Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-2015-2008.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/2015/2008
Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, V. C. XXXX/XX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomíra Kriváňa, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 247,56 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia p o k r a č u j e. II. Súd exekúciu zastavuje. III. Súd z a v ä z u j e oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 150,76 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil dňa 10.04.2008 exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 27.03.2008, pre vymoženie vyššie uvedenej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 2Zm 59/06 zo dňa 06.03.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2006 a vykonateľnosť dňa 07.04.2006. Okresný súd Malacky poveril súdneho exekútora dňa 16.04.2008 vykonaním exekúcie poverením č. 5106 013139.
2. Podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (EP), pričom uviedol, že vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.
3. Dňa 12.04.2011 doručil súdny exekútor súdu oznámenie o nemajetnosti povinného a žiadal zastavenie exekúcie , nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj podnet odôvodnil tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Prílohou návrhu na zastavenie exekúcie bol prehľad majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor zároveň žiadal zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie.
4. Podľa § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160101> je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160101> do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
7. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie..
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP).
10. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený uvedené skutočnosti doplnením návrhu preukázal.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Preskúmaním exekučného titulu a spisového materiálu súd konštatuje, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá zmluva o pôžičke č. 38595-11248 zo dňa 22.03.2004, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1 926,31,- Eur a dlžník sa zaviazal tieto s úrokom vrátiť v 36-tich mesačných splátkach po 53,51,- Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov.
15. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnom konaní nebola medzi účastníkmi uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 OZ.
16. Z uvedeného dôvodu súd nezistil zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto rozhodol o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
17. Z hľadiska prieskumu dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd podľa obsahu predloženého exekučného spisu a z tam dokladovaných bezúspešných šetrení a lustrácii majetkových pomerov povinného, ako aj z vlastných aktualizovaných šetrení súdu v evidenciách, vzal súd za preukázanú skutočnosť, že majetok povinného aktuálne nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd mal za to, že v danom prípade sa nejedná o predčasné rozhodnutie o zastavení exekúcie, nakoľko mal preukázané, že súdny exekútor nezistil u povinného žiadny majetok, ktorý by bolo možné zexekvovať. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, resp. nie je predpoklad nadobudnutia majetku povinného.
18. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (viac I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (viac JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, ,,Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je ,,predĺženou rukou súdu“, Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prípad by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu, ako orgán verejnej moci predkladá. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
19. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 1CoE/41/2012-63 zo dňa 24.04.2012 v odôvodnení uvádza: Uznesenie KS v Žiline pod č.k. 1CoE/41/2012 - 63 zo dňa 24.4.2012 uvádza: ... nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie .... Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre to, aby exekúcia mohla byť zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad... V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). V tomto prípade u povinného však nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii.
20. Zároveň súd poukazuje na to, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011)
21. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
22. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 (ďalej len „ EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
23. Podľa § 58 ods. 1 EP, súd exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona, súd konanie vo veci exekúcie zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodoval.
25. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
26. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
27. Podľa §200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
28. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
29. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
30. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
31. Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
32. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
- získanie poverenie na vykonanie exekúcie,
- doručenie príkazu na začatie exekúcie,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
- doručenie exekučného príkazu,
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
- doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
- každé zisťovanie bydliska povinného,
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
- každé zisťovanie účtu povinného,
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
33. V zmysle § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v požadovanej minimálnej výške 36,52 Eur za 11 úkonov exekučnej činnsoti, nakoľko súdny exekútor splnil podmienku pre priznanie minimálnej odmeny, t.j. uskutočnenie aspoň jedného z úkonov exekučnej činnosti vypočítaného v ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
34. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny vo výške 7,30 Eur, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo mal súd za preukázané zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
35. V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré predstavujú poštovné a poplatky, vo výške 106,94 Eur s DPH, čo mal súd za preukázané z priloženého exekučného spisu.
36. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z hotových výdavkov, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo mal súd za preukázané zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
37. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie v zmysle § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Proti výroku II. tohto rozhodnutia je v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje trojmo. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku III. tohto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.