Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-146-2018.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/146/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, proti žalovanej: E. P., R.. XX.XX.XXXX, T. D. V., U. XXX/XX, o zaplatenie 107,64 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 107,64 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z istiny 23.11.2018 od do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur na ďalších trovách, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 26.11.2018 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 107,64 eur, úroku 17,9% z istiny, úroku z omeškania 5% ročne z istiny a k náhrade trov konania s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu (Sberbank Slovensko, a. s.) so žalovanou uzavreli dňa 25.05.2015 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol bežný účet. Žalovaná bola povinná na účte zabezpečiť dostatok peňažných prostriedkov, na zúčtovanie platobných príkazov, inkás a poplatkov. Nárok predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi na účte. Žalobca prečerpanie účtu úročil podľa sadzobníka. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák. a poplatky odkazom na sadzobník banky.
(2) Žalovanej bola žaloba doručená riadne na evidovanú adresu dňa 19.07.2019, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadrila. (3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie / spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Žalovaná dňa 25.05.2015 uzatvorila s bankou zmluvu, v zmysle ktorej jej žalobca zriadil a viedol osobný (bežný) účet. Podľa zmluvy mohlo byť žalovanej povolené prečerpanie po splnení určených podmienok určením úverového rámca s úrokom 17,9% ročne. Z mesačných výpisov z účtu (za obdobie od mája 2015 do januára 2018) vyplýva, že žalovanej bol na účet poskytnutý úver a následne banka inkasovala úverové splátky 78,29 eur mesačne. Od decembra 2015 bol zostatok na účte na konci kalendárneho mesiaca záporný, od októbra 2016 neboli na účte zaznamenané obraty, banka na účte pripisovala úroky a poplatky za vedenie účtu, v januári 2018 predstavoval zostatok na účte mínus 107,64 eur.
(8) Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, ide teda o zmluvu spotrebiteľskú, podriadenú tak navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).
(9) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(10) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(11) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanej založil a viedol peňažný účet, na ktorom došlo už v priebehu trvania k debetnému zostatku, ktorý žalovaná nevyrovnala. Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku a uzavrel, že nárok žalobcu bol preukázaný len na žalobnej istine, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú debetný zostatok vrátiť. Súd však nepriznal žalobcovi aj nárok na úrok (uplatnený po uzavretí účtu v januári 2018). K tomuto nároku súd však dáva žalobcovi do pozornosti aj rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/1998: „... pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“, ktoré je možné analogicky aplikovať aj na uzavretie bežného účtu s debetným zostatkom.
(12) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(13) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(14) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(15) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu (v podstatnom rozsahu - neúspech mal v časti príslušenstva, z ktorého sa inak súdny poplatok ani neplatí) priznal nárok na náhradu trov voči žalovanej v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) rozhodol zároveň, keďže ide o vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)