Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov: 1. O.. G. H., P. 6, XXX XX T., 2. E. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. C XXX/X, XXX XX J., právne zastúpených JUDr. Ivetou Petejovou, advokátkou, Hlavná 20, 040 01 Košice, 3. I. H., P. XX, XXX XX T., zastúpenej Mgr. Richardom Lipčeiom, bytom Tomášikova 23, 040 01 Košice, proti žalovanému: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., Bardejovské Kúpele, IČO: 36168301, právne zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov, o odvolaní žalobkýň v 1/ až 3/ rade a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -540 zo dňa 29. 11. 2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku IV. a V. Mení výrok V. rozsudku tak, že priznáva žalobcovi v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% z priznaného nároku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 11.156,56 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.166,03 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.990,52 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 5.578,28 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.583,02 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.995,26 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 16.734,84 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.749,05 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.985,79 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

V. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

VI. Znalcovi z odboru stavebníctvo O.. E. A., E. XX, XXX XX S., priznáva nárok na náhradu znalečného voči žalobkyniam v 1. až 3. rade a žalovanému v celom rozsahu s tým, že žalobkyne v 1. až 3. rade

sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť 50 % priznanej náhrady účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním a žalovaný je povinný nahradiť 50 % priznanej náhrady účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním. O výške náhrady účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , . V dôvodoch rozhodnutia uviedol:

„Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.“

Tak, ako to konštatoval aj súd druhého stupňa, v danom prípade bolo preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že žalovaný užíval vilu „ P.“ vlastnícky patriacu právnym predchodcom žalobkýň bez protihodnoty. Spornou skutočnosťou nebolo ani obdobie, počas ktorého malo dochádzať k bezdôvodnému obohateniu, ani výška úroku z omeškania, ku ktorému má nezaplatením sumy dochádzať, spornou bola len výška nájmu. Za tým účelom, reflektujúc závery súdu druhého stupňa, súd vykonal dokazovanie, pričom po zohľadnení námietok žalobkýň mal za preukázané, (ako to aj sám znalec konštatoval), že z neštandardného vzťahu nie je možné stanoviť štandardný nájom. Vychádzal z ním vypracovaného odborného vyjadrenia, v ktorom zohľadnil relevantné premenné pre určenie teoretického predpokladaného obvyklého nájomného v danom čase a mieste.

Žalobkyne v lehote určenej súdom, k doplnenému odbornému vyjadreniu č. 2, zohľadňujúcemu ich námietky predovšetkým spočívajúce v stanovení vyššej hodnoty stavby v podaní zo dňa 27.11.2018 (č.l. 512 spisu), namietali skutočnosť, že znalec mohol zvýšiť priemerný koeficient polohovej diferenciácie. Na margo uvedenej námietky súd poukazuje na skutočnosť, že samé žalobkyne vo vyjadrení konštatujú, že ide o teoretickú možnosť vychádzajúc z teoretickej súdnoznaleckej metodiky, čo aj sám znalec vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní konanom dňa 27.4.2018 konštatoval.

Podľa Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Za preukázateľné vyzvanie žalobkýň žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia možno považovať až doručenie žaloby žalovanému, kde v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. sa tak stalo 20.7.2001, kde žalovaný mal plniť 21.7.2001 a keďže neplnil, dňa 22.7.2001 sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.5.1997 do 30.4.1999 a v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. sa tak stalo 14.2.2003, kde žalovaný mal plniť 15.2.2003 a keďže neplnil, dňa 16.2.2003 sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.5.1999 - 30.4.2000. K 22.7.2001 diskontná sadzba NBS predstavovala 8,8 %, t.j. dvojnásobok činní 17,6 % a k 16.2.2003 diskontná sadzba NBS predstavovala 6,5 %, t.j. dvojnásobok činní 13 %.

Vychádzajúc zo znalcom predloženého odborného vyjadrenia tak súd 1.inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 11.156,56 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.166,03 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.990,52 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 5.578,28 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.583,02 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.995,26 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia, žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 16.734,84 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.749,05 Eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.985,79 Eur od 16. 2. 2003 do zaplatenia. Uvedené výšky priznaných súm zároveň zodpovedajú podielom žalobkýň na uvedenej nehnuteľnosti v čase, kedy vznikalo bezdôvodného obohatenie, a teda žalobkyni v 1. rade 2/6 z celku, žalobkyni v 2. rade 1/6 z celku a žalobkyni v 3. rade 3/6 z celu.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Od 1.7.2016 za účinnosti súd o všetkých trovách konania, t.j. aj o znalečnom rozhoduje podľa

až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom výnimku predstavuje iba vyplatenie preddavku znalcovi na predpokladané náklady znaleckého dokazovania podľa . Nakoľko sa na toto konanie vzťahuje nový procesný predpis, bolo potrebné rozhodnúť najskôr o nároku znalca na znalečné a až následne o samotnej výške znalečného.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal nato, že v danom prípade nebolo sporné, že žalovaný nehnuteľnosť užíval a tiež nebolo sporné obdobie, počas ktorého túto nehnuteľnosť užíval. Sporný, podľa názoru žalovaného, bol výpočet nároku žalobkýň v 1/ až 3/ rade. Je zrejmé, že súd rozhodol na základe posudku a odborného vyjadrenia v tom zmysle, že nezohľadnil náklady, ktoré mal žalovaný s údržbou a bežnou prevádzkou tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ konštatoval znalec v odbornou vyjadrení, že žalobckyne v 1/ až 3/ rade nemali žiadne náklady spojené s vlastníctvom, potom je logickým výsledkom to, že tieto náklady mala strana žalovaná. Preto je nutné rozhodnúť aj o týchto nákladoch, zohľadniť ich v záverečnom rozhodnutí. Rozdiel je približne 34,31% a keďže súd toto nezohľadnil a nijako to nezdôvodnil, toto spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Proti rozsudku vo výrokoch V. a VI. podali odvolanie žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že žalobkyne mali v spore presvedčivý úspech. Preto je nespravodlivé pokiaľ o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nebol priznaný. Ak žalobkyniam súd v VI. výroku dal povinnosť uhradiť znalečké vo výške 50%, žalobcovia považujú za nesprávne, že nebolo im priznané právo na náhradu trov konania. V dôsledku toho žalobkyne majú za správne rozhodnutie týkajúce sa nároku na náhradu trov konania v rozsahu 51,52%. Považujú za nesprávny aj výrok VI. tohto rozhodnutia, keď boli zaviazaní na úhradu 50% znalečného. Znalečným má byť, s poukazom na pomer úspechu v súdnom spore, zaťažený v celom rozsahu žalovaným, ktorý spôsobil poruchu v spoločenských vzťahoch. Navyše žalovaný navrhol vykonanie tohto dôkazu. Konal nedobromyseľne, keď spôsobil poruchu v spoločenských vzťahov. Nahradiť znalečné zo strany žalobkýň v 1/ a 2/ rade považujú za extrémne nespravodlivé. Preto žiadali zmeniť výrok V. tohto rozhodnutia tak, že žalobckyne v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalovanému v rozsahu 51,52% a pokiaľ išlo o výrok VI. nahradiť ho tak, že žalovaný je povinný nahradiť znalečné znalcovi vo výške 100% priznanej náhrady. Alternatívne žiadali rozhodnúť vo vzťahu k znalečnému tak, že žalobkyne v 1/ až 3/ rade by participovali vo výške 48,48% z priznanej náhrady a žalovaný vo výške 51,52 % priznanej náhrady.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa v 3/ rade vo vzťahu k výrokom V. a VI. tohto rozsudku. Odôvodnenie a odvolací návrh je totožný s odvolaním a odôvodnením žalobkýň v 1/ a 2/ rade. Žiadala priznať nárok na náhradu trov konania podľa úspechu v rozsahu 51,52%. Vo vzťahu k náhrade trov štátu, teda znalečného, v rozsahu 100% voči žalovanému resp. v pomere 48,48% žalobcom a 51,52% žalovanému.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Namietali práve to, že odborné vyjadrenie, v znení dodatku č. 2, bolo žalovanému riadne doručené a súd prvej inštancie ho vyzval k tomu, aby sa vyjadril k tomuto dôkazu, vykonanému v priebehu súdneho konania, čo je zaznamené na čl. 452 súdneho spisu. Žalovaný sa vyjadroval k dodatku č. 2 odborného vyjadrenia v tom zmysle, že nemá námietky k vykonanému dokazovaniu, o čom svedčí jeho odpoveď na čl. 519 súdneho spisu. Námietky vzniesol až v odvolaní, čo je podľa názoru žalobcov v rozpore so zásadou procesnej obrany v Civilnom sporovom konaní. Naviac tieto námietky sú nedôvodné, keďže znalec v dodatku č.2 špecifikoval obvyklý nájom v období od 14.05.1997 do 30.04.2000 a tento aj špecifikoval podľa jednotlivých mesiacov, rokov a dní. Žalovaný sa v odvolaní snaží negovať práve závery, ktoré prijal znalec svojom vyjadrení a doplnením č.2. Došlo k zmene skoro všetkých vstupných premenných vzorcov súdnoznaleckej metodiky a práve tým sa závery dokazovania dali na správnu mieru. Odvolanie žalovaného ignoruje tieto závery a dôvody uvedené v odvolaní zo strany žalovaného považujú len za zavádzanie súdu a popretie znaleckých záverov. Návrh na zohľadnenie výdavkov žalovaného z jeho strany je potrebné považovať za iracionálne. Žalobkyne predložili aj dôkazy týkajúce sa úhrady dane z nehnuteľnosti z ich príjmu. Odvolania žalovaného je v rozpore so zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo 14.09.2015. Preto by iné rozhodnutie znamenalo svojvôľu sudcu, čo by vyústilo k disciplinárne konanie. Vzhľadom na záver rozhodnutia odvolacieho súdu v predošlom rozhodnutí bolo vykonané aj dokazovanie, ktoré dospelo k záveru, že je potrebné rozhodnúť o výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase, čo

bolo v konaní naplnené. Preto navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne potvrdiť.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila aj žalobkyňa v 3/ rade. Podľa jej názoru odvolanie bolo podané oneskorene, keďže rozsudok bol žalovanému doručený 28.12.2018 a odvolacia lehota tak uplynula 14.01.2019. Ako vyplýva z čl. 547, na ktorom je zápis súdu prvého stupňa, že toto odvolanie bolo doručené dňa 15.01.2019 teda po lehote stanovenej zákonom. Preto navrhla oneskorene podané odvolanie riešiť odmietnutím odvolania žalovaného. Pokiaľ išlo o vec samotnú, poukázal nato, že pokyn odvolacieho súdu bol zisťovať obvykle nájomné v danom čase a mieste, čo súd prvej inštancie splnil. Bolo vykonané dokazovanie a dodatok č. 2 k odbornému vyjadreniu znalca, ktorý dal jasný záver a výsledok všeobecnej hodnoty nájmu za žalované obdobie bolo stanovené na 33 469,67 Eur. Tento dodatok bol doručovaný žalovanému, ktorý ho akceptoval bez námietky. Tým nebola riadne a včas uplatnená procesná obrana. Námietky žalovaného v odvolaní sú nedôvodné. Súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol. Pokiaľ išlo o námietky vo vzťahu k nákladom, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, je potrebné vychádzať zo znaleckého záveru dodatku č. 2 na str. 32, 33, kde sú taxatívne určené nákladové položky a z tejto metodiky znalec vychádzal. To znamená, že boli zahrnuté aj taxatívne náklady nájomcu v danom prípade žalovaného. Pokiaľ išlo o náklady energie a náklady prania prádla a čistiacich prostriedkov, tu je len možné konštatovať, že ide o podnikateľský subjekt a pri stanovovaní hodnoty obvyklého nájomného tieto náklady nemajú význam pre jeho výpočet. Pokiaľ išlo o daň z nehnuteľnosti, tiež predložili vlastne dôkazy o tom, že sú to absurdné tvrdenia. V konečnom dôsledku aj v iných konaniach pred súdom boli tieto tvrdenia považované za nedôveryhodné. Je potrebné, aby odvolací súd vo veci rozhodol. V prípade, že dospeje k záveru, že bolo odvolanie žalovaného podané po lehote, nech je odmietnuté.

8. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že: Súd prvej inštancie pokračoval so žalobcami konaní a to, O.. G. H., D. H. a I. H.. Následne súd uznesením zo dňa 20.2.2018 vyslovil, že v konaní pokračuje s dedičmi po poručiteľovi D. H., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/X, J., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, a to E. P., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/X, J. (dcéra poručiteľa) a E. H., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, J. (manželka poručiteľa). Na pojednávaní konanom dňa bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd vyslovil, že pokračuje v konaní s E. H., rod. J., ktorá vstúpila do konania namiesto E. P., rod. H.. Uvedenými uzneseniami bol ustálený okruh účastníkov na strane žalobcu.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -116 zo dňa 25.2.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.1997 bolo určené, že nehnuteľnosť vila „P.“ patrí do dedičstva po nebohých rodičoch navrhovateľov D. H. a E. H., u každého 1 k celku.

11. Na základe osvedčení o dedičstve sp. zn. D 362/97, a D 363/97, obe zo dňa 17.11.1997 sa stali spoluvlastníkmi vily „P.“ žalobcovia, konkrétne pôvodní žalobcovia v 1. až 3. R ade, každý vo veľkosti podielu 1/6 k celku a pôvodná žalobkyňa v 4. rade 1 k celku. Neskôr v priebehu konania sa výlučnou vlastníčkou uvedenej vily stala žalobkyňa v 4. rade na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra T. pod č. V XXXX/XXXX. Pre rozhodnutie súdu sú však podstatné pomery podielov za obdobie požadovaného vydanie bezdôvodného obohatenia prihliadnuc na výsledok dedičského konania po pôvodnej žalobkyni v 1. rade.

12. Žalobkyne výšku bezdôvodného obohatenia odvodzovali od výšky nájomného, ktoré sa malo odvíjať od ceny obvyklého nájmu v mieste a čase - 3.500,-Sk za 1 m2 za 1 rok z dôvodu, že predmetná vila pôvodne slúžila ako bytová jednotka a až právny predchodca žalovaného zmenil jej užívanie na ubytovanie pre kúpeľných hostí. Z ich výpovedí možno vyvodiť, že predmetnú vilu od 14.5.1997, čo nepoprel ani sám žalovaný, užíval práve žalovaný bez právneho titulu ( napr. nájomnej zmluvy). Následne bol znalec požiadaný o doplnenie odborného vyjadrenia s tým, aby do posudzovaného obdobia bolo zahrnuté aj ďalšie žalované obdobie a to od 1.5.1999 do 30.4.2000.

13. Znalec súdu predložil odborné vyjadrenie zo dňa 15.11.2017 v spojení s doplnením odborného vyjadrenia zo dňa 23.3.2018 v ktorom uviedol, že predpokladané obvyklé nájomné v danom čase (za obdobie od 14.5.1997 do 30.4.2000) a mieste (Bardejov - Bardejovské Kúpele) za užívanie R. P. (mesačné nájomné a celkom sledované obdobie) za prenájom nehnuteľnosti vrátane nákladov spojených s vlastníctvom a prenájmom nehnuteľností činí 753,51 eur /mesiac. Predpokladané obvyklé nájomné za prenájom nehnuteľnosti vrátane nákladov spojených s vlastníctvom a prenájmom nehnuteľností spolu za sledované obdobie 14.5.1997 - 30.4.2000 činí 26.749,60 eur. Predpokladané mesačné nájomné za prenájom nehnuteľnosti bez nákladov spojených s vlastníctvom a prenájmom nehnuteľnosti spolu za sledované obdobie činí 17.572,50 eur.

14. Znalec následne refektujúc na požiadavku žalobkýň vyjadrenú v námietkach k odbornému vyjadreniu, vypracoval doplnenia č. 2 Odborného vyjadrenia č. 107/2017 a na základe doplňujúcich údajov, zistení a skutočnosti, ako aj požiadaviek na rozdelenie nájomného podľa mesiacov a rokov upravil závery Odborného vyjadrenia č. 107/2017 a Doplnenia č. 1 k tomuto Odbornému vyjadreniu. V tomto Doplnení č. 2 je nanovo stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti podľa jednotlivých rokov od 14.5.1997 do 30.4.2000 s tým, že pri výpočte boli oproti pôvodným korigované tieto vstupné veličiny - koeficient vyjadrujúci nárast cien stavebných prác a materiálov je stanovený podľa jednotlivých období a to k 14.5.1997 = 1,055, 1.1.1998 = 1,123, 1.1.1999 = 1,241, 1.1.2000 = 1,372, s tým, že koeficient vplyvu vybavenosti je upravený na základe čestného prehlásenie žalobcov. Znalec tiež upozornil na skutočnosť, že mu nebol umožnený prístup do nehnuteľnosti na miestnom šetrení dňa 12.10.2017 k zisteniu skutkového stavu nehnuteľnosti. Na základe požiadaviek žalobcov a stanovenia hodnôt nehnuteľnosti k jednotlivým obdobiam (rokom) v Doplnení č. 2 nanovo stanovil všeobecnú hodnotu nájmu podľa jednotlivých požadovaných období.

15. V závere doplneného odborného vyjadrenia znalec zodpovedal na otázky súdu nasledovne, z pohľadu znalca pre odbor stavebníctvo nie je možné rozlíšiť vyššie uvedené nájomné. Výška nájmu je vecou prenajímateľa tak, aby boli pokryté jeho náklady a nájomné prinášalo primeraný zisk. Nájomné v danom prípade nie je regulované. Problematika stanovenia nájmu zo stavieb nie je v našom právnom systéme exaktne riešená a usmerňovaná, Čiastočne je podobná problematika riešená v prílohe č. 3 vyhlášky MS SR 492/2004 v znení neskorších predpisov, kde je čiastočne riešená a usmerňovaná problematika stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov (časť G) Všeobecnú hodnotu nájomného stanovujem v zmysle metodiky zverejnenej v publikácií - Ilavský, Nič, Majdúch - Ohodnocovanie nehnuteľností, Mlpress Bratislava 2012, ISBN 978-80-971021-0-4. Problematika je riešená inverzným postupom k stanoveniu výnosovej hodnoty nehnuteľnosti. V odpovedi na druhú otázku súdu uviedol, že takto teoreticky stanovená Všeobecná hodnota nájmov za jednotlivé roky a mesiace je nasledovná: za obdobie od 14.5.1997 - 31.12.1997 v sume 6.704,80 eur, za obdobie od 1.1.1998 do 31.12.1998 v sume 10.928,10 eur, za obdobie od 1.1.1999 - 31.12.1999 v sume 11.756,65 eur a za obdobie od 1.1.2000 - 30.4.2000 v sume 4.080,12 eur. Všeobecnú hodnotu nájmu celkom za obdobie 14.5.1997 do 30.4.2000 stanovil na sumu 33.469,67 eur.

16. Podľa , Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v odvolaní uvedeného je možné konštatovať, že v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie bolo vykonávané dokazovanie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu v jeho predošlom rozhodnutí. Všetky listinné dôkazy, ktoré boli v priebehu konania súdu doručené, boli zasielané na vyjadrenie obom stranám sporu s možnosťou vyjadriť sa k ním a prípadne navrhovať vykonanie ďalšieho dokazovania. Preto sa odvolací súd domnieva, že znalecké dokazovanie a resp. odborné vyjadrenia znalca O.. E. A. vrátane dodatku č. 2 spĺňajú podmienku znaleckého štandardu a žalovaný k týmto dôkazom v podstate nemal žiadne námietky, ani nenavrhoval ďalšie dokazovanie. Preto považoval vyjadrenie žalobkýň v 1/ až 3/ rade k nedostatočnej procesnej obrane žalovaného za dôvodné. Znalec jasne vysvetlil svoje postupy. Mal zodpovedať na otázky, ktoré mu uložil súd prvej inštancie a následne reagoval na vyjadrenia strán sporu hlavne žalobkýň v 1/ až

3/ rade tak, že vyčíslil, obvyklú cenu nájmu v mieste s v čase aj podľa jednotlivých rokov, mesiacov s prihliadnutím na taxatívne vymedzené náklady, ktoré nájomca v prípade nájmu má a ktoré je potrebné započítať do tejto obvyklej ceny. Preto postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej považoval za vecne správny. Rozsudok bol riadne odôvodnený a správne právne zdôvodnený. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a potvrdil ho podľa ust. , .

18. Žalobkyne v 1/ až 3/ rade podali odvolanie proti výroku V. a VI. rozsudku.

19. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal aj toto odvolanie podľa ust. a nasl. .

20. Vo vzťahu k napadnutému výroku V. rozsudku rozhodol súd prvej inštancie tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania ani jednej strane sporu. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcov za dôvodné. Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady úspechu v konaní a tak dospel k záveru, že úspech v konaní mali obe strany zhruba rovnaký ( žalobcovia žiadali priznať 43 000,65 Eur a žalovaný neuznával nároky žalobkýň , nakoniec súd prvej inštancie priznal sumu 33 469,67 Eur.). V prípadoch, kedy rozhodnutie súdu závisí od výsledkov znaleckého dokazovania, čo bol tento prípad, napriek súčasnej právnej úprave, , , nič nebráni súdu priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pritom výpočet konkrétnej výšky trov konania sa bude odvíjať od priznanej sumy istiny v právoplatnom rozsudku, teda prísudku. Je potrebné v danej veci vychádzať zo základnej myšlienky úspechu v konaní, t.j., že základ nároku bol nesporný a výšku bolo potrebné stanoviť na základe záverov znalca, keďže ani jedna strana nedokázala explicitne špecifikovať sumu bezdôvodného obohatenia ( žalovaný bagatelizoval nárok žalobkýň). Žalobkyne nedisponovali takými dôkazmi , ktoré by bolo možné za daných okolností použiť pre výpočet objektívnych nárokov žalobkýň. Preto odvolací súd zmenil výrok V. napadnutého rozsudku tak, že priznal nárok žalobcov v 1. až 3. rade vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% z priznanej istiny podľa ust. a tak priznal nárok žalobcov celého konania v rozsahu 100% z priznanej istiny, vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. .

21. Žalobkyne v 1. až 3. rade podali odvolanie aj vo vzťahu k výroku VI. rozsudku. Považovali za nespravodlivé, aby znášali náklady na zaplatené znalecké dokazovanie resp. odborného vyjadrenia. Naviac znalecké dokazovanie navrhoval žalovaný a tak by mal znášať všetky nároky s tým spojené. Podľa ust. bolo rozhodované o zložení preddavku tak, že rovnakú sumu (300 Eur) zložili obe strany. Závery znalca O.. E. A. boli podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, preto bolo aj v záujme žalobkýň v 1. až 3. rade vypracovanie znaleckého posudku, nielen v záujme žalovaného. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil výrok VI. rozsudku ako vecne správny podľa ust. , . Záverom k námietke žalobkyne v 3. rade ohľadne oneskoreného odvolania zo strany žalovaného, odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalovanému dňa 28.12.2018. Nasledujúcim dňom, teda 29.12.2018 začala žalovanému plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania. Odvolanie žalovaný podal dňa 14.01.2019, takže bola splnená lehota 15 dní a odvolanie žalovaný podal včas (15. deň pripadol na 12.01.2019, ktorým bola sobota a tak posledným dňom lehoty, najbližším pracovným dňom bol 14.01.2019)

22. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania podľa a . Žalobcovia v 1/ až 3/ rade mali úspech v odvolacom konaní, naopak žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol. Priznal tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v 1/ až 3/ rade vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%, o ktorých v celom rozsahu rozhodne súd 1.inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).