Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, adresa sídla Žilina, Hodžova 11, proti žalovanej: E. P., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu V., U. XXX/XX, o 107,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. decembra 2019 č. k. -91, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o zaplatenie úroku vo výške 17,9% p.a. zo sumy 107,64 eur od 23.11.2018 do zaplatenia m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z prekročenia vo výške 17,9% p.a. počítaný zo sumy 107,64 eur od 23.11.2018 do zaplatenia, najneskôr však do zániku Zmluvy o bežnom účte č. 3410240609 zo dňa 25.5.2015, uzatvorenej medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientom banky, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V ostatnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy tohto konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 107,64 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 107,64 eur od 23.11.2018 do zaplatenia (výrok I.) a v ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalovaná dňa 25.5.2015 uzatvorila so žalobcom ako bankou zmluvu, v zmysle ktorej jej žalobca zriadil a viedol osobný (bežný) účet. Podľa zmluvy mohlo byť žalovanej povolené prečerpanie po splnení určených podmienok určením úverového rámca s úrokom 17,9% ročne.

1.2.2 Žalovanej bol na účet poskytnutý úver a následne banka inkasovala úverové splátky 78,29 eur mesačne. Od decembra 2015 bol zostatok na účte na konci kalendárneho mesiaca záporný, od októbra 2016 neboli na účte zaznamenané obraty, banka na účte pripisovala úroky a poplatky za vedenie účtu, v januári 2018 predstavoval zostatok na účte mínus 107,64 eur.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa voči dlžníkovi na vrátenie mu poskytnutých finančných prostriedkov titulom prekročenia bežného účtu s príslušenstvom podľa , , Ob.z. ( v znení neskorších predpisov), , a a O.z. ( v znení neskorších predpisov) a nárok

veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania peňažného dlhu podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v rozsahu nároku na zaplatenie sumy 107,64 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným z tejto sumy od 23.11.2018 do zaplatenia, v ktorej časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo o nároku na zaplatenie 17,9% ročného úroku zo sumy 107,64 eur od 23.11.2018 do zaplatenia, v ktorej časti žalobu zamietol.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanej založil a viedol peňažný účet, na ktorom došlo k debetnému zostatku, ktorý žalovaná nevyrovnala. Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku a uzavrel, že nárok žalobcu bol preukázaný len na žalobnej istine, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú debetný zostatok vrátiť. Súd však nepriznal žalobcovi aj nárok na úrok (uplatnený po uzavretí účtu v januári 2018). K tomuto nároku súd však dáva žalobcovi do pozornosti aj rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. : „... pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a nar. vl. ...“, ktoré je možné analogicky aplikovať aj na uzavretie bežného účtu s debetným zostatkom.

1.5 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a ďalšie trovy konania vo výške 16,50 eur (za zaplatený súdny poplatok zo žaloby) do troch dní od právoplatnosti rozsudku výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne a článku 17 a vecne potrebou priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore (neúspech mal len v časti príslušenstva, z ktorého sa ani súdny poplatok neplatí).

2.1 Rozsudok v zamietajúcej časti nároku (na úrok z prekročenia bežného účtu do jeho úplného zaplatenia) a v závislom výroku - v časti rozhodnutia o trovách konania (výrok II. a III.) napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu uložením povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 17,9%-ný ročný úrok počítaný zo sumy 107,46 eur od 23.11.2018 do zaplatenia a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov konania dôvodiac, že neboli splnené procesné podmienky, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (, a ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s skúmal tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovanou spochybnené napriek tomu, že výslovne nepopreté tvrdenia sa považujú za nesporné. Samotný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že žalovaná sa k veci nevyjadrila a nárok žalobcu ani po skutkovej ani po právnej stránke nerozporovala. Takýto postup súdu prvej inštancie žalobca hodnotí ako nepredvídateľný a rozporný s právom sporovej strany na spravodlivý proces.

2.3 Povinnosť žalovanej dodržať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom účte po celú dobu trvania zmluvného vzťahu vyplývala z bodu 3.1 písm. e) VOP. Prekročenie na bežnom účte upravuje bod 3.3 písm. a) a b) VOP a bod 1.1 VOP v zmysle ktorých prekročenie je automaticky vykonané prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami

nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu vedeného bankou alebo nad rámec disponibilného zostatku úverového rámca. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj ZoSÚ2010 ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvných vzťahov) v ustanovení , zmysle ktorého v súvislosti s úročením prekročenia postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. V prejednávanej veci sadzba úroku pre prekročenie bola dohodnutá v zmluve o účte bod 4.2 a v príslušných ustanoveniach VOP - bod 3.3 písm. n), v zmysle ktorého majiteľ účtu je povinný banke z čerpaného úverového rámca a/ alebo z prekročenia platiť úroky za dohodnutých podmienok, podľa pravidiel uvedených v odseku 3.11 tohto článku VOP. Napriek tomu, že zmluvné strany si dohodli úrokovú sadzbu ako variabilnú, vo výške súčtu referenčnej úrokovej sadzby BASE RATE pre povolené prečerpanie a 5,05% p.a. žalobca si v žalobe uplatnil nárok na úrok z prekročenia v nižšej sadzbe (bez prirážky) než mal naň nárok v zmysle bodu 4.2. zmluvy. Keďže nárok na úrok z prekročenia je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle ZoSÚ2010 jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania.

2.4 Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil úrok 17,9% ročne zo sumy 107,64 eur od 23.11.2018 do zaplatenia ako úrok z úveru po zosplatnení, a zaoberal sa teda nárokom naň ako úrokom po zosplatnení, avšak predmetný úrok predstavuje úrok z titulu prekročenia.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je s časti dôvodné.

5.1 Predmetom konania je žaloba veriteľa/banky voči dlžníkovi/majiteľovi bežného účtu vedeného v banke na vyrovnanie prekročenia bežného účtu s príslušenstvom - úrokom z prekročenia vo výške 17,9% ročne počítaným odo dňa 23.11.2018 do vyrovnania prekročenia za trvania zmluvy o bežnom účte.

5.2 Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu je posúdiť, či neboli splnené procesné podmienky pre konanie a zároveň či rozsudok v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania nie je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

6.1 Pokiaľ ide o námietku, že neboli splnené procesné podmienkyna konanie odvolací súd uvádza: Procesné podmienky upravuje v ustanovení . Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Oproti doterajšej úprave v však predpokladá výnimky (arg.: „Ak tento zákon neustanovuje inak...“). Takúto výnimku nachádzame napríklad v ustanovení , podľa ktorého súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Sú nimi právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (reiiudicatae) podľa , procesná subjektivita ( a nasl. ) podľa a nasl. , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (, ), povinné zastúpenie ( ) a iné.

6.2 Vzhľadom na uvedenú charakteristiku procesných podmienok je nepochybné, že žalobca vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa iba deklaroval, ale žiadnu konkrétnu absenciu procesných podmienok neuviedol a nezistil to ani ex offo krajský súd. Odvolací dôvod podľa uplatnil potom žalobca nedôvodne.

7.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

7.2 Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

7.3 Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom a žalovaným ako založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. V konaní bolo nesporné, že zmluvný vzťah medzi stranami konania, založený zmluvou o bežnom účte, napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy a že zmluva o bežnom účte, z ktorej si žalobca uplatňoval svoje práva, doposiaľ nezanikla - nikto totiž netvrdil opak a k záveru o zániku zmluvy o bežnom účte nebolo možné dospieť ani na základe vykonaného dokazovania.

7.4 Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti nároku žalobcu na úroky z prekročenia bežného účtu, ktorý záver odvolací súd nepovažuje v časti nároku za dobu do zániku zmluvy o bežnom účte za vecne správny.

8.1 Podľa § 708 ods.1 Ob.z., zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

8.2 Podľa § 710 Ob.z., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

8.3 Podľa § 497 Ob.z., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.4 Podľa . od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8.5 Podľa § 18 ods.1, 2 a 3 ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,

indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť (1). Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

Na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa (3).

8.6 Podľa bodu 1.1 VOP, prekročenie je automaticky vykonané prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu vedeného bankou alebo nad rámec disponibilného zostatku úverového rámca.

8.7 Podľa bodu 3.3 písm. n) VOP, majiteľ účtu je povinný banke z čerpaného úverového rámca a/alebo z prekročenia platiť úroky za dohodnutých podmienok, podľa pravidiel uvedených v odseku 3.11 tohto článku VOP.

8.8 Podľa bodu 3.11 písm. c) VOP, úroková sadzba prekročenia je variabilná, je určená variabilným ročným percentom z výšky prekročenia. Úroková sadzba z prekročenia je odvodená od referenčnej úrokovej sadzby BASE RATE pre povolené prečerpanie a je určená súčtom tejto referenčnej úrokovej sadzby a prirážky.

8.9 Podľa bodu 4.2 zmluvy o bežnom účte, úroková sadzba prekročenia je dohodnutá ako variabilná, vo výške súčtu referenčnej úrokovej sadzby BASE RATE pre povolené prečerpanie + 5,05% p.a..

8.10 Podľa bodu 4.2 zmluvy o bežnom účte, referenčná úroková sadzba pre povolené prečerpanie je vo výške 17,9% p.a..

8.11 Podľa bodu 3.1 písm. e) VOP, ...majiteľ účtu je povinný dodržiavať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom účte po celú dobu trvania zmluvného vzťahu ...

9.1 Základnou spornou otázkou bolo, či banka vo vzťahu založenom zmluvou o bežnom účte s klientom banky má nárok na zmluvný úrok z prekročenia bežného účtu (prečerpania úverového rámca v dôsledku zúčtovania úrokov a poplatkov na bežnom účte klienta banky) a dokedy jej zostáva takýto nárok zachovaný. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti žaloby na právnom závere, že žalobcovi prislúcha právo na zaplatenie zmluvného úroku z prekročenia len do januára 2018 (dátum posledného výpisu žalovanej z bežného účtu) poukazujúc na rozhodnutie NS SR a jeho záver, že po zosplatnení úveru veriteľom vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, ktorý záver je možné analogicky aplikovať aj na uzavretie bežného účtu s debetným zostatkom. Žalobca s týmto jeho záverom nesúhlasil dôvodiac najmä tým, že dlžník je povinný platiť úroky až do doby skutočného vyrovnania prekročenia / debetu na bežnom účte podľa bodu 3.11 písm. h) VOP.

9.2 V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že záver súdu prvej inštancie nie je správny, nakoľko v prejednávanej veci na jednej strane nešlo o nárok veriteľa na dohodnutý úrok z úveru po zosplatnení úveru (skrátení v zmluve dohodnutej splatnosti pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi jednostranným právnym úkonom veriteľa, nakoľko povinnosť vyrovnať prekročenie na bežnom účte bez zbytočného odkladu po jeho vzniku vyplýva priamo zo zmluvy o bežnom účte a bodu 3.3 m) a n) VOP) a tak súdom prvej inštancie prezentovaná potreba aplikácie analogického záveru, vyplývajúceho z práve citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neobstojí a na druhej strane, rozhodovacia prax odvolacích súdov je nesúladná v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je predmetom odbornej diskusie, keďže jednoznačné

legislatívne riešenie absentuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v aktuálnom rozhodnutí sp. zn. poukázal na skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ2010). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1 veta prvá Ob.z. je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Ob.z., O.z., či ZoSÚ2010 nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá, ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania.

9.3 Podľa názoru odvolacieho súdu takéto závery Najvyššieho súdu SR sú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec, nakoľko základné predpoklady, na ktorých tieto závery stoja (citované vyššie), boli splnené aj v prejednávanej veci (absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z prekročenia bežného účtu, ZoSÚ2010 sa v § 18 ods. 1 odvoláva na právnu úpravu spotrebiteľských úverov a v § 502 ods. 1 veta prvá Ob.z. je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, že zo žiadneho ustanovenia Ob.z., O.z., či ZoSÚ2010 nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy / zmluvy o bežnom účte o povinnosti dlžníka platiť úroky z prekročenia až do úplného vyrovnania prekročenia finančných prostriedkov na bežnom účte a nakoniec neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z prekročenia, ktoré sú odplatou za „poskytnutý úver“ - prečerpanie finančných prostriedkov dlžníka na jeho bežnom účte v dôsledku zúčtovania úrokov a poplatkov, za situácie, kedy sa na zaplatenie takýchto poplatkov a úrokov na účte majiteľa bežného účtu nenachádza dostatok finančných prostriedkov, napriek jeho povinnosti zabezpečiť na účte dostatok finančných prostriedkov na takéto zúčtovania, a to vo výške, na akej sa s bankou / veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky za prekročenie sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá, ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bolo platenie takéhoto úroku v zmluve dohodnuté, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ.

9.4 Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. argumentoval aj tým, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny (pozn. odvolacieho súdu - ak pravdaže k nemu dôjde až po zániku zmluvy). Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s vyrovnaním prekročenia na bežnom účte do omeškania, musel platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, teda v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, na dobu do zániku zmluvy. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny (bez ohľadu na dobu trvania zmluvy zakladajúcej takýto nárok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 O.z. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku nevyrovnania prekročenia na bežnom účte dlžníka v dohodnutej dobe vznikne škoda.

Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

10. Na záver je potrebné dodať, že neobstojí námietka žalobcu, že súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s skúmal tvrdenia žalobcu, ktoré neboli žalovanou spochybnené napriek tomu, že výslovne nepopreté tvrdenia sa považujú za nesporné a to pre jej nepravdivosť. Súd prvej inštancie totiž nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, ale svoje rozhodnutie založil na inom právnom posúdení veci ako to urobil žalobca v žalobe (a to konkrétne, že podľa ustálenej súdnej praxe nárok na úroky veriteľovi neprináleží po zosplatnení vymáhanej pohľadávky), ktorým právnym posúdením nároku však súd nie je viazaný.

11. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil, uložením povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi požadovaný úrok z prekročenia vo výške 17,9% p.a. (vo výške nižšej ako bol dohodnutý v zmluve o bežnom účte) zo sumy 107,64 eur od 23.11.2018 (žalobcom požadovaná doba) do zaplatenia, najneskôr však do zániku zmluvy o bežnom účte, t. j. žalobcovi náleží úrok z istiny prekročenia vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí tzn. do zaplatenia / vyrovnania prekročenia bežného účtu, najneskôr však do zániku zmluvy (teda počas doby trvania zmluvy, ktorá bola dohodnutá pri jej vzniku a ohraničená zánikom zmluvy a zrušením bežného účtu - bod 3.16 VOP). V ostatnej zamietajúcej časti

- časti nároku na úrok z prekročenia aj po zániku zmluvy o bežnom účte odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

12.1 Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

12.2 Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacom súde.

12.3 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci.

12.4 Podľa ak mala strana konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

12.5 Podľa o výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12.6 V celom konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 100% s tým, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva (úrok z omeškania, úrok), tak, ako to vo svojej podstate uviedol aj súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku. Preto odvolací súd rozhodol o trovách tohto konania tak, ako je to uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

13. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.