Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/39/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s.r.o., so sídlom Silvánska 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, zastúpeného: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, so sídlom Zelená 11, Malinovo, IČO: 44 495 145, proti žalovanému: Generali Česká pojisťovna a.s., so sídlom Spálená 16, Praha, IČO: 45 272 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 312,04 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle o upomínacom konaní) dňa 03.08.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 312,04 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 14.11.2021 až do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 75,- eur.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.08.2021 došlo k vzniku škodovej/poistnej udalosti, v rámci ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Peugeot 508, EČV: D., vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia tour, EČV: J.. Vlastníkom poškodeného vozidla bola v čase vzniku škodovej/poistnej udalosti C.. C. O.Á., trvale bytom O. XX. Poškodený si uplatnil u žalovaného z titulu vzniku vyššie popísanej poistnej udalosti nárok na náhradu škody. Písomnosťou označenou ako "Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX" žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti na poškodenom vozidle ako nerentabilnú opravu. Žalovaný v predmetnej písomnosti zároveň oznámil výšku poistného plnenia vo výške 4.946,57 eur. Žalovaný poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 3.236,57 eur. Žalovaný krátil poistné plnenie o sumu vo výške 1.710,- eur za tzv. predajné zvyšky vozidla, čo žalobca nerozporoval. Poškodený si za účelom preukázania všeobecnej hodnoty vozidla na poškodenom vozidle zabezpečil obstaranie znaleckého posudku. Podkladom na vypracovanie znaleckého posudku bola odborná fotodokumentácia poškodeného vozidla, za ktorú poškodený uhradil sumu 75,- eur. Táto suma tak predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Dňa 06.10.2021 došlo medzi poškodeným v hmotnoprávnom postavení postupcu a žalobcom v hmotnoprávnom postavení postupníka k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca (poškodený) postúpil postupníkovi (žalobcovi) všetky svoje práva a nároky voči dlžníkovi (žalovaný), vyplývajúce zo škodovej/poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2021 na základe poistnej zmluvy/návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a vzniknuté v súvislosti so zmluvou o

poistení, najmä, ale nie výlučne nároky na poistné plnenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajúce z predmetnej udalosti. Poškodený dňa 06.10.2021 oznámil žalovanému, že s účinnosťou ku dňu 06.10.2021 boli všetky jeho pohľadávky voči žalovanému postúpené žalobcovi. Poškodenému v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou vznikli dodatočné náklady, a to v spojitosti s odpredaním poškodeného vozidla inej osobe, keďže poškodený musel využiť služby žalobcu pri vykonaní zmeny držby na príslušnom dopravnom inšpektoráte, a to z dôvodu časovej vyťaženosti poškodeného. Dodatočné náklady poškodeného v súvislosti s vykonaním zmeny držby poškodeného vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte predstavovali sumu 312,04 eur. Žalobca vyzval dňa 29.10.2021 žalovaného k úhrade doplatku poistného plnenia vo výške 312,04 eur, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Suma, na ktorej doplatenie žalobca vyzval žalovaného, predstavuje náklady, ktoré je nevyhnutné započítať do výšky skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti so vznikom poistnej udalosti zo dňa 28.08.2021.

3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 14.08.2023 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, upomínací súd vec dňa 09.10.2023 postúpil tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že predmetná škodová udalosť mu bola nahlásená dňa 30.08.2021. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný riadne škodovú udalosť zaevidoval a začal vykonávať úkony smerujúce k vyšetreniu škodovej udalosti v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "") za účelom zistenia rozsahu možnej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ak takýto nárok bude doložený a preukázaný príslušnými dokladmi. Na základe oznámenia o škodovej udalosti a ďalších podkladov žalovaný dňa 10.09.2021 ukončil šetrenie s tým, že poškodenej poukázal poistné plnenie vo výške 3.236,57 eur titulom hodnoty poškodeného vozidla ku dňu poistnej udalosti s tým, že bola odpočítaná hodnota použiteľných zvyškov. Dňa 10.11.2021 poukázal žalovaný poškodenej titulom prehodnotenia likvidácie poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 1.345,43 eur. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody titulom zmeny držby poškodeného vozidla na inú osobu na príslušnom dopravnom inšpektoráte vo výške 312,04 eur na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021. V zmysle prílohy č. 1 k faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 má náhrada pozostávať z PHM vo výške 6,73 eur, amortizácie vozidla vo výške 13,54 eur, straty času cestovaním vo výške 50,- eur, straty času čakaním vo výške 233,50 eur a doručením technického preukazu vo výške 15,- eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a považoval ju za nedôvodnú. Poukázal na to, že nárok vo výške 312,04 eur je nárokom, ktorý vyplýva zo zmluvných dojednaní medzi poškodenou a žalobcom (komerčnou spoločnosťou), v dôsledku vyťaženosti (tvrdenej) poškodenej. Nárok na náhradu nákladov za zmenu držby poškodeného vozidla prostredníctvom komerčnej spoločnosti (žalobcu) podľa žalovaného nemožno považovať za skutočnú škodu. Poškodená pristúpila k zmluvnému vzťahu so žalobcom za určitých podmienok, na ktoré nemal žalovaný (ani poistený) vplyv, a len samotná poškodená je predmetným zmluvným vzťahom viazaná. Poškodená pristúpila k záväzku, z ktorého jej vyplynula povinnosť hradiť druhej strane (žalobcovi), a je povinnosťou poškodenej, ako aj žalobcu vysporiadať sa s touto povinnosťou. Žalovaný bol toho názoru, že v predmetnom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky poisteného vozidla a vznikom škody na poškodenom vozidle. Žalobcom uplatnené nároky podľa žalovaného nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 28.08.2021. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal spornú skutočnosť, že poškodená vyfakturovanú sumu 312,04 eur skutočne aj uhradila. Žalobca ale nedoložil doklad, ktorý by preukazoval, že k úhrade vo výške 312,04 eur zo strany poškodenej naozaj došlo. V predmetnom prípade ani nebolo preukázané, že samotný prepis poškodeného vozidla zo strany žalobcu bol aj vykonaný. Žalovaný poukázal tiež na to, že ponuka služieb na webovej stránke žalobcu neobsahuje aj ponuku služby, ktorú žalobca vyúčtoval vo faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 poškodenej. Rovnako nie sú takéto služby zahrnuté ani vo verejne dostupnom cenníku na webovej stránke žalobcu. Sumu 318,77 eur podľa žalovaného nemožno považovať za primeranú.

5. Žalobca neskôr v priebehu konania uviedol, že náklady boli vynaložené v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou. Išlo o vykonanie zmeny na miestne príslušnom ODI, kde vozidlo bolo evidované. Takáto zmena bola vykonaná za účelom speňaženia hodnoty zvyškov (predaj vozidla v havarovanom stave), ktoré navrhol sám žalovaný. Žalovaný dostal poškodenú osobu do situácie, keď musela predať vrak vozidla. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo by poškodená osoba mala znášať časovú záťaž spojenú

s predajom havarovaného vozidla, pričom tento stav bol poškodenej osobe vnútený zo strany škodcu (vznikom poistnej udalosti) a následne tak aj zo strany žalovaného, ktorý ju nútil predať havarované vozidlo, aby si poškodená osoba mohla za finančné prostriedky z predaja vraku a z prijatého plnenia zaobstarať nové, resp. ojazdené vozidlo. Skutočnosť, že poškodená osoba uzatvorila zmluvný vzťah s komerčnou spoločnosťou, je podľa žalobcu irelevantná, keďže takýto zmluvný vzťah bol aj pri zapožičaní (náhradného) vozidla, prípadne takéto zmluvné vzťahy sa bežne uzatvárajú napríklad so servisom, keď sa vozidlo opravuje, a žalovaný takéto zmluvné vzťahy ani nerozporuje. Za vykonanú službu prináleží dodávateľovi dohodnutá odmena. Dohodnutá odmena bola 50 eur/hod. (cestovanie a strata času čakaním), preplatenie amortizácie a PHM a odovzdanie prehláseného technického preukazu. Už len samotnou úhradou faktúry č. XXXXXXXX bolo podľa žalobcu preukázané, že služba bola dodaná. Ak by služba dodaná nebola, poškodená osoba by logicky za takúto službu nezaplatila. Dokladom o úhrade faktúry je podľa žalobcu zápočet pohľadávok. Tým bolo preukázané, že došlo k zníženiu majetkového prospechu poškodeného. Žalobca ďalej poukázal na to, že v poslednej časti cenníka na webovej stránke žalobcu https://aider.sk/cennik/ pod názvom "Ostatné služby" je uvedené, že cena je 60 eur/hod. alebo dohodou. Skutočnosť, že žalobca nejaký úkon nemá presne špecifikovaný v cenníku, neznamená, že sa nemôže s klientom dohodnúť na vykonaní určitého úkonu, na ktorý má živnostenské oprávnenie, resp. je na to splnomocnený. Prepis vozidla žalobcom preukazuje aj technický preukaz a plná moc na odhlásenie poškodeného motorového vozidla. Podľa žalobcu tak uplatnené nároky boli jednoznačne vynaložené v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

6. Žalovaný neskôr v priebehu konania uviedol, že trvá na správnosti likvidácie a má za to, že postup pri likvidácii poistnej udalosti bol správny. Nárok v celkovej výške 312,04 eur je nárokom, ktorý vyplýva zo zmluvných dojednaní medzi poškodenou a žalobcom (komerčnou spoločnosťou), v dôsledku vyťaženosti poškodenej, preto nemožno tento náklad považovať za účelný a už tobôž nie za nutne vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Nárok na náhradu nákladov za zmenu držby prostredníctvom žalobcu podľa žalovaného nemožno považovať za skutočnú škodu. Poškodená pristúpila k zmluvnému vzťahu so žalobcom za určitých podmienok, na ktoré nemal žalovaný (ani poistený) vplyv, a len samotná poškodená je predmetným zmluvným vzťahom viazaná. Žalovaný žiadnym spôsobom nenútil poškodenú odpredať poškodené vozidlo. Žalovaný takisto neinicioval vykonanie zmeny držby a nedostal poškodenú do situácie, keď musela predať poškodené vozidlo. Ponukovú kartu na odpredaj vozidla, ktorá bola súčasťou oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 10.09.2021, nebola poškodená povinná využiť. Žalovaný v takýchto prípadoch dáva poškodeným možnosť, v prípade záujmu o odpredaj zvyškov poškodeného vozidla, využiť službu externej spoločnosti. Preto nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že uplatňované náklady vznikli rozhodnutím poisťovateľa. Náklady uplatňované žalobcom nemožno považovať za náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

7. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: záznam o dopravnej nehode zo dňa 28.08.2021, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 10.09.2021, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2021 na sumu 75,- eur, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2021, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2021, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 na sumu 312,04 eur vrátane prílohy č. 1, čakací lístok zo dňa 06.10.2021, žiadosť o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel zo dňa 06.10.2021, výzva na úhradu dodatočných nákladov zo dňa 29.10.2021, osvedčenie o evidencii

- časť II, splnomocnenie zo dňa 04.10.2021, dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021.

8. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: oznámenie o prehodnotení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 10.11.2021, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 10.09.2021.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

10. V konaní bolo nesporné, že dňa 28.08.2021 došlo k vzniku škodovej udalosti, v rámci ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Peugeot 508, EČV: D., a to vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia tour, EČV: J.. Vlastníkom poškodeného vozidla bola v čase vzniku škodovej udalosti C.. C. O., trvale bytom O. XX. Za škodu na vozidle poškodeného zodpovedalo vozidlo EČV: J., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa. Žalovaný tieto

skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, išlo preto o nesporné skutkové tvrdenia. Potvrdzuje ich aj žalobcom predložený záznam o dopravnej nehode zo dňa 28.08.2021.

11. Nesporným bolo v konaní aj to, že poškodený si uplatnil nároky na náhradu škody proti žalovanému. Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti na poškodenom vozidle ako nerentabilnú opravu. Žalovaný v oznámení zároveň oznámil výšku poistného plnenia vo výške 4.946,57 eur. Žalovaný poukázal poškodenému poistné plnenie vo výške 3.236,57 eur. Žalovaný krátil poistné plnenie o sumu vo výške 1.710,- eur za tzv. predajné zvyšky vozidla. Dňa 10.11.2021 žalovaný poukázal poškodenému titulom prehodnotenia likvidácie poistnej udalosti plnenie vo výške 1.345,43 eur (doplatok plnenia vo výške 970,43 eur a náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 375,- eur). Tieto skutočnosti potvrdzuje aj žalobcom predložené oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 10.09.2021 a žalovaným predložené oznámenie o prehodnotení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 10.11.2021.

12. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2021 na sumu 75,- eur žalobca vyfakturoval poškodenému "vypracovanie odbornej fotodokumentácie vozidla" (ako podklad na vypracovanie znaleckého posudku).

13. Poškodený odpredal použiteľné zvyšky vozidla (vrak vozidla) a za týmto účelom využil služby žalobcu. Žalobca pre poškodeného zabezpečil prepis vozidla na príslušnom okresnom dopravnom inšpektoráte (ODI Senec). Túto skutočnosť mal súd preukázanú žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, najmä čakacím lístkom zo dňa 06.10.2021, žiadosťou o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel zo dňa 06.10.2021, osvedčením o evidencii - časť II a splnomocnením zo dňa 04.10.2021. Za poskytnutie tejto služby žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 na sumu 312,04 eur. Podľa prílohy k tejto faktúre išlo o nasledovné položky: PHM vo výške 6,73 eur, amortizácia vozidla vo výške 13,54 eur, strata času cestovaním vo výške 50,- eur, strata času čakaním vo výške 233,50 eur a doručenie technického preukazu vo výške 15,- eur.

14. Dňa 06.10.2021 došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca (poškodený) postúpil postupníkovi (žalobcovi) všetky svoje práva a nároky voči dlžníkovi (žalovanému), vyplývajúce zo škodovej/poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2021 na základe poistnej zmluvy/návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a vzniknuté v súvislosti so zmluvou o poistení, najmä, ale nie výlučne nároky na poistné plnenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajúce z predmetnej udalosti. Poškodený dňa 06.10.2021 oznámil žalovanému, že s účinnosťou ku dňu 06.10.2021 boli všetky jeho pohľadávky voči žalovanému postúpené žalobcovi.

15. Výzvou zo dňa 29.10.2021 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dodatočných nákladov vo výške 312,04 eur.

16. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021 malo podľa žalobcu dôjsť k započítaniu pohľadávky žalobcu voči poškodenému vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 s bližšie nešpecifikovanou pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Pohľadávka poškodeného voči žalobcovi bola v tejto dohode "zabielená". Takisto rozsah, v akom sa pohľadávky mali vzájomne kryť, bol "zabielený".

17. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

18. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

19. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

20. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Podľa (ďalej len "") príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22. Podľa a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

24. Podľa a uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

26. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

28. Podľa a započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

29. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je pritom možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania (aktívnej) vecnej legitimácie v konaní zaťažuje žalobcu.

30. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že dňa 28.08.2021 došlo k vzniku škodovej udalosti, v rámci ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Peugeot 508, EČV: D., a to vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia tour, EČV: J.. Vlastníkom poškodeného vozidla bola v čase vzniku škodovej udalosti C.. C. O., trvale bytom O. XX. Za škodu na vozidle poškodenej zodpovedalo vozidlo EČV: J., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa. Nesporným bolo v konaní aj to, že oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti na poškodenom vozidle ako nerentabilnú opravu. Žalovaný v oznámení zároveň oznámil výšku poistného plnenia vo výške 4.946,57 eur. Žalovaný poukázal poškodenej poistné plnenie vo výške 3.236,57 eur. Žalovaný krátil

poistné plnenie o sumu vo výške 1.710,- eur za tzv. predajné zvyšky vozidla. Dňa 10.11.2021 žalovaný poukázal poškodenej titulom prehodnotenia likvidácie poistnej udalosti plnenie vo výške 1.345,43 eur (doplatok plnenia vo výške 970,43 eur a náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 375,- eur).

31. Škoda bola poškodenej C. O. spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami a nasl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri ). Zodpovednosť za škodu podľa a nasl. spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. - komentár. Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI).

32. V posudzovanom prípade boli vo všeobecnosti splnené všetky predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla EČV: J., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenej C. O. vznikla škoda spočívajúca v poškodení jej osobného motorového vozidla EČV: D., (iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Poškodenej C. O. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle Ostatne, vznik škody na strane poškodenej a zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné (neboli zo strany žalovaného spochybnené).

33. V konaní však bolo sporné, či žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 312,04 eur vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 (a takisto aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 75,- eur vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2021) je skutočnou škodou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Sporné bolo aj to, či tento nárok na náhradu skutočnej škody vôbec vznikol, t. j. či vôbec došlo k úhrade predmetnej faktúry zo strany poškodenej. Žalovaný popieral aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, keď namietal, že žalobca nepreukázal úhradu predmetnej faktúry. Žalovaný takisto spochybňoval existenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom uplatneným nárokom a predmetnou škodovou udalosťou.

34. V zmysle má poškodený nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Pojem "skutočná škoda" je potrebné interpretovať tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného. Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Škoda by vznikla až zaplatením

pohľadávky (porovnaj Števček, M. a kol. I. - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1621).

35. Vyššie uvedené s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu znamená, že poškodenej C. O. mohla vzniknúť škoda (spočívajúca vo vynaložení nákladov) až úhradou faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom dňa 06.10.2021 na sumu 312,04 eur. Samotná existencia pohľadávky žalobcu voči poškodenej z tejto faktúry nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom poškodenej. Pokiaľ poškodená dlžnú čiastku žalobcovi neuhradila, nemôže si poškodená (a ani žalobca ako jej právny nástupca) úspešne uplatňovať nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle , pretože jej doposiaľ žiadna škoda nevznikla.

36. Súd pritom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie v konaní neuniesol. Žalobcom predložená fotokópia zmluvy o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021 totiž podľa názoru súdu úhradu predmetnej faktúry nepreukazuje. Konajúci súd súhlasí s tým, že aj započítanie vzájomných pohľadávok je vo svojej podstate formou úhrady pohľadávky. V prejednávanom prípade však zo strany žalobcu absentovali skutkové tvrdenia o tom, akou pohľadávkou disponovala poškodená voči žalobcovi (a v akej výške). V predloženej fotokópii zmluvy o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021 je táto informácia "zabielená", takže ani z tohto listinného dôkazu nie je možné túto skutočnosť zistiť. V takom prípade však konajúci súd nevedel vyhodnotiť, či takáto pohľadávka poškodenej voči žalobcovi v rozhodnom čase existovala (či išlo o existujúci nárok vyplývajúci z platného a účinného právneho úkonu), a v nadväznosti na to teda ani nevedel ustáliť, či je predmetná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021 platný a účinný právny úkon. Súd napr. nevedel vyhodnotiť, či je táto dohoda dostatočne určitá a zrozumiteľná (tento nedostatok spôsobuje v zmysle absolútnu neplatnosť právneho úkonu), resp. či bolo započítanie pohľadávok vykonané v súlade s podmienkami stanovenými v a nasl. . V predmetnej dohode o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021 bol dokonca "zabielený" aj rozsah, v akom sa mali vzájomné pohľadávky započítať, z tohto listinného dôkazu tak vôbec nevyplývalo, v akom rozsahu malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu z faktúry č. XXXXXXXX (či v celom rozsahu alebo len čiastočne). Pokiaľ nebola zo strany žalobcu v tomto konaní preukázaná existencia platného a účinného započítania pohľadávok na základe spornej dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021, potom nebola preukázaná ani úhrada predmetnej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021, a teda ani vznik škody. Keďže žalobca v tomto konaní nepreukázal vznik škody, potom nemohol byť ani aktívne vecne legitimovaný (ako právny nástupca poškodenej) na uplatňovanie žalobou uplatneného nároku.

37. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že žalovaný platnosť vzájomného započítania pohľadávok nespochybňoval. K tomu konajúci súd uvádza, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu spochybnil skutočnosť, že predmetná faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 bola zo strany poškodenej uhradená, a teda že žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodenej) svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní. Súd preto skúmal túto spornú skutkovú okolnosť, pričom bolo povinnosťou žalobcu skutkové tvrdenie ohľadom úhrady predmetnej faktúry preukázať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Takisto na prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť aj z úradnej povinnosti. Ako však konajúci súd uviedol už vyššie, žalobca úhradu predmetnej faktúry zo strany poškodenej, a teda ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nepreukázal.

38. Vyššie uvedené závery o neunesení dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní súd predniesol na pojednávaní už v rámci prednesu predbežného právneho posúdenia v zmysle . Žalobca napriek tomu na predbežné právne posúdenie súdu nereagoval, t. j. nedoplnil svoje skutkové tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov (a v tejto súvislosti ani nepožiadal o odročenie pojednávania). Žalobca na predbežné právne posúdenie zo strany súdu reagoval iba tvrdením, že identifikácia pohľadávky poškodenej je obchodným tajomstvom.

39. Samotná existencia (identifikácia) pohľadávky poškodeného voči žalobcovi však podľa názoru konajúceho súdu nemôže predstavovať obchodné tajomstvo v zmysle a nasl. , keďže za obchodné tajomstvo sa považujú iba také skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo

technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Súdu pritom nie je zrejmé, akú potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu by identifikácia tejto pohľadávky poškodeného voči žalobcovi mohla mať. Ak by však aj išlo o obchodné tajomstvo, samotná táto skutočnosť by nemala na rozhodnutie súdu žiaden vplyv, keďže existencia obchodného tajomstva by nič nemenila na povinnosti žalobcu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (bremeno tvrdenia) a povinnosti preukázať tieto skutočnosti zodpovedajúcimi dôkazmi (dôkazné bremeno). Žalobca sa nemôže zbaviť svojich procesných povinností (bremien) lakonickým poukazom na obchodné tajomstvo. Je teda len a len na žalobcovi, či sa v konkrétnom prípade rozhodne s odkazom na obchodné tajomstvo určité skutočnosti v konaní netvrdiť alebo nepreukazovať. V takom prípade však musí niesť prípadné následky s tým spojené v podobe neúspechu v spore. Sudca má pritom povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Takisto žalovaný by bol povinný rešpektovať, že podľa žalobcu predstavujú určité skutočnosti obchodné tajomstvo, pričom v prípade rušenia obchodného tajomstva zo strany žalovaného by žalobcovi boli k dispozícii všetky právne prostriedky nápravy.

40. Keďže žalobca v tomto konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nad rámec toho však súd uvádza, že ani v prípade preukázania úhrady predmetnej faktúry zo strany poškodenej by žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť. Súd sa totiž v celom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že medzi žalobcom tvrdeným vznikom škody (úhradou faktúry) a predmetnou škodovou udalosťou neexistovala priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť.

41. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010 sp. zn. ).

42. Poškodená si u žalobcu objednala službu - prepis vozidla na nového majiteľa na príslušnom okresnom dopravnom inšpektoráte. Mala tak urobiť z dôvodu svojej vysokej pracovnej vyťaženosti. Žalobca za poskytnutie tejto služby vystavil poškodenej faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 06.10.2021 na sumu 312,04 eur. Pracovná vyťaženosť poškodenej však v tomto konaní nijako preukázaná nebola. Pokiaľ sa poškodená rozhodla pri tejto príležitosti vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom, išlo o jej slobodné rozhodnutie. Len poškodená a žalobca mali pritom možnosť ovplyvniť obsah tohto zmluvného vzťahu a len oni môžu byť z tohto zmluvného vzťahu zaviazaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nenútil poškodenú, aby svoje motorové vozidlo predala. Poškodená mohla so svojím vozidlom naložiť akýmkoľvek iným spôsobom. Z uvedených dôvodov tak tieto náklady nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady, ktoré by vznikli v priamej, bezprostrednej a ničím neprerušovanej príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Vzťah príčiny a následku v tomto prípade nie je priamy, ale sprostredkovaný.

43. Vyššie uvedené závery súdu sa v celom rozsahu vzťahujú aj na žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 75,- eur ("vypracovanie odbornej fotodokumentácie vozidla"). Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by zo strany poškodenej došlo k úhrade faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2021 na sumu 75,- eur. Táto faktúra nie je uvedená ani v dohode o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 06.10.2021 (ak nie je "zabielená"). Pokiaľ v konaní nebolo preukázané vynaloženie týchto nákladov (ako sporná skutočnosť), potom žalobca nemôže byť aktívne vecne legitimovaný na

uplatňovanie tohto nároku. Navyše, tieto náklady podľa názoru súdu ani nebolo možné považovať za náklady účelne vynaložené v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená si za účelom preukázania hodnoty poškodeného vozidla nechala vypracovať znalecký posudok. Žalovaný ako poisťovateľ zaplatil poškodenej v rámci likvidácie škodovej udalosti aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 375,- eur. Bolo povinnosťou znalca riadne sa oboznámiť s predmetom znaleckého skúmania (t. j. s predmetným motorovým vozidlom). Znalec tak mohol urobiť buď priamo obhliadkou alebo sprostredkovane prostredníctvom fotografií. Súdu nie je zrejmé, prečo za týmto účelom nepostačovali obyčajné fotografie vyhotovené poškodenou, ale bolo potrebné vyhotoviť "odbornú fotodokumentáciu". Pokiaľ sa poškodená rozhodla objednať si u žalobcu "odbornú fotodokumentáciu", išlo o jej slobodné rozhodnutie. Poškodená (resp. žalobca ako jej právny nástupca) však následne nemôže prenášať náklady, ktoré jej s tým vznikli, na žalovaného. Veriteľ má v zmysle nárok na náhradu iba tých nákladov, ktoré preukázateľne a účelne vynaložil v súvislosti s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky. V prejednávanom prípade však nebolo preukázané skutočné vynaloženie týchto nákladov ani ich účelnosť.

44. Žalobca na pojednávaní navrhol vykonať výsluch poškodenej (resp. predloženie čestného vyhlásenia poškodenej) za účelom preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Konajúci súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol predovšetkým z dôvodu, že išlo o prostriedok procesného útoku, ktorý bol uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania zakotvenou v ustanovení . V zmysle tohto ustanovenia sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca mal možnosť uplatniť uvedený prostriedok procesného útoku už skôr v priebehu konania, pričom žalobca ani neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení tohto prostriedku procesného útoku. Žalobca bol pritom po celý čas zastúpený advokátom ako osobou znalou práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu spochybňoval účelnosť vynaložených nákladov, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutými nákladmi a škodovou udalosťou. Žalovaný zotrval na týchto argumentoch aj vo svojej duplike zo dňa 14.11.2023. Napriek tomu žalobca navrhol vykonanie tohto dôkazu až na pojednávaní. Ak by pritom žalobca postupoval starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (a so zreteľom na to, že súd v zmysle rozhoduje spravidla na jedinom pojednávaní), uplatnil by tento prostriedok procesného útoku už skôr. Z uvedených dôvodov súd na tento prostriedok procesného útoku neprihliadol, keďže prihliadnutie naň by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu a najmä odročenie pojednávania. Navyše, vykonanie tohto dôkazu bolo podľa názoru súdu aj nadybtočné, keďže súd žalobu zamietol v prvom rade pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vykonanie tohto dôkazu by tak bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s . Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.