Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-72-2018.pdf
PDF · 115.36 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcov: v 1/ rade: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, v 2/ rade: S. N., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX Žilina, štátny občan SR, obidvoch zastúpených právnym zástupcom: JUDr. Jánom Kasenčákom , advokátom, so sídlom Juraja Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, proti žalovaným: v 1/ rade: Z. Y., J.. XX.XX.XXXX, trvale G. G. XXX, XXX XX O. Y., štátny občan SR, v 2/ rade: S.. K. G., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, XXX XX Ž. - G., štátny občan SR, v 3/ rade: Mgr. N. G. , J.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX XX O. Y. XXX, v 4/ rade: S. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. E. XX, O. J. I., štátny občan SR, v 5/ rade: S. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX XX I. Ď. XXX, štátny občan SR, v 6/ rade: Obec Dolná Tižina, 013 04 Dolná Tižina, IČO: 32 12 49, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Mária Padalová, advokátka, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, v konaní o preloženie domovej elektrickej prípojky, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcov z a m i e t a.
II. Žalovaní v 1/ až 6/ rade m a j ú voči žalobcovi v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade (žalobcovia) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 12.09.2018 a doplnenou dňa 26.09.2018 domáhali voči žalovaným v 1/ až 6/ rade (žalovaní) preloženia domovej elektrickej prípojky. Tvrdili, že elektrická prípojka vedie cez ich pozemok. Uviedli, že elektrická prípojka je vedená pod zemou, miestnou komunikáciou a pod ich pozemkom od stĺpa verejnej distribučnej siete elektrického vedenia pre odberné miesto vlastníka nehnuteľnosti žalovaného v 1/ rade. Žiadali, aby bola elektrická prípojka odstránená z ich pozemku a aby bola vedená vzdušnou cestou. Tvrdili, že elektrická prípojka bola vybudovaná bez stavebného povolenia. Elektrickú prípojku nariadil, odpájal a následne pripájal bez povolenia vlastník elektrickej prípojky žalovaný v 1/ rade. Vlastník elektrickej prípojky žalovaný v 1/ rade sám bez povolenia elektrickú prípojku od poistkovej skrine na stĺpe distribučnej siete napájal a pripájal znova na odberné miesto. Skutočnosť, že elektrická prípojka vedie cez pozemok žalobcov žalobcovia zistili pri výkope, keď chceli položiť drenáž na odvodnenie spodnej vody pod ich plotom. Podľa vyjadrenia starostu neboli podané ohlásenia drobnej stavby pri zmenách elektrickej prípojky. Elektrárne nemajú vedomosť o ohlásení odpojenia a napojenia elektrických káblov od distribučnej siete. Uviedli, že sú vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a záhrada a parc. č XXXX/X a oplotenia evidované na LV č. XXX H..Ú.. O. Y.. Žalovaný v 1/ rade je ich sused, ktorý v priebehu od roka 2006-2018 vedie domovú elektrickú prípojku cez ich pozemok parc. č. XXXX/X okrajom oplotenia, bez ich súhlasu. Táto domová elektrická prípojka je vedená pod cestou vo vlastníctve obce O. Y. parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Na pozemku parc. č. XXXX/X postavil nový plot, pozemok
nemá odkúpený od obce. Niekoľkokrát vyzývali žalovaného v 1/ rade vlastníka domovej elektrickej prípojky na jej odstránenie a preloženie mimo ich pozemok parc. č. XXXX/X. Žalovaný v 1/ rade ich žiadosť na odstránenie elektrickej prípojky neustále odmieta. Žiadali, aby žalovaný v 1/ rade odstránil elektrickú prípojku na vlastné náklady do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradil im vzniknuté trovy konania. 2. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k podanej žalobe namietal okrem iného najmä aktívnu ako aj pasívnu legitimáciu v danom spore. Tvrdil, že zhotovenie prípojky elektrickej energie k predmetnej stavbe spadá do roku 1995. Od zhotovenia tak uplynulo 23 rokov, a teda nie je z jeho strany možné detailne opísať okolnosti zhotovenia predmetnej prípojky. Na verejný elektrický stĺp, o ktorý sa jedná v danom prípade, sú tým istým pripojovacím vedením pripojené okrem jeho stavby ďalšie tri odberné miesta. Predmetné pripojovacie vedenie je teda v podielovom spoluvlastníctve 4 spoluvlastníkov v rovnakom podiele. Ide o jeho bratrancov MUDr. K. G., S. G. M. S. N., a teda pasívne legitimovaní v danej veci sú všetci títo podieloví spoluvlastníci. Mal za to, že nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie pri nerozlučnom spoločenstve žalovaných. Zdôraznil, že nie je preukázaná ani aktívna vecná legitimácia žalobcov v spore. Uviedol, že prípojka bola pri jej zhotovení vedená z elektrického stĺpu cez pozemok susediaci s pozemkom žalobcov následne prechádzala cez pozemok patriaci obci - obecnú cestu a viedla k 4 odberným miestam na druhej strane cesty, t.j. celé elektrické vedenie viedlo od stĺpu k pripojeným nehnuteľnostiam úplne mimo pozemku žalobcov. Tvrdenie žalobcov vedenia prípojky cez ich pozemok spochybňuje fakt, že túto skutočnosť žalobcovia nenamietali v čase stavebných prác a ani nasledujúcich 14 rokov. Poukázal, že žalobcovia si približne v roku 2009 svojpomocne posunuli oplotenie svojho pozemku smerom do obecnej cesty. Mal za to, že žalobcovia neuvádzajú žiadne dôkazy ohľadom svojho rozhodujúceho tvrdenia, podľa ktorého vedie predmetná elektrická prípoja cez pozemok v ich vlastníctve, okrem iného spochybňuje aj samotnú aktívnu legitimáciu žalobcov v tomto spore. Mal za to, že súd sa musí prednostne vysporiadať s otázkou pasívnej a aktívnej vecnej legitimácie v spore. 3. Žalobca v 1/ rade v replike okrem iného tvrdil, že prípojka je vedená pod ich pozemkom, o čom má vlastník prípojky a obecný úrad vedomosť a tvrdenie, že prípojka vedie iba pod pozemkom suseda jeho nehnuteľnosti je nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce. Ako dôkaz priložil fotografie odpojenia prípojky na ich pozemku, pod jeho plotom v tesnej blízkosti základov plota. Týmto je dokázané, že od roku 1995 s prípojkou manipuloval. Zavádzajúce a nepravdivé je aj tvrdenie vlastníka prípojky, že nenamietal skutočnosť vedenia prípojky cez jeho pozemok. Namietal to viackrát písomne aj ústne a aj za prítomnosti exstarostu obce. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie vlastníka prípojky, že tento stav nenamietal nasledujúcich 14 rokov. Už v roku 2006 listom požiadal žalovaného v 1/ rade o vykonanie nápravy pre nebezpečné uloženie prípojky. Tvrdil, že plot nie je svojvoľne posunutý, je postavený vyššie ako bol poškodený plot pri zosuve pôdy na ich pozemku. Žalovaný v 1/ rade si len osvojil tvrdenia exstarostu, že pozemok na ktorom je zhotovený plot nie je žalobcov. Tvrdí to len exstarosta zavádzajúco aj iným orgánom, že žalobcovia plot urobili 1,5 m v pozemku obce. Obec má zamerané všetky pozemky, kde je jeho tvrdenie dokázané. Zhotoviteľ minipilotáže INGEO, a.s. vo svojom vyjadrení uviedol, že odmietol viesť minipilotáž cez ich pozemok, čím potvrdil, že ich plot je na ich pozemku. 4. Žalovaný v 1/ rade trval na vyjadrení k žalobe a na nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v spore. Zdôraznil, že žalobcovia nepreukázali umiestnenie elektrickej prípojky na ich pozemku. 5. Okresný súd na návrh žalobcu pripustil uznesením č.k. 41C/72/2018-100 zo dňa 01.07.2019 pristúpenie do konania žalobkyne v 2/ rade a žalovaných v 2/ až 6/ rade. 6. Žalovaný v 5/ rade písomným podaním zo dňa 09.08.2019 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe zo strany žalovaného v 1/ rade. Uviedol, že kanál pre prípojku bol v roku 1995 kopaný tak, aby nijako nezasahoval do pozemkov susedov, ktoré boli ohraničené vtedajšími plotmi. To znamená, že časť kanála bola kopaná na pozemku medzi plotom žalobcu v 1/ rade a obecnou cestou. Tento pozemok bol široký 1,5 metra. Prípojka sa mala dostať na pozemok žalobcu v 1/ rade až potom, keď si žalobca v 1/ rade niekedy okolo roku 2009 rozšíril plot záhrady smerom k obecnej ceste o cca 70 cm. Prípojka však nemusí byť pod rozšírenou časťou pozemku žalobcu v 1/ rade, ale môže byť aj mimo jeho pozemku, napr. pod vybudovanými obrubníkmi. 7. Žalovaný v 4/ rade v písomnom podaní zo dňa 13.08.2019 uviedol, že časť výkopu bola vedená vedľa plotu žalobcu v 1/ rade nie cez jeho pozemok, čo on sám potvrdil v písomnom stanovisku zo dňa 11.10.2006 v liste adresovanom pre SSE, konkrétne p. L.. Celú prípojku budoval sám so žalovaným v 1/ rade a v 5/ rade. Uviedol, že prípojka sa mohla na pozemok žalobcu v 1/ rade dostať zosuvom pôdy v roku 2006 alebo činnosťou žalobcu, ktorý si dal vyhotoviť nové zameranie pozemku a na základe toho si posunul pozemok o niekoľko desiatok centimetrov smerom k obecnej ceste. Uviedol, že prípojka sa môže, ale aj nemusí nachádzať na rozšírenej časti pozemku žalobcu v 1/ rade.
8. Žalovaná v 3/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 19.08.2019 uviedla, že nemá vedomosť o žalobe tohto charakteru a ani o probléme odstránenia alebo preloženia elektrickej prípojky. 9. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 05.09.2019 nevedel uviesť kadiaľ presne je vedená elektrická prípojka a teda sa nevie vyjadriť ani k danému problému. 10. Žalovaný v 6/ rade v písomnom podaní zo dňa 18.09.2019 namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Uviedol, že nevydával stavebné povolenie a ani nijakým spôsobom nerozhodoval o elektrickej prípojke. Zároveň nemá ani žiadne listiny k dispozícii ohľadom elektrickej prípojky. Elektrické vedenie je vo výlučnom vlastníctve samotných odberateľov a za káblové vedenie sú zodpovední samotní odberatelia a aj revízni technici, ktorí vystavili revíziu k elektrickým prípojkám. 11. Žalobcovia sa k predmetným vyjadreniam doručeným im cez právneho zástupcu dňa 17.10.2019 (č.l. 125 rub spisu) už v rámci § 167 ods. 3 CSP nevyjadrili. 12. Okresný súd nariadil vo veci samej pojednávanie dňa 16.12.2019, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to za účasti všetkých strán sporu a ich právnych zástupcov. 13. Právny zástupca žalobcov pred súdom uviedol, že trvajú na podanej žalobe. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 6/ rade uviedol, že túto ponechá na zvážení súdu. Poukázal, že ani jeden zo žalovaných nepredložil stavebné povolenie alebo ohlásenie k elektrickej prípojke. Prípojka sa teda javí byť postavená v rozpore so stavebným zákonom. Tvrdil, že elektrická prípoja leží na pozemku žalobcov. Na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore, resp. jej nepreukázaní, navrhol ohliadku na mieste samom za účasti geodeta. Mal za to, že z predložených fotografií je zrejmé, že elektrická prípojka sa nachádza na pozemku žalobcov. Poukázal, že zo súdneho spisu vyplynulo, že je vybudovaná bez akýchkoľvek povolení. Zdôraznil, že žalovaní v 1/ a 5/ rade potvrdili vlastníctvo k elektrickej prípojke, a teda z hľadiska bezpečnosti by im mala byť uložená povinnosť elektrickú prípojku preložiť. Tvrdil, že elektrická prípojka leží aj na pozemku žalovaného v 6/ rade. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného v 1/ až 6/ rade predložiť spoločne a nerozdielne elektrickú prípojku a nahradiť žalobcom trovy konania. 14. Žalovaní v 1/ až 5/ rade sa pridržiavali doterajšej argumentácii v spore. Žalovaná v 3/ rade uviedla, že sa prisťahovala v roku 2010 a teda ona nevie k danej veci nič uviesť. Od žalovaného v 2/ rade - jej manžela má však informáciu, že prípojka bola vybudovaná v ceste, a nemajú teda vedomosť o tom, že by bola vybudovaná na pozemku žalobcov. Žalovaní v 1/ až 5/ rade pasívnu vecnú legitimáciu v spore nespochybňovali. Pred súdom uviedli, že sú vlastníkmi predmetnej domovej elektrickej prípojky. Žalovaný v 5/ rade mal za to, že elektrická prípojka nejde cez pozemok žalobcov a žiadal žalobu zamietnuť. 15. Rovnako právna zástupkyňa žalovaného v 6/ rade sa pridržiavala doterajšej argumentácii v spore. Doplnila, že nie je preukázané, že bolo vydané stavebné povolenie, prípadne ohlásenie drobnej stavby a namietala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 6/ rade v spore. Tiež namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v spore, nakoľko nebolo preukázané, že elektrická prípojka ide cez pozemok žalobcov. 16. Žalobca v 1/ rade v rámci svojho prednesu pred súdom trval na preložení elektrickej prípojky. Uviedol, že môže predložiť geometrický plán, ktorý jasne preukazuje, že prípojka vedie cez ich pozemok, okolo ich plotu. 17. Žalobkyňa v 2/ rade pred súdom v rámci svojho prednesu uviedla, že žiada predloženie elektrickej prípojky z bezpečnostných dôvodov. Skutočnosť, že elektrická prípojka by mohla byť vedená vzdušnou cestou preukazovala fotografiou. Fotografiu predložila aj za účelom preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, nakoľko na fotografii je hranica pozemkov žalobcov. Z fotografie vyplýva, kde je hranica a kde je prípojka. Ďalej uviedla, že aj pani starostka bola na mieste samom a potvrdila, že je to ich pozemok, pokiaľ to majú zamerané. 18. Okresný súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore a tiež nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ až v 6/ rade v spore. Okresný súd uvádza, že riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby. Podľa § 123 OZ Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 19. Je potrebné uviesť, že predmetom danej veci je odstránenie, resp. preloženie elektrickej prípojky vo vlastníctve žalovaného v 1/ a 6/ rade z pozemku žalobcov evidovaného na LV č. XXX H..Ú. O. Y., a to parc. č. KNC XXXX/X M. K.. č. KNC XXXX/X. V danej veci tak bolo v súlade s § 123 CSP pre
úspech žalobcov v spore nutné preukázať, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného pozemku a že cez predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov skutočne a reálne vedie domová elektrická prípojka vo vlastníctve žalovaných v 1/ až 6/ rade.
20. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku parc. H. Č.. XXXX/ X zastavaná plocha a záhrada a parc. č. KNC XXXX/X a oplotenia evidované na LV č. XXX H..Ú.. O. Y.. Uvedená skutočnosť bola medzi stranami nesporná.
21. Rovnako medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaní v 1/ až 5/ rade sú vlastníkmi predmetnej domovej elektrickej prípojky. Žalovaní v 1/ až 5/ rade vlastníctvo k predmetnej domovej elektrickej prípojke potvrdili.
22. Sporná však medzi stranami sporu bola rozhodná skutočnosť pre rozhodovanie v danej veci, a to, či predmetná domová elektrická prípojka vo vlastníctve žalovaného v 1/ až 6/ rade vedie skutočne cez pozemok vo vlastníctve žalobcov evidovaný na LV č. XXX, k.ú. O. Y., a to parc. č. KNC XXXX/X zastavaná plocha a záhrada a parc. č. H. XXXX/X, a teda sporné bolo medzi stranami sporu, či žalobcovia majú danú aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Zároveň bola sporná medzi stranami sporu tiež pasívna vecná legitimácia žalovaného v 6/ rade.
23. Okresný súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalobcovia sú v danej veci aktívne vecne legitimovaní a žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní, ležalo na žalobcoch. Okresný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v občianskom konaní sporovom, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou, to znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť tzv. skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a ním tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. V sporovom konaní, aby strana bola úspešná, je potrebná jej vecná legitimácia, aktívna legitimácia na strane žalobcu a pasívna legitimácia na strane žalovaného. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný je ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu alebo subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa v konaní jedná.
24. Na preukázanie rozhodnej skutočnosti, že predmetná elektrická prípojka vo vlastníctve žalovaného v 1/ až 5/ rade vedie cez pozemok žalobcov evidovaného na LV č. XXX k.ú O. Y., a to parc. č. KNC XXXX/X a parc. č. KNC XXXX/X žalobcovia súdu doložili fotografie (č.l. 9, 10, 11, 65, 66, 67 a 149 spisu). Súd však dospel k záveru, že len tieto samotné fotografie predložené žalobcami nie sú ako dôkazný prostriedok spôsobilé preukázať rozhodnú skutočnosť, že elektrická prípojka vedie skutočne cez pozemok žalobcov. Preukazovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v tomto smere len fotografiami je pre záver súdu o otázke presného umiestnenia a zamerania elektrickej prípojky cez, resp. pod pozemkom žalobcov, ktorá otázka bola naviac v konaní spornou, keď žalovaní v rámci procesného priestoru v súlade s § 167 CSP účinne popreli, že by predmetná elektrická prípoja bola vedená cez, resp. pod pozemok žalobcov, nedostačujúce. Z týchto fotografií absolútne nevyplýva, že by predmetná elektrická prípojka žalovaných v 1/ až 5/ rade skutočne viedla cez pozemok žalobcov evidovaný na LV č. XXX k.ú O. Y.F., a to parc. č. KNC XXXX/X a parc. č. KNC XXXX/X. Z týchto fotografií je tak nanajvýš zrejmé, že existuje nejaká elektrická prípojka a že táto vedie cez nejaký pozemok. Nie je však žiadnym relevantným spôsobom preukázané tvrdenie žalobcov, že sa jedná o konkrétnu predmetnú elektrickú prípojku žalovaného v 1/ rade až 5/ rade a konkrétny predmetný pozemok žalobcov. Okresný súd má za to, že otázka, či elektrická prípojka žalovaného v 1/ až 5/ rade vedie skutočne cez pozemok žalobcov bola otázkou rozhodnou, avšak žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Ani z ďalších listinných dôkazov, či už listinného dôkazu s názvom „Informácia“ zo dňa 23.11.2015 (č.l. 3 spisu), „Odvolanie na postup IP Žilina - odpoveď“ zo dňa 20.11.2014 (č.l. 4-6 spisu), „list zo dňa 27.07.2009“ zo dňa 11.08.2009 (č.l. 7 spisu), výpisu zo živnostenského registra Na Z. K., IČO: 40737161 (č.l. 8 spisu), uznesenia ORPZ v Žiline ČVS: ORP-78/1-VYS-ZA-2014 zo dňa 12.02.2014 (č.l. 56-58 spisu), „žiadosť o poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 24.02.2014 (č.l. 59 spisu), „Pán L.“ zo dňa 11.10.2006 (č.l. 63 spisu), „Pán Y.“ zo dňa 11.10.2006 (č.l. 64 spisu), nie je preukázané, že by predmetná elektrická prípojka skutočne viedla cez pozemok žalobcov evidovaný na LV č. XXX k.ú O. Y., a to parc. č. H. XXXX/X a parc. č. H. XXXX/X. Pokiaľ žalobcovia k tomuto svojmu rozhodnému tvrdeniu nedoložili iné, ďalšie relevantné dôkazy a nenavrhli žiadne dokazovanie v tomto smere, neuniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich ležalo.
V danej veci boli práve žalobcovia povinní preukázať, že predmetná elektrická prípojka leží na ich pozemku, a nie naopak ako sa mylne domnievali, že na žalovaných ležalo dôkazné bremeno v tom smere, že táto elektrická prípojka na pozemku žalobcov neleží. Okresný súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že otázka presného umiestnenia a zamerania elektrickej prípojky, ktorá bola otázkou rozhodnou a spornou, bola zároveň aj otázkou odbornou, na ktoré jej vyriešenie boli potrebné odborné znalosti a vedomosti. Súd nemohol len z doložených fotografií bez ďalšieho a zároveň pri účinnom popretí umiestnenia elektrickej prípojky cez pozemok žalobcov zo strany žalovaných dospieť k záveru, že predmetná elektrická prípojka skutočne vedie cez pozemok žalobcov. Naviac žalobcovia nedoložili a súdu ani nenavrhli vykonanie dokazovania údajným geometrickým plánom starým dva - tri roky, z ktorého malo byť zrejmé, že elektrická prípojka vedie cez ich pozemok. Len konštatovanie žalobcu, že súdu môžu takýto geometrický plán doložiť nie je v rámci režimu dokazovania v súdnom konaní dostačujúce. Strany sporu majú povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj preukázať. Zo strany žalobcov, hoc boli zastúpení právnym zástupcom, nebol súdu navrhnutý dôkaz listinou, a to údajným geometrickým plánom. Rovnako za nedostačujúce a nepreukazujúce rozhodnú skutočnosť je tvrdenie žalobkyne, že starostka obce uviedla, že elektrická prípojka vedie cez pozemok žalobcov. Rovnako aj takéto konštatovanie žalobcov zostalo bez preukázania len v rovine tvrdenia. Naviac okresný súd má za to, že len starostka obce by bez ďalšieho nemohla sama uvedenú rozhodnú skutočnosť preukázať. Naviac žalobcovia dôkaz výsluchom starostky ani nenavrhovali. Okresný súd uvádza, že uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolí a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v úspechu, či neúspechu jej žalobného návrhu. Žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nepreukázali, že predmetná elektrická prípojka skutočne vedie cez ich pozemok evidovaný na LV č. XXX k.ú O. Y., a to parc. č. KNC XXXX/X a parc. č. KNC XXXX/X preto okresný súd žalobcu žalobcov zamietol. V tejto súvislosti z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore okresný súd už nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa k ostatným námietkam, k písomným, či ústnym prednesom strán sporu.
25. Avšak pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia okresný súd považuje k spornej otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 6/ rade uviesť, že žalobcovia síce tvrdili, že žalovaný v 6/ rade je pasívne vecne legitimovaný, avšak ani v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Nebolo preukázané, že žalovaný v 6/ rade je vlastníkom predmetnej elektrickej prípojky a prípadne ani, že predmetná elektrická prípojka vedie cez pozemok v jeho vlastníctve. Aj v tomto smere skutkové okolnosti uvádzané žalobcami zostali len v rovine tvrdenia.
26. Rovnako okresný súd považoval pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia za potrebné vyjadriť sa k jeho procesnému postupu, a to uplatneniu sudcovskej koncentrácie, keď neprihliadal na návrh právneho zástupcu žalobcov na dokazovanie na pojednávaní dňa 16.12.2019, a to návrh na ohliadku na mieste samom za účasti geodeta. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd mal vzhľadom na skutkový stav veci (keď žalovaný v 1/ rade už v rámci postupu podľa § 167 CSP vyjadrením k žalobe zo dňa 17.12.2018, t.j. až rok pred pojednávaním 16.12.2019, (č.l. 38-39 spisu) a následne tiež žalovaný v 3/ rade vo vyjadrení zo dňa 13.08.2019 (č.l. 115 spisu), kvalifikovane rozporovali otázku umiestnenia elektrickej prípojky na pozemku žalobcov) za to, že žalobcovia mohli relevantné dôkazy na preukázanie uplatneného nároku, a to preukázania, že predmetná elektrická prípojka vedie skutočne cez ich pozemok, navrhnúť a označiť už skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Priestor na navrhovanie, označovanie, či predkladanie relevantných dôkazov mali už v rámci žaloby, ako aj v rámci vytvoreného procesného režimu v súlade s § 167 CSP. V prípade ak tak neurobili, mali vytvorený priestor na označenie a zároveň predloženie dôkazov v rámci časového úseku na prípravu pojednávania, ktoré sa naviac pre návrh na pristúpenie strán sporu do konania (č.l. 77 spisu) odročovalo (č.l. 97 spisu). Žalobcovia žiadny návrh na vykonanie dokazovania v tomto smere, t.j. k spornej otázke umiestnenia elektrickej prípojky na pozemku žalobcov v rámci § 167 CSP súdu nenavrhli ani neoznačili, hoci mali vedomosť o rozporovaní tejto skutočnosti zo strany žalovaných a tiež mali vedomosť o skutkovom tvrdení žalovaného v 1/ rade, že uplatnený nárok žalobcov považuje za nepreukázaný, keď žalobcovia neuviedli žiadne relevantné dôkazy ohľadom
svojho rozhodujúceho tvrdenia, podľa ktorého vedie predmetná elektrická prípojka cez pozemok v ich vlastníctve. Žalobcovia umiestnenie predmetnej elektrickej prípojky cez ich pozemok len tvrdili bez potrebných relevantných dôkazov. Súd zdôrazňuje, že žalobcovia v rámci procesného priestoru vytvoreného § 167 CSP reflektovali na písomné vyjadrenie žalovaného v 1/ rade, v ktorom tento kvalifikovane rozporoval uplatnený nárok žalobcov, a ktoré im bolo doručené dňa 14.01.2019, avšak opätovne nenavrhli relevantné dokazovanie na preukázanie rozhodnej spornej otázky umiestnenia elektrickej prípojky na ich pozemku. Podľa vyjadrení žalobcu v 1/rade na pojednávaní 16.12.2019 už v tom čase mali mať k dispozícii aj údajný geometrický plán so zameraním ich hraníc ich pozemku, keď tento mal byť starý dva - tri roky Už v rámci tohto priestoru (§ 167 CSP) tak mohli žalobcovia reagovať na vyjadrenie žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore, naviac ak boli zastúpení právnym zástupcom, a navrhovať prípadné ďalšie iné relevantné dôkazy na preukázanie svojho nároku, či na vyvrátenie tvrdení žalovaného v 1/ rade. Okresný súd konštatuje, že procesné prostriedky sú uplatnené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že označenie a predloženie dôkazných návrhov na pojednávaní nie je včasné. Okresný súd má tak za to, že ak by návrhu žalobcov vyhovel, vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu. V tejto súvislosti okresný súd odkazuje na čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podľa § 157 CSP ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Vzhľadom na prevenciu zbytočných prieťahov v konaní, hospodárnosť konania a striktne kontradiktórny charakter konania, pri zachovaní individuálnej zodpovednosti strán za konečný procesný výsledok okresný súd nevyužil ani postup v súlade s § 181 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154. Okresný súd má za to, že v danom prípade nemožno dospieť k záveru, že žalobcovia, keby konali starostlivo, neboli schopní predložiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to návrh na ohliadku na mieste samom, už skôr. V danom konaní nebolo zo strany právneho zástupcu žalobcov tvrdené a zároveň preukázané, že by existoval objektívny dôvod, ktorý by v označení tohto dôkazu potrebného na preukázanie uplatneného nároku včas bránil, naviac pri vedomosti, že tento nárok je v celom rozsahu z dôvodu jeho nepreukázania žalovaným rozporovaný. Nebol tvrdený žiadny dôvod, ktorý by žalobcom bránil v označení, či navrhovaní dôkazov v rámci § 167 CSP. Naviac žalobcovia nevyužili ani procesný priestor v súlade s § 167 ods. 3 CSP, ktorý im okresný súd umožnil (č.l. 124 spisu). Na vyjadrenia žalovaných v 1/ až 6/ rade už nereagovali. Okresný súd tak v danej veci na ospravedlnenie oneskoreného označenia prostriedku procesného útoku a uplatnenia práva v súlade s § 181 ods. 4 CSP nevzhliadol žiadne právne relevantné objektívne, či subjektívne kritérium. Okresný súd mal za to, že žalobcom bol poskytnutý dostatočný časový priestor na predloženie všetkých dôkazov, ktoré by preukazovali, resp. mohli preukazovať, nimi uplatnený nárok, a to z titulu, že už vo vyjadrení žalovaného v 1/ rade k žalobe a následne aj žalovaného v 3/ rade bol spochybňovaný tento nárok z dôvodu jeho nepreukázania. Návrh právneho zástupcu žalobcov na vykonanie dokazovania prezentovaný až na pojednávaní, naviac až po predbežnom právnom posúdení súdu, tak nemožno vyhodnotiť ani ako bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Predbežné právne posúdenie zo strany súdu nemožno považovať za novú skutočnosť v spore. Súd v konečnom dôsledku v súlade s § 181 ods. 2 CSP nebol ani povinný uviesť svoj názor o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ale len uviesť, že aktívna vecná legitimácia je spornou otázkou. Strana sporu má v prvom rade reflektovať na skutkové tvrdenia protistrany, čo sa v danom prípade zo strany žalobcov, vo vzťahu k nedostatku vecnej legitimácie žalobcov, nestalo. Nedostatočnú aktivitu strany sporu (žalobcov), v priebehu konania vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval okresný súd za dôvod pre postup v súlade s § 181 ods. 4 CSP. Súd má za to, že pri aplikácii zásady rovnosti strán a zásady hospodárnosti a rýchlosti konania nemožno procesné práva a povinnosti jednej sporovej strany povyšovať nad práva druhej sporovej strany a tým predlžovať predmetné konanie a zvyšovať trovy druhej sporovej strany, keď táto si naviac svoje povinnosti v danej veci splnila. Okresný súd má za to, že pre neaktívny prístup v spore jednej sporovej strany nemožno zvyšovať trovy konania sporovej strany druhej a tiež spôsobovať prieťahy v konaní. Preto súd aj pri aplikácii princípu zakotveného v článku 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto
zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní, neprihliadal na návrhy právneho zástupcu žalobcu na dokazovanie vedúce k nedôvodným prieťahom v konaní. Okresný súd má za to, že navrhovať nové dôkazy a prispôsobovať procesný útok až po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu, hoc bola v konaní rozhodná otázka, a to preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, medzi stranami sporná, keď žalovaní rozhodnú otázku účinne popreli, namietali a v rámci procesného priestoru podľa § 167 CSP predložené dôkazy na jej preukázanie považovali za nedostačujúce, sa javí súdu prinajmenšom ako účelový postup žalujúcej strany sporu, snažiac sa prispôsobovať prostriedky procesného útoku pre úspech v spore až názoru okresného súdu, či vývoju dokazovania. V konečnom dôsledku má okresný súd za to, že jeho postupom v konaní nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, keď zamietnutie žaloby pre nedostatok podmienky aktívnej vecnej legitimácie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.
27. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V prejednávanej veci mali plný úspech žalovaní v 1/ až 6/ rade, preto okresný súd žalovaným voči žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, spoločne a nerozdielne, nakoľko sa u žalovaných jednalo o nerozlučné spoločenstvo.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.