paušalizovať. Poukázali na nález Ústavného súdu , podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Poukázali tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom súd dospel k záveru, že nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaním zasahujúce do práve tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona a na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadnej aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto osobe alebo k jej prepusteniu z väzby, alebo k oslobodeniu spod obžaloby.

6.V danom prípade vyšetrovateľ a prokurátor, ktorý zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia dospeli z výsledkov vyšetrovania k logickému názoru, že v čase ich rozhodnutí bol dôvodný záver, že je tu existujúca pravdepodobnosť o úmyselnom spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou. Svedčia o tom výpovede dvoch svedkov (dr. T. a Ing. T.) ktorí zhodne uviedli, že žalobkyňa im písomne oznámila, že neuhradí čiastku priznanú v právoplatných rozhodnutí súdu o schválení rozvrhu výťažku z dražby pokiaľ ju štát neodškodní za škodu, ktorá jej bola štátom spôsobená. Tento dôkaz vyšetrovateľ a prokurátor museli hodnotiť ako úmyselné konanie žalobkyne ponechať si neoprávnene finančné prostriedky na neurčitú dobu a podmieňovať ich vyplatenie s plnením nejasnej podmienky

- vyplatením hypotetického nároku zo strany štátu. Tento dôkaz zároveň vyvracia neskoršie tvrdenia žalobkyne, že nekonala úmyselne. Poukázal na to, že ani výklad ustanovenia § 165 ods. 1 Exekučného poriadku nemení nič na závere, že žalobkyňa výslovne odmietla splniť zákonnú povinnosť a jej splnenie podmieňovala nejasnou podmienkou. Považujú preto postup prokuratúry za zákonný a zodpovedajúci jej postaveniu v trestnom konaní vzhľadom na dôkazný stav v čase rozhodovania. Ako dôkaz navrhli pripojiť spis .

7.Ministerstvo vnútra vo svojom vyjadrení zo dňa 24.10.2016 uviedlo, že vznáša námietku nedostatku svojej procesnej spôsobilosti na zastupovanie Slovenskej republiky v konaní o náhradu škody. Žalobu žalobkyne považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadajú ju zamietnuť. Dotknuté uznesenie o vznesení obvinenia považuje za dôvodné a zákonné. Nebolo preukázané, že by v konaní došlo k porušeniu niektorých z hlavných zásah vyjadrení v . Uznesenie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami . Vznesenia obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2012 sp. zn. . Poukázali tiež na uznesenie Ústaného súdu SR zo dňa 7.11.2012 sp. zn. IUS 548/2012, v ktorom ústavný súd konštatoval, že napriek existencii ustálenej judikatúry je potrebné posudzovať zákonnosť či nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vždy aj s ohľadom na

okolnosti konkrétneho prípadu. Aj pozorujúci prokurátor vyhodnotil postup vyšetrovateľa ako správny, keď sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú zamietol.

8.Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 7.12.2016 k vyjadreniam žalovaných v 1. až v 3. rade uviedla, že pokiaľ ide o otázku procesnej spôsobilosti žalovaných ponecháva posúdenie na rozhodnutie súdu. K vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade uviedla, že žalovaný v 1. rade poukazuje vo vzťahu k veci postúpené na disciplinárne konanie na ním citovanú judikatúru, ktorej podstatou obrany je skutočnosť, že za nezákonné nemožno považovať vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo do právoplatného odsudzujúceho rozsudku ale v každej rovine je potrebné s prihliadnutím na okolností prípadu zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie ako aj zásad trestného konania. S uvedeným sa možno stotožniť ako aj sám žalovaný uvádza, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a priebeh konania je túto tézu treba jednotlivo posúdiť na konkrétny prípad z jeho individuálnymi okolnosťami a procesným stavom, inak by všeobecné aplikovanie tejto tézy bolo účelovým zbavovaním sa zodpovednosti štátu. Podľa názoru žalobkyne vo vyjadreniach citované uznesenia ústavného súdu boli žalovanými nesprávne paušálne aplikované na daný stav bez toho, aby sa skúmali ďalšie okolnosti prípadu v zmysle jeho skutkového stavu, procesu a jeho meritórneho záveru vo veci skutku samého ( už disciplinárneho skutku ).

9.Je evidentné, že žalobkyňa bola zákonným spôsobom obvinená a zákonným spôsobom zbavená obvinenia podľa predmetného uznesenia o vznesení obvinenia, to však z hľadiska definície zákonnosti podľa trestných predpisov, nie však v zmysle Pokiaľ v trestnom práve hovoríme o nezákonnom obvinení alebo nezákonnom zbavení obvinenia ide o iný výklad pojmu „nezákonný“ než v zmysle . Skutočnosť, že v danom prípade vec skončila postúpením trestnej veci na disciplinárne konanie nemá bez ďalšieho skúmania žiadny právny význam k negatívnemu záveru v otázke náhrady škody podľa predmetného zákona. Podstatný je záver disciplinárneho konania. Pokiaľ toto nepreukáže proti spoločenské konanie, je treba ustáliť, že nedošlo k žiadnemu protispoločenskému konaniu, ktoré by niekde na začiatku zakladalo dôvod na začatie trestného konania. Potom je rozhodnutie o vznesení obvinenia ne Vo veci treba uviesť, že ku dňu podania žaloby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu o priestupkovom teda proti spoločenskom konaní žalobkyne a pre prejednávanú vec je podstatné, že nedošlo k nemu z dôvodov, ktoré nie sú na strane žalobcu. Nemožno preto uzavrieť, že by sa žalobkyňa dopustila protispoločenskej činnosti, o ktorej bolo dôvodne začaté trestné konanie.

10.K vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedla, že tento argumentuje obdobne ako žalovaný v 1. a v 2. rade. K veci uviedla, že obrany všetkých žalovaných okrem odborného pochybenia pôsobí nedôstojne až komicky ako sa štát nevie dohodnúť sám so sebou o vlastnej kompetencii a v merite veci sa odvracia od svojej evidentne existujúcej zodpovednosti a to všetko s poukazom na legislatívnu nejednotnosť, medzeru, prípadne nesprávny výklad rozhodnutí. Takéto správanie štátu voči bezúhonnému občanovi je pohŕdanie právom a občanom a je v rozpore so zákonom a etikou. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalovaná skutočnosť sa stala a k rozhodnému času došlo k príčinne súvisiacim nákladom teda ku škode bezúhonného občana vo vzťahu k veci, voči ktorému bolo začaté konanie zo strany štátu a ktorej skončenie bolo spôsobom v zmysle citovaného zákona pre uplatnenie žalovaného nároku. Pokiaľ predmetná vec, ktorej nebol preukázaný dôvod proti spoločenského konania titulom vzneseného obvinenia nemá mať za následok nezákonnosť tohto uznesenia, potom je občanovi odňaté právo domáhať sa škody, ktorá mu bola spôsobená konaním štátu, pretože predmetná škoda sa vymáha podľa osobitného predpisu a nie podľa .

11.K podaniu predložila list adresovaný Slovenskej komore exekútorov zo dňa 26.4.2016, list komory zo dňa 23.5.2016.

12.Generálna prokuratúra vo svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2016 zotrváva na svojom stanovisku k meritu veci. Ministerstvo vnútra vo svojom vyjadrení 2.1.2017 uviedlo, že ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú samostatnými právnickými osobami. Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy, právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch samostatne a má samostatnú spôsobilosť na práva a povinností. Je preto toho názoru, že je nevyhnuté rozlišovať legitimáciu SR a ministerstva vnútra SR ako dvoch rôznych subjektov, ktorých postavenie pred súdom a najmä pasívna či aktívna legitimácia v súdnom konaní sa líšia a teda nie je možné ich zamieňať. Podľa

je v prípade náhrady škody zodpovedným subjektom štát to znamená Slovenská republika za ktorú koná v jej mene príslušný orgán vymedzený ustanovením Žalovaný preto vznáša námietku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

13.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, doplnením skutkových tvrdení strán sporu a zistil tento skutkový stav:

14.Uznesením Okresného riaditeľstvo PZ v Michalovciach zo dňa 14.1.2011 sp. zn. ČVS: ORP-691/ OEK-MI-2010 bolo proti žalobkyni vznesené obvinenie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevery podľa , , ktorý mala spáchať, že ako súdna exekútorka po tom, čo dňa 13.9.2006 vykonala v sídle svojho exekútorského úradu dražbu nehnuteľností patriacej povinnému za priklepnutú sumu 600.000,- Sk, ktorá bola vydražiteľom v stanovenej lehote poukázané na účet žalobkyne, nerešpektujúc uznesenie exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku z dražby v rozpore s ust. Exekučného poriadku v stanovenej lehote nepoukázala oprávneným osobám vymožené finančné prostriedky. Tieto odmietla poukázať aj po viacerých písomných urgenciách až do začatia trestného stíhania tejto veci dňa 14.11.2010 a tieto finančné prostriedky svojvoľne použila v presne nezistenej dobe od októbra 2006 do 13.3.2010 pre vlastné účely na zabezpečenie chodu exekútorského úradu, čím oprávneným osobám spôsobila škodu a pre seba získala neoprávnený prospech.

15.Uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.11.2012 bola trestná vec proti žalobkyni postúpená disciplinárnej komisii Slovenskej komore exekútorov Bratislava, pretože nejde o trestné činy ale žalovaný skutok by mohol iný orgán prejednať ako disciplinárne previnenie, o ktorom je tento orgán príslušný rozhodovať. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že z vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaná ako exekútorka pri aplikovaní exekučného poriadku porušila ust. § 165 ods. 1, keď nevyplatila poškodeným ich pohľadávky v sedem dňovej lehote, ale keďže ide o poriadkovú lehotu nie zákonnú nemožno stotožňovať jej vyššie uvedené pochybenie s trestnoprávnou zodpovednosťou. Poškodený dr. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po právoplatnom schválení príklepu bolo následne vykonané rozvrhové pojednávanie, v rámci ktorého bol uspokojený aj oprávnený Ing. T., preto si neuplatňuje náhradu škody. Svedok Ing. T. vo výpovedi uviedol, že urgoval vyplatenie peňazí a vtedy mu exekútorka poslala list, v ktorom uviedla, že momoentálne mu penaze nemôže vyplatiť, pretože jej dlhuje štát a má choré dieťa, následne mub ola pohľadávka vyplatená. Náhradu škody si preto neuplatňoval. V konaní nebola preukázaná ani subjektívna stránka žalovanej trestnej činnosti, teda úmysel žalobkyne v tejto súvislosti spôsobiť inému škodu alebo sebe zadovážiť neoprávnený prospech resp. prisvojiť si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobiť takýmto činom na cudzom majetku škodu, čo vyplýva jednak zo zistenia, že obžalovaná všetky finančné prostriedky poškodeným uhradila do začatia trestného stíhania a tiež s poukazom na okolnosti celého prípadu, najmä skutočnosť, že obžalovaná mala po dlhší čas pozastavenú činnosť exekútorky, počas čoho však musela zabezpečovať chod úradu čo ovplyvnilo jej finančnú neschopnosť. Konanie obžalovanej tak nenapĺňa znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s prečinom sprenery ako je uvedené o obžalobnom návrhu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.11.2012.

16.Žalobkyňa listom zo dňa 21.5.2014 adresovaným Ministerstvu vnútra SR žiadala o predbežné prejednanie nároku na náhradu škodu. V žiadosti sa uvádza, že žiadala Ministerstvo vnútra, aby ako ústredný orgán predbežne prejednal jej nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a to uznesením ORPZ v Michalovciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 14.1.2011 sp. zn. ČVS: ORP-691/OEK-MI-2010. Náhrada škody uplatnená v rámci predbežného prerokovania nároku pozostávala z trov trestného konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Trovy konania predstavujú sumu 2.139,32 Eur, ktorú žiadala uhradiť na účet jej obhajkyne. Trovy konania boli uhradená dňa 10.4.2014, o čom žalobkyňa predložila doklad o zaplatení z uvedeného dňa. Prílohou žiadosti bola faktúra, potvrdenie o právnej porade zo dňa 20.11.2012 a doklad o zaplatení zo dňa 10.4.2014.

17.Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 16.7.2014 žiadosť žalobkyne o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody odstúpilo Generálnej prokuratúre SR. S poukazom na príslušné ustanovenia zastavali názor, že nie sú orgánom príslušným na prerokovania žiadosti žalobkyne o náhradu škody.

18.Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 25.7.2014 postúpila žiadosť žalobkyne na Ministerstvo spravodlivosti SR taktiež s odôvodnením, že nie sú orgánom oprávneným konať v mene štátu o nároku žalobkyne.

19.Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 5.8.2014 vrátilo žiadosť žalobkyne Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že žiadosť o predbežné prerokovanie, ktorá bola postúpená z Generálnej prokuratúry SR nepovažuje za žiadosť , ktorá môže byť prerokovaná s Ministerstvom spravodlivosti a preto žiadosť ako orgánu príslušnému podľa v spojení s ods .3 postúpila na vybavenie.

20.Obhajkyňa žalobkyne vyúčtovala trovy obhajoby faktúrou zo dňa 1.3.2013 v zmysle vyhlášky č. , a to za úkony právnej služby:

22.3.2011 prevzatie a príprava vr. 1 porady § 14/1,a 61,75 € 23.03.2011 pr. porada /sídlo ex. úrad Michalovce/ § 14/2,a 41,20 € 01.04.2011 výsluch § 14/1,c 61,75 € 25.05.2011 pr. porada /sídlo ex. úrad Michalovce/ § 14/2,a 41,20 € 26.05.2011 výsluch §14/1,c 61,75 € 22.06.2011 oboznámenie s výsl. vyšetrovania §14/1,c 61,75 € 23.06.2011 pr. porada /sídlo ex. úrad Michalovce/ § 14/2,a 41,20 € 27.06.2011 pís. podanie zo dňa 24.6.2011 § 14/1,b 61,75 € 26.03.2012 štúdium spisu § 14/1,c 63,58 € 27.03.2012 pr. porada /sídlo ex. úrad Michalovce/ § 14/2,a 42,40 € 28.03.2012 pís. podanie, odpor zo dňa 27.3.2012 § 14/1,b 63,58 € 27.09.2012 pr. porada /sídlo ex. úrad Michalovce/ § 14/2,a 42,40 € 01.10.2012 hlavné pojednávanie § 14/1,c 63,58 € 09.10.2012 pr. porada /sídlo ex. úrad Michalove 7 § 14/2,a 42,40 € 02.11.2012 pís. podanie zo dňa 10.10.2012 § 14/1,b 63,58 € 18.11.2012 pr. porada /sídlo ex. úrad Michalovce/ § 14/2,a 42,40 € 19.11.2012 hlavné pojednávanie § 14/1,c 63,58 €

8 x režijný paušál á 7,41 € § 16/3 59,28 € 9 x režijný paušál á 7,63 € § 16/3 68,67 €

náhrada za stratu času § 17/1 právne porady v sídle ex. úradu Michalovce)

23.03.2011 KE - Michalovce - lhod. 5. min 37,05 € 23.03.2011 Michalovce - KE - lhod. 5. min 37,05 € 01.04.2011 KE - Prešov - 33. min 24,70 € 01.04.2011 Prešov - KE - 33. Min 24,70 € 25.05.2011 KE - Michalovce - lhod. 5. min 37,05 € 25.05.2011 Michalovce - KE - lhod. 5. min . 37,05 € 26.05.2011 KE - Prešov - 33. min 24,70 € 26.05.2011 Prešov - KE - 33. Min 24,70 € 22.06.2011 KE - Michalovce - lhod. 5. min 37,05 € 22.06.2011 Michalovce - KE - lhod. 5.min 37,05 € 23.06.2011 KE - Michalovce - lhod. 5. min 37,05 € 23.06.2011 Michalovce - KE - lhod. 5.min 37,05 € 27.03.2012 KE - Michalovce - lhod. 5. min 38,13 € 27.03.2012 Michalovce - KE - 1 hod. 5. min 38,13 € 27.09.2012 KE - Michalovce - lhod. 5. min 38,13 € 27.09.2012 Michalovce - KE - lhod. 5. min 38,13 € 09.10.2012 KE - Michalovce - lhod. 5. min 38,13 € 09.10.2012 Michalovce - KE - lhod. 5. min 38,13 € 18.11.2012 KE - Michalovce - lhod. 5. min 38,13 € 18.11.2012 Michalovce - KE - lhod. 5. min 38,13 €

cestovné náhrady:

motorové vozidlo Toyota Landcruiser , spotreba 10.4/100 km ( údaje o cene PHM čerpané s portálu www.natankuj.sk <http://www.natankuj.sk> , tvoria prílohu faktúry) KE- Michalovce a späť 2 x 60 km , spolu 120 km PHM- 1.35 € /I 16,88 € Základná náhrada - 0,21 € / km 25,20 €

KE- Prešov a späť 2 x 35 km , spolu 70 km PHM- 1,35 € /I 9,80 € Základná náhrada - 0,21 € / km 14,70 €

KE- Michalovce a späť 2 x 60 km , spolu 120 km PHM- 1,35 €/I 16,88 € Základná náhrada -0,21 € / km 25,20 €

KE- Prešov a späť 2x35 km , spolu 70 km PHM- 1,35 € /l 9,80 € Základná náhrada - 0,21 € / km 14,70€

KE - Michalovce a späť 2 x 60 km, spolu 120 km PHM - 1,35 €/l 16,88 € Základná náhrada - 0,21 €/km 25,20€ KE - Michalovce a späť 2 x 60 km, spolu 120 km PHM - 1,35 €/l 16,88 € Základná náhrada - 0,21 €/km 25,20 €

KE - Michalovce a späť 2 x 60 km, spolu 120 km PHM - 1,35 €/l 16,88 € Základná náhrada - 0,21 €/km 25,20 €

KE - Michalovce a späť 2 x 60 km, spolu 120 km PHM - 1,35 €/l 16,88 € Základná náhrada - 0,21 €/km 25,20 €

KE - Michalovce a späť 2 x 60 km, spolu 120 km PHM - 1,35 €/l 16,88 € Základná náhrada - 0,21 €/km 25,20 €

KE - Michalovce a späť 2 x 60 km, spolu 120 km PHM - 1,35 €/l 16,88 € Základná náhrada - 0,21 €/km 25,20 €

Fotokópie 3,72 € Fotokópie 1,92 €

Spolu: 2.139,32 €

21.Na pojednávaní konanom dňa 26.8.2019 predložila žalobkyňa súdu originál príjmového pokladničného dokladu advokátskej kancelárie JUDr. Krajníkovej zo dňa 10.4.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa v tento deň zaplatila advokátke sumu 2.139,32 Eur ako trovy konania vedené pred Okresným súdu Košice-okolie v konaní . Po oboznámení dôkazu bol dôkaz vrátený žalobkyni. K sp. zn. , ktorá bola na doklade uvedená žalobkyňa uviedla, že pravdepodobne ide o omyl v písaní pretože v inej veci ju JUDr. Krajníková nezastupovala. Suma úkonov, ktoré vyúčtovala v príjmovom pokladničnom doklade zodpovedná počtu úkonov, ktoré sú vyúčtované vo faktúre. Omyl v čísle potvrdzuje aj kópia zápisnice zo dňa 1.10.2012, kde je nesprávne uvedená spisová značka

- namiesto je uvedená značka . Z obsahu zápisnice súd zistil, že hlavné pojednávanie označené sp.zn. sa viedlo proti obžalovanej Y. pre trestný čin podľa § 326/1c/ Tr. zák. a prítomná bola aj obhájkyňa JUDr. Krajníková. Neprítomní boli okrem iných aj poškodení T. a T..

22.Na návrh žalobkyne súd vyžiadal správu od Slovenskej komory exekútorov, v akom stave je disciplinárne konanie proti žalobkyni na základe uznesenia Okresného súdu Košice-okolie , ktorým bola trestná vec proti žalobkyni postúpená na disciplinárne konanie. Slovenská komora exekútorov dňa 4.11.2019 oznámila, že na základe žiadosti súdu oznamuje, že podľa súdom oznámenej značky vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-691/OEK-MI-2010 sa disciplinárne konanie viedlo pod sp. zn. . Disciplinárny senát disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov dňa 31.5.2017 vydal rozhodnutie, ktorým bolo disciplinárne konanie zastavené.

23.Z rozhodnutia disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. bolo zistené, že o disciplinárnom previnení žalobkyne na verejnom pojednávaní dňa 31.5.2017 rozhodol tak, že disciplinárne konanie zastavuje. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom zo dňa 14.1.2015 pod sp. zn. , ktorým zrušil rozhodnutia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 15.11.2011 ako aj rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu zo dňa 29.5.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie tomuto prvostupňovému senátu. Podľa § 225 ods. 2 disciplinárna komisia rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do jedného roka odo dňa návrhu na začatie disciplinárneho konania. V odôvodnení sa ďalej konštatuje, že pokiaľ bol návrh komore doručený 12.11.2010 komisia mala povinnosť rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti do 12.11.2011. Rozhodnutie je datované 15.11.2011 teda po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. Na základe uvedeného v zmysle ust. § 228a, ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zanikla zodpovednosť disciplinárne obvinenej za disciplinárne previnenie.

24.Na návrh žalovaného súd vyžiadal z Okresného súdu Košice-okolie spis . Súd dňa 30.10.2019 oznámil, že spis je pripojený pri spise , a bol zaslaný na odvolacie konanie. Nachádza sa na Krajskom súde v Košiciach. Podľa informácie Krajského súdu v Košiciach sa trestný spis v spise nenachádza. V spise je priložený iba zberný spis.

25.Žalobkyňa podaním zo dňa 20.6.2016 žiadala Slovenskú komoru exekútorov, aby vo veci disciplinárneho konania konali bez zbytočných prieťahov. Podľa správy komory dňa 22.3.2016 prebehol elektronický náhodný výber disciplinárneho senátu. Takýto postup označila žalobkyňa za nezákonný, nakoľko disciplinárne konanie malo pokračovať po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.11.2012 sp. zn. , ktorý nadobudlo právoplatnosť 23.11.2012. Povinnosť konať tu bola až do doby dňa 22.4.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ministra spravodlivosti o jej odvolaní zo dňa 20.12.2013 č. 05700/2013/52 v spojení s rozhodnutím 28.3.2014 č. 05700/2013/52/RK.

26.Dňa 13.9.2010 adresovala žalobkyňa ako súdna exekútorka list JUDr. Erike Beňovej, súdnej exekútorke, ktorým podávala stanovisko k jej žiadosti. V liste sa uvádza, že v exekučnom konaní Ex158/03 vykonala dražbu nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Dražba sa konala 13.9.2006, na ktorej bol udelený príklep a následne vykonané úkony v zmysle exekučného poriadku. Exekučný súd príklep dňa 13.11.2006 schválil a rozvrhnuté finančné prostriedky uznesením dňa 14.1.2010. V priebehu tohto exekučného konania mala ako exekútorka tri roky pozastavenú činnosť, čo je neudržateľné pre riadne fungovanie úradu. V trestnom konaní ani v disciplinárnom konaní nebolo preukázané spáchanie trestného činu ani priestupku. Neprimeraným zásahom Ministerstva spravodlivosti voči jej osobe jej bola spôsobená škoda, dôsledky trojročnej pozastavenej činnosti a neustálej mediálnej dehonestácie pretrvávajú dodnes a nie je možné exekútorský úrad ozdraviť a napraviť reputáciu jej osoby, nakoľko mediálny tlak a vyjadrenia vtedajšieho ministra spravodlivosti ju vo veľkej miere poškodili v každej oblasti. Kým nedôjde k finančnému odškodneniu jej osoby zo strany štátu, za vyššie spomenutý proces nie je možné uhradiť z jej strany čiastku priznanú v rozvrhovom konaní, keďže táto situácia nenastala je zavinením ale neoprávneným a neprimeraným zásahom zo strany štátnej moci. Prosila preto, aby súdna exekútorka zohľadnila jej situáciu a zvážila ďalšie kroky proti jej osobe.

27. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa , (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 18 ods. 1,3 zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. 1,2,3 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

28. Žalobkyňa si uplatnila právo na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia na tom základe, že sa proti nej viedlo od roku 2011na základe uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia trestné konanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s trestným činom sprenevery. Trestné konanie však neskončilo odsúdením žalobkyne, ale vec bola postúpená rozhodnutím okresného súdu disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov Bratislava, pretože súd dospel k záveru, že v prípade konania žalobkyne nejde o trestné činy, ale že žalovaný skutok by mohol iný orgán prejednať ako disciplinárne previnenie.

29.Žalovaný nárok neuznával z odôvodnením, že žalobkyňa vychádza z nesprávneho názoru, že postúpenie jej veci na disciplinárne konanie znamená nezákonný postup pri vznesení obvinenia a automaticky jej vzniká nárok na náhradu škody. Žalovaný poznamenal, že to platí s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody konkrétnej veci a tento záver nemožno paušalizovať. Poukázal na Nález ÚS SR z 13.11.2013 ako aj na rozsudok NS SR sp.zn. . Uviedol, že o úmyselnom spáchaní určitého skutku určitou osobou dospeli vyšetrovateľ ako aj prokurátor na základe výsledkov vyšetrovania. Svedčia o tom výpovede svedkov T. a T., ktorí zhodne uviedli, že žalobkyňa im odmietla uhradiť sumu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu o schválení rozvrhu výťažku dražby dovtedy, pokiaľ ju štát neodškodní.

30.Súd po posúdení dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím.

31. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Obdobne aj vo veci najvyšší súd konštatoval, že z hľadiska uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa veta prvá má rozhodnutie prokurátora alebo policajta o postúpení veci podľa inému orgánu, ktorý prejednáva priestupky alebo iné správne delikty alebo ktorý vykonáva disciplinárne konanie, rovnaké dôsledky, ako zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. V uvedených prípadoch sa nároky o náhradu škody posudzujú ako nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť.

32.V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie týchto kumulatívnych podmienok: 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie nezákonného rozhodnutia, 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom a 5.podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak trestné konanie neskončilo odsúdením, splnenie podmienky zrušenia nezákonného rozhodnutia a podania opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu sa nevyžaduje.

33.Žalobkyňa preukázala, že podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa 21.5.2014 aj keď na nepríslušnom orgáne - ministerstve vnútra. Ministerstvo vnútra žiadosť postúpilo orgánu príslušnému - generálnej prokuratúre, ktorá odmietla nárok uspokojiť s odôvodnením, že nie je orgánom oprávneným konať za štát a žiadosť postúpila ministerstvu spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti vrátilo žiadosť generálnej prokuratúre s odôvodnením, že nie je orgánom oprávneným konať za štát. K oprávneniu konať za štát vo veci súd uvádza, že Najvyšší súd SR v jednom z posledných rozhodnutí týkajúcich sa orgánu oprávneného konať za štát ( z 29.1.2018) poukázal na to, že už v rozhodnutí zo 14. októbra 2015 sp. zn. dospel najvyšší súd k záveru, podľa ktorého ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti. O zhodný skutkový stav ide aj v prejednávanej veci. Proti žalobkyni vyšetrovateľ uznesením zo dňa 14.1.2011 vzniesol obvinenie, prokurátor sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu zamietol a na žalobkyňu podal obžalobu. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. . Súd je toho názoru, že oprávnenej osobe nemôže byť na ujmu, ak príslušný orgán štátu odmietne prerokovať žiadosť s odôvodnením, že nie je orgánom oprávneným. Súd preto vychádzal z toho, že nárok žalobkyne nebol uspokojený v rámci predbežného prerokovania nároku, preto mala právo obrátiť sa žalobou na súd.

34. V konaní nie je sporné, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 14.1.2011 sp. zn. ČVS: ORP-691/OEK-MI-2010 bolo proti žalobkyni vznesené obvinenie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevery podľa , . Prokurátor sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu zamietol, a na žalobkyňu bola podaná pre uvedené trestné činy obžaloba. Sporná nie je ani skutočnosť, že skutok kladený za vinu žalobkyni posúdil súd ako prípadnú disciplinárnu zodpovednosť, teda k odsúdeniu žalobkyne nedošlo.

35.Ak sa proti poškodenej osobe viedlo trestné konanie, podmienkou pre priznanie náhrady škody však je, čo uznávala aj samotná žalobkyňa a čím sa bránil aj žalovaný, že sa poškodená osoba nedopustila iného protiprávneho konania vo vzťahu k posudzovanému skutku, alebo či vznesenie obvinenia nebolo dôvodné práve pre správanie sa samotnej žalobkyne. V konaní pre účely nárokov náhrady škody žiadne takéto skutočnosti zistené neboli.

36.O nedôvodnosti nároku žalobkyne tak bolo možné uvažovať v prípade, ak by jej bola dokázaná iná protiprávna činnosť v súvislosti s konaním pôvodne posudzovaným ako trestný čin, konkrétne disciplinárne previnenie. Podľa správy disciplinárnej komisie, konanie vedené proti žalobkyni na základe vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-691/OEK-MI-2010 bolo zastavené rozhodnutím zo dňa 31.5.2017 pod DK 33/2010, a to z dôvodu, že disciplinárna komisia o prípadnom disciplinárnom previnení žalobkyne nerozhodla v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný sa bránil tým, že o úmyselnom protiprávnom konaní žalobkyne svedčí výpoveď svedkov v trestnom konaní, a to dr. T. a Ing. T., ktorí zhodne uviedli, že žalobkyňa im písomne oznámila, že neuhradí čiastku z rozvrhu výťažku dovtedy, kým ju štát neodškodní za škodu, ktorú jej spôsobil. Ako dôkaz navrhol pripojiť spis OS Košice-okolie , ktorý uvedené skutočnosti mal potvrdiť. Súdu sa nepodarilo spis získať. Okresný súd Košice-okolie dňa 30.10.2019 oznámil, že spis je pripojený pri spise , ktorý nachádza sa na odvolaní. Podľa informácie Krajského súdu v Košiciach sa trestný spis v spise nenachádza. Pripojený je iba zberný spis. Aj žalobkyňa uvádzala, že spis sa nenachádza ani na disciplinárnej komisii. Súd k navrhnutému dôkazu uvádza, že tvrdenie svedkov v trestnom konaní malo preukázať trestnú činnosť žalobkyne, ktorú súd neuznal, výpovede tak mohli preukazovať prípadnú disciplinárnu zodpovednosť žalobkyne ako súdnej exekútorky. Z uznesenia Okresného súdu Košice-okolie, ktorým bola trestná vec postúpená disciplinárnej komisii vyplýva, že svedkovia uvádzaní žalovaným pred súdom uviedli, že finančné prostriedky im napokon vyplatené boli. Poškodený dr. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po právoplatnom schválení príklepu bolo následne vykonané rozvrhové pojednávanie, v rámci ktorého bol uspokojený aj oprávnený Ing. T., preto si neuplatňuje náhradu škody. Svedok Ing. T. vo výpovedi uviedol, že urgoval vyplatenie peňazí a vtedy mu exekútorka poslala list, v ktorom uviedla, že momentálne mu peniaze nemôže vyplatiť, pretože jej dlhuje štát a má choré dieťa, ale následne mu bola pohľadávka vyplatená. Náhradu škody si preto neuplatňoval.

37.Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na list predložený žalobkyňou, adresovaný súdnej exekútorke dr. Beňovej, v ktorom vysvetľuje svoju finančnú situáciu v dôsledku pozastavenia jej činnosti ako súdnej exekútorky, čo jej spôsobilo vážne finančné problémy. V liste sa síce uvádza, že kým nedôjde k finančnému odškodneniu jej osoby zo strany štátu, nie je možné uhradiť z jej strany čiastku priznanú v rozvrhovom konaní, keďže táto situácia nenastala jej zavinením, ale neoprávneným a neprimeraným zásahom zo strany štátnej moci. Podľa obsahu listu zo strany žalobkyne išlo o prosbu o zhovievavosť, aby súdna exekútorka zohľadnila jej situáciu a zvážila ďalšie kroky proti jej osobe. Konanie žalobkyne preto nie je možné hodnotiť z pohľadu uplatneného nároku na náhradu škody ako úmyselne protiprávne konanie alebo konanie v rozpore so zákonom. Žalobkyňa sa nie vlastnou vinou dostala do situácie, keď nebola schopná uhrádzať pre pozastavený výkon funkcie svoje záväzky, pričom práve táto okolnosť vyústila do trestného konania. Súd preto dospel k názoru, že protiprávne konanie žalobkyne vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou nebolo dokázané, preto je nárok na náhradu škody daný.

38.Zostalo tak preukázať, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vznikla žalobkyni škoda a v akej výške. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1,3 zákona poškodená osoba má právo na náhradu trov konania účelne vynaložených v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V súdenej veci nie je sporné, že týmto konaním bolo trestné konanie začaté na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 14.1.2011 sp. zn. ČVS: ORP-691/OEK-MI-2010 a ktoré pokračovalo podaním obžaloby proti žalobkyne na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. . Súčasťou náhrady trov vynaložených v oboch konaniach sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobkyňa požadovala v

sume 2139,32 Eur. Túto sumu si žalobkyňa uplatňovala aj v rámci predbežného prerokovania nároku pred príslušným orgánom štátu. Je tak preukázaná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody na strane žalobkyne vo výške uhradených trov obhajoby. Žalobkyňa originálom príjmového pokladničného dokladu súdu preukázala, že svojej obhajkyni v trestnom konaní JUDr. Adriane Krajníkovej uhradila za jej zastupovanie sumu 2139,32 Eur. Príjmový pokladničný doklad má síce iné číslo, ako číslo pod ktorým sa viedlo trestné konanie na Okresnom súde Košice-okolie, omyl obhájkyne žalobkyne však zjavne vyplýval z omylu v zápisnici z hlavného pojednávania, ktorá mala uvedenú nesprávnu spisovú značku: namiesto 5T/144/2011 číslo 5T/20/2012. Z obsahu zápisnice je však zrejmé, že hlavné pojednávanie označené sp.zn. sa konalo vo veci obžalovanej Y. pre trestný čin podľa § 326/1c/Tr. zák. a prítomná bola aj obhajkyňa JUDr. Krajníková. Neprítomní boli okrem iných aj poškodení T. a T., teda svedkovia, ktorých na preukázanie protiprávnej činnosti žalobkyne označil žalovaný.

39.Žalovaný namietal účelnosť niektorých vynaložených trov na obhajobu žalobkyne, neuviedol však, ktoré úkony vykonané v rámci trestného konania boli neúčelné, prípadne neboli vykonané. Túto skutočnosť nebolo možné preveriť z trestného spisu , pretože tento sa súdu nepodarilo zabezpečiť. Súd je však toho názoru, že ak žalovaný tvrdil, že niektoré úkony neboli účelné, mal uviesť ktoré konkrétne úkony uvedené vo faktúre obhajkyne žalobkyne takýmito boli. Súd mal preukázané predloženým príjmovým pokladničným dokladom, že žalobkyňa vyúčtované trovy v uplatnenej výške advokátke uhradila, preto túto sumu je potrebné považovať za škodu, ktorá jej v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vznikla. Nemôže byť na ťarchu žalobkyne, že pre nemožnosť predloženia trestného spisu nie je možné overiť úkony právnej služby v rámci trestného konania. Súdna judikatúra dospela k záveru, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Žalobkyni majetková ujma uhradením trov obhajoby zjavne vznikla, ako o tom svedčí doklad o úhrade trov obhajoby. Má preto právo, aby jej táto ujma bola uhradená.

40.Súd nemohol preveriť účelnosť vyúčtovaných trov, preto zisťoval, či odmena za jednotlivé úkony právnej služby zodpovedá vtedy platným predpisom podľa Vyhlášky č. Z vyúčtovania trov obhajoby bolo zistené, že obhajkyňa žalobkyne si uplatnila v súlade s ustanovením 18 ods. 3 za jednotlivé úkony právnej služby tarifnú odmenu podľa Vyhlášky č. Trovy obhajoby pozostávali z jednotlivých úkonov právnej služby podľa vyhlášky, pričom išlo o 8 úkonov v roku 2011 a 9 úkonov v roku 2012. Úkony boli účtované podľa ,, v sume 61, Eur v roku 2011 a v sume 63, Eur, čo zodpovedá tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby v uvedenom období podľa vyhlášky, ďalej podľa v sume 42, Eur v roku 2011 a v sume 42, Eur, čo zodpovedá právnym predpisom určeným 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny v uvedenom období. Za17 úkonov právnej služby obhajkyňa vyúčtovala sumu 919,85 Eur. V roku 2011 prežijný paušál podľa vyhlášky predstavoval 7, Eur a v roku 2012 7, Eur, za 8 úkonov v roku 2011 a úkonov v roku 2012 paušalná náhrada predstavuje 127,95 Eur. Súčasťou náhrad bola aj strata času podľa vyhlášky za cesty obhajkyne Košice - Michalovce a späť. Určenie straty času obhajkyňa vykonala v súlade s vyhláškou, pretože v roku 2011 bola strata času za každú polhodinu určená v sume 12,25 Eur a v roku 2012 v sume 12,71 Eur. Celková strata času vyúčtovaná vo faktúre zodpovedá prepočtu uvedených náhrad za stratu času za čas vykazovaný vo vyúčtovaní. Celkovo vykázala obhajkyňa v roku 2011 stratu času 32 polhodín po 12,35 Eur, spolu 395,20 Eur. V roku 2012 vykázala stratu času 24 polhodín po 12,71 Eur, spolu 305,04 Eur. Súčasťou trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky je aj náhrada hotových výdavkov. Obhajkyňa si uplatnila náhradu za spotrebované pohonné hmoty a základnú náhradu za cesty Košice-Michalovce a späť a za cestu Košice-Prešov a späť v celkovej hodnote 391,28 Eur vrátane nákladov na vyhotovenie fotokópií v sume 5,64 Eur, keď vychádzala z ceny pohonných hmôt na liter v sume 1,35 Eur a základnej náhrady 0,21 Eur za jeden kilometer. Celkom trovy obhajoby predstavujú požadovanú sumu 2139,32 Eur (919,85 Eur za úkony právnej služby, 127,95 Eur za režijný paušál, 700,24 Eur za stratu času a 391,28 Eur za hotové výdavky). Súd nezistil rozpor vyúčtovania trov obhajoby s vyhláškou č. , preto ich žalobkyni priznal tak, ako to požadovala.

41.Žalobkyňa si uplatnila aj právo na úroky z omeškania zo žalovanej sumy. Pôvodne požadovala 8,05% úrok z omeškania ročne odo dňa, kedy bol prevzatý návrh o predbežné prejednanie nároku pôvodne žalovaným v 1.rade ministerstvom vnútra. Následne petit v tejto časti upravovala tak, že u žalovaného 1. žiada priznať úroky od 17.7.2014, od žalovaného 2. od 26.7.2014 a u žalovaného v 3. rade od 6.8.2014,

kedy v zmysle skončilo u jednotlivých žalovaných prerokovanie predmetného nároku, a to učinením ich písomných podaní. Po procesnom „upresnení“ žalovaného žiadala priznať úroky z omeškania od 15.7.2014, pretože návrh na predbežné prejednanie nároku bol príslušnému orgánu podľa vyjadrenia žalovaného doručený 14.7.2014 (išlo o žiadosť doručenú ministerstvu vnútra, aj keď orgánu nepríslušnému). Súd na prejednávanú vec v časti úrokov z omeškania aplikoval ustanovenie posledná veta a určil začiatok plynutia omeškania uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku doručeného ministerstvu vnútra 14.7.2014, teda od 15.1.2015. K uvedenému termínu bola výška úrokov z omeškania 0,05 + 5%tuálnych bodov podľa Nariadenia Vlády SR č. Súd preto priznal žalobkyni aj právo na úroky z omeškania zo žalovanej sumy 2139,32 Eur vo výške 5,05% ročne od 15.1.2015 do jej zaplatenia, a vo zvyšku nárok v tejto časti zamietol.

42.O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobkyni v plnej výške, pretože neúspech mala žalobkyňa len v časti úrokov z omeškania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.