Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_106C-77-2024.pdf
PDF · 128.81 KB
Case nature
Area
Subarea
106C/77/2024
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: P. M., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, Č., zastúpenej právnym zástupcom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46255010, proti žalovaným: 1. Š. P., nar. XX.X.XXXX, a 2. P. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. XXX/XX, Č., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 5.8.2024, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 5.8.2024, sa domáhala žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil, že žalovaní sú povinní umožniť žalobkyni strpieť právo prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok registra „E“ parc. č. XXXX/ X - orná pôda o výmere 460 m2, zapísaný na liste vlastníctva (ďalej aj ak o len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“) Č., obec Č. a okres M.. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania proti žalovaným vo výške 100 %.
2. Návrh odôvodnila žalobkyňa: 1.) svojím výlučným vlastníctvom stavby garáže so súpisným číslom (ďalej aj ako len „súp. č.“) XXX, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. Č., postavenej na pozemku parcely registra C KN č. XXXX/X, pričom právny vzťah k pozemku pod stavbou garáže nie je evidovaný na liste vlastníctva. Parcela reg. C KN č. XXXX/X je podľa katastrálnej mapy súčasťou parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X; 2.) svojím výlučným vlastníctvom bytu č. 1 na 1. poschodí bytového domu „bytovka“ so súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Č., pričom právny vzťah k pozemku parcely reg. C KN č. XXXX/X pod stavbou bytovky nie je evidovaný na liste vlastníctva. Uviedla, že bytový dom je tzv. štvorbytovkou, v ktorej sa nachádzajú len štyri byty. Parcela reg. C KN č. XXXX/X je podľa katastrálnej mapy súčasťou troch parciel registra E KN, a to a) parcely reg. E KN s parc. č. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, vlastníkom ktorej je žalobkyňa; b) parcely reg. E KN s parc. č. XXXX/X, spoluvlastníkmi ktorej sú všetci vlastníci bytov v bytovom dome súp. č. XXX, vrátane strán sporu, zapísanej na LV č. XXXX; a c) parcely reg. E KN s parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX; 3.) bezpodielovým spoluvlastníctvom žalovaných v 1. a v 2. rade k celému pozemku parcely reg. E KN s parc. č. XXXX/X, zapísanému na LV č. XXXX pre kat. úz. Č. ako orná pôda o výmere 460 m2. Tento pozemok nadobudli žalovaní do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“) postupne od roku 2018 v rozsahu čiastkových spoluvlastníkoch podielov. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/37/2021 zo dňa 5.4.2023 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pozemku parcely reg. E KN s parc. č. XXXX/X, po právoplatnosti ktorého sa stali žalovaní v 1. a v 2. rade jeho výlučnými vlastníkmi. Z odôvodenia uvedeného rozsudku je zrejmé, že žalovaní uviedli súdu, že „sami užívajú pozemok,“ ktorá skutočnosť nie je pravdivá. Žalovaní totiž
nadobudli predmetnú nehnuteľnosť s vedomím, že na pozemku parcely č. XXXX/.X sa nachádzajú nehnuteľnosti špecifikované v žalobe (zrejme v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - pozn. súdu), a že predmetný pozemok je minimálne v užívaní vlastníkov bytového domu so súp. č. XXX a garáže súp. č. XXX.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že byt č. X trvale a nerušene užíva od roku 1975, kedy vstúpila do nájomného vzťahu spolu s už nebohým manželom G. M. na základe nájomnej zmluvy s Jednotným roľníckym družstvom so sídlom v Maduniciach (ďalej aj ako len „JRD“). Spolu s bytom užívala žalobkyňa s nebohým manželom aj garáž XXX, nachádzajúcu sa na priľahlom pozemku k bytovému domu XXX, ktorého vlastníkom bol rovnako JRD. Za užívanie bytu a garáže platila žalobkyňa spolu s nebohým manželom riadne nájomné, pričom toto ich užívanie bytu a garáže nebolo nikým spochybňované ani rušené. Jediný možný vstup do garáže XXX je cez pozemok XXXX/X, teda realizovať tzv. nevyhnutnú cestu k tejto nehnuteľnosti nie je objektívne možné cez iné pozemky. Na tomto pozemku sú za uvedeným účelom vybudované spevnené plochy, ktoré prispievajú k riadnemu výkonu vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome súp. č. XXX a ku garáži XXX zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla predmetný byt do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome zo dňa 11.12.2003, ku ktorej bol uzatvorený aj dodatok zo dňa 11.12.2003, podľa ktorého je predmetom predaja aj hospodárska budova využívaná ako garáž. Nedopatrením však nedošlo k predloženiu predmetného dodatku príslušnému katastru nehnuteľností, a preto vlastnícke právo ku garáži XXX nadobudla žalobkyňa až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2012, vklad vlastníckeho práva ku ktorej bol povolený pod č. V XXX/XX. Na základe rovnakej kúpnej zmluvy nadobudli žalovaní vlastnícke právo ku garáži súp. č. XXX, ktorá má spoločnosťou s garážou XXX. Predmetom kúpnej zmluvy neboli pozemky pod garážami. Žalobkyňa poznamenala, že po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovanými, žalovaní opakovane slovne útočili na žalobkyňu, aby ich neobmedzovala vo výkone ich vlastníckeho práva tým, že chodí do a z garáže XXX (zrejme XXX - pozn. súdu) z dôvodu, že ona nemá k predmetnému pozemku žiadne právo. Žalovaní odmietli návrh žalobkyne na zámenu pozemkov v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu k inému pozemku, s parc. č. XXXX/X za účasti ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome súp. č. XXX. Žalovaní ju vyzvali listom zo dňa 30.12.2023 na odstránenie altánku a murovaného chlievu za garážami na ich pozemku parcely registra „E“ č. XXXX/ X v kat. úz. Č., resp. stromy nachádzajúce sa na predmetom pozemku s tým, že v opačnom prípade tak učinia oni na náklady žalobkyne. Súčasne vyzvali žalobkyňu na platenie nájomného za užívanie ich pozemku pod garážou žalobkyne v sume 1000,- eur, keďže žalobkyňa chodí do garáže a z garáže po ich pozemku, a oni nemôžu využívať svoj pozemok, ako by chceli. Žalobkyňa zareagovala návrhom na riešenie vzniknutej situácie, ktorý žalovaní odmietli, a umiestnili na pozemok XXXX/X dvojkrídlovú kovovú bránu, čím jej zamedzili prístup k jej garáži XXX, pričom pozemok XXXX/X predstavuje jedinú prístupovú cestu k tejto garáži, ktorú prístupovú cestu využívala nerušene od roku 1975. Vlastnícke právo k pozemku parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X nadobudli žalovaní v čase, kedy už garáž XXX vlastnila žalobkyňa, a teda pri kúpe pozemku si museli byť žalovaní vedomí toho, že žalobkyňa nemá k svojej garáži prístup motorovým vozidlom inak než cez priľahlý pozemok parcely E KN s parc. č. XXXX/X.
4. Nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnila žalobkyňa tým, že má znemožnený prístup k jej garáži XXX, a tým je jej bránené vo výkone vlastníckeho práva. Nariadením ňou navrhovaného neodkladného opatrenia by zaručil súd žalobkyni právo prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok registra „E“ s parc .č. XXXX/X, pričom by bolo proporcionálne k vlastníckemu právu žalovaných, pretože žalovaní by boli obmedzení v užívaní svojho pozemku len v rozsahu prípadného prechodu osôb a prejazdu dopravnými prostriedkami za účelom bežného užívania nehnuteľnosti, teda parkovania osobnými motorovými vozidlami vo vlastníctve žalobkyne, ktoré obmedzenie, podľa názoru žalobkyne, musia žalovaní v tomto smere strpieť. Bez nariadenia neodkladného opatrenia nemôže žalobkyňa úspešne a riadne vykonávať svoje vlastnícke právo, a vo výkone svojho vlastníckeho práva je výrazne obmedzovaná bez možnosti využívať prístupovú cestu k nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Pešo sa vie síce dostať žalobkyňa k svojej garáži cez parcely registra E KN s parc. č. XXXX/.X a s parc. č. XXXX/.X, avšak aj v tomto prípade musí vstúpiť na pozemok parcely registra E KN s parc. č. XXXX/.X, ktorý je vo vlastníctve žalovaných. Motorovým vozidlom sa mohla dostať žalobkyňa k svojej garáži výlučne cez pozemok E KN s parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných, ktorí jej v tom však zabránili osadením dvojkrídlovej kovovej brány, ktorým konaním sa dopustili žalovaní šikanózneho výkonu vlastníckeho práva. V súčasnosti má žalobkyňa znemožnený prístup motorovým vozidlom k vlastnej garáži so súp. č. XXX, čím nemôže vôbec vykonávať svoj vlastnícke právo, čo je v právnom štáte nemysliteľné. Žalovaní jej znemožňujú využívať prístupovú cestu
cez ich pozemok, ktorú kontinuálne využívala žalobkyňa od roku 1975, pričom do 30.10.2023 nevznikali žiadne spory ohľadom užívania tejto cesty žalobkyne s právnymi predchodcami žalovaných.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila žalobkyňa výpisy z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre kat. úz. Č., fotokópiu katastrálnej mapy so zameraním na parcelu XXXX/X pre kat. úz. Č., anonymizovaný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/37/2021 vytlačený z internetovej stránky www.otvorenesudy.sk, nájomnú zmluvu, výpočet úhrady za užívanie bytu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome zo dňa 11.12.2003, dodatok zo dňa 11.12.2003, kúpnu zmluvu zo dňa 17.4.2012, oznámenie žalovaných zo dňa 30.10.2023, list žalobkyne zo dňa 11.12.2023, odpoveď žalovaných zo dňa 20.12.2023 a fotodokumentáciu.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
16. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
17. Podľa § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
18. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
19. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
20. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
21. Pod pojmom priľahlý pozemok na účely ust. § 151o ods. 3 OZ treba rozumieť pozemok bezprostredne priľahlý (susediaci) k stavbe, ako aj všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zriadenie nevyhnutnej cesty, a cez ktoré má byť prístup realizovaný.
22. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.
23. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
24. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov (spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov (spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.
25. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.
26. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
27. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými stranami),
ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
28. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
29. V posudzovanej veci sa domáhala žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by uložil súd žalovaným povinnosť umožniť žalobkyni strpieť právo prechodu peši a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra E KN s parc .č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Č.. Predmetný návrh posúdil súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, spočívajúceho v povinnosti žalovaných strpieť prechod peši a prejazd osobnými motorovými vozidlami žalobkyňou cez ich pozemok.
30. Z výpisov z listov vlastníctva pripojených k návrhu, ako aj z aktuálnych informatívnych výpisov z listov vlastníctva, zadovážených konajúcim súdom z internetovej stránky https://kataster.skgeodesy.sk/ eskn-portal/, vyplýva, že: a) žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi celého pozemku registra E KN s parc. č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Č., v podiele 1/1 k celku; b) žalobkyňa je od 14.5.2012 výlučnou vlastníčkou stavby garáže so súp. č. XXX, postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X, v podiele 1/1 k celku, ktorá stavba je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Č.. Právny vzťah k pozemku s parc. č. XXXX/X pod stavbou garáže nie je evidovaný na liste vlastníctva; c) žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 v podiele 1/1 v bytovke so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/.X, ktorá bytovka aj byt sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úž Č.O.. Žalobkyňa je zároveň vlastníčkou k tomuto bytu prináležiaceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve vo veľkosti 11017/40136-ín k celku. V predmetnej bytovke sa nachádzajú celkom 4 byty. Právny vzťah k pozemku s parc. č. XXXX/X pod stavbou bytovky nie je evidovaný na liste vlastníctva; d) žalobkyňa je spoluvlastníčkou pozemku parcely E KN s parc. č. XXXX/.X vo veľkosti 1/4 k celku, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Č.; e) žalobkyňa je spoluvlastníčkou pozemku parcely reg. E KN s parc. č. XXXX/X v podiele 2/4 z celku, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Č. (a nie na LV č. XXXX, ako to nesprávne tvrdí žalobkyňa v návrhu - pozn. súdu).
31. V danom prípade nebolo rozhodujúce skúmanie pravdivosti vyjadrení žalovaných v 1. a v 2. rade v inom konaní, ktoré skončilo vydaním rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku parcely reg. E KN s parc. č XXXX/X v kat. úz. Č., ktorý rozsudok je už právoplatný. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19C/37/2021-69 zo dňa 5.4.2023 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo Š. P., P. P. a H. F.O., rod. Q., a vyporiadané bolo prikázaním spoluvlastníckeho podielu H. F. vo veľkosti 10/20-in do BSM Š. P. a P. P. (žalovaní v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2023.
32. Z kópie katastrálnej mapy so zameraním na parcelu registra C KN č. XXXX/X v kat. úz. Č., na ktorom pozemku je postavená stavba garáže žalobkyne so súp. č. XXX, ako aj z kópie z mapy určeného operátu so zameraním na parcelu registra E KN s parc. č. 2181/1 pre kat. úz. Č., zadovážených aj konajúcim súdom z internetovej https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal, vrátane mapy vyhotovenej vo forme „prekrytia“ katastrálnej mapy s parcelami registra C KN a mapy určeného operátu s parcelami registra E KN, je zrejmé, že jediný možný prístup motorovým vozidlom z verejnej komunikácie, konkrétne z O. ulice v F., k stavbe garáže so súp. č. XXX, postavenej na pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/X, ktorý je súčasťou väčšieho pozemku parcely E KN s parc. č. XXXX/X, je možný iba cez pozemok parcely reg. E KN s parc. č. XXXX/X. Z fotografií predložených žalobkyňou je zrejmé, že tento jediný možný prístup ku garáži so súp. č. XXX je v teréne znemožnený osadenou kovovou bránou s oplotením po celej šírke pozemku parcely reg. E KN s parc. č. XXXX/X. Táto brána nebola v teréne pôvodne umiestnená.
33. Z obsahu listinnej komunikácie medzi stranami je zrejmé, že potom, čo v júli 2023 oznámili žalovaní v 1. a v 2. rade žalobkyni, že sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi celého pozemku parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Č., a požiadali ju o odstránenie altánku a murovaného chlievu za garážami, navrhla žalobkyňa spolu s ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome súp. č. XXX žalovaným zmierlivé riešenie vzniknutej situácie rozdelením pozemkov parciel registra E KN č. XXXX/X, XXXX/.X a XXXX/.X podľa podielov s tým, že rozdiel v hodnote sa dorovná, resp. odkúpi od žalovaných spoluvlastnícky podiel na spornej parcele registra E KN č. XXXX/.X, ktorý návrh však žalovaní odmietli. Následne žalovaní listom zo dňa 30.10.2023 opätovne, tentokrát písomne, oznámili žalobkyni, že sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi celého pozemku parcely registra E KN s parc. č. XXXX/.X v kat. úz. Č., pričom žalobkyňu vyzvali, aby do konca roka 2023 odstránila z ich pozemku altánok a murovaný chliev za garážami s tým, že ak tak žalobkyňa neurobí, urobia to oni na jej náklady. Súčasne ju vyzvali na odstránenie stromov z ich pozemku do konca januára 2024. Nakoľko má žalobkyňa garáž na ich pozemku, chodí do garáže a z garáže po ich pozemku, nemôžu žalovaní užívať ich pozemok, ako by chceli, vyzvali žalobkyňu na platenie nájomného za pozemok pod garážou v sume 1.000,- eur ročne. Na to zareagoval právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 18.12.2023 s tým, že žiadosti žalovaných o odstránenie altánku a murovaného chlievu za garážami a o platenie nájomného za pozemok pod garážou so súp. č. XXX v kat. úz. Č. na parcele C KN č. XXXX/.X vo výške 1.000,- eur ročne nevie žalobkyňa vyhovieť, pretože žalobkyňa je vlastníčkou bytu v bytovom dome so súp. č. XXX, ako aj garáže so súp. č. XXX, pričom pozemok parcely registra E KN so súp. č. XXXX/.X je tzv. priľahlým pozemkom k bytovému domu v zmysle zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na ktorom pozemku sú vybudované spevnené plochy (chodníky a cesta), a je na ňom čiastočne postavený aj samotný bytový dom, pričom k časti uvedeného bytového domu je možné dostať sa výlučne cez pozemok parcely registra E KN s parc. č. XXXX/.X, ktorý pozemok využívajú aj ostatní vlastníci bytov v uvedenom bytovom dome. Predmetná stavba garáže je riadne evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“), pričom garáž so súp. č. XXX, ako aj garáž žalovaných, boli postavené pre potreby vlastníkov bytov v bytovom dome, obdobne ako aj predmetný bytový dom, Poľnohospodárskym družstvom Č.B.. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že by výstavba týchto stavieb, a ich následné užívanie bolo podmienené odplatou, a s týmto vedomím odkúpila žalobkyňa garáž v roku 2012. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že žalovaní si boli zrejme vedomí pri nadobudnutí predmetného pozemku do vlastníctva, že je na ňom postavená stavba garáže žalobkyne, ktorú táto nerušene užívala, pričom rovnako si boli žalovaní vedomí, že predmetný pozemok je priľahlým pozemkom k bytovému domu, na užívanie ktorého je zo zákona (§ 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.“) oprávnený vlastník bytu a nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/37/2021, zverejneného na internetovej stránke www.otvorenesudy.sk, je nepochybné, že hodnota obdobného pozemku v danej lokalite sa pohybuje v sume od 4,70 eura/ m2 do 14 eur/m2, čo v prípade odplatného prevodu vlastníckeho práva k pozemku (nie nájmu) zodpovedá sume od 98,70 eura to 294,- eur, z čoho je zrejmé, že žalovanými požadovaná výška nájomného je neprimerane vysoká, a nevyjadruje reálnu hodnotu nájmu. Žalobkyňa prejavila ochotu premiestniť svoj altánok z pozemku parcely registra E KN
č. XXXX/.X v BSM žalovaných, a odkúpiť od nich časť tohto pozemku v rozsahu výmery parcely C KN s parc. č. XXXX/.X alebo ponúknuť žalovaným na zámenu pozemok parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X v uvedenom rozsahu, za ktorým účelom navrhol právny zástupca žalobkyne žalovaným osobné stretnutie na prerokovanie možných riešení vzniknutej situácie s tým, že takéhoto stretnutia by sa radi zúčastnili aj ostatní vlastníci bytov v bytovom dome so súp. č. XXX. Právny zástupca žalobkyne záverom upozornil žalovaných, že v prípade, že pristúpia k svojvoľnému obmedzovaniu výkonu práv žalobkyne, prípadne k odstraňovaniu stromov, altánku alebo iných stavieb na predmetnom pozemku bez právoplatného rozsudku o povinnosti vypratať pozemok, bude žalobkyňa považovať takýto zásah za zneužitie práva podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré nepožíva právnu ochranu, príp. za poškodzovanie cudzej veci podľa Trestného zákona.
34. Žalovaní v 1. a v 2. rade listom zo dňa 20.12.2023 oznámili právnemu zástupcovi žalobkyne, že nesúhlasia so žiadnym stretnutím, pretože ma žalovaná v 2. rade vybavila pre všetkých parcelu č. XXXX/.X, a vybavila by aj ostatné parcely pre všetkých, avšak žalobkyňa so synom za ich chrbtom chcela kúpiť jednu parcelu len pre seba, aby mohla zbúrať garáž žalovaných, čo sa dozvedeli žalovaní od manželov O.Ý., za ktorými chodili, aby im predali pozemok. Žalovaní poznamenali, že proti dobrým mravom bolo, keď si postavila žalobkyňa so synom altánok na cudzom pozemku, aj pod oknami žalovaných, napriek tomu, že s tým žalovaní nesúhlasili, celé leto tam býval krik a dym, čo stále grilovali, a keď sa žalovaná v 2. rade ozvala, odpovedali jej, že má zatvoriť okno.
35. Predloženými listinnými dôkazmi, predovšetkým však výpismi z listov vlastníctva, kópiou katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, aktuálnosť ktorých si overil súd informatívnymi výpismi z listov vlastníctva, ako aj kópiami z katastrálnej mapy a mapy určeného operátu s možnosťou „prekrytia“ s katastrálnou mapou, ktoré si zadovážil súd z verejne prístupnej internetovej stránky: https:// kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/, žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila, že v súčasnosti nemá zabezpečený žiadny prístup k svojej garáži so súp. č. XXX z verejnej komunikácie, ktorý bol možný len cez pozemok parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Č., ktorý je celosti v BSM žalovaných v 1. a v 2. rade. Písomnou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a v 2. rade a fotodokumentáciou žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila neochotu žalovaných umožniť žalobkyni prístup k jej garáži cez ich pozemok, ktorí jej práveže tento prístup úplne znemožnili umiestnením kovovej brány s oplotením cez celú šírku pozemku.
36. Z obsahu súdneho spisu však nemožno vyvodiť záver, že by pozemok žalovaných parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Č. mal mať charakter priľahlého pozemku (bytového domu) na účely zákona č. 182/1993 Z. z., teda oploteného pozemku susediaceho s (bytovým) domom, ktorý slúži výlučne tomuto domu, pričom za príslušenstvo (bytového) domu sa považujú stavby umiestnené na priľahlom pozemku, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, pričom nie sú stavebnou súčasťou domu, najmä prístrešky, kôlne, altány (§ 2 ods. 1 písm. i/ a j/ zákona č. 182/1993 Z. z.). Spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu nadobudla žalobkyňa spolu s manželom aj k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve, nie však aj spoluvlastnícky podiel k pozemku a k priľahlému pozemku. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu v bytovom dome je nepochybné, že vlastníkom bytu vzniklo podľa § 23 citovaného zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku s parc. č. XXXX/X, na ktorom je predmetný bytový dom postavený. Spoluvlastnícky podiel k pozemkom parciel registra E KN s parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú súčasťou parcely registra C KN s parc. č. XXXX/X, na ktorom je bytový dom postavený, nadobudla žalobkyňa do svojho spoluvlastníctva až niekoľko rokov po nadobudnutí vlastníctva bytu. 37. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu v bytovom dome, postavenom na pozemku parcely registra C KN, ktorá zasahuje aj do predmetného pozemku parcely registra E KN v BSM žalovaných, pričom súčasťou tej istej parcely registra E KN je aj pozemok inej parcely registra C KN, na ktorom je postavená garáž žalobkyne. Predmetný pozemok obsahuje aj vybudované spevnené plochy (chodníky a cesta), a garáž žalobkyne a žalovaných boli zrejme postavené pre potreby vlastníkov bytu v bytovom dome, obdobne ako aj predmetný bytový dom, Poľnohospodárskym družstvom Červeník. Tieto charakteristiky predmetného pozemku žalovaných však z neho nerobia automaticky priľahlý pozemok (bytového domu) na účely zákona č. 182/1993 Z. z. (§ 2 ods. 1 písm. j/; viac v odseku 36. tohto odôvodnenia ), podľa ktorého zákona majú vlastníci bytov v bytovom dome právo užívať priľahlý pozemok (§ 12 ods. 1).
38. Pojem priľahlého pozemku (bytového domu) na účely zákona č. 182/1993 Z z. nemožno stotožňovať s pojmom priľahlého pozemku na účely § 151o ods. 3 OZ. Pozemok parcely registra E KN s parc. č.
XXXX/X v kat. úz. Č. je nepochybne priľahlým pozemkom na účely § 151o ods. 3 OZ (viac v odsekoch 20. a 21. toho odôvodnenia). Parcela registra C KN s parc. č. XXXX/X, na ktorom je postavená garáž žalobkyne so súp. č. XXX, je totiž súčasťou pozemku parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X v BSM žalovaných, a jediný možný prístup z verejnej komunikácie k stavbe garáže žalobkyne motorovým vozidlom je len cez uvedený pozemok žalovaných.
39. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby, na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného opatrenia. Súd nemá pochybnosti ani o existencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, ani o potrebe riešenia sporného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými, pretože žalobkyňa dostatočne osvedčila, že jediná možná prístupová cesta motorovým vozidlom k jej stavbe garáže so súp. č. 572 v kat. úz. Červeník vedie z verejnej komunikácie cez pozemok parcely reg. E KN s parc. č. 2181/1, ktorý je v celosti v BSM žalovaných. Rovnako žalobkyňa osvedčila, že žalovaní jej svojím konaním znemožnili využívať tento jediný možný prístup k jej stavbe garáže.
40. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôležitý aj princíp proporcionality, ktorý nemožno opomínať, keďže neodkladné opatrenie predstavuje výrazný zásah do práv iných osôb súdnym rozhodnutím. Žalobkyňa vymedzila ňou navrhované miesto prechodu a prejazdu veľmi široko, keďže ho navrhovala cez pozemok vo vlastníctve žalovaných. Miesto prejazdu a prechodu cez tento pozemok viac žalobkyňa už nešpecifikovala (geometrickým plánom, prípadne iným odborným geodetickým podkladom, slovným opisom miesta, resp. pásu vstupu, prechodu a prejazdu, šírkou, príp. odstupom v metroch od múra, plota a pod.) tak, aby čo najmenej zasahoval do vlastníckeho práva žalovaných. Nakoľko nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov osoby povinnej z neodkladného opatrenia, v danom prípade do BSM žalovaných v 1. a v 2. rade k pozemku (o ktorom pozemku nebolo dostatočným spôsobom žalobkyňou osvedčené, že je priľahlým pozemkom /bytového domu/ na účely zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý priľahlý pozemok, podľa § 12 citovaného zákona, sú oprávaní užívať všetci vlastníci bytov v bytovom dome). Umožnenie prechodu a prejazdu cez celý pozemok žalovaných by v danom prípade predstavovalo neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva zo strany súdu, teda bolo by zásahom do práv žalovaných v 1. a v 2. rade nad nevyhnutnú mieru. Pokiaľ sa však obmedzenie z neodkladného opatrenia vzťahuje iba na časť pozemku, čo možno aj žalobkyňa sledovala, vymedzenie takejto časti pozemku musí byť konkrétne a určité pre všetkých, a to priamo v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nemôže neodkladným opatrením sám určovať rozsah navrhovateľom požadovaného vstupu, prechodu a prejazdu, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočne nešpecifikoval, keďže súd nesmie namiesto navrhovateľa neodkladného opatrenia dotvárať, prispôsobovať či meniť petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy by už nešlo o rozhodovanie o návrhu žalovaných, ale de facto o rozhodnutie ex offo, čo je v sporovom súdnom konaní neprípustné.
41. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobkyňa osvedčila síce dostatočným spôsobom splnenie podmienky potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov, keďže sa nedokáže dostať k vlastnej stavbe garáže inak, než cez pozemok žalovaných, avšak umožnenie vstupu, prechodu a prejazdu cez celý spoločný pozemok žalovaných by predstavovalo neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru, a preto súdu neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 328 ods. 1 CSP, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Keďže žalobkyňa bola v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešná, podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo žalovaným právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovaným zo spisu žiadne preukázateľné účelné trovy konania o neodkladnom opatrení nevznikli, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).