Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2019 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaná

V.. S. Č., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvalé bydlisko M. H. XX, okres Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

ako predsedníčka PD GORAL, M. H. XXX, napriek povinnosti vykonávať svoju funkciou s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva uloženej v zmysle Z.č. , na základe rozhodnutia, poverenia členskej schôdze konanej v roku 2016, z priestorov družstva PD Goral, M. H. XXX v presne nezistenom čase dňa 25.11.2016 odpredala železný šrot o váhe 5540kg do kovošrotu v Kežmarku do spoločnosti VŽS Kežmarok s.r.o. so sídlom výkupu železného šrotu na ul. B. Č.. XX, Kežmarok, dňa 28.11.2016 odpredala železný šrot o váhe 5300 kg do kovošrotu v Kežmarku a dňa 29.11.2016 odpredala železný šrot o váhe 4600 kg do kovošrotu Kežmarok, kde výkupná cena za 1 kg železného šrotu v spoločnosti VŽŠ Kežmarok s.r.o. so sídlom výkupu Slavkovská č. 19, Kežmarok, bola v čase výkupu o výške 0,10 €, pričom celková hodnota železného šrotu bola v sume 1.544,-€ a v presne nezistený deň v období mesiaca november 2016 až január 2017 predala unimobunku v hodnote 150,- EUR, ktorá sa nachádzala na družstve PD Goral, doposiaľ nestotožnenému občanovi z obce Rakúsy resp. Lomnička, kde výnos z predaja železného šrotu a unimobunky si ponechala pre vlastnú potrebu a neodovzdala do pokladne PD Goral, kde zároveň vyplatila 300,- EUR za zriadenie webovej stránky družstva PD Goral, a tak preinvestovala 300,-€ a zvyšok finančnej hotovosti vo výške 1.394,-€ si ponechala pre vlastnú potrebu, čím týmto konaním spôsobila pre PD GORAL Veľká Franková 124, IČO: 00617741 škodu vo výške 1.394,-€,

t e d a

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku školu malú a spáchal čin ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného,

č í m s p á c h a l a

prečin sprenevery podľa , .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , za použitia , , na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa sa jej výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa sa jej stanovuje skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa súd u k l a d á obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému Poľnohospodárske družstvo "Goral" 059 78 Veľká Franková, so sídlom Veľká Franková 124, IČO: 00 617 741 škodu vo výške 1.394,- Eur.

Podľa súd poškodeného Poľnohospodárske družstvo "Goral" 059 78 Veľká Franková, so sídlom Veľká Franková 124, IČO: 00 617 741 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresnom súde Kežmarok dňa 02.04.2019 obžalobu pod sp. zn. -30 na obžalovanú S. Č. pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa , .

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2019 obžalovaná S. Č. po poučení v zmysle vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, štatutárneho zástupcu poškodeného, svedkov, oboznámil listinné dôkazy a odborné vyjadrenie a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaná S. Č. na tomto hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. Preto súd na návrh prokurátora v zmysle prečítal jej výpoveď z prípravného konania. V tejto výpovedi uviedla, že od 29.05.2016 do 01.06.2017 bola predsedníčkou Poľnohospodárskeho družstva Goral vo Veľkej Frankovej. Na tomto družstve pracovala od roku 1995 ako mzdová účtovníčka a tiež ako referent pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Atmosféru na družstve opísala nie ako najlepšiu, pretože jej protikandidát pán W. ťažko znášal, že za predsedníčku bola zvolená ona. To, čo sa jej kladie za vinu je celé výmysel voči jej osobe. O odpredaji železného šrotu a ani o odpredaji unimobunky nevie nič a dozvedela sa o tom, až keď ju obvinili a keď bola dňa 01.06.2017 odvolaná z funkcie predsedníčky družstva. Myslí si, že to je celé voči jej osobe vykonštruované z dôvodu pomsty a závisti, pretože ona sa ako predsedníčka družstva snažila o dodržiavanie pracovnej disciplíny a o to, aby nebol rozkrádaný majetok družstva. Po odvolaní z funkcie predsedníčky družstva bola od júna do októbra práceneschopná a v polovici mesiaca jún jej prišla výpoveď. Počas jej práceneschopnosti jej prišla výzva, aby otvorila zamknutú kanceláriu, a to za účelom odovzdania vecí a dokumentov. Na túto výzvu reagovala tak, že je práceneschopná a nemôže prísť. V kancelárii mala uložené všetky zápisnice zo zasadania predstavenstva a to voľne v regáloch a preto nechápe, ako môžu jej bývalí kolegovia uvádzať, že tieto zmizli. K tomu ešte uviedla, že každé stredisko družstva malo svoju kópiu zápisnice z rokovania predstavenstva, aby sa každý pracovník mohol oboznámiť s tým, čo chystajú robiť. Do kancelárie sa jej bývalí spolupracovníci dostali tak, že vypáčili dvere bez jej prítomnosti. Podľa nej práve V. K., Q. W. a V. B. mali predávať šrot a to od pána K.. Poukázala na zneužívanie pokladničných dokladov pani M. a toto aj opísala. Keď bola členkou inventarizačnej komisie, nikdy nesedela pokladňa s účtovníctvom. Na Okresnom súde Poprad sa vedie civilný spor, ktorého predmetom je neplatnosť skončenia jej pracovného pomeru. Všetci svedkovia rozprávajú ako cez kopirák, sú vopred dohodnutí a vypovedajú účelovo z pomsty voči nej.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2019 obžalovaná S. Č. využila svoje právo a rozhodla sa vypovedať. Vo svojej výpovedi uviedla, že žiaden šrot nepredávala a od nikoho žiadne peniaze nepreberala. Na družstve nepôsobila sama a vždy musela mať podpis podpredsedu družstva alebo člena družstva. Vylúčila, že by za jej pôsobenia ako predsedníčky družstva nejaké orgány družstva rozhodovali o predaji šrotu, ale pripustila, že to mohlo byť za pôsobenia bývalého predsedu. Bývalý

predseda mal osobné auto značky Fabia a jazdil na ňom s manželkou. V unimobunke bol predtým archív, ale po vybudovaní murovaného archívu bola odprataná za ovčín. Počula ako pán K. a pani B. núkali pánovi K. odpredaj šrotu. V družstve pôsobila od roku 1995 a v roku 2016 dostala ponuku od rôznych členov družstva, aby kandidovala a tak ju v roku 2016 členská schôdza zvolila za predsedníčku družstva. Jej protikandidátom bol pán W.. Pracovná morálka a pracovné návyky zamestnancov boli podľa nej veľmi zlé a ona začala striktne a prísne vyžadovať dodržiavanie pracovnej doby, zákazu kradnutia a neobohacovania sa. Preto sú aj výpovede svedkov voči nej zaujaté a ich výpovede sú ako cez kopirák. Došlo to až tak ďaleko, že keď v pracovnej dobe požila alkohol, urobili komplot a zavolali policajtov. Zápisnice zo zasadania predstavenstva sa robili vo viacerých kópiách a to pre úsek syrárne, živočíšnej výroby a mechanizácie a pre ekonomický úsek. Obžalovaná poprela, že by z kancelárie vzala nejaké doklady, pretože všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí v tejto veci, vtedy v kancelárii sedeli a neboli by jej to dovolili. Potom sa vyjadrovala k výzve na otvorenie kancelárie a jej reakcie tak, ako vypovedala v prípravnom konaní. Poprela, že ju niekto vyzýval na vrátenie peňazí. V priestoroch družstva bolo a aj jej veľa šrotu. Od 02.06.2017 však do priestorov družstva nevstúpila.

Predseda Poľnohospodárskeho družstva Goral vo Veľkej Frankovej Q. W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2019 ako štatutárny zástupca poškodeného družstva vypovedal, že obžalovaná bola do mája roku 2016 asi jeden rok vo funkcii predsedníčky družstva. Na jeseň roku 2016 sa na predstavenstve družstva na podnet obžalovanej dohodli, aby sa odpredal železný šrot, ktorý sa nachádzal v areáli družstva. Následne boli oslovené dva kovošroty v Kežmarku a Matiašovciach, ktoré si po tento šrot prišli vlastnými autami. Dve členky predstavenstva a on chodili k váženiu tohto šrotu, keď ho autá odvážali z areálu družstva. Prítomný bol on a svedkyne B. a M., a to keď sa šrot naložil na autá / bolo ich viac/, pričom ten šrot sa najprv odvážil. Jedno auto chodilo z kovoštoru v Kežmarku a druhé z Matiašoviec. O vážení sa urobil záznam, ktorý by mal byť v spise, pričom na presné váhy si svedok už nespomína. Obžalovaná pri vážení šrotu prítomná nebola. Podľa svedka obžalovaná zrejme oslovila kovošroty a dohodla, že prídu. Bolo tiež dohodnuté, že obžalovaná prevezme peniaze za odpredaj šrotu v kovošrote. Sám svedok preveroval, či obžalovaná peniaze prevzala a bolo mu v kovoštore v Kežmarku ako aj v Matiašovciach povedané, že obžalovaná si peniaze prevzala. Obžalovaná bola podľa svedka kontaktovaná revíznou komisiou a vyzvaná, aby peniaze vrátila. Obžalovaná najprv tvrdila, že ich má doma a že ich nemá u seba, neskôr hovorila, že ich donesie na členskú schôdzi, ktorá sa konala v máji 2017 ale tam ich nedoniesla a následne bola z funkcie odvolaná. Unimobunku si odviezol z areálu družstva nejaký pán a pri predaji a aj pri preberaní bola obžalovaná. Pri preberaní peňazí bola len obžalovaná, on bol iba pri vážení šrotu. V účtovníctve to nemajú vedené. Náhradu škody si uplatnili aj v civilnom konaní, kde bol vydaný platobný rozkaz ale z dôvodu podaného odporu nebolo toto konanie právoplatne skončené. V mene družstva koná štatutár a v určitých prípadoch konajú dvaja členovia predstavenstva. Žiadne peniaze neboli v súvislosti s uplatnenou škodou obžalovanej stiahnuté pri skončení jej pracovného pomeru. Nevie, či obžalovaná mala uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Preberanie peňazí za predaj unimobunky obžalovanej mala vidieť svedkyňa M., on pritom nebol. Unimobunka mala byť odpredaná občanovi z obce Rakúsy ale nevie, kto to bol. To, že peniaze za predaj šrotu prevezme obžalovaná bolo dohodnuté na predstavenstve, s čím obžalovaná súhlasila. Z rokovania predstavenstva bola vyhotovovaná zápisnica, ktorú ale družstvo nemá a podľa svedka ju má asi obžalovaná. Zápisnicu vyhotovovala svedkyňa B., následne ju mala obžalovaná vo svojej kancelárii ale po skončení funkcie bola kancelária zamknutá a nevedeli sa do nej dva mesiace dostať.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 bola ako svedkyňa vypočutá V. M., ktorá ako vtedajšia pokladníčka družstva a zároveň členka jeho predstavenstva uviedla, že predstavenstvo družstva rozhodlo, že sa odpredá železný šrot, ktorý patrí družstvu a ktorý sa nachádzal v areáli družstva. Obžalovaná, ako predsedníčka družstva oslovila kovošrot v Kežmarku a myslí, že aj v Matiašovciach, objednala autá a povedala svedkovi W., jej a svedkyni B., aby boli prítomní pri vážení tohto šrotu na družstevnej váhe, aby ich potom v kovošrote neoklamali. Obžalovaná peniaze za odpredaj šrotu nedala do pokladne družstva a nepredložila k tomu ani žiadne doklady. Pokiaľ sa jedná o unimobunku, tá bola odpredaná jednému rómovi asi z Lomničky. Svedkyňa mu vypísala príjmový pokladničný doklad na sumu 150,- Eur, ktorý si ponechala obžalovaná a nedala ho do pokladne. Tá suma v pokladni doposiaľ chýba. Šrot mali autá odvážať koncom roka 2016 a aj v januári 2017. Svedkyňa B. zapisovala do zošita váhu šrotu a ten by mal byť vo vyšetrovacom spise, kde sú uvedené aj dátumy. Keď ukončovali pracovný pomer s obžalovanou, vyzvali ju, aby prešla prevziať výplatu v hotovosti a tiež, aby vyrovnala podlžnosti, vrátane dlžnej sumy za šrot a podlžnosti z pokladne. Táto výzva bola obžalovanej dvakrát zasielaná

aj písomne. Obžalovaná na to reagovala, že jej nemôžu zadržiavať výplatu a tak jej peniaze titulom mzdy poslali šekom. Svedkyňa pri preberaní peňazí nebola, len obžalovaná im ako zamestnancom hovorila, že ide prevziať peniaze za ten šrot. Za odpredaj šrotu od nich nikto nepožadoval faktúry a ani ich nikto nekontaktoval. Tiež nevie o tom, že by družstvo malo vo svojom účtovníctve zaevidované faktúry za predaj šrotu a ani nevie, ako tento príjem majú zaevidovaný v účtovníctve družstva, ale stále ju evidujú ako pohľadávku voči obžalovanej. Za družstvo koná buď predseda sám alebo aj s ďalším členom predstavenstva. Obžalovanej poslali po skončení jej pracovného pomeru celú mzdu. Pohľadávku jej nestiahli z výplaty lebo si mysleli, že obžalovaná peniaze za šrot a unimobunku prinesie sama. Svedkyňa videla, ako v jej kancelárii obžalovaná prevzala peniaze za unimobunku, pričom svedkyňa vypisovala iba príjmový pokladničný doklad. Obžalovaný jej dávala tento doklad ale ona obžalovanej povedala, že nech jej nedáva doklad ale peniaze, na čo obžalovaná reagovala tak, že si vzala aj doklad. Tento doklad nemajú preto ako zaúčtovať. To, čo sa stalo, povedala aj na predstavenstve, aj sa to prejednávalo ale zápisnice z predstavenstva zmizli, lebo obžalovaná na tri mesiace zamkla kanceláriu a nevedeli sa k nej dostať. Svedkyňa tiež videla, ako obžalovaná sadla do auta a povedala, že ide pre peniaze za šrot. Škodu vypočítali podľa váhy šrotu. Na výzvu revíznej komisie týkajúcu sa vrátenia peňazí obžalovaná podľa svedkyne reagovala tak, že ona je predsedníčka družstva a ona si môže robiť, čo chce. Potom prepustila predsedu revíznej komisie V. K. ale následne ho vzala späť. Škodu obžalovaná nenamietala, najprv povedal, že peniaze nemá pri sebe, potom povedala, že ich dá členskej schôdzi a potom povedala pani B., že sa dajú na kostol. Na to jej pani B. povedala, že nech si na kostol dáva každý sám. Obžalovaná sa podľa svedkyne nikdy netajila tým, že peniaze má a je to aj v zápisnici zo zasadania predstavenstva, ktorú pri robení obžalovaná vytrhla zo zošita a už sa nenašla. Keď obžalovanú vyzývali ústne na vrátenie peňazí, obžalovaná nijako nereagovala, otočila sa a odišla preč.

Svedkyňa V. B., členka predstavenstva družstva vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase, keď bola obžalovaná predsedníčkou družstva, určila ju, svedkyňu M.Š. a svedka W., aby všetci traja boli pri váhe, keď sa bude vážiť šrot, čo aj urobili. Ona písala na papier, koľko kilogram bolo navážených a ten papier nechala obžalovanej na stole. Ďalej sa už tým nezaoberala a robila si svoju prácu. O odpredaji šrotu rozhodlo predstavenstvo. Podľa nej to bolo dobré rozhodnutie, lebo šrotu bolo v areáli družstva veľa a bolo to tam nakopené. Podľa nej kovošroty asi oslovila obžalovaná. Nevie, kto vyzdvihol peniaze za odpredaj železného šrotu. Obžalovaná bola vyzvaná, aby peniaze za predaj šrotu predložila predstavenstvu, čo neurobila. Na rokovaní predstavenstva obžalovaná vybrala taštičku s tým, že tam má peniaze alebo bločky od niečoho, ale nevidela, koľko peňazí tam bolo. Obžalovaná povedal, že peniaze vrátil, keď bude členská schôdza. Zápis sa robil do zošita, ktorý sa potom nenašiel. Potom bola obžalovaná vyzvaná na predloženie peňazí na členskej schôdzi a pán K. povedal, že peniaze dajú na kostol. Vo vzťahu k predaju unimobunky zazrela na chodbe róma, ktorý sa rozprával s obžalovanou, že má záujem o kúpi unimobunky. Ďalej o predaji a ani o tom, ako sa naložilo s peniazmi za jej predaj nevie nič. Svedkyňa vo vzťahu ku kópiám zápisníc zo zasadania predstavenstva uviedla, že nikdy sa nerobila zápisnica trojmo lebo to bol iba jeden zošit, kde sa to zapisovalo. Posledný zápis robila ona, obžalovaná jej vytrhla stranu a odvtedy toho zošita niet a ani zápisníc z výročných členských schôdzí.

Pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou z prípravného konania zo dňa 16.02.2018, kde svedkyňa uviedla, že obžalovaná vytiahla nejakú taštičku, kde povedala, že peniaze má pri sebe, že je to niečo cez 2.000,- Eur a ešte budú peniaze za ďalšie várky šrotu a keď ju vyzvali, aby peniaze vrátila, obžalovaná povedal, že ich do toho nič nie je a ona nemusí nikomu nič predkladať, svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila pravdivosť tejto svojej výpovede, na detaily ktorej si už vzhľadom na odstup času nepamätala.

Svedok V. K., v tom čase predseda revíznej komisie družstva vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že bol pri vážení dvoch fúr šrotu. V januári 2017 vyzval ako predseda revíznej komisie obžalovanú, aby predložila peniaze za odpredaj železného šrotu. Obžalovaná ukázala taštičku s tým, že sú v nej peniaze za odpredaj šrotu v zberni v Kežmarku a má ísť ešte pre peniaze do zberne v Matiašovciach. V marci 2017 ju opäť vyzvali, aby obžalovaná peniaze družstvu vrátila, pretože v januári tak neurobila, na čo im obžalovaná povedala, že ich do toho nič nie je. Keď im ukazovala taštičku, obžalovaná im povedala, že za predaj unimobunky je to 150,- Eur a za odpredaj šrotu z Kežmarku niečo nad 1.000,- Eur. Odpredaj železného šrotu iniciovala obžalovaná spolu s podpredsedom družstva na zasadnutí predstavenstva niekedy v lete 2016. Poverená tým bola obžalovaná s podpredsedom a svedok bol iba pri vážení šrotu a aj to iba pri posledných dvoch fúrach, pretože predtým mal dovolenku.

Šrot odvážalo jedno auto z kovošrotu v Kežmarku a druhé bolo s VŽŠ Matiašovce, pričom kontajner z Matiašoviec bol na dvore asi 2 mesiace a do neho dávali železný šrot, ktorý sa potom odviezol. O tom, že pre šrot príde auto a on má ísť vážiť mu povedala obžalovaná s podpredsedom družstva. Šrot sa odvážil, váhu do zošita zapísala svedkyňa B. a ona aj zošit zobrala. Vo vzťahu k predaju unimobunky svedok uviedol, že mal o ňu záujem jeden občan z Lomničky. On bol pri nakladaní unimobunky a peniaze za jej predaj vzala obžalovaná, čo ale svedok nevidel. Za odpredaj šrotu neexistuje faktúra a svedok nemá vedomosť ani o evidencii tejto pohľadávky ako straty družstva. Nevie, či mala obžalovaná uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Škodu si uplatňujú na základe váhy šrotu a ceny zistenej v zberniach. Podľa svedka je zodpovedná obžalovaná, pretože ona mala pri sebe peniaze, a to aj napriek tomu, že v zmysle stanov za družstvo koná predseda a iný člen predstavenstva. Keď členovia revíznej komisie vyzývali obžalovanú, aby peniaze za predaj šrotu a unimobunky vrátila, povedala, že im do toho nič nie je, že peniaze má doma a vyhodila ich z kancelárie. Keď ju prišli vyzývať druhý krát, obžalovaná ho prepustila z práce. Potom ju vyzývali opakovane aj písomne ale nevie, koľko výziev tam bolo a ani nevie, ako na ne obžalovaná reagovala, lebo to už riešil nový predseda s podpredsedom.

Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní, bola svedkovi prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že kto kontaktoval zberné suroviny ohľadom vývozu uviesť nevie, len vie, že po odvážení jednotlivých fúr sa informatívne zápisky odniesli obžalovanej, ktorá potom mala osobne peniaze prevziať z jednotlivých zberných surovín. Nevie o tom, že by pre peniaze išiel niekto iný z družstva, resp. že by tým niekoho obžalovaná poverila. K tejto časti výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná im pri vážení šrotu povedala, že pôjde pre peniaze do zberných surovín. Svedok spresnil svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní v tom, že nevie, kto bol pre peniaze v skutočnosti, len potom obžalovaná ukazovala taštičku, že tie peniaze má.

Svedok Q. Y., šofér VŽŠ Kežmarok vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na pokyn svojho šéfa išiel na družstvo pre železný odpad. Po príchode na miesto s nákladným autom, zamestnanci družstva prázdne auto odvážili, naložili auto šrotom, znova odvážili a on išiel späť do firmy. Na druhý deň išiel pre šrot ešte raz a tento postup sa opakoval. Potom sa bol spolu so zamestnancami pýtať obžalovanej, čo má ešte brať. Vtedy videl obžalovanú prvý krát. Asi po dvoch týždňoch ráno okolo 9.00 hod. prišla obžalovaná ešte s jedným pánom k nim do firmy a on len povedal kolegovi, že je to tá pani z družstva a že si prišla dohodnúť vyrovnanie a zaplatenie. Potom to už riešil svedok B.. Pri vyplatení finančných prostriedkov nebol a ani nevie o vystavení nejakých faktúr.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tohto svedka prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v ktorej svedok na otázku vyšetrovateľa, či vie, či osoba, ktorá prišla pre peniaze je obžalovaná, svedok odpovedal, že vie, lebo ju poznal z nákladky šrotu z družstva vo Veľkej Frankovej a tam sa mu predstavila. Ďalej potvrdil, že bol pritom, ako obžalovaná prevzala peniaze od pána B. s tým, že obžalovaná prišla k nim do zberných surovín v Kežmarku aj s papiermi, na ktorým mala informatívne napísané množstvo vyvezeného šrotu z družstva PD Goral, ktoré pri vážení zapisovali na družstve ňou poverení ľudia. Tieto sa porovnali s ich výdavkovými dokladmi a následne jej boli vyplatené peniaze v hotovosti. Bola jej vyplatená suma okolo 1.300,- Eur. Svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že je tam rozpor a odprisahal, že pri vyplatení peňazí nebol. Nevedel, prečo tak vypovedal v prípravnom konaní.

Svedok F. B. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom čase pracoval ako vedúci kovošrotu Kežmarok, kedy im bolo oznámené, že majú ísť pre šrot do Frankovej. On tam teda poslal ich vodiča Y., ktorý tam išiel s ich autom, naložil šrot, ktorý odvážili na družstve a následne ho odvážili aj oni v kovošrote. On váhu zapísal na lístok a dal ho na nástenku. Svedok Y. tam bol s autom ešte dvakrát, kde sa postup pri vážení šrotu zopakoval. Po nejakých dvoch až troch dňoch k nim prišla obžalovaná, o ktorej svedok Y. povedal, že je to tá pani z družstva, porovnali váhy šrotu a svedok jej peniaze vyplatil na ruku v hotovosti. Výdavkové lístky pripol na nástenku. To bolo koncom roka 2016, začiatkom roka 2017 vyhoreli, kedy zhoreli aj lístky. Faktúru im mala poslať obžalovaná, čo neurobila. Obžalovanej vyplatil asi 1.200,- Eur, ale presnú sumu si nepamätá. Svedok obžalovanú spoznal aj v pojednávacej miestnosti. Zošit a výdavkové bločky od neho berie vedenie firmy a následne to zaeviduje do účtovníctva. V tomto prípade spočítali kilogramy, vynásobili to cenou za kg, svedok vydal výdavkový lístok, na ktorom bola zapísaná váha, cena a reálne vyplatená suma. Reálne peniaze aj vyplatil a čakal na faktúru. Ak by prišla faktúra, dopísal by z faktúry údaje o dodávateľovi šrotu. Táto faktúra by sa už neuhrádzala. Pri ňom bola

obžalovaná sama. Platbu zaevidovanú nemá lebo pri požiari zhorelo veľa vecí. Pri výplate peňazí nebol okrem neho a obžalovanej prítomný nikto iný.

So súhlasom strán trestného konania súd prečítal časť zápisnice o výpovedi svedkyne K. K. z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že táto svedkyňa po poučení v zmysle ustanovení zodpovedajúcej jej procesnému postaveniu, využila svoje právo a odmietla vypovedať. Napriek tomu bol jej výsluch vyšetrovateľom realizovaný bez toho, aby bol zisťovaný dôvod odmietnutia výpovede v zmysle , . Nakoľko tento postup vyšetrovateľa je v rozpore s právom svedka odmietnuť vypovedať, výsluch tejto svedkyne k veci samej možno hodnotiť ako výsluch realizovaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle bola prečítaná iba časť zápisnice o výpovedi tejto svedkyne po tú časť, kedy svedkyňa uviedla, že vypovedať nechce a nebude. Zvyšná časť výpovede bola v zmysle vyššie uvedených dôvodov realizovaná v rozpore s ustanoveniami , ako taká nebola oboznámená na hlavnom pojednávaní a neslúži ako dôkaz v prejednávanej trestnej veci.

Svedok P. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2019 vypovedal, že žiaden šrot sa nepredával. Pre šrot chodili rómovia, ktorým bývalý predseda dával plechy. Na družstve robil 37 rokov ale s takými neznesiteľnými ľuďmi, ako boli svedkovia K., B. a M. sa ešte nestretol. Nevie ani tom, že by predstavenstvo schvaľovalo predaj šrotu. Raz sa schválil aj predaj železnej kosačky svedkovi Pisarčíkovi, ktorý sa ale nezrealizoval. Zápisnice o zasadnutí predstavenstva družstva vyhotovila obžalovaná a rozniesla ich po jednotlivých úsekoch družstva. Nemá ani vedomosť o predaji unimobunky. V mene družstva konalo predstavenstvo, obžalovaná nemohli nič sama robiť. V tom čase pracoval na družstve ako mechanizátor a o 9.00 hod. ráno naložil bryndzu a rozvážal ju. Naspäť prichádzal okolo 16.00 hod. až 17.00 hod. Nevšimol si pokles počtu šrotu alebo unimobuniek v areálu družstva. Nikto z členov predstavenstva a ani z revíznej komisie, prípadne zo zamestnancov družstva neuvádzali nič týkajúce sa odpredaja železného šrotu alebo unimobunky.

Pred výsluchom tohto svedka splnomocnená zástupkyňa poškodeného uviedla, že pred hlavným pojednávaním sa pred pojednávacou miestnosťou obžalovaná rozprávala s týmto svedkom a čo počula, týkalo sa obsahu výpovedí predchádzajúcich svedkov a ukazovala mu aj zápisnice o ich výpovediach. Obžalovaná na to reagovala tak, že svedok jej jej dlhoročný kolega a známy. Rozprávali sa o tom, ako klamali svedkovia na súde ako aj pred vyšetrovateľom. Svedok k tomu uviedol, že sa rozprávali o tom, prečo nebol na minulom hlavnom pojednávaní a tiež mu obžalovaná ukazovala nejaké papiere, na ktoré bez okuliarov nevidel.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil správu revíznej komisie družstva, ktorú podpísal predseda revíznej komisie V. K. a členka revíznej komisie K. K.. Z tejto správy vyplýva, že obžalovaná v mesiaci január 2017 informovala predstavenstvo a členov revíznej komisie o odpredaji železného šrotu v hodnote 2.100,- Eur + peňažné prostriedky za odpredaj šrotu Matiašovce a unimobunky do Lomničky v hodnote 150,- Eur, obžalovanú požiadala členka revíznej komisie K. K. o predloženie peňazí a dokladu za odpredaný železný šrot. Predsedníčka družstva odmietla predložiť doklady ku kontrole a najskôr povedala, že ich nemá, následne povedala, že ich má doma a do tých peňazí ich nič nie je. Opätovne ju vyzvali, aby išla domov a doniesla ich, na čo ich obžalovaná vyhodila z kancelárie. Ďalej sa správa týka kontroly bankových účtov a pokladne a tiež konfliktu manžela obžalovanej s predsedom revíznej komisie.

Obžalovaná k tomu dôkazu uviedla, že to, čo je tam napísané, nie je pravda. Svedka K. označila za drzého človeka, ktorý ju nemal právo kontrolovať.

Z výpisu obchodného registra vedeného na Okresnom súde Prešov v Oddiely Dr., Vložka číslo 101/P vyplýva, že predstavenstvo Poľnohospodárskeho družstva „Goral“ 059 78 Veľká Franková tvorili ku dňu 19.10.2017 predseda predstavenstva Jozef Pisarčík /od 01.06.2017/, podpredsedníčka predstavenstva Mária Voščeková /od 01.06.2017/, členovia predstavenstva P. Š. /od 01.06.2017/, P. K. /od 01.06.2017/ a V. B. /od 09.06.2011/. Spôsob konania za družstvo zapísaný v obchodnom registri je taký, že za družstvo koná navonok predseda družstva, v jeho neprítomnosti podpredseda družstva. V listinách o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma podpisuje aj ďalší jeden člen predstavenstva. Revíznu komisiu tvoria V. K., K. K.P. a V. A. /všetci so vznikom funkcie od 27.05.2016/. Súd tiež oboznámil úplné znenie stanov družstva, ktoré okrem iného (napr. vzniku členstva v družstve a pod.) upravujú práva a

povinnosti jednotlivých orgánoch družstva, ich kreovanie ako aj spôsob konania členov predstavenstva za družstvo.

Zo zápisnice z výročnej členskej schôdze konanej dňa 27.05.2016 vyplýva, že okrem iných prerokovaných bodov programu bola za predsedníčku poľnohospodárskeho družstva na nasledujúce volebné obdobie zvolená obžalovaná, za podpredsedu svedok P. K. a za členov predstavenstva svedkyne V. B., V. M. a svedok Jozef W.. Za predsedu revíznej komisie bol zvolený svedok V. K. a za členov K.Í. K. a Q. A.. Zo zápisnice z výročnej členskej schôdze predstavenstva družstva zo dňa 01.06.2017 vyplýva, že obžalovaná bola odvolaná z funkcie predsedníčky predstavenstva a za členov predstavenstva, resp. jeho predsedu a podpredsedu boli zvolené osoby tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, ktorý súd uviedol vyššie v odôvodnení. Zo záznamu zo dňa 21.09.2017 o otvorení kancelárie bývalej predsedníčky družstva V.. S. Č. /obžalovanej/, pri ktorom boli prítomní svedkovia Q. W., V. M., V. B., V. K. a ďalej P. K., V. K., Q. H., W. B. a JUDr. PhDr. K. Č. vyplýva, že bola odstránená páska, ktorou boli dňa 20.06.2017 zabezpečené dvore do kancelárie obžalovanej pred vstupom cudzích osôb. Za pomoci svedka K. bol rozmontovaný zámok a prítomní, okrem JUDr. Č. vstúpili do kancelárie. Ďalej je v zápisnici uvedený zoznam vecí, ktoré sa našli a zoznam chýbajúcich vecí, medzi ktorými je uvedený zošit z predstavenstva družstva od 01.06.2016 do 21.05.2017, ďalej zápisnice z predstavenstva družstva za toto isté obdobie, pečiatka a zápisnica z výročnej členskej schôdze za rok 2015 - voľby. K tomuto dôkazu obžalovaná uviedla, že pečiatka je u nej doma a nevie, kde sa nachádzajú ostatné veci. Poprela, že by od 02.06.2017 vstúpila do priestorov družstva, pretože je tam nočný vrátnik.

Zo správy VŽŠ Kežmarok doručenej súdu dňa 03.10.2019 vyplýva, že peňažné prostriedky za vykúpený železný šrot v prospech PD Goral v dňoch 25.11.2016, 28.11.2016 a 29.11.2016 neevidujú v ich účtovníctve. Súd tiež oboznámil obsah pracovnej zmluvy uzavretej medzi družstvom a obžalovanou zo dňa 02.09.2008, z ktorej vyplýva vznik pracovného pomeru obžalovanej k družstvu a tiež pracovné podmienky. Obžalovaná nastúpila do práce dňa 01.0.2008 ako referentka pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Súd oboznámil fotokópie listín nachádzajúcich sa na číslach listov 165 až 169 vyšetrovacieho spisu, kde sa nachádzajú fotokópie rukou písaných záznamov o množstve v kilogramoch s dátumami 25.11.2016, 28.11.2016 a 29.11.2016 a tiež dodacie listy od spoločnosti EKOSPOL RECYCLING, s.r.o. pre odberateľa PD Goral s uvedením oceľového šrotu v kilogramoch. Súd tiež oboznámil príjmové pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že Ľ. X. prijal od PD Goral Veľká Franková dňa 05.02.2017 sumu 200,- Eur za realizáciu web stránky a dňa 10.02.2017 sumu 100,- Eur za administráciu web stránky. Z oznámenia zo dňa 08.06.2017, ktoré podpísali Q. W.Č., predseda družstva a V. M., podpredsedníčka družstva a je adresované obžalovanej vyplýva, že výplata za mesiac máj 2017 nebude obžalovanej posielaná na účet z dôvodu vysporiadania podlžností voči pokladni. Súd tiež oboznámil obsah výzvy predstavenstva družstva a revíznej komisie, adresovanej obžalovanej, aby do 20.06.2017 vyrovnala dlh za družstevný kovový šrot v sume 1.900,- Eur. V opačnom prípade bude na ňu podané trestné oznámenie. Dňa 20.06.2017 rovnaké subjekty adresovali výzvu obžalovanej s tým, že obžalovaná na prvú výzvu nereagovala a vyzvali ju, by peniaze vrátila do pokladne.

Z odborného vyjadrenia VŽŠ Stráne pod Tatrami vyplýva cena 1 kg železného šrotu v mesiacoch november 2016 až január 2017 v sume 0,10 Eur. Zo správy nezávislého audítora z auditu účtovnej závierky družstva k 31.12.2016 vypracovanej Ing. V. K. vyplýva, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie družstva k 31.12.2016.

Z charakteristiky obžalovanej vypracovanej Obcou Veľká Franková vyplývajú osobné údaje o nej a jej rodine evidenčného charakteru. Dlhé roky pracovala na poľnohospodárskom družstve Goral, ktoré by vedelo lepšie poskytnúť informácie o jej povesti. V minulosti nebola prejednávaná komisiou verejného poriadku. Z charakteristiky spoločnosti DUNAJEC, s.r.o., v ktorej je obžalovaná v súčasnosti zamestnaná vyplýva, že sa jedná o dobrú zamestnankyňu, ktorá nevyhľadáva konflikty, plní si pracovné povinnosti nad rámec a je ústretová a komunikatívna. Je zamestnancom prospešným pre ich spoločnosť a dôveryhodným.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od 23.11.2016 do 31.01.2019 má obžalovaná evidované dva priestupky, jeden zo dňa 09.05.2017 proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle o priestupkoch, kedy obžalovaná mala dňa 09.05.2017 v čase okolo 12.20 hod. v kancelárii PD Goral vo Veľkej Frankovej slovne nadávať V. K., že je sprosták a svedkyni K. K., že je sprostá, krava sprostá a chudera, za čo jej bola uložená

pokuta vo výške 15,- Eur. Okrem toho bola blokovou pokutou postihnutá za prekročenie rýchlosti v obci. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

Lustráciou aplikácie Register a nahliadnutím do nej u príslušnej asistentky senátu vyplýva, že konanie vo veci , predmetom ktorého je nárok poškodeného na náhradu škody voči obžalovanej z rovnakého právneho titulu, ako je nárok na náhradu škody uplatnený v adhéznom konaní, je prerušené do právoplatného skončenia prejednávanej trestnej veci.

Súd odmietol návrh splnomocnenej zástupkyne poškodeného na pripojenie spisu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , za účelom objasnenia vzťahu obžalovanej k zamestnancom, nakoľko vykonanie tohto dôkazu presahuje rámec dokazovania v prejednávanej trestnej veci a už doposiaľ vykonaným dokazovaním je súdu zrejmá úroveň a charakter týchto vzťahov v rozsahu potrebnom na vyhodnotenie dôkazov.

Súd v prejednávanej trestnej veci vykonal tie dôkazy, ktoré navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za postačujúce na zistenie skutkového stavu. Vychádzal pritom z informácii, ktoré vyplynuli z každého jednotlivého dôkazu ale tieto zároveň bral do úvahy aj v ich vzájomnej súvislosti.

Zo zápisnice z výročnej členskej schôdze Poľnohospodárskeho družstva „Goral“ 059 78 Veľká Franková, ktoré je ako podnikateľský subjekt zapísané v obchodnom registri vedenom na Okresnom súde Prešov v Oddiely Dr., Vložka číslo 101/P /ďalej len „družstvo“/ vyplýva, že obžalovaná S. Č. bola dňom konania tejto členskej schôdze zvolená za predsedníčku družstva, a hoci to zo zápisnice z členskej schôdze výslovne nevyplýva, v zmysle sa stala aj členkou predstavenstva družstva, ako jeho štatutárneho orgánu. Za členov predstavenstva boli tiež na tejto členskej schôdzi zvolení svedkovia P. K., V.Á. B., V. M. a Q. W.. Zo zápisnice z výročnej členskej schôdze družstva konanej dňa 01.06.2017 vyplýva, že obžalovaná S. Č. bola ku dňu konania tejto schôdze odvolaná z funkcie predsedníčky družstva. Z uvedených listinných dôkazov, ktoré v priebehu dokazovania neboli žiadnym spôsobom spochybnené z hľadiska pravdivosti skutočností z nich vyplývajúcich vyplýva, že obžalovaná bola v čase, kedy malo dôjsť ku žalovanému skutku vo funkcii predsedníčky družstva, čo napokon nespochybňovala ani samotná obžalovaná.

Obžalovaná vo svojich výpovediach v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprela konanie, ktoré sa jej kladie za vinu s tým, že predstavenstvo družstva nikdy žiaden predaj železného šrotu patriaci družstvu neschválilo, nikdy k žiadnemu predaju šrotu počas jej funkčného obdobia nedošlo a rovnako tak nikdy nebola predaná ani unimobunka. Teda ona sa žiadneho skutku, ktorý sa jej kladie v obžalobe prokurátora za vinu nedopustila a všetko je podľa obžalovanej len výmysel svedkov, ktorí vypovedajú zhodne, motivovaní pomstou voči jej osobe za to, že po nástupe do funkcie začala od nich a iných zamestnancov vyžadovať plnenie pracovných povinností a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Podľa nej mali šrot predávať svedkovia W., K. a B. ale vzhľadom k tomu, že neuviedla podrobnosti tohto ich údajného konania a ani od koho túto informáciu získala, považuje súd toto tvrdenie obžalovanej za ničím nepreukázané a iba v rovine jej názoru. Jej výpoveď a skutkové tvrdenia z nej vyplývajúce podporil svedeckou výpoveďou aj svedok P. K., ktorý rovnako ako obžalovaná poprel, že by dochádzalo k predaju železného šrotu a svedkov K., M. a B. označil ako neznesiteľných ľudí, s ktorými sa počas 37 ročnej práce na družstve ešte nestretol.

Na strane druhej súd vyhodnocoval výpovede svedkov Q. W., V. M. a V. B., ako vtedajších členov predstavenstva družstva, ktorí jednoznačne uviedli, že predaj železného šrotu patriaceho družstvu, ktorý sa nachádzal v jeho areáli schválilo predstavenstvo družstva, pričom svedok Q. W. vypovedal, že sa tak stalo na podnet samotnej obžalovanej. Všetci títo svedkovia ako aj svedok V. K. jednoznačným spôsobom vypovedali o tom, že ich obžalovaná poverila vážením železného šrotu na družstevnej váhe, aby ich v kovošrote neoklamali. Hoci neboli pri vybavovaní tohto odvozu v kovošrote, ako uviedol svedok Q. W., všetko podľa neho vybavovala obžalovaná lebo to tak bolo dohodnuté na zasadnutí predstavenstva a tiež im obžalovaná povedala, kedy majú prísť pre šrot nákladné autá. Tento logický záver svedka W. o zainteresovanosti obžalovanej zdieľa aj súd, pretože ako inak by nákladné auto z kovošrotu na družstvo prišlo, ak by ho niekto neobjednal. Všetci vyššie uvedení svedkovia zo svojho pohľadu vypovedali, že keď prišlo nákladné auto, toto prázdne odvážili na ich družstevnej váhe a po naložení ho znova odvážili a váhu šrotu v jednotlivých fúrach zapísala svedkyňa V. B. do zošita, čo videli aj ostatní menovaní svedkovia a ako vypovedala svedkyňa V. B., tento zošit odovzdala obžalovanej

do kancelárie. Aj keď si títo svedkovia váhu šrotu nepamätali, svedkovia Q. W. a V. B. odkázali na listiny, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, pričom z obsahu listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní je zrejmé, že sa jedná o listiny na čísle listov 165 až 167. To, že k odvozu železného šrotu z areálu družstva došlo a navyše spôsobom, ktorí opísali svedkovi W., B., M. a K. vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok Jozef Y., vodič VŽŠ Kežmarok, ktorý odvoz na pokyn zamestnávateľa kovošrotu Kežmarok ako jeho zamestnanec realizoval a ktorý naloženie šrotu opísal rovnako aj títo svedkovia. Hoci svedok F. B., v tom čase vedúci kovošrotu Kežmarok nespresnil, kto ich požiadal o vyvezenie šrotu z družstva vo Veľkej Frankovej, potvrdil, že na jeho pokyn svedok Y. tento šrot z družstva odviezol, tento bol u nich na družstve odvážený a vyložený, pričom váhu si zapísal na lístok, ktorý pripol na nástenku. Následný požiar v kovošrote však tento doklad zničil.

Pri hodnotení vyššie uvedených dôkazov a skutkových okolností, ktoré z nich vyplynuli musí súd jednoznačne konštatovať, že obrana obžalovanej, že žiaden šrot nikdy nebol z družstva odvážaný je len účelová, pretože nielen svedkovia z prostredia pracovníkov družstva ale aj svedkovia pôsobiaci mimo družstva ako Y. a B. jednoznačne a bez pochyby potvrdili, že k dovozu a tým aj k predaju šrotu z družstva do kovošrotu v rozhodnom čase došlo. Teda aj keď obžalovaná spochybňovala dôveryhodnosť svedkov W., B., M. a K. a odôvodňovala to zlými vzájomnými vzťahmi, ktoré vyvrcholili jej odvolaním z funkcie a výpoveďou z pracovného pomeru, sú výpovede týchto svedkov v podstatných rysoch zhodné a čo je z pohľadu dôveryhodnosti týchto ich výpovedí dôležité, sú potvrdzované aj nezaujatými svedkami Y. a B., ktorí sú bezpochyby nezaťažení vzťahmi a u ktorých nebol zistený žiaden motív prípadnej pomsty voči obžalovanej. Rovnako bolo svedeckou výpoveďou svedka Y. vyvrátené tvrdenie obžalovanej, že ona o predaji železného šrotu patriaceho družstvu nevedela a že žiaden šrot sa nepredával, pretože tento svedok ešte v prípravnom konaní vypovedal, že po príchode na družstvo sa bol ohlásiť u obžalovanej v jej kancelárii, kde sa mu obžalovaná predstavila s tým, že obžalovaná poverila ľudí, ktorí mu ukazovali, čo všetko má nakladať. Táto výpoveď zdôveryhodňuje výpovede svedkov W., B., M. a K., ktorí tiež vypovedali, že im organizáciu odvozu šrotu spočívajúceho v jeho vážení a zapisovaní uložila obžalovaná. Súd teda jednoznačne konštatuje, že obžalovaná o vývoze šrotu z areálu družstva vedela a tento vývoz z titulu svojej funkcie aj organizovala pokynmi dávanými jej podriadeným zamestnancom. Vzhľadom k tomu, že svedkovia W., B. a M. boli v tom čase členmi predstavenstva, súd považuje za dôveryhodnú aj ich zhodnú výpoveď v tom, že predaj šrotu bol dojednaný predstavenstvom, hoci to obžalovaná popiera. Tento názor súdu je podporený aj tým, že táto kompetencia predstavenstva nepriamo vyplýva aj zo stanov družstva /článok IX bod. 1 - predstavenstvo družstva riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré zákon alebo tieto stanovy nevyhradili inému orgánu družstva/.

Pokiaľ sa jedná o ďalšieho člena predstavenstva družstva - svedka P. K., z jeho výpovede je zrejmá animozita svedka k svedkom W., B., M. a K., keď ich sám vo svojej výpovedi označil za neznesiteľných ľudí. Práve táto okolnosť spojená s negatívnym vzťahom ku svedkom podporená snahou obžalovanej pred hlavným pojednávaním ovplyvniť výpoveď svedka spôsobuje, že súd výpoveď tohto svedka nepovažuje za dôveryhodnú a z jej obsahu vyplýva zjavná snaha, napriek výpovediam svedkov Y. a B., podporiť obžalovanú „v boji“ proti bývalým kolegom, s ktorými majú obaja zjavne zlé vzťahy a ktoré vyústili aj do civilných sporov. Situácia, kedy obžalovaná pred hlavným pojednávaním ukazuje predvolanému svedkovi zápisnice o výpovediach predtým vypočutých svedkov s komentárom, ako klamali, je možné bezpochyby vyhodnotiť ako jej snahu o ovplyvňovanie jeho výpovede. Samozrejme, vzájomné zlé vzťahy medzi obžalovanou a svedkom K. na jednej strane a svedkami W., B., M. a K. na strane druhej, môžu byť z pohľadu obhajoby vnímané aj opačne, teda snahou týchto svedkov nepravdivými výpoveďami uškodiť obžalovanej. Tu však súd opätovne zdôrazňuje, že výpovede svedkov W., B., M. a K. sú v skutkových okolnostiam uvedených v skutku obžaloby podporené výpoveďami svedkov Y. a B., ktorí sú nezaťažení vzťahmi s obžalovanou a ani so svedkami W., B., M. P. K., a objektivizujú ich výpovede vo vzťahu ku konaniu obžalovanej, ktoré sa jej v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Súd nevidel vo výpovediach svedkov W., B., M. a K. takú úplnú zhodu, ktorá by svedčila o tvrdení obžalovanej, že sú dohodnutí na výpovediach proti nej.

Ďalšou skutkovou okolnosťou, ktorú bolo potrebné objasniť a ktorá bola aj predmetom dokazovania, je tvrdenie obžaloby uvedené v jej skutkovej vete, že obžalovaná S. Č. tento železný šrot v dňoch 25.11.2016, 28.11.2016 a 29.11.2016 nielen predala, ale peňažné prostriedky za jeho predaj v celkovej sume 1.544,- Eur aj prevzala, tieto si ponechala a nevrátila ich družstvu, čo obžalovaná popiera. Svedok Q. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na rokovaní predstavenstva, kde sa schvaľoval predaj

šrotu bolo tiež dohodnuté, že obžalovaná si prevezme peniaze v kovošrote a ako neskôr zisťoval v kovošrote Kežmarok a aj v kovošrote Matiašovce, obžalovaná to aj urobila. Keď ju revízna komisia vyzývala, aby peniaze vrátila, tvrdila, že ich má doma, potom, že ich donesie na členskú schôdzu, čo ale neurobila. Svedkyňa V. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaná im, ako zamestnancom len ústne povedala, že ide prevziať peniaze za ten šrot, sadla do auta a odišla. Na výzvu predsedu revíznej komisie V. K. reagovala obžalovaná tak, že ju nemá čo kontrolovať. Keď žiadali vrátenie peňazí, obžalovaná im povedala, že ich nemá pri sebe, potom povedala, že ich dá členskej chôdzi a potom obžalovaná povedala svedkyni B., že ich dá na kostol. Podľa tohto svedka sa obžalovaná nikdy netajila, že tieto peniaze má. Svedkyňa V. B. k tomu na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o tom, kto vyzdvihol peniaze za predaj šrotu nemá vedomosť, ale na výzvu predstavenstva, aby obžalovaná peniaze vrátila, táto nereagovala a svedok K. povedal, že to dajú na kostol. Obžalovaná na tomto rokovaní vybrala taštičku a povedala, že peniaze vráti, keď bude členská schôdza. Peniaze v taštičke svedkyňa B. nevidela. Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď ako predseda revíznej komisie na zasadaní predstavenstva družstva v januári 2017 vyzval obžalovanú, aby predložila peniaze za predaj železného šrotu, obžalovaná ukázala taštičku s tým, že sú v nej peniaze za predaj šrotu v zberni v Kežmarku a ešte má ísť pre peniaze do zberne v Matiašovciach. V marci 2017, keď ju vyzýval na vrátenie peňazí znovu, tak mu obžalovaná povedala, že mu do toho nič nie je. Keď ju potom vyzýval druhýkrát, obžalovaná ho prepustila z práce. Keď vážili šrot, obžalovaná povedala, že pôjde pre peniaze do zberných surovín ona, ale svedok nevidel, kto preberal peniaze. Svedok Q. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi po dvoch dňoch od dovezenia posledného nákladu šrotu z družstva, prišla do zberných surovín ešte s jedným pánom obžalovaná, ktorú poznal predtým z družstva, ale vyrovnanie už riešil kolega B.. Svedok nevedel odstrániť rozpor vo výpovedi na hlavnom pojednávaní s výpoveďou v prípravnom konaní, kde vypovedal, že videl, ako obžalovaná preberala peniaze. Svedok B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že svedok Y. mu hovoril, že prišla pani z družstva, ktorú na hlavnom pojednávaní identifikoval ako obžalovanú, porovnali si váhy šrotu a obžalovanej vyplatil peniaze v hotovosti na ruku. Pri vyplácaní peňazí bol sám. Všetky tieto dôkazy, ktoré boli vykonané, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú skutkové tvrdenie obžaloby, že obžalovaná peniaze za predaj železného šrotu prevzala a tieto si ponechala pre svoju potrebu a nevrátila ich družstvu, ktorému ako vlastníkovi železného šrotu patrili, pričom tak konala v rozpore s ustanovením citovaným v obžalobe. Snahu členov predstavenstva o získanie peňazí za predaj železného šrotu od obžalovanej vo verbálnej rovine uvedenú v ich svedeckých výpovediach podporuje aj písomná výzva predstavenstva družstva a revíznej komisie družstva zo dňa 08.06.2017 adresovaná obžalovanej, aby do 20.06.2017 vyrovnala dlh za družstevný kovový šrot v sume 1.900,- Eur a písomná výzva zo dňa 20.06.2017 v podobnom znení obsahujúca výzvu na vrátenie peňazí. Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že o výzve zo dňa 08.06.2017 vedela, teda jej tvrdenie na hlavnom pojednávaní, že o predaji a o peniazoch za predaj šrotu a unimobunky pred vznesením obvinenia nič nevedela, považuje súd za účelové.

Pokiaľ sa jedná o predaj unimobunky obžalovanou, táto jej predaj popiera s tým, že unimobunka predaná nebola. Na strane druhej obžalovanú z konania, ktoré je jej kladené za vinu vo vzťahu k predaju unimobunky a ponechania si hotovosti za jej predaj uvedeného v obžalobe prokurátora, usvedčuje výpoveď svedkyne V. M., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že tá bola predaná jednému rómovi z Lomničky. Ona v prítomnosti obžalovanej vo svojej kancelárii vypísala príjmový pokladničný doklad znejúci na sumu 150,- Eur. Obžalovaná si peniaze zobrala a jej dávala len doklad, na čo svedkyňa obžalovanej povedala, že z dokladu je jej nič, nech jej dá obžalovaná peniaze, na čo obžalovaná reagovala tak, že si zobrala aj príjmový doklad. Z tohto dôvodu tento príjem nie je v účtovníctve družstva. Do tejto výpovede svedkyne M. zapadá aj výpoveď svedkyne V. B., ktorá zazrela na chodbe róma s tým, že mal záujem o kúpu unimobunky, o čom sa rozprával s obžalovanou. Ďalej o tom nevie nič. Svedok Q. W. vypovedal, že unimobunku si odviezol jeden pán a to na základe predaja obžalovanou ale pritom on nebol. Svedok V. K. síce pri predaji unimobunky nebol ale vyvrátil obranu obžalovanej, že unimobunka bola aj naďalej na družstve, keď vypovedal, že unimobunku pomáhal nakladať rómovi z Lomničky, ktorý za ňu dal peniaze obžalovanej. Všetci uvedení svedkovia tiež zhodne potvrdili, že uvedené peniaze za predaj unimobunky obžalovaná nevrátila, hoci ju na to spolu s vrátením peňazí za predaj železného šrotu vyzývali. Uvedené svedecké výpovede vytvárajú dostatočne ucelený skutkový podklad na tom, aby súd mohol bezpochyby ustáliť skutok vo vzťahu k predaju unimobunky, ako je uvedený v skutku obžaloby.

Skutkové tvrdenia obžaloby, že obžalovaná vynaložila na zriadenie web stránky družstva sumu 300,- Eur má súd za preukázané z oboznámených príjmových pokladničných dokladov, z ktorých vyplýva, že

Ľ. X. prijal od PD Goral Veľká Franková dňa 05.02.2017 sumu 200,- Eur za realizáciu web stránky a dňa 10.02.2017 sumu 100,- Eur za administráciu web stránky. Obžalovaná a ani nikto zo svedkov uvedenú skutočnosť nespochybnili.

Zo všetkých takto vykonaných dôkazov vyplýva, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe sa stal, že tento skutok spáchala obžalovaná a tento má všetky zákonné znaky prečinu sprenevery podľa , , pretože si obžalovaná konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý je totožný so skutkom obžaloby, prisvojila cudziu vec, ktorou sú peniaze za predaj kovového šrotu a unimobunky vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstvu Goral Veľká Franková, ktoré jej boli ako predsedníčke družstva zverené a spôsobila tak malú škodu presahujúcu sumu 266,- Eur, pričom obžalovaná tento čin spáchala ako predsedníčka družstva a zároveň členka predstavenstva družstva ( ), ktorá má v zmysle uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného družstva.

Vo vzťahu k tejto jej súdom zistenej trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok je irelevantné, či obžalovaná mala alebo nemala dohodu o hmotnej zodpovednosti, pretože jej uzavretie nie je v zmysle podmienkou na vznik povinnosti vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a tiež nevylučuje jej zodpovednosť za škodu a riadnu správu finančných záležitostí družstva. Rovnako je irelevantnou aj okolnosť, či obžalovaná konala sama alebo aj s iným členom predstavenstva, pretože v zmysle spôsobu konania štatutárneho orgánu zapísaného v obchodnom registri, sa podpis druhého člena predstavenstva vyžaduje len v prípade písomných právnych úkonov, avšak taký úkon v skutkovom deji urobený nebol. Preto podľa v súlade článkom X stanov družstva, obžalovaná ako predsedníčka družstva riadila a organizovala bežnú činnosť družstva samostatne, bolo teda plne v jej výlučnej kompetencii aj organizovanie predaja železného šrotu a unimobunky ako aj prevzatie peňazí za ich predaj aj bez spoluschvaľovania iným členom predstavenstva. Ako uviedol svedok B., doklad o predaji šrotu zhorel a zo správy VŽŠ vyplýva, že predaj železného šrotu v účtovníctve vedenú nemajú. Správne alebo riadne vedenie účtovníctva nemá vplyv na skutkové okolnosti zistené dokazovaním v prejednávanej trestnej veci a na vznik trestnej zodpovednosti obžalovanej za spáchaný prečin.

Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaná spáchala trestný čin vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedela, že svojím konaním môže spôsobom uvedeným v , spôsobiť porušenie záujmu chráneného , ktorý je záujem poškodeného, aby nedochádzalo k zníženiu hodnoty jeho majetku konaním osôb, ktoré majú povinnosť ho chrániť, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Pretože obžalovaná pred spáchaním žalovaného prečinu bola iba raz postihnutá za drobný priestupok na úseku dopravy, súd aj napriek tomu vzhľadom na jej pozitívne hodnotenia z pracoviska a miesta bydliska zisťuje jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život / /. Pretože súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle , pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, znížil v zmysle hornú hranicu stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v ustanovení v rozmedzí od jedného až do piatich rokov o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od jedného roka do troch rokov a ôsmich mesiacov.

Súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, viedla riadny život a z terajšieho zamestnania je hodnotená pozitívne. Ani z miesta bydliska nie sú voči nej zistené žiadne

negatívne poznatky o jej správaní, ktoré by sa vyznačovalo protiprávnosťou alebo protispoločenskosťou. Preto má súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, teda na dolnej hranici stanovenej a následne súdom upravenej trestnej sadzbe zohľadňuje všetky aspekty účelu trestu, najmä jeho preventívny charakter. Podmienečný odklad výkonu tohto trestu so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov poskytuje obžalovanej, ako doposiaľ súdne netrestanej osobe dostatočný priestor, aby riadnym spôsobom života preukázala, že trestný čin, za ktorý bola odsúdená, je iba výnimočným vybočením z jej riadneho spôsobu života, ktorý doposiaľ viedla.

Poškodené poľnohospodárske družstvo si prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu Q. W. do skončenia vyšetrovania uplatnilo nárok na náhradu škody vo výške 2.365,21 Eur. Vychádzajúc z hodnoty predaného šrotu, ktorá bola zistená vynásobením jeho váhy zapísanej V. B. a ceny za kg zistenej odborným vyjadrením, pripočítaním ceny za predaj unimobunky a po odpočítaní ceny za výrobu web stránky, bola súdom ustálená škoda, ktorú možno priznať bez ďalšieho dokazovania v adhéznom konaní vo výške 1.394,- Eur, ktorú súd poškodenému priznal a so zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces. prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku školu malú a spáchal čin ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.