Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-16-2019.pdf
PDF · 96.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: TEAM-builders s.r.o., so sídlom Štefánikova 266/17, 029 01 Námestovo, IČO: 47 217 049, proti žalovanému: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, P.O.BOX 32, 820 05 Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, v konaní o zaplatenie 1 257,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 257,67 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 29.09.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 %.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súd dňa 18.04.2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 1 257,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 30.07.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 7 eur.
Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného si uplatnil náhradu škody za poškodené čelné sklo nákladného motorového vozidla (N1) továrenskej značky Fiat Ducato 2,3 JTD, tabuľky EVČ: E. V. na celkovú sumu 1 257,67 eur za výmenu a montáž nového čelného skla, ktoré mu bolo zničené poistencom žalovaného O. A.. Podľa predloženej faktúry č. 33832703 zo dňa 06.09.2018 žalobca za výmenu, demontáž a montáž nového čelného skla na vozidle Fiat Ducato uhradil v hotovosti do pokladne spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o. Žilinská č. 774/1, Považská Bystrica finančnú hotovosť vo výške 1 257,67 eur. Dňa 13.09.2018 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti č. 06989802/01 - 23549765, v ktorom konštatoval, že vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla jeho vozidla EČV: E BB uplatnený nárok na náhradu škody vybavujú bez poskytnutia náhrady škody. Proti takémuto vybaveniu poistnej udalosti ako konateľ spoločnosti žalobcu podal odvolanie a žiadal o prehodnotenie škodovej udalosti, pretože sa nestotožnil s výsledkom skončenia šetrenia poistnej udalosti. Dňa 15.11.2018 obdŕžal od žalovaného odpoveď na odvolanie s obsahom, že žalovaný Groupana poisťovňa, a.s., trvá na pôvodnom stanovisku zo dňa 13. 09. 2018 a teda, že vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla jeho motorového vozidla EČV: E mu oznamujú, že ním uplatnený nárok na náhradu škody opäť vybavujú bez poskytnutia náhrady škody. Nakoľko s názorom žalovaného sa nestotožnil a bol presvedčený, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonnými
ustanoveniami, dňa 27.11.2018 zaslal žalovanému výzvu na úhradu uplatneného nároku spôsobeného škodovou udalosťou na čelnom skle motorového vozidla. Na predmetnú výzvu žalobca nedostal žiadnu odpoveď a škoda mu nebola uhradená.
V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 28.06.2019, pod č.k. 5Cb/16/2019-17 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením poukazujúc na to, že nárok žalobcu neuznáva a považoval ho za nedôvodný. Poukázal na nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody, keď táto príčinná súvislosť nemôže byť len domnelá, ale musí byť preukázaná.
Strana žalobcu zotrvala na žalobe pridržiavajúc sa skutkových tvrdení v nej uvedených, keď na doplnenie uviedol, že si splnil svoju povinnosť a nadobúdacím dokladom - faktúrou preukázal úhradu na výmenu čelného skla. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by mal pristúpiť k výmene čelného skla, ktoré mu nebráni v užívaní.
Strana žalovaného nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu a poukázala na svoje písomné vyjadrenia a mala za to, že čelné sklo vykazovalo aj známky iného poškodenia menšieho rozsahu, čo žalobca sám potvrdil, a tieto nesúviseli so škodovou udalosťou. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že tieto menšie poškodenia čelného skla mu nebránili v užívaní vozidla. Žalobca nedeklaroval nadobúdacím dokladom skutočnosť, že ním tvrdené a fakturované čelné sklo - jeho originál, skutočne do poškodeného vozidla aj namontoval. Poukázal tiež na to, že žalobcovi neprislúcha úrok z omeškania, pretože v danom prípade sa jedná o nárok uplatnený podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. 3Cdo/145/2017 a na ustanovenie § 11 ods. o PZP.
Súd vykonal dokazovanie obsahom listín, osobitne s faktúrou č. 33832703 vystavenou dňa 06.09.2018 na sumu 1 257, 67 Eur splatnou 20.09.2018, pokladničným dokladom o úhrade fakturovanej pohľadávky, oznámením žalovaného o ukončení šetrenia škodovej udalosti uskutočneným zo dňa 13.09.2018, odpoveďou žalovaného jeho listom zo dňa 15.11.2018, žiadosťou o úhradu škody vzniknutej pri škodovej udalosti na čelnom skle motorového vozidla listom žalobcu zo dňa 27.11.2018, záznamom o dopravnej nehode, zápisom o poškodenom motorovom vozidle, kalkuláciou opravy vykonanou v systéme Audatex, fotografiami o poškodení vozidla, vyjadrením spoločnosti Hornet Autosklo (opravovne) uskutočnené listom zo dňa 26.11.2019 a cenou montážnych prác a zistil, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná.
Nebolo sporným to, že dňa 15.06.2018 o 13.30 hod v Bratislave, na ul. Galvaniho, pri MOLL SR došlo ku škodovej a poistnej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalobcu - Fiat Ducato, EČV: E.-V. poistencom žalovaného, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo Opel Astra, EČV: S. XXXI., a ktoré v tom čase viedol vodič O. A., bytom D. pri S., S. XXX a to tak, že spod kolies vozidla škodcu došlo k vymršteniu kameňa, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti priebehu nehodového deja napokon vyplývajú zo Záznamu o dopravnej nehode a zápisu o poškodení motorového vozidla, prostredníctvom ktorých si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na poistné plnenie. V súvislosti s touto škodovou udalosťou žalobca vykonal opravu poškodenia motorového vozidla v autoservise Autosklo Hornet, s.r.o., Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, za ktorú opravu žalobca ako poškodený uhradil podľa fa č. 338327032 vystavenej 06.09.2018 sumu 1 257,67 eur, pričom úhrada faktúry bola deklarovaná pokladničným dokladom. Žalovaný listom zo dňa 13.9.2018 oznámil žalobcovi vybavenie predmetnej poistnej udalosti a to tak, že vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla uplatnený nárok na náhradu škody vybavil bez poskytnutia náhrady škody. Neposkytnutie poistného plnenia odôvodnil jednak tým, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody, nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody a ďalej tým, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: S V oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti ďalej poukázal, na ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v zmysle ktorého bolo povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať, teda preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Predložené súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenia čelného skla spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla, nemá charakter preukázania vzniku škody.
Vo vzťahu k výške škody mal súd zo žalobcom predloženého vyjadrenia preukázané, že sporná faktúra bola vystaná na základe platného cenníka spoločnosti Autosklo Hornet, s.r.o., podloženého kalkulačným
programom Audaped. Ide o všeobecne platný kalkulačný programom pre kalkulácie škôd v SR, pričom cena čelného skla korešponduje s tým kalkulačným programom, z obsahu ktorého vyplýva, že cena určená VIN vozidla predstavovala sumu 913,20 eur. Z vyjadrenia zároveň vyplýva, že ide o solárne (determálne) čelné sklo s dažďovým senzorom, čo je možné identifikovať na základe VIN čísla vozidla, resp. OEM čísla a symbolu na čelnom skle, a teda že sa nejedná o základné čelné sklo a táto okolnosť bola potvrdená aj fotokópiou vozidla predloženého žalovaným a teda obsah dôkazov zodpovedá tvrdeniam žalobcu. Z cenníka montážnych prác vyplýva, že za výmenu čelného skla sa účtuje montáž vo výške 64,16 eur, ktorá cena práce montáže bola účtovaná vo vyššie uvedenej faktúre v súvislosti s výmenou poškodeného čelného skla.
Z obsahu fotografií o poškodení motorového vozidla súd zistil, že na poškodenom motorovom vozidle, na jeho prednom čelnom skle, je v časti smerom na ľavú stranu od volanta vodiča menej viditeľné defekt tohto čelného skla vykazujúce znaky opotrebenia. Ide skôr o menšie ťažšie rozpoznateľné škrabance čelného skla (bodky) nachádzajúce sa viac na strane spolujazdca vodiča.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 427 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované ustanovenia zákonov súd žalobe v prevažnej časti vyhovel, keď mal preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla ev. č. Opel Astra S.-V. došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu Fiat Ducato E.-XXXBB, a to konkrétne prostredníctvom odskočenia skaliek spod kolies motorového vozidla ev. č. S.-XXX I.. V konaní nebolo sporným, že v rozhodnej dobe bolo motorového vozidlo škodcu ev. č. Opel Astra S.-XXXI.S. povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 4 ods. 2 zákona o PZP zodpovedá za
škodu spôsobenú motorovým vozidlom, a v súvislosti s ktorou zodpovednosťou žalovaný po prešetrení škodovej udalosti odmietol poskytnúť poistné plnenie na základe faktúry predloženej žalobcom - č. fa 33832703 vo výške 1257,67 eur z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť zo strany žalobcu medzi vznikom škody a konaním poistenca žalovaného a za túto nepovažoval Záznam o dopravnej nehode. Je potrebné ale uviesť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej škodca zodpovedá za vzniknutú škodu objektívne, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie. V danom prípade sa škodca môže zbaviť svojej zodpovednosti jediným liberačným dôvodom spočívajúceho v tom, ak by škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by škodca preukázal, že sa škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
V súdenej veci bolo potom tiež zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla a dospel k záveru, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a to motorového vozidla škodcu Opel Astra, ev. č. S.-XXXI.. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).
Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
Nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, ktoré vonkajšie udalosti by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie. Na rozdiel od týchto vonkajších udalosti by bez pohybu motorového vozidla škodcu nedošlo k odskočeniu skaliek, a preto je súd názoru, že sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Ak potom vodič vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného si bol vedomý, že k takto spôsobenej škode došlo a uvedené potvrdil na zázname o dopravnej nehode a tento dôkaz zodpovedá tvrdeniam žalobcu o tom, že po vymrštení skalky vodič škodcu zastavil, keďže v mieste udalosti sa v čase jej vzniku budovala spevnená plocha obsahujúca rôzne skaly (skalky, šutre) a uvedené potvrdil v zázname o dopravnej nehode, mal súd za to, že bola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody. Škodca sa preto svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť s poukazom na § 428 Občianskeho zákonníka. A preto poistenec žalovaného má právo s odkazom na § 4 ods. 4 zákona o PZP, aby sa neho túto škodu uhradil.
Vo vzťahu k ďalším poškodeniam na čelnom skle, ktorých existenciu žalobca ani nepopieral súd zastáva názor, že sa nejdená o poškodenia ale o znaky opotrebenia vznikajúce používaním motorového vozidla a nesúvisiace so škodou vzniknutou poistnou udalosťou, keďže im chýba práve namietaná príčinná súvislosť - nachádzajú sa v inej časti ako v tej, kde došlo k viditeľnému poškodeniu čelného skla vymrštením kameňom. Napokon znaky používania a opotrebenia nemožno vyhodnotiť ako poškodenia vozidla, pre ktoré by mohol žalovaný ako poistiteľ poistné plnenie odmietnuť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil žiadnu z okolnosti, na základe ktorej by sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti, a majúc za preukázané, že žalobca v súvislosti so vzniknutou
škodou uhradil sumu 1 257,67 eur titulom výmenou nie základného čelného skla ale solárne (determálne) s dažďovým senzorom, t.j. takého, ako mal pred jeho poškodením, žalobe v celom rozsahu priznanej istiny vyhovel.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, pričom zamietajúca časť predstavuje rozdiel medzi dňom žiadaného úroku z omeškania, ktorým bol dátum 30.07.2018 a priznaným dňom - 29.09.2018, kedy sa žalovaný mohol prvýkrát dostať do omeškania. Súd vychádzal z ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je plnenie na poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. A obdobnú úpravu obsahuje aj ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný ako poistiteľ ukončil šetrenie jeho listom dňa 13.09.2018, pričom 15-dňová lehota uplynula 28.09.2018. Až nasledujúcom dňom sa mohol žalobca dostať do omeškania, a preto mu súd priznal úrokom z omeškania od tohto dňa 29.09.2018. Výška úroku z omeškania bola určená podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255 ods. 1 CSP a v prevažnej miere plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 %.
O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením vydaným súdnym úradníkom - § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.