Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8Sa/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavol Tkáč a členov senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003874-003 zo 07.09.2021 vo veci úhrady nákladov za vzdelávanie, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho postupu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou 15.11.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003874-003 zo 07.09.2021, ktorým bolo odmietnuté jej odvolanie a potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie riaditeľky Strednej odbornej školy Policajného zboru Košice č. SOŠK-VO-56-012/2021 z 31.05.2021, vo veci uloženia povinnosti žalobkyni, ako bývalej príslušníčke PZ, uhradiť náklady na jej vzdelávanie v dennom štúdiu na Strednej odbornej škole Policajného zboru Košice (ďalej len „SOŠ v KE“) v sume 2 969,79 Eur. Žalobkyňa sa domáhala, aby z dôvodu nezákonnosti, boli tak rozhodnutie žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003874-003 zo 07.09.2021, ako aj rozhodnutie riaditeľky SOŠ v KE č. SOŠK- VO-56-012/2021 z 31.05.2021 zrušené a vec im vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobkyni, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobkyne, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 06.06.2023 sudkyni senátu „15 Sa.“

3. Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu podania žaloby krajskému súdu „Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, b) správnych žalobách v sociálnych veciach,

c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“

4. Z dôvodu, že v danom prípade bola vec pôvodne krajským súdom nesprávne vedená ako vec o ktorej by mal rozhodovať samosudca, avšak keďže sa nejedná ani o jeden z prípadov podľa cit. , rozhodovanie o ktorých bolo zákonom zverené sudcovi, správny súd všeobecnú správnu žalobu žalobkyne prejednal a vo veci rozhodol v senáte správneho súdu.

Administratívne konanie

5. Personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 145/2020 z 24.06.2020 bola žalobkyňa prijatá do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru a vymenovaná do hodnosti strážmajster, so zaradením do prípravnej štátnej služby ako policajt čakateľ a súčasne bola ustanovená do funkcie študenta oddelenia metodiky a služobných činností školského odboru SOŠ PZ Košice, služobného úradu Ministerstva vnútra SR s miestom výkonu štátnej služby Košice, pričom dňom 01.07.2020 bola povolaná na denné štúdium na získanie základného policajného vzdelania a zaradená do zálohy pre študujúcich policajtov. Súčasne bola žalobkyni podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“) určená skúšobná doba v dĺžke 18 mesiacov. Podľa čl. 11 naradenia ministra vnútra SR č. 50/1998 bola žalobkyňa počas zálohy pre študujúcich policajtov zaradená do personálnej pôsobnosti, disciplinárnej právomoci a materiálnej starostlivosti riaditeľa SOŠ PZ v KE.

6. Dňa 01.10.2020 bol SOŠ PZ v KE doručený od NAKA KE úradný záznam ČVS:PPZ-88/NKA- VY1-2020 z 01.10.2020 o tom, že vo veci vyšetrovania vedeného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa až d) a , z ktorého je obvinených spolu 7 osôb, bolo zadržaných celkovo 11 podozrivých osôb a medzi nimi aj žalobkyňa, študentka SOŠ PZ v KE, ktorá bola podozrivá, že sa podieľala určitými úlohami na obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami v rámci organizovanej skupiny. V priebehu vyšetrovania však bolo dostatočne dôveryhodne zistené, že žalobkyňa neprichádzala do priameho kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami a jej účasť na páchaní tejto trestnej činnosti mala spočívať v spolupráci pri jej organizácii, eventuálne pri zabezpečovaní prevzatia a odovzdania finančného výnosu z tejto nelegálnej činnosti. Žalobkyňa pri vypočutí poprela svoju vedomú účasť na páchaní trestnej činnosti, ako aj vedomosť o tom, akej činnosti sa skutočne venoval jej priateľ XY, ktorý je hlavným obvineným a ktorý jej mal uviesť, že cit. „....príjmy získava z obchodovania s drevom“ s tým, že žiadna z obvinených osôb nepoznala žalobkyňu a nevedela sa vyjadriť ani k úlohe žalobkyne v rámci štruktúry organizovanej skupiny, preto po vykonaní prvotných úkonov po zadržaní osôb nebolo nateraz zistené, žeby sa žalobkyňa vedome podieľala na páchaní popísanej trestnej činnosti, z ktorého dôvodu bola ešte 28.09.2020 prepustená zo zadržania na slobodu bez vznesenia jej obvinenia.

7. Listom č. SOŠK-VO-292-001/2020 zo 07.10.2020 v nadväznosti na uvedený úradný záznam, riaditeľka SOŠ PZ v KE žiadala riaditeľa odboru Východ NAKA v Košiciach o poskytnutie informácií k posúdeniu bezúhonnosti a spoľahlivosti žalobkyne, ktoré predpoklady musí žalobkyňa ako príslušníčka PZ spĺňať počas celej doby trvania jej služobného pomeru a splnenie ktorých musí jej nadriadený počas celej tejto doby sledovať a v prípade ich nespĺňania musí prijať potrebné opatrenia obzvlášť počas trvania skúšobnej doby. Podľa úradného záznamu zo 07.10.2020 vedúca VO SOŠ PZ v KE telefonicky konzultovala prípad žalobkyne s generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva vnútra SR, s generálnym riaditeľom SPSĆ Ministerstva vnútra SR a riaditeľom centra vzdelávania a psychológie SPSČ Ministerstva vnútra SR so záverom, že informácie uvedené v úradnom zázname z 01.10.2020 sú pre nadriadeného dostačujúce na skončenie služobného pomeru žalobkyne zrušením v skúšobnej dobe. Listom ČVS:PPZ-88/NKA-VY1-2020 z 08.10.2020 riaditeľ NAKA v KE reagoval na žiadosť riaditeľky SOŠ PZ v KE a informoval ju o skutkových okolnostiach a dôvodoch zadržania žalobkyne dňa 28.09.2020 s tým, že pri zaistení žalobkyne bola u nej vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej bol zaistený

jej mobilný telefón za účelom jeho podrobenia znaleckému skúmaniu a taktiež bola vykonaná domová prehliadka na adrese zaistenia u priateľa žalobkyne, pri ktorej bola tiež prítomná žalobkyňa cit. „... ako člen domácnosti.“

8. Listom č. SOŠK-ŠO-114-051/2020 z 13.10.2020 zástupca riaditeľky SOŠ PZ v KE (ďalej len „predkladateľ návrhu“) predložil riaditeľke SOŠ PZ v KE návrh na skončenie služobného pomeru žalobkyne zrušením v skúšobnej dobe podľa a to z dôvodu, že 28.09.2020 vyšetrovateľom NAKA, vyšetrujúcim obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa až d) a , bola žalobkyňa na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove z 25.09.2020, ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu podľa zadržaná v domácnosti jej priateľa XY v Košiciach, kde sa v čase zadržania s ním zdržiavala a ktorý vystupuje ako cit. „hlavný obvinený“ z označenej trestnej činnosti, v ktorej domácnosti vyšetrovateľ vykonal súčasne aj domovú prehliadku. Žalobkyňa bola po jej zadržaní v pozícii osoby podozrivej ešte 28.09.2020 vypočutá, pričom poprela vedome zúčastňovanie sa na páchaní trestnej činnosti z ktorej je podozrivý jej priateľ XY, a následne bola bez vznesenia jej obvinenia zo zadržania prepustená. Z uvedených dôvodov tak podľa predkladateľa návrhu, žalobkyňa porušila čl. 9 Etického kódexu príslušníka PZ (vydaný ako nariadenie ministra vnútra SR č. 3/2002) tým, že sa mimo svojej služobnej činnosti vedome stýkala s osobami, o ktorých by vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery, resp. svoje služobné zaradenie vedieť mala alebo mohla, že sú osobami spojenými s páchaním závažnej trestnej činnosti, v ktorom dôsledku tak žalobkyňa v zmysle ; a , na výkon služobnej činnosti prestala spĺňať predpoklad cit. „spoľahlivosti“, t.j. prestala dávať záruku riadneho výkonu štátnej služby.

9. Personálnym rozkazom riaditeľky SOŠ PZ v KE č. 69 z 02.11.2020 bolo žalobkyni oznámené, že dňom 29.10.2020 skončil jej služobný pomer v štátnej službe príslušníka PZ zrušením v skúšobnej dobe. Podľa personálneho rozkazu, keďže žalobkyňa nezotrvala v služobnom pomere príslušníka PZ po určený čas, z toho dôvodu bola povinnou, podľa , vrátiť pomernú časť nákladov vynaložených na zvyšovanie vzdelania. Podľa odôvodnenia personálneho rozkazu, písomné oznámenie nadriadeného o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe, bolo žalobkyni doručené 26.10.2020. Podľa úradného záznamu z 26.10.2020 v tento deň o 7:30 hod. vedúci psk práva SOŠ PZ Košice za prítomnosti ďalšej osoby oznámil žalobkyni zrušenie jej služobného pomeru príslušníka PZ v skúšobnej dobe, pričom žalobkyňa si oznámenie prečítala, avšak ho odmietla podpísať a prevziať bez udania dôvodu. Taktiež bola žalobkyňa oboznámená so záznamom o povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť, ktorý rovnako odmietla podpísať a prevziať. Súčasne bola žalobkyňa vyzvaná na odovzdanie služobného preukazu príslušníka PZ a povolenia k vjazdu osobného motorového vozidla do objektu SOŠ PZ v KE. V administratívnom spise na nachádza Záznam sp. zn. SOŠK-VO-309/2020 z 26.10.2020 o skončení služobného pomeru, ktorý obsahuje aj oznámenie o povinnosti nahradiť náklady na štúdium spolu s poučením o možnosti požiadať o povolenie uhradiť náklady v splátkach, záznam je bez podpisu žalobkyne.

10. Listom z 09.11.2020 riaditeľka SOŠ PZ v KE dožiadala oddelenie miezd a platov Centra podpory Košice o výpočet služobného príjmu žalobkyne za obdobie od 01.07.2020 do 29.10.2020, ktorý výpočet nákladov na vzdelanie bol SOŠ PZ v KE doručený 10.11.2020 a to na sumu cestovné náhrady v sume 7,60 Eur a 04.12.2020 bolo doručené aj oznámenie o služobnom príjme žalobkyne za nesledujúce mesiace: 07/2020 – 982,- Eur; 08/2020 – 982,- Eur; 09/2020 – 982,- Eur, 10/2020 – 1006,13 Eur. Dňa 07.12.2020 riaditeľka SOŠ PZ v KE oznámila oddeleniu účtovníctva Centra podpory Košice, že žalobkyňa spôsobila Ministerstvu vnútra SR finančnú škodu vo výške 2969,79 Eur, ktorá sa mala zapísať do knihy škôd. Dňa 14.12.2020 bolo žalobkyni doručené oznámenie zo 07.12.2020 vo veci splácania nákladov vynaložených na jej vzdelávanie, v ktorom bolo žalobkyni oboznámené, že celková suma týchto skutočne vynaložených nákladov je 3 959,73 Eur z ktorej suma vo výške 3/4, ktorú je žalobkyňa povinná vrátiť je v sume 2 969,79 Eur s poučením o možnosti požiadať o splácanie tejto sumy v splátkach po dobu najviac 6 rokov.

Dňa 21.01.2021 bola žalobkyni zaslaná opätovná výzva z 15.01.2021 ohľadne splácania náhrady nákladov na vzdelávanie s poučením, že v prípade ak nepožiada v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o úhradu v splátkach, v zmysle zákona bude vydané rozhodnutie o ich jednorazovej úhrade.

11. Dňa 03.02.2021 bolo SOŠ PZ v KE doručené vyjadrenie žalobkyne v zastúpení jej právnym zástupcom, v ktorom uviedla, že nie je ochotná zaplatiť požadovanú sumu nákladov vynaložených na jej vzdelanie, pretože k zrušeniu jej služobného pomeru v skúšobnej dobe došlo bez uvedenia konkrétnych a objektívnych dôvodov a preto je podľa jej názoru požiadavka na ich úhradu v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.04.2018. Na podanie žalobkyne reagovala riaditeľka SOŠ PZ v KE listom z 01.03.2020, doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne 12.03.2021 s tým, že služobný pomer žalobkyne bol skončený zákonným spôsobom podľa a nie sú naplnené zákonné dôvody na to, aby jej nevznikla povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie s dodatkom, že skúšobná doba je inštitútom služobného pomeru, ktorý slúži na overenie aj morálnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby a preto je potrebným, aby počas plynutia skúšobnej doby nadriadený aj z uvedeného hľadiska hodnotil činnosť policajta a prijímal potrebné opatrenia. Uviedla, že písomné oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe sa vydáva vo forme registratúrneho záznamu a jeho obligatórnou náležitosťou nie je uvedenie dôvodov skončenia služobného pomeru. Tvrdenie, že žalobkyni nebol úradný záznam k spôsobu úhrady nákladov predložený sa nezakladá na pravde, pretože v úradnom zázname zo 07.12.2020 sa uvádza, že odmietla úradný záznam k spôsobu úhrady nákladov na vzdelávanie prevziať a podpísať. Záverom opakovane vyzvala žalobkyňu k vyjadreniu, či požaduje úhradiť náklady v splátkach. Dňa 07.05.2021 bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená opakovaná výzva na úhradu nákladov zo 04.05.2021 s poučením o možnosti požiadať o ich úhradu v splátkach.

12. Rozhodnutím č. SOŠK-VO-56-012/2021 z 31.05.2021 riaditeľka SOŠ PZ v KE rozhodla o povinnosti žalobkyne ako bývalej príslušníčky PZ, podľa uhradiť služobnému úradu Ministerstva vnútra SR náklady na jej vzdelávanie pri dennom štúdiu na SOŠ PZ v KE vo výške 2 969,79 Eur v lehote do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené opísaním sumáru priebehu vyššie už uvedeného skutkového deja jednako ohľadne vzniku žalobkyni služobného pomeru policajta [personálnym rozkazom č. 145/2020 z 24.06.2020], jednako jeho zániku [doručením žalobkyni 26.10.2020 písomného oznámenia o skončení služobného pomeru jeho zrušením podľa , ktorý služobný pomer jej skončil dňom 29.10.2020] a v tej príčinnej súvislosti vzniku jej povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie.

13. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu riaditeľky SOŠ PZ v KE, ktoré odvolanie žalobkyňa odôvodnila identicky ako svoje podanie doručené SOŠ PZ v KE už 03.02.2021 (viď vyššie), ako aj tvrdením, že úradný záznam k spôsobu úhrady nákladov na vzdelávanie z 26.10.2020 tak, ako to uvádza prvostupňový správny orgán vo svojom oznámení zo 07.12.2020 jej nebol predložený, z ktorých dôvodov žalobkyňa mala za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2021/003874-003 zo 07.09.2021, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a súčasne rozhodnutie riaditeľky SOŠ PZ v KE potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie jemu predchádzajúce a vyhodnotil dôkazy ktoré svedčia v prospech i v neprospech žalobkyne; zosumarizoval priebeh skutkového deja identicky ako vyplýva aj z administratívneho spisu a to od okamihu vzniku služobného pomeru žalobkyne, až do jeho skončenia dňom 29.10.2020 v dôsledku jeho zrušenia v skúšobnej dobe podľa . Žalovaný ďalej s poukazom na uviedol, že povinnosťou žalobkyne po skončení základného policajného vzdelania (bez ohľadu na to, či vzdelanie získala alebo nie) bolo zotrvať v služobnom pomere po čas určený v ods. 4 tohto ustanovenia (trojnásobok doby trvania štúdia) alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť, ktoré vznikli služobnému úradu v súvislosti so zabezpečením jej základného policajného vzdelania na SOŠ PZ v KE. Ohľadne výkladu čo sa rozumie dobou trvania štúdia na účely určenia času na zotrvanie policajta v služobnom pomere žalovaný poukázal na čl. 35 ods. 1 nariadenia č. 11/2020 s tým, že štúdium žalobkyne trvalo od 01.07.2020 do 29.10.2020 a keďže dňom 29.10.2020 sa skončil aj jej služobný pomer zrušením v skúšobnej dobe, tak

ani jeden deň nezotrvala v služobnom pomere príslušníka PZ a teda si voči služobnému úradu nesplnila svoj záväzok ani len sčasti, z ktorého dôvodu je povinnou nahradiť náklady na svoje štúdium. V ďalšom sa žalovaný venoval otázke výpočtu nákladov vynaložených na vzdelávanie žalobkyne, do ktorých sa v zmysle čl. 36 písm. a) nariadenia č. 11/2020, nezapočítavajú náklady na ubytovanie a stravovanie, ktoré sa poskytujú bezplatne policajtovi povolanému na dennú formu štúdia do policajnej školy, takže náklady predstavujú súhrnnú výšku služobného príjmu vyplateného žalobkyni počas denného štúdia na SOŠ PZ v KE v sume celkom 3 952,13 Eur, ako aj zo sumy náhrady cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom vo výške 7,60 Eur, takže celkové náklady sú 3 959,73 Eur, z ktorej sumy maximálnu výšku náhrady nákladov na štúdium (t.j. 3/4), predstavuje suma 2 969,79 Eur. S odvolacou námietkou žalobkyne, podľa ktorej z rozhodnutia prvostupňového orgánu nie sú zrejmé dôvody skončenia jej služobného pomeru v skúšobnej dobe a teda je v rozpore s dobrými mravmi ak sa požaduje od žalobkyne náhrada nákladov na štúdium, sa žalovaný vysporiadal jednako poukazom na podstatu inštitútu skúšobnej doby, počas ktorej má tak príslušný nadriadený, ako aj samotný policajt časový priestor na zvážene, či je konkrétna osoba vhodná pre výkon štátnej služby príslušníka PZ so všetkými jej nárokmi, povinnosťami a obmedzeniami a v prípade negatívneho záveru vo vytvorení autonómnej možnosti, služobný pomer zrušiť menej formalizovaným spôsobom, než je to pri iných druhoch skončenia služobného pomeru a jednako s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 02.12.2015 v intenciách ktorého podľa žalovaného je potrebné cit. „... aby práve na účely požadovania náhrady nákladov na vzdelávanie boli dôvody takéhoto skončenia služobného pomeru známe a aby vyplývali buď z rozhodnutia o skončení služobného pomeru, z rozhodnutia o povinnosti uhradiť tieto náklady alebo napr. z osobného spisu dotknutého policajta, eventuálne aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch.“ V nadväznosti na uvedené žalovaný dodal, že v prípade žalobkyne z administratívneho spisu vyplýva, že takýmto dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyňa bola s predchádzajúcim súhlasom prokurátora zadržaná ako osoba podozrivá z obzvlášť závažnej trestnej činnosti s tým, že cit. „Uvedená skutočnosť vyplýva zo stanoviska prvostupňového orgánu a pre odvolateľku nie je novou skutočnosťou, keďže si je určite vedomá, že k takémuto úkonu zo strany orgánu činného v trestnom konaní voči nej došlo.“ Podľa žalovaného vzhľadom k uvedeným udalostiam, žalobkyni nadriadený orgán v rámci jeho diskrečnej právomoci dospel k záveru o nemožnosti zotrvania žalobkyne v služobnom pomere a preto zákonom dovoleným spôsobom rozhodol o jeho zrušení v skúšobnej dobe. Vzhľadom na existenciu uvedeného dôvodu tak podľa žalovaného, prvostupňový orgán rozhodol správne keď v kontexte uvedeného dôvodu zrušenia služobného pomeru uložil žalobkyni vrátiť pomernú časť nákladov vynaložených na jej vzdelávanie. Napokon žalovaný podotkol, že konanie o skončení služobného pomeru je samostatným konaním odlišným od konania vo veci náhrady nákladov za vzdelávanie s tým, že teda žalobkyni skončil služobný pomer 29.10.2020 a teda jej nadriadený orgán nemal inú možnosť, ako vydať napadnuté rozhodnutie o jej povinnosti nahradiť služobnému úradu náklady vynaložené na jej štúdium, ktoré je plne v súlade so zákonom. Právnemu zástupcovi žalobkyne bolo rozhodnutie žalovaného doručené 16.09.2021.

Súdne konanie

14. Žalobkyňa svoju správnu žalobu odôvodnila presvedčením, že rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie riaditeľky SOŠ PZ v KE sú nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov sú nepreskúmateľné a skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, nemá oporu v administratívnych spisoch, prípadne jeho zistenie bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 15. V kontexte na konštatovanie žalovaného, že dôvodom pre skončenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe mali byť okolnosti jej zadržania ako osoby podozrivej zo závažnej trestnej činnosti uviedla, že jednako tieto podozrenia sa nepotvrdili, žalobkyňa nemá vedomosť o ďalších postupoch orgánov činných v trestnom konaní v danej veci a ani jej nie sú známe dôvody jej zadržania, keďže v tomto smere jej neboli predložené voči jej osobe žiadne dôkazy, a jednako, že žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, žeby sa stýkala s osobou, prípadne s osobami spojenými s páchaním závažnej trestnej činnosti a takáto vedomosť jej ani preukázaná nebola. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že jej nikdy nebolo preukázané také konanie, pre ktoré sa mala podľa odôvodnenia žalovaného stať nespoľahlivou a tým osobou nedávajúcou záruku riadneho výkonu štátnej služby. V tej súvislosti tiež uviedla, že keď sa na žiadosť riaditeľky SOŠ PZ v KE dostavila za účelom podania vysvetlenia, riaditeľka jej v rámci rozhovoru medzi iným uviedla, že sa podľa jej názoru žalobkyňa nehodí za policajtku, ale za moderátorku do televízie a žalobkyňa taktiež

vyjadrila názor, že podľa nej nebol postup riaditeľky SOŠ PZ v KE voči nej miernejší z dôvodu konfliktu medzi riaditeľkou a matkou žalobkyne (služobne zaradenou na Oddelení hraničnej kontroly PZ Košice – letisko), čo žalobkyňa vníma ako prejav zaujatosti voči jej osobe. Základným argumentom žalobkyne je aj to, že služobný orgán neuviedol konkrétne a objektívne dôvody skončenia služobného pomeru žalobkyne, resp. dôvody, ktoré uviedol neobstoja, z čoho vyvodzuje, že požadovanie splatenia nákladov na jej vzdelanie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom opätovne podporne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.04.2018. Žalobkyňa nežiadala nariadiť vo veci pojednávanie.

16. Súčasťou žaloby žalobkyne, bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorý návrh bol uznesením krajského súdu č. k. -37 zo 17.03.2022 zamietnutý.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v zásade zotrval na svojich argumentoch uvádzaných v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom opäť sumarizoval skutkové okolnosti vzniku a skončenia služobného pomeru žalobkyne a zdôraznil, že povinnosťou nadriadeného je sledovať u príslušníka PZ splnenie podmienok spoľahlivosti po celý čas trvania jeho služobného pomeru a v prípade ich nespĺňania prijať potrebné opatrenia, obzvlášť počas trvania určenej skúšobnej doby. Poukázal na to, že v medziobdobí medzi zadržaním žalobkyne ako osoby podozrivej z trestnej činnosti a skončením jej služobného pomeru, jej nadriadený konzultoval vec nie len so svojím nadriadeným, ale komunikoval aj s vyšetrovateľom odboru Východ NAKA Prezídia PZ za účelom zistenia relevantných skutočností majúcich vplyv na posúdenie záruky riadneho výkonu štátnej služby žalobkyňou. Podľa žalovaného bol služobný pomer žalobkyne skončený zákonným spôsobom. Uviedol, že písomné oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe sa vydáva vo forme registratúrneho záznamu, pričom jeho obligatórnou náležitosťou nie je uvedenie dôvodu skončenia služobného pomeru s tým, že dôvod skončenia služobného pomeru žalobkyne jeho zrušením v skúšobnej dobe je deklarovaný v samotnom návrhu na zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe, ktorý je riadne písomne odôvodnený a založený v osobnom spise žalobkyne. Následne, keďže žalobkyňa nezotrvala v služobnom pomere po zákonom ustanovenú dobu (trojnásobok doby trvania štúdia), vznikla jej zákonná povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie. Žalovaný trvá na tom, že skončenie služobného pomeru žalobkyne zrušením v skúšobnej dobe bolo objektívne a nevykazuje znaky svojvôle (zaujatosti) nadriadeného s dodatkom, že cit. „Činnosť Policajného zboru ako celku i činnosť každého policajta osobitne sú pod permanentnou sociálnou kontrolou. Občania Policajný zbor intenzívne vnímajú, posudzujú a hodnotia. Skúšobná doba je inštitút služobného pomeru, ktorý slúži na overenie odbornej a morálnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby.“ Záverom žalovaný uviedol, že informácie týkajúce sa žalobkyňou uvádzaných vyjadrení riaditeľky SOŠ PZ v KE ohľadne nevhodnosti žalobkyne na prácu policajtky nepovažuje za pravdivé, keďže riaditeľka školy postupuje v takýchto situáciách profesionálne, taktne a v nevyhnutnej miere empaticky, tak ako si to vyžaduje situácia. Žalovaný v zmysle uvedeného navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný nežiadal, aby súd nariadil vo veci pojednávanie.

18. Žalobkyňa vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného v zastúpení svojim právnym zástupcom uviedla, že žalovaný sa podľa jej názoru vo vyjadrení vôbec nevysporiadal s jej žalobnými námietkami a obmedzil sa na vysvetľovanie dôvodov skončenia služobného pomeru, cit. „... ktoré nesúvisia so žalobou samotnou.“ Podotkla, že jej zadržanie bolo nezmyselné a protizákonné, pretože OČTK nemali naň žiadny zákonný dôvod, Pokiaľ bola riaditeľka informovaná vyšetrovateľom, že žalobkyňa bola vypočúvaná iba ako svedok a nie ako obvinená, tak aj s ohľadom na prezumpciu neviny, bola žalobkyňa prepustená iba na základe domnienok riaditeľky s tým, že žalobkyňa sa dôvody, pre ktoré bola prepustená dozvedela až z vyjadrenia žalovaného. Zdôraznila, že sa nedopustila žiadnej trestnej činnosti ani o nej nevedela a nemala ani vedomosť o tom, že sa stýka so záujmovou osobou, pričom žiadnym dôkazom nebol potvrdený opak. Má za to, že rozhodnutie riaditeľky nebolo objektívne a vychádzalo z jej zaujatosti voči osobe žalobkyne.

19. Žalovaný už nezaujal svoje stanovisko (duplika), k replike žalobkyne, ktorá bola žalovanému doručená na vyjadrenie 17.05.2023.

20. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“, viď vyššie) následne už konal vo veci od 06.06.2023 senát správneho súdu.

21. Podľa (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

22. Podľa a v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

23. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

24. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“

25. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 14.02.2024 verejne vyhlásil podľa , bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa a podľa a , keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská

26. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“

27. Podľa , a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“) v jeho znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru žalobkyne (t.j. k 29.10.2020, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a (b) je spoľahlivý. (3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý (c) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. (5) Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.“

28. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa , ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.“

29. Podľa , , a v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v , je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. (3) Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je policajt povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.

(5) Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu. (7) Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3.“

30. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Služobný pomer sa končí a) zrušením v skúšobnej dobe, b) uvoľnením, c) prepustením, d) stratou hodnosti, e) uplynutím dočasnej štátnej služby, f) úmrtím policajta, g) zákazom činnosti výkonu funkcie policajta, h) nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, i) ak policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal policajné vzdelanie.“

31. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia a sa použijú primerane.“

32. Podľa psím. a) až c) a v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. (3) Policajt zaradený v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa prepustí zo služobného pomeru, ak sa v dôsledku organizačných zmien zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

33. V danom prípade dôvody na ktorých žalobkyňa zakladá svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia riaditeľky SOŠ PZ v KE, ktorými jej bola uložená povinnosť nahradiť pomernú časť nákladov vynaložených na jej vzdelávanie na policajnej škole, ktoré štúdium žalobkyňa z dôvodu skončenia jej služobného pomeru jeho zrušením už v skúšobnej dobe neskončila, spočívajú jednako v jej presvedčení, že v označených rozhodnutiach nie je uvedený dôvod skončenia jej služobného pomeru a preto považuje požiadavku na vrátenie študijných nákladov za v rozpore s dobrými mravmi a jednako v tom, že dôvod skončenia jej služobného pomeru v skúšobnej dobe, žalobkyňa považuje za nedôvodný.

34. Skôr než by sa bol správny súd zaoberal žalobnou argumentáciou žalobkyne, pre jednoduchosť ďalšej argumentácie, ako aj pre komplexnosť veci, správny súd dáva do pozornosti, že v zmysle cit. , skončenie služobného pomeru policajta jeho zrušením v skúšobnej dobe (ako to bolo aj v prípade žalobkyne), je podľa cit. psím. a) , iba jedným z viacerých zákonom v tomto ustanovení predvídaných spôsobov jeho skončenia, pričom zákonné oslobodenie od povinnosti nahradiť náklady vynaložené na vzdelanie

policajta v príčinnej spojitosti so skončením jeho služobného pomeru, zákonodarca v cit. v znení účinnom v rozhodnom čase, explicitne viaže iba na jeden zo zákonných spôsobov skočenia služobného pomeru policajta a to jeho prepustením podľa cit. psím. c) , avšak dokonca ani nie pre všetky dôvody prepustenia upravené v , ale iba na dôvody prepustenia upravené v cit. psím. a) až c) a . Z uvedeného explicitného znenia teda vyplýva, že pri skončení služobného pomeru policajta jeho zrušením v skúšobnej dobe v pre tento prípad rozhodnom čase (čo je aj prípad žalobkyne), ktorý spôsob skončenia služobného pomeru môže byť podľa cit. aj bez uvedenia dôvodov, zákonodarca ani nepočíta so zákonnou možnosťou odpustenia vrátenia nákladov vynaložených na štúdium policajta, ktorý či už pred skončením tohto štúdia alebo po jeho skončení, z dôvodu skončenia jeho služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe, nezotrval v služobnom pomere po zákonom predpokladaný čas [uvedenú možnosť odpustenia hradiť náklady za vzdelanie pri skončení služobného pomeru jeho zrušením v skúšobnej dobe, v poznal iba s účinnosťou do 31.12.2007, pozn.]

35. Uvedený zákonný rámec, však v záujme zachovania princípu právnej istoty a s tým súvisiaceho princípu predvídateľnosti, transparentnosti a preskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov a zabránenia ich svojvôli vo veciach skončenia služobného pomeru policajtov a s tým súvisiacou zákonnou povinnosťou nahradiť náklady vynaložené na štúdium policajta, ktorý nezotrval v služobnom pomere policajta po zákonom predvídaný čas, bol podrobený eurokonformnej interpretácii jeho znenia v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie a to tak, ako to vo svojom rozhodnutí vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27.04.2018 (ako aj v jemu predchádzajúcich rozhodnutiach sp. zn. z 19.03.2013; sp. zn. z 02.12.2015), v ktorom rozhodnutí najvyšší súd tiež uviedol cit. „... nemožno považovať za proporcionálne, keď policajný orgán vyžaduje nahradiť náklady na štúdium bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu služobného pomeru s príslušníčkou policajného zboru v skúšobnej dobe a keď nie je možné z napadnutého rozhodnutia overiť, či vôbec mohla svoj záväzok vo vzťahu k policajnému zboru objektívne splniť. Tieto dve roviny nemožno chápať izolovane a skutočnosť, že dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe spočívajú na objektívnych základoch, je povinný v prípade „sporu“ preukázať policajný orgán. (...) V demokratickej spoločnosti by správne orgány (avšak nielen tie) mali dbať na to, že ich konanie a následne rozhodnutie musí byť dostatočne transparentné, racionálne a presvedčivé. Iba tak má verejná moc morálne právo vynucovať takéto rozhodnutie a jeho adresáti ho majú morálnu povinnosť rešpektovať. Správne orgány sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Sťažovateľ mal na skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe bez udania dôvodu právo, avšak ak mal v úmysle požadovať aj náhradu pomernej časti nákladov za štúdium mal zabezpečiť, aby z jeho konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní postavenia služobného orgánu. Pokiaľ služobný orgán mal konkrétne a objektívne výhrady k služobnému pomeru žalobkyne, mohol ich subsumovať do obsahu písomného oznámenia o skončení služobného pomeru, ktoré adresoval žalobkyni. Kasačný súd nepopiera oprávnenie sťažovateľa skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu a ani netvrdí, že na skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe v prejednávanom prípade neexistovali dôvody, avšak z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na povinnosť náhrady nákladov na štúdium bolo potrebné, aby takéto skončenie služobného pomeru bolo objektívne a nevykazovalo znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Ak má služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali napríklad z osobného spisu konkrétnej osoby, prípadne aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch. Ak si služobný orgán neuplatňuje náhradu nákladov, uvádzanie dôvodu skončenia nie je potrebné, keďže zákon umožňuje skončiť služobný pomer

v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu. (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 02.12.2015).“

36. V intenciách uvedeného sa teda správny súd ani v danom konkrétnom prípade nemohol uspokojiť iba s jednoduchým konštatovaním, že neuvedenie dôvodu riaditeľkou SOŠ PZ v KE v oznámení o skončení služobného pomeru žalobkyne jeho zrušením v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu v tomto oznámení, je plne v súlade s cit. v znení účinnom v rozhodnom čase, pretože v tomto prípade je od žalobkyne požadované aj to, aby služobnému úradu vrátila náklady vynaložené na jej štúdium, ktoré bolo v podstate zmarené tým, že žalobkyňa do vzdelania ktorej boli tieto náklady investované, nezotrvala, resp. v dôsledku zrušenia jej služobného pomeru v skúšobnej dobe, nemohla zotrvať v služobnom pomere po zákonom určenú dobu. Z ktorého dôvodu, požadovanej náhrady by žalobkyňa mala právo vedieť, aké boli a či boli objektívne dôvody, ktoré viedli služobný orgán k zrušeniu služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe a či tento postup nebol iba zneužitím mocenského postavenia vo veci rozhodujúceho, žalobkyni nadriadeného služobného orgánu. Vzhľadom na uvedenú judikatúru najvyššieho súdu, správny súd podotýka, že dôvod skončenia služobného pomeru žalobkyne mohol byť uvedený buď v oznámení o jeho zrušení v skúšobnej dobe alebo v rozhodnutí, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť na jej štúdium vynaložené náklady alebo by mal byť tento dôvod identifikovateľný z administratívneho spisu alebo vo veci rozhodujúci služobný orgán by objektívnosť a existenciu tohto dôvodu mal byť schopný v prípade sporu preukázať aj inak.

37. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, správny súd zistil, že dôvod pre ktorý bol skončený služobný pomer žalobkyne jeho zrušením v skúšobnej dobe nebol síce uvedený ani v oznámení o jeho skončení a ani v žalobou napádanom rozhodnutí riaditeľky SOŠ PZ v KE, avšak nápravu v tomto smere zjednal žalovaný, v rozhodnutí ktorého je tento dôvod už identifikovateľným a je plne v súlade s podkladmi a obsahom administratívneho spisu. Uvedeným dôvodom bolo podozrenie o zlyhaní spoľahlivosti žalobkyne ako policajtky v zmysle zákonnej požiadavky uvedenej v cit. a , v dôsledku jej zadržania ako jednej z osôb podozrivých zo spáchania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, zo spáchania ktorej v rámci organizovanej skupiny bolo dokonca vznesené obvinenie jej priateľovi. O uvedenom dôvode tak žalobkyňa mala nepochybne vedomosť už pred podaním žaloby, keďže napokon aj sama v replike priznáva, že o tomto dôvode skončenia jej služobného pomeru sa dozvedela až zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom v tomto smere možno mať pochybnosť či o tomto dôvode skutočne žalobkyňa nemala vedomosť už aj skôr, keďže ako v žalobe tiež uviedla, žalobkyňa bola predvolaná riaditeľkou SOŠ PZ v KE na podanie vysvetlenia, kde žalobkyni pravdepodobne tento dôvod, ku ktorému mala podať vysvetlenie musel byť ozrejmený a z postupu OČTK voči nej aj nepochybne známy. Avšak bez ohľadu na tento predpoklad či domnienku vyvodenú z vyjadrení samotnej žalobkyne, možno podľa správneho súdu uzavrieť, že postup žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového správneho orgánu pri skončení služobného pomeru žalobkyne, rozhodne nebol bezdôvodný a teda ani svojvoľný a ničím nepodložený, pričom v tomto smere neobstojí ani obranná argumentácia žalobkyne, že napokon po svojom zadržaní 28.09.2020 bola z tohto zadržania po vypočutí aj prepustená a to bez vznesenia jej obvinenia, takže podľa žalobkyne OČTK postupovali voči nej bezdôvodne a nebolo jej preukázané žiadne protiprávne konanie, v dôsledku ktorého by mala alebo mohla byť spochybnená jej dôveryhodnosť ako policajtky. Podľa správneho súdu totižto, jednako nebolo a ani nie je v kompetencii ani riaditeľky SOŠ PZ v KE a ani žalovaného posudzovať či prehodnocovať dôvodnosť postupov vyšetrovateľa NAKA, t.j. nebolo v kompetencii žalovaného uvedený postup vyšetrovateľa kvalifikovať ako nedôvodný a nie je to ani v kompetencii správneho súdu, tobôž, keď vyšetrovateľ potupoval nie iba z vlastnej iniciatívy, ale s odôvodneným predchádzajúcim súhlasom dozorujúceho prokurátora príslušnej krajskej prokuratúry z 25.09.2020, z čoho možno usúdiť, že podozrenia voči žalobkyni nemohli byť iba svojvoľnými a ničím nepodloženými a jednako nevznesenie obvinenia žalobkyni ihneď po jej vypočutí po zadržaní dňa 28.09.2020, ešte nemusel žalovaný ani prvostupňový správny orgán, ktorí v krátkom časovom úseku potom už 26.10.2020 rozhodovali o skončení jej služobného pomeru, viesť k definitívnemu záveru, že sa tak nemôže stať v budúcnosti, t.j. že žalobkyni nemôže byť vznesené obvinenie v budúcnosti, tobôž, keď podľa oznámenia vyšetrovateľa NAKA bola vec ešte v štádiu aktívneho vyšetrovania a napokon aj žalobkyni bol odňatý jej mobilný telefón za účelom ešte jeho ďalšieho znaleckého skúmania s tým, že podľa vyšetrovateľa bolo iba „nateraz“ dôveryhodne zistené, že účasť žalobkyne „... na páchaní tejto trestnej činnosti mala spočívať

v spolupráci pri jej organizácii, eventuálne pri zabezpečovaní prevzatia a odovzdania finančného výnosu z tejto nelegálnej činnosti.“ Podľa správneho súdu všetky uvedené informácie od vyšetrovateľa mohli tak riaditeľku SOŠ PZ v KE, ako aj žalovaného viesť k objektívnej a nie nepodloženej pochybnosti o schopnosti žalobkyne dať záruku riadneho výkonu štátnej služby, tobôž, ak vzhľadom na vedomosť žalobkyne, že je v skúšobnej dobe služobného pomeru príslušníka PZ, na ktorého ako na strážcu verejného poriadku sú kladené zvýšené požiadavky ohľadne transparentnosti jeho správania a spoľahlivosti, žalobkyňa vzhľadom na okolnosti veci, v čase jej zadržania ako 27 ročná osoba nemala vedomosť o charaktere činnosti vyvíjanej jej blízkou osobou (priateľom), hoci si mala a mohla byť minimálne vedomou neštandardnosti situácie, žeby si obchodník s drevom v rozpore s bežnými praktikami obchodného styku hradil svoje peňažné záväzky s obchodnými partnermi odovzdávaním a preberaním finančnej hotovosti skrz do obchodu nezainteresovanú osobu.

38. Odhliadnuc od uvedenej, okolnosťami veci vyvolanej domnienky, má správny súd za to, že dôvod skončenia služobného pomeru žalobkyne jeho zrušením v skúšobnej dobe, uvádzaný žalovaným, bol hodnoverne daný a nevykazuje znaky mocenskej svojvôle a nie je ani dôvodom identickým či obdobným tým dôvodom, pre ktoré podľa cit. psím. a) až c) alebo ods. 3 , by bolo možné žalobkyni odpustiť vrátenie nákladov vynaložených na jej vzdelanie v PZ a pre existenciu ktorých by žalobkyňa bez ich danosti na svojej strane nemohla splniť svoj záväzok zotrvať v služobnom pomere príslušníka PZ po zákonom stanovený čas. Súčasne je treba mať na zreteli, že úlohou správneho súdu bolo preskúmať iba danosť a charakter objektívneho dôvodu skončenia služobného pomeru žalobkyne jeho zrušením v skúšobnej dobe a to v úzkej interakcii na požiadavku vrátenia nákladov vynaložených na štúdium žalobkyne v PZ, keďže bez tejto požiadavky vrátenia nákladov na štúdium vždy platí (viď vyššie rozhodnutie najvyššieho súdu), že v skúšobnej dobe môže byť služobný pomer policajta skončený jeho zrušením aj bez udania dôvodu, avšak úlohou správneho súdu, ako ani žalovaného, nebolo už preskúmanie vecnej opodstatnenosti tohto dôvodu, ktorú mohli a môžu svojou činnosťou potvrdiť alebo vyvrátiť iba OČTK konajúce v danej veci.

39. Na základe uvedených záverov, správny súd postupom podľa všeobecnú správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

40. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

41. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

42. Podľa a v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. a keďže žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, náhrada trov by patrila v konaní úspešnému žalovanému, ktorému však nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, preto správny súd žalovanému orgánu právo na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( a v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).