Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-1490-2019.pdf
PDF · 84.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ek/1490/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná pod č. 542 097 902, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO 47 258 713, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO 47 234 547 proti povinnému F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX I., o vymoženie 1.155,85 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1490/2019 zo dňa 02.10.2019 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1490/2019 zo dňa 02.10.2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 57Ek/1490/2019 zo dňa 02.10.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní veci zistil, že exekučný titul I. - rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 5Csp/65/2018, 2018/8241, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2019 a vykonateľnosť dňa 13.02.2019 a exekučný titul II. - uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.05.2019, sp. zn. Csp/65/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2019 a vykonateľnosť dňa 17.06.2019 trpia neodstrániteľnou procesnou vadou. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Účastníkmi základného konania pred Okresným súdom Rožňava boli v tomto prípade navrhovateľ/oprávnený: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, IČO 47 258 713 a povinný odporca: Ondrej Lázók, nar. 04.05.1989, trvale bytom Topoľová 258, 049 51 Brzotín.
3. Ďalej vyšší súdny úradník konštatoval, že zahraničná právnická osoba BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA zriadila na území Slovenskej republiky svoju organizačnú zložku s označením BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO 47 258 713. Zahraničná právnická osoba BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, IČO 542097902, podniká teda na území Slovenskej republiky cez svoju organizačnú zložku, ktorú má umiestnenú na území Slovenskej republiky (§ 21 ods. 3 ObchZ). Organizačná zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. dňa 01.01.2016, Oddiel: Po, Vložka číslo: 2990/B. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby. S jej zápisom do Obchodného registra SR nie je spojený vznik právnej subjektivity, t. j. zápisom do Obchodného registra sa organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nestáva právnickou osobou, nie je samostatným právnym subjektom, ale
časťou podniku zahraničnej osoby - podnikateľa. Organizačná zložka tak nemá právnu subjektivitu, t. j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti a nenadobúda ju ani zápisom do obchodného registra a nemá ani procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka tejto zahraničnej osoby. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 ObchZ. Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť.
4. Súd mal za preukázané, že exekučný titul I. - rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.01.2019 sp. zn. 5Csp/65/2018, 2018/8241, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2019 a vykonateľnosť dňa 13.02.2019 a exekučný titul II. - uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.05.2019 sp. zn. Csp/65/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2019 a vykonateľnosť dňa 17.06.2019 trpia neodstrániteľnou procesnou vadou, a to že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, nemá procesnú spôsobilosť. Neexistencia procesnej spôsobilosti je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V tomto prípade teda dochádza k neexistencii vykonateľného rozhodnutia súdu, na základe ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, preto vyšší súdny úradník v súlade s citovaným ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust § 35 ods. 1, § 45 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4 prvá veta, § 199a ods. 1, § 199b a § 200 Exekučného poriadku, § 61 a § 62 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1, § 7 ods. 2, § 21 ods. 2 prvá veta a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka.
6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že zistil nedostatky exekučných titulov. Poukazujúc na poslednú vetu bodu 14 a bod 15 odôvodnenia právny zástupca oprávneného uviedol, že oprávnený nepopiera, že procesnú subjektivitu má len zahraničná fyzická alebo právnická osoba a nie jej organizačná zložka. Z hlavičky napádaného uznesenia vyplýva, že exekučný súd považuje za oprávneného zahraničnú právnickú osobu, francúzsku spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom svojej organizačnej zložky zapísanej v Obchodnom registri BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. Ďalej oprávnený poukázal na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a) a § 200 Exekučného poriadku, § 133 ods. 2, § 134 a § 224 Civilného sporového poriadku, § 3a ods. 1, § 9 ods. 2, § 21 ods. 1, § 21 ods. 7 a § 21 ods. 8 Obchodného zákonníka a uviedol, že má za to, že v exekučných tituloch priznávajúcich nárok oprávnenému sa nachádzajú zrejmé chyby v písaní, a to v hlavičkách rozsudku i uznesenia o trovách konania. V označení žalobcu došlo omylom ku kumulácii označenia aktívne legitimovaného subjektu na podanie žaloby francúzskej spoločnosti a jej organizačnej zložky pôsobiacej na území Slovenskej republiky, výsledkom čoho bolo označenie BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, IČO 47 258 713. Označenie žalobcu na exekučných tituloch sa nezhoduje ani s jedným zo zápisov oprávneného v obchodných registroch, či už v predloženom Výpise z hlavného zápisu v obchodnom a podnikovom registri Francúzskej republiky alebo v Obchodnom registri SR.
7. Oprávnený má za to, že žalobca ako zahraničná právnická osoba bol v žalobnom návrhu predloženom Okresnému súdu Rožňava označený riadne v súlade s Obchodným zákonníkom ako aj Civilným sporovým poriadkom, a to obchodným menom právnickej osoby, uvedením jej právnej formy, adresou jej sídla, identifikačným číslom a údajom, že na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Keďže prvoinštančný súd vo veci riadne konal a vydal konečné rozhodnutie, musel mať za preukázané, že žalobca má riadnu procesnú subjektivitu. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že v písomnom vyhotovení súdnych rozhodnutí došlo k zrejmej chybe v písaní. Oprávnený preto nerozumie tomu, prečo exekučný súd dospel na základe označenia žalobcu v exekučných tituloch k záveru, že stranou v súdnom konaní by mala byť organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, keďže z uvedeného označenia táto skutočnosť nemohla jednoznačne vyplývať. Oprávnený má za to, že všetky zložky označenia právnickej osoby, t. j. jej obchodné meno, adresa sídla, identifikačné číslo, príp. iný identifikačný údaj musia byť uvedené v súlade so zápisom v určitom registri,
aby bolo možné jednoznačne určiť o akú právnickú osobu sa jedná. Ak je ktorákoľvek zo zložiek označenia právnickej osoby v nesúlade s takýmto zápisom, možno mať odôvodnené pochybnosti, o ktorú konkrétnu spoločnosť ide. Z tohto dôvodu majú za to, že exekučný súd mohol rovnako dôjsť k záveru, že žalobcom podľa exekučných titulov je zahraničná právnická osoba v súlade s označením sídla spoločnosti. Zahraničná právnická osoba procesnou subjektivitou disponuje a má spôsobilosť byť riadnym účastníkom konania. V takom prípade by exekučný súd nemohol dôjsť k záveru, že konanie trpí neodstrániteľnou vadou.
8. Exekučný súd nesprávne vyhodnotil návrh na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami a nesprávne postupoval, keď oprávneného nevyzval na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie, čím porušil procesné práva oprávneného. Súdu nebránil žiaden právny predpis v možnosti vyzvať oprávneného na odstránenie vád podania, keďže záver súdu o tom, že žalobcom v konaní na prvoinštančnom súde bola organizačná zložka bez procesnej subjektivity, nie je ničím podložený. Žalobcom rovnako mohla byť aj priamo zahraničná právnická osoba s riadnou procesnou subjektivitou. Z predložených exekučných titulov vyplýva, že v časti označenia žalobcu sa v nich nachádza zrejmá chyba v písaní, čím sa však exekučný súd nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa oprávnený nemôže stotožniť s uznesením súdu, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu nejednoznačného označenia žalobcu a žiada, aby Okresný súd Banská Bystrica zrušil uznesenie sp. zn. 17Ek/1490/2019 zo dňa 02.10.2019 a vyzval oprávneného, aby v lehote nie kratšej ako 5 pracovných dní odstránil chyby v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti a poučí ho, že inak návrh na vykonanie exekúcie odmietne.
9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
17. Hoci v zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožní s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, exekučný súd predsa len podáva v konaní o sťažnosti oprávneného odôvodnenie, aby oprávnenému boli jasné dôvody rozhodnutia a najmä, aby sa oprávnený dozvedel, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou sťažovateľa
tak, aby bolo učinené za dosť jeho právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jednej zo základných zásad spravodlivého súdneho procesu.
18. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia riadne exekučného titulu, t. j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, príp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý exekučný titul. V zmysle konštantnej judikatúry napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996, R 58/1997 zo dňa 27.01.1997 „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená“, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať. V danej veci musí exekučný súd skonštatovať, že tu existuje práve takýto nedostatok vykonateľného exekučného titulu, ktorý tu už bol v čase začatia exekučného konania. Exekučné tituly, ktoré oprávnený predložil a na podklade ktorých navrhol vykonať exekúciu proti povinnému, sú materiálne nevykonateľné.
19. Zo záverov napadnutého uznesenia vyplýva, že za materiálne vykonateľný exekučný titul možno považovať iba taký, ktorý obsahuje presnú individualizáciu subjektov (oprávneného a povinného) podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám. Túto individualizáciu subjektov je potrebné chápať jednak tak, že subjekt je možné jednoznačne určiť a teda neexistuje žiadna neodstrániteľná pochybnosť o koho ide. Na druhej strane individualizáciu subjektov je potrebné chápať i tak, že účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (resp. skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia) a teda nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“ (bližšie pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 41/2011-31 zo dňa 03.05.2011). Uvedené právne závery platia na daný prípad, nakoľko exekučné tituly rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 5Csp/65/2018-60 zo dňa 17.01.2019 a uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. 5Csp/65/2018-70 zo dňa 23.05.2019 boli vydané tak, že časť identifikačných údajov sa viaže na zahraničnú obchodnú spoločnosť (sídlo) a časť na organizačnú zložku zahraničnej obchodnej spoločnosti (obchodné meno a identifikačné číslo), t. j. na subjekt, ktorý nemá právnu a teda ani procesnú subjektivitu. Organizačná zložka nie je nositeľom právnej subjektivity a nemá preto spôsobilosť byť stranou sporu, resp. účastníkom exekučného konania. Procesnú subjektivitu má v tomto prípade iba zahraničná právnická osoba (zriaďovateľ) BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a nie jej organizačná zložka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. Z uvedeného vyplýva, že z exekučného titulu nie je zrejmé, kto je nositeľom oprávnenia a teda nemožno hovoriť o materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a preto vyšší súdny úradník správne vo veci rozhodol, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
20. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazuje na to, že exekučný súd ho mal vyzvať na odstránenie vád podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, súd s uvedeným názorom oprávneného nemôže súhlasiť. V uvedenom ustanovení zákonodarca rieši tie procesné situácie, kedy v návrhu na vykonanie exekúcie sú také chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. V tomto prípade však súd v návrhu na vykonanie exekúcie žiadne z vyššie uvedených chýb nezistil, zistil však vadnosť exekučného titulu a preto správne návrh na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku.
21. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/1490/2019 zo dňa 02.10.2019 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.