Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13Cob-132-2020.pdf
PDF · 100.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/132/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: TEAM-builders s.r.o., so sídlom Štefánikova 266/17, 029 01 Námestovo, IČO: 47 217 049, zastúpeného zástupcom PRIELOMEK & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Brančská 3108/7, 851 05 Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 52 133 940, proti žalovanému: Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, P.O.BOX 32, 820 05 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpenému označeným zástupcom JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, v konaní o zaplatenie 1.257,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní označeného žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/16/2019-60 zo dňa 17. decembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/16/2019-60 zo dňa 17. decembra 2019 z r u š u j e a konanie o zaplatenie 1.257,67 Eur s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.257,67 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 29.09.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 % (výrok III.). Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku k zistenému skutkovému stavu konštatoval, že pri prevádzke motorového vozidla Opel Astra, EČV: SC-815BS došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu Fiat Ducato EČV: NO- 218BB, a to konkrétne prostredníctvom odskočenia skaliek spod kolies motorového vozidla EČV: SC-815BS. V konaní nebolo sporným, že v rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo škodcu Opel Astra EČV: SC-815BS povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) v spojení s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. zodpovedá za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a v súvislosti s ktorou zodpovednosťou žalovaný po prešetrení škodovej udalosti odmietol poskytnúť poistné plnenie na základe faktúry predloženej žalobcom - č. fa 33832703 vo výške 1.257,67 Eur z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť zo strany žalobcu medzi vznikom škody a konaním poistenca žalovaného a za túto nepovažoval záznam o dopravnej nehode. Okresný súd dospel k záveru, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, a to motorového vozidla škodcu Opel Astra, EČV: SC-815BS. Okresný súd nezistil žiadnu z okolnosti, na základe ktorej by sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti. Na základe toho, že žalobca v súvislosti so vzniknutou škodou uhradil sumu 1.257,67 Eur titulom výmeny nie základného čelného skla, ale solárneho s dažďovým senzorom, t.j. takého, ako mal
pred jeho poškodením, žalobe v celom rozsahu priznanej istiny vyhovel. Žalovaný ako poistiteľ ukončil šetrenie listom zo dňa 13.09.2018, pričom 15-dňová lehota uplynula dňa 28.09.2018. Až nasledujúcim dňom sa mohol dostať do omeškania, a preto okresný súd priznal úrok z omeškania od tohto dňa 29.09.2018. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Vo zvyšnej časti žiadaného úroku z omeškania žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a z titulu prevažnej miery úspešnosti žalobcu priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99 %, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie označený žalovaný (ďalej len „žalovaný“) z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keďže mal za to, že okresný súd dospel podľa vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K skutkovému stavu žalovaný poukázal na to, že sám žalobca uviedol, že čelné sklo mal už na viacerých miestach pred vznikom škody poškodené, avšak podľa neho poškodenie zo dňa 15.06.2018 bolo najväčšie a bránilo mu v užívaní vozidla, pričom predchádzajúce poškodenia mu nebránili v užívaní vozidla. Podľa žalovaného okresný súd nezohľadnil pri posúdení nároku žalobcu to, či práve poškodenia v zornom uhle, ktoré nemali mať súvislosť so škodovou udalosťou zo dňa 15.06.2018 už nebránili žalobcovi v užívaní tohto poškodeného vozidla. V prípade súdom dostatočne preukázanej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou motorového vozidla poisteného u žalovaného tu existovali na strane žalovaného liberačné dôvody, ktoré okresný súd nezobral do úvahy. Žalovaný bol názoru, že kamienok na vozovke nemôže mať súvislosť s prevádzkou motorového vozidla ako takého a je okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla, a preto vzniku tejto škody škodca nemôže zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať. Žalovaný mal za to, že úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky bola posúdená podľa nesprávneho právneho predpisu, a to podľa Obchodného zákonníka. Malo byť vychádzané z osobitného zákona č. 381/2001 Z.z., v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutých výrokových častiach zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu a žalovanému priznaná náhrada trov súdneho konania.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý kládol dôraz na objektívnu zodpovednosť. Podľa žalobcu škodca sa svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť s poukazom na ust. § 428 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o poškodenie čelného skla, tak podľa žalobcu sa jednalo o znaky bežného opotrebenia čelného skla spôsobené používaním vozidla. Tieto opotrebenia nesúviseli s poistnou udalosťou, ktorá mala za následok vznik škody žalobcovi. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 žalobca uviedol, že išlo o formalistický postup, keď bolo zohľadnené iba doslovné znenie zákona vo vzťahu k úrokom z omeškania podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov súdneho konania.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 02.06.2020 (č.l. 119-120 spisu), v ktorom vyjadrení namietal procesnú subjektivitu žalovaného s poukazom na ust. § 61 CSP, § 18 Občianskeho zákonníka, § 27 Obchodného zákonníka. Žalovaný uviedol, že Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, je len organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby umiestnenej na území Slovenskej republiky a je ako organizačná zložka zapísaná v príslušnom obchodnom registri, čo ale neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity. Právnu subjektivitu má iba zahraničná právnická osoba a nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorú žalobca v danom konaní označil ako žalovaného, preto nie je možné považovať za osobu, ktorá má procesnú subjektivity. Ide o neodstrániteľnú podmienku konania, preto žalovaný navrhol, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že bude žaloba zamietnutá.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že svoj nárok odvodzoval od zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého práve z ust. § 15 vyplýva priamy nárok žalobcu ako poškodeného voči poisťovateľovi Groupama Biztosító Zrt., aj keď v hlavičke žaloby označil za pasívne legitimovaný subjekt pobočku tejto zahraničnej osoby, teda organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej koná na území Slovenskej republiky. Pokiaľ by mal okresný súd pochybnosti ohľadom žalovaného, vyzval by žalobcu
na opravu podania v zmysle ust. § 129 CSP, pričom k takémuto postupu, k výzve nedošlo. Žalobca bol názoru, že okresný súd mal žalobcu vyzvať na odstránenie vady žaloby, ktorá spočívala v nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti žalovaného subjektu. Cieľom žalobcu bolo žalovať subjekt s právnou subjektivitou. Žalobca zdôraznil, že obranu žalovaný vzniesol až v následnom vyjadrení, ktorú neuplatnil ako prostriedok procesnej obrany, resp. procesného útoku v konaní pred okresným súdom. Žalobca mal za to, že ak by aj odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku tak, že žalobu zamietne, tak bol názoru, že žalovanému pre okolnosti daného prípadu nie je možné priznať náhradu trov konania. Podľa žalobcu žalovaný od začiatku musel vedieť o nesprávnom označení žalovaného, a napriek uvedenému svoje tvrdenia predložil až vo vyjadrení. Takýmto postupom žalovaný zavinil trovy, ktoré nemuseli vzniknúť, a preto by náhrada trov mala byť priznaná žalobcovi.
6. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 06.08.2020 (č.l. 165 spisu) bolo vyjadrenie zaslané označenému žalovanému prostredníctvom jeho zástupcu. K tomuto žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nezaujal stanovisko.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP konanie zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
8. Z obsahu žaloby žalobcu zo dňa 12.04.2019 vyplynulo, že žalovaný ako strana sporu bol označený Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, P.O.BOX 32, 820 05 Bratislava 25. K žalobe žalobca pripojil dôkazy, a to listiny, ktoré boli adresované Groupama poisťovňa a. s., Miletičova 21, P.O.BOX 32, Bratislava 25, 820 05. Z označenia žalovaného ako strany sporu a doložených listín bolo zrejmé, že žalobca uplatnil žalobu voči Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, P.O.BOX 32, 820 05 Bratislava 25.
9. Z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka číslo: 2019/B, vyplynulo Obchodné meno organizačnej zložky: Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu Sídlo organizačnej zložky: Miletičova 21, Bratislava 821 08 IČO: 47 236 060. Ďalej z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že zahraničnou osobou je: Obchodné meno: Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a. s. Sídlo: Erzsébet királyné útja 1/C Budapest 1146 Maďarsko Právna forma: zatvorená akciová spoločnosť Register a číslo zápisu do registra, v ktorom je zapísaná: Register: Obchodný register vedený Súdom pre Hlavné mesto ako registrovým súdom Číslo zápisu: 01-10-041071. V ďalších právnych skutočnostiach je uvedené, že organizačná zložka zahraničnej osoby bola zriadená rozhodnutím zriaďovateľa zo dňa 10.10.2011 v zmysle § 21 Obchodného zákonníka.
10. Podľa ust. § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
11. Podľa ust. § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa ust. § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
13. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 21 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
17. Podľa ust. § 21 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
18. Podľa ust. § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
19. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou v konaní znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Civilný sporový poriadok v ust. § 61 CSP stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazuje na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, a teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u právnických osôb vyplýva z ust. § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje Obchodný zákonník. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou, resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby, prípadne jej organizačnej zložky do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Vzhľadom k nutnosti zápisu organizačnej zložky do obchodného registra má táto organizačná zložka zahraničnej osoby rovnaké postavenie ako odštepný závod v zmysle ust. § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto vyplýva nielen to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku a že vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby zapísaný do obchodného registra je splnomocnený robiť za zahraničnú osobu všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba. Zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania, resp. spôsobilou sporovou stranou. Vo všetkých týchto veciach týkajúcich sa organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých týchto prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka.
20. Žalobca podal žalobu voči žalovanému označenému výlučne údajmi organizačnej zložky, ktorá nemá právnu subjektivitu, spôsobilosť byť sporovou stranou, preto išlo o nedostatok podmienky konania, a to neodstrániteľný. Organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, t.j. aj pobočka poisťovne z iného členského štátu nemá procesnú subjektivitu podľa ust. § 61 CSP, pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Procesnú subjektivitu, a to spôsobilosť
mať práva a povinnosti v zmysle konštantnej judikatúry má len zahraničná právnická osoba a nie jej organizačná zložka, a to aj napriek tomu, že je zapísaná v obchodnom registri. Stranou sporu pred súdom vždy musí byť zahraničná právnická osoba, a to i v prípade, že sa bude spor týkať jej organizačnej zložky, pričom uvedenie údaju o umiestnení organizačnej zložky podniku má význam len pri posudzovaní miestnej príslušnosti v prípade, keď je zahraničná právnická osoba žalovanou stranou a žalobca nechce podávať žalobu na miestne príslušnom súde tejto osoby v zahraničí.
21. V zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP, kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní za aplikácie ust. § 161 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP prihliadol na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nespôsobilosť žalobcom označeného žalovaného byť sporovou stranou, keďže išlo o nedostatok procesnej subjektivity označeného žalovaného, ak bolo nepochybné, že žalobca označil údajmi len organizačnú zložku, a to pobočku poisťovne z iného členského štátu, ktorá nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým nebolo možné v konaní pokračovať, preto rozhodnutím krajského súdu bol rozsudok okresného súdu zrušený a konanie zastavené.
22. Krajský súd v súvislosti so svojím záverom a rozhodnutím poukazuje aj na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 53/2001, podľa ktorého právnej vety: „Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p..“ Aj podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5 Cdo 130/2001 zo dňa 28. novembra 2001 vyplýva, že „ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou; nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.“
23. Krajský súd uvádza, že pokiaľ na základe podaného odvolania označeného žalovaného vo veci konal a rozhodoval, tak v záujme toho, aby bola odstránená vada konania, ku ktorej došlo pred okresným súdom, ktorý i napriek označenému žalovanému ako nespôsobilému subjektu byť nositeľom procesnej subjektivity, byť stranou v spore vo veci konal a rozhodol.
24. O trovách súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, za primeranej aplikácie ust. § 255 ods. 2 druhá časť vety CSP. Je nepochybné, že ak žalobca za žalovaného označil subjekt bez právnej subjektivity, t.j. bez spôsobilosti byť nositeľom práv a povinností, tak z procesného hľadiska zavinil, že konanie pre tento neodstrániteľný nedostatok podmienky konania muselo byť zastavené. Na druhej strane, pokiaľ na strane žalovaného vystupoval subjekt bez právnej (procesnej) subjektivity, potom takýto subjekt nemôže byť nositeľom práv, ani povinností a tým nemôže mu vzniknúť ani právo na trovy súdneho konania, preto o trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Krajský súd dodáva, že v súdnom konaní označený žalovaný ako organizačná zložka, resp. pobočka poisťovne z iného členského štátu, pre nespôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, potom nemohla byť ani nositeľom práva na náhradu trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.