Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/48/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobkyne: T.. U. I., B.G.. XX.XX.XXXX, X. L. Č.. X, W., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Račí potok č. 2385/3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003874-003 zo dňa 07.09.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. -75 zo dňa 14. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. -75 zo dňa 14. februára 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2021/003874-003 zo dňa 07.09.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, riaditeľky Strednej odbornej školy Policajného zboru (ďalej SOŠ PZ) Košice SOŠK-VO-56-012/2021 zo dňa 31.05.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstvo vnútra SR, riaditeľka SOŠ PZ Košice podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“) rozhodla o uložení povinnosti žalobkyni podľa citovaného uhradiť služobnému úradu Ministerstva vnútra SR náklady na vzdelávanie pri dennom štúdiu na SOŠ PZ Košice vo výške 2969,79 eur. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na Personálny rozkaz generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej „MV SR“) č. 145/2020 z 24. júna 2020, ktorým bola žalobkyňa povolaná dňom 01.07.2020 sa na denné štúdium na získanie základného policajného vzdelania na SOŠ PZ Košice. Dňa 26.10.2020 je doručil nadriadený písomné oznámenie o skončení služobného pomeru podľa . Služobný pomer jej skončil dňa 29.10.2020. Povinná nesplnila prevzatý záväzok v zmysle a a má teda povinnosť podľa uhradiť oprávnenému náklady na vzdelávanie vo výške ako je uvedené vo výroku. Celková suma skutočne vynaložených nákladov bola vypočítaná podľa a predstavuje náklady vo výške 3959, eur, z toho 3 štvrtiny predstavujú sumu, ktorá je uvedená vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako nedôvodné. K námietke, že prvostupňový orgán neuviedol konkrétne a objektívne dôvody zrušenia služobného pomeru

v skúšobnej dobe, uviedol, že v danom prípade bola odvolateľka s oznámením o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe oboznámená vedúcim PSK práva SOŠ PZ Košice dňa 26.10.2020, čo vyplýva z úradného záznamu z tohto dňa. Z tohto úradného záznamu okrem iného vyplýva, že odvolateľka si oznámenie prečítala, ale ho odmietla podpísať a prevziať bez uvedenia dôvodu. Takisto bola oboznámená so záznamom o povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť, ktorý tak takisto odmietla podpísať a prevziať. Hoci dôvody zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe neboli v tomto oznámení priamo uvedené, tieto v čase skončenia služobného pomeru reálne a nespochybniteľne existovali a jasne vyplývajú z priloženého súvisiaceho spisového materiálu. Dôvody skončenia služobného pomeru vychádzali zo skutočností, že odvolateľka bola dňa 28.09.2020 na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 25.09.2020 zadržaná podľa ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Zadržanie odvolateľky vykonal vyšetrovateľ odboru Východ Národnej kriminálnej agentúry (ďalej „NAKA“) prezídia PZ. Táto skutočnosť vyplýva zo stanoviska prvostupňového orgánu a pre odvolateľku nie je novou skutočnosťou, keďže si je určite vedomá, že k takémuto úkonu zo strany orgánu činného v trestnom konaní voči nej došlo. Preto nadriadený v rámci svojej diskrečnej právomoci dospel k záveru o nemožnosti odvolateľkinho zotrvania v služobnom pomere a rozhodol o zrušenie služobného pomeru spôsobom ako to ukladá . Zdôraznil, že v tomto konaní sa neskúmala opodstatnenosť skončenia služobného pomeru jeho zrušením v skúšobnej dobe, ale iba splnenie podmienky, aby takéto dôvody reálne existovali.

4. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobkyňa má právo vedieť, aké boli a či boli objektívne dôvody, ktoré viedli služobný orgán k zrušeniu služobné pomeru v skúšobnej dobe. Z administratívneho spisu bolo preukázané, že tento dôvod síce nebol uvedený v oznámení o skončení služobného pomeru a ani v žalobou napadnutom rozhodnutí, avšak nápravu v tomto smere zjednal žalovaný, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí tento dôvod jasne identifikoval a je v plnom súlade s podkladmi a obsahom administratívneho spisu. Týmto dôvodom bolo podozrenie o zlyhaní spoľahlivosti žalobkyne ako policajtky v dôsledku jej zadržania ako jednej z osôb podozrivých zo spáchania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. O uvedenom dôvode mala žalobkyňa vedomosť už pred podaním žaloby, keďže napokon sama v replike priznáva, že o tomto dôvode skončenia služobného pomeru sa dozvedela zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Postup žalovaného a prvostupňového orgánu tak nebol bezdôvodný a teda svojvoľný a ničím nepodložený, pričom neobstojí obrana a argumentácia žalobkyne, že po svojom zadržaní 28.09.2020 bola z tohto zadržania po vypočutí prepustená bez vznesenia obvinenia. Nebolo v kompetencii riaditeľky SOŠ PZ v Košiciach ani žalovaného posudzovať či prehodnocovať dôvodnosť postupov vyšetrovateľov NAKA. Naviac, keď v tom čase bola vec ešte v štádiu aktívneho vyšetrovania a voči žalobkyni boli vykonané konkrétne procesné úkony (odňatie mobilného telefónu). Všetky tieto informácie od vyšetrovateľa mohli tak riaditeľku SOŠ PZ aj žalovaného viesť k objektívnej, a nie nepodloženej pochybnosti o schopnosti žalobkyne dať záruku riadneho výkonu štátnej služby. Správny súd napokon dodal, že dôvod skončenia služobného pomeru nie je ani obdobný dôvodom, pre ktoré by žalobkyňa nemusela vrátiť náklady, uvedeným v až c) a . Úlohou správneho súdu nebolo preskúmanie vecnej opodstatnenosti dôvodu skončenia služobného pomeru.

5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že jej služobný pomer bol zrušený bez odôvodnenia a bez akéhokoľvek jej zapríčinenia. Nedopustila sa žiadnej trestnej činnosti, nevedela o žiadnej trestnej činnosti, ktorú žalovaný uvádza a zároveň nevedela, že ide o záujmovú osobu, teda nie je osobou, ktorá sa vedome stýkala s takou osobou a žiadnym dôkazom nebol potvrdený opak. Preskúmavaním rozhodnutím bola porušená prezumpcia jej neviny. Skutočnosť, že riaditeľ odboru Východ NAKA sa mal vyjadriť a poskytnúť informácie z vyšetrovania, kde sám nebol vyšetrovateľom, sú nezákonné. K tvrdeniu súdu, že sa dopustila porušenia článku 9 Etického kódexu príslušníka PZ tým, že sa mimo svojej služobnej činnosti vedome stýkala s osobami, o ktorých by vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mala a mohla, že sú osobami spojenými so spáchaním závažnej trestnej činnosti, uviedla, že do zatknutia osôb, ktoré boli spomínané, nemohla mať žiadnu vedomosť o páchaní akejkoľvek trestnej činnosti. Riaditeľka SOŠ PZ oznámila oddeleniu účtovníctva Centra podpory Košice, že spôsobila finančnú škodu, avšak v danom prípade sa jedná o iný inštitút. Ani sám žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý bol zrušený jej služobný pomer v skúšobnej dobe, len odkázal na jej zadržanie a že táto skutočnosť pre ňu nie je novou skutočnosťou. Tu existuje rozpor v administratívnom spise,

nakoľko podľa návrhu nemal byť je služobný pomer zrušený z dôvodu zadržania, ale že sa mala stýkať s osobami, ktoré páchali trestnú činnosť. Namietala výšku náhrady poukazom na , keď podľa nej správny orgán mohol rozhodnúť aj o náhrade nižšej ako tri štvrtiny vynaložených nákladov, čo v prvostupňovom ani v preskúmavanom rozhodnutí neodôvodnil. Napokon uviedla, že pokiaľ aj žalovaný relevantne uviedol dôvod skončenia služobného pomeru, takéto vyjadrenie nemôže nahradiť nepreskúmateľné rozhodnutie prvostupňového orgánu, keďže žalovaný sa len domnieval, na základe čoho bolo prvostupňové rozhodnutie vydané. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok a zrušiť prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný ( ) zistil, že kasačná sťažnosť v plnom rozsahu nedôvodná.

7. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o povinnosti žalobkyne uhradiť náklady na vzdelávanie pri dennom štúdiu na SOŠ PZ Košice vo výške 2969,79 eur podľa Žalobkyňa najmä namietala, že jej nie je zrejmý dôvod skončenia služobného pomeru, čo je v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej „“) sp. zn. . Žalovaný naopak v preskúmavanom rozhodnutí tento dôvod identifikoval ako jej zadržanie podľa ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu dňa 28.09.2020.

Podľa v znení účinnom ku dňu 02.11.2020 (vydanie oznámenia o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe) služobný pomer sa končí zrušením v skúšobnej dobe. Podľa cit. v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia a sa použijú primerane. Podľa cit. v znení účinnom ku dňu 16.09.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa , ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len "náklady na vzdelávanie") alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Podľa cit. čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia. Podľa cit. policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v , je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Podľa cit. výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je policajt povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2. Podľa cit. povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu. Podľa citovaného povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa až c) a .

8. Zákonodarca ako jeden z dôvodov skončenia služobného pomeru ustanovuje zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe ( ). V právnej úprave stanovuje

zákonné podmienky zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe tak, že v skúšobnej dobe môže nadriadený aj policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Účelom skúšobnej doby je umožniť obom účastníkom služobného pomeru, aby si overili, či jednak policajt v služobnom pomere je spôsobilý plniť úlohy Policajného zboru a na druhej strane, či služba v služobnom úrade naplnila predstavy policajta. Základným účelom skúšobnej doby je možnosť „jednoduchšieho“ skončenia služobného pomeru s policajtom počas obdobia, ktoré by malo byť primárne určené na posúdenie jeho adaptability na služobnom mieste (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. ). Kasačný súd tak konštatuje, že oznámenie žalovaného o zrušení služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodov je súladné s .

9. Ustanovenie citovaného stanovuje povinnosť policajta, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v , uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. v tomto smere stanovuje explicitne povinnosť takéhoto policajta na úhradu týchto nákladov, okrem výluk stanovených v odsekoch 4 a 7. V tomto prípade služobný úrad vydá rozhodnutie o povinnosti policajta uhradiť náklady na jeho vzdelávanie. Z dikcie jednoznačne vyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení stanovených podmienok vydať takéto rozhodnutie (rovnako rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

10. V danom prípade neboli zistené ani žiadne výnimky z povinnosti na úhradu nákladov stanovené v (prípady hodné osobitného zreteľa v prípade policajta uvoľneného zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo policajta prepusteného zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti) alebo v ods. 7 (v prípadoch skončenia služobného pomeru prepustením z dôvodov podľa až c) a ). K odseku 7 kasačný súd dodáva, že do 31.12.2007 povinnosť uhradiť náklady nevznikla ani pri zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného (čo je tu prejednávaný prípad), avšak tento dôvod zo odstránil. Podľa dôvodovej správy „V návrhu nového znenia ustanovenia , v porovnaní s platným znením , sa už neuvažuje s tým, že povinnosť uhradiť náklady za vzdelávanie policajtovi nevznikne, ak sa jeho služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.“ V prípade žalobkyne nebolo sporné, že nedodržala povinnosť stanovenú v a tak je povinná náklady na vzdelávanie podľa uhradiť.

11. vo svojej judikatúre k otázke uplatňovania nákladov na vzdelávanie z dôvodu zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe (sp.zn. a sp. zn. ) uviedol, že nepopiera oprávnenie žalovaného skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu a ani netvrdí, že na skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe neexistovali dôvody, avšak z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na povinnosť náhrady nákladov na štúdium bolo potrebné, aby takéto skončenie služobného pomeru bolo objektívne a nevykazovalo znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Ak má služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali, napríklad z osobného spisu konkrétnej osoby, prípadne, aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch. V oboch najvyšším súdom posudzovaných veciach vyššie uvedených spisových značiek tieto dôvody v administratívnom spise úplne absentovali.

12. V tú preskúmavanej veci však o takýto prípad zjavne nejde. Kasačný súd konštatuje, v súlade so záverom správneho súdu, že v preskúmavanom rozhodnutí je tento dôvod identifikovateľný a plne v súlade s obsahom administratívneho spisu. Z administratívneho spisu totiž vyplývajú dôvody, pre ktoré bol so žalobkyňou zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe. Takýto dôvod vyplýva už z návrhu na skončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe zo dňa 13.10.2020, ktorý je založený v osobnom spise policajta. V ňom sa ako dôvod uvádza, že podľa doposiaľ zistených skutočností žalobkyňa bola dňa 28.09.2020 na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 25.09.2020 zadržaná podľa ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Po vypočutí bola v ten istý deň zo zadržania prepustená a v označenej veci jej obvinenie vznesené nebolo. Rovnakým spôsobom je dôvod skončenia služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe opísaný aj v preskúmavanom rozhodnutí.

13. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry, akcentujúcej potrebu vyjadrenia dôvodu zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe v prípade nárokovania si náhrady nákladov vynaložených na vzdelanie, je tiež potrebné, aby takto vyjadrený dôvod skončenia služobného pomeru spočíval na objektívnych základoch, teda, obrazne povedané, aby nebol „vymyslený“. V danom prípade je nepochybné a žalobkyňa túto skutočnosť nespochybňovala, že k jej zadržaniu ako osoby podozrivej skutočne došlo, ako aj to, že po vypočutí bola zo zadržania prepustená a obvinenie jej vznesené nebolo. Práve táto udalosť bola dôvodom pre zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe, teda správne orgány ju kvalifikovali ako práve takú, ktorá je z ich hľadiska podstatná pre použitie inštitútu zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. Tým bolo učinené zadosť podmienke nastavenej vyššie uvedenou judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá zabezpečuje, aby požadovanie úhrady nákladov na vzdelanie bolo v zmysle a ods. 2 súladné s dobrými mravmi. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že dôvod skončenia služobného pomeru jeho zrušením bol hodnoverne daný a nevykazuje znaky mocenskej svojvôle.

14. Kasačný súd sťažnostné námietky žalobkyne vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka námietky, že služobný pomer bol zrušený bez odôvodnenia, kasačný súd poukazuje na odôvodnenie vyššie, že zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe podľa môže byť vykonané aj bez uvedenia dôvodov. Samotná vôľa žalobkyne zotrvať v služobnom pomere je pri tomto type skončenia služobného pomeru irelevantná. Pokiaľ poukazuje na to, že sa nedopustila žiadnej trestnej činnosti a ani nevedela o žiadnej trestnej činnosti inej osoby, kasačný súd uvádza, že dôvodom uvedeným v konaní o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe nebola tá skutočnosť, že by žalobkyňa bola odsúdená za určitú trestnú činnosť alebo že by vedela alebo mala vedieť o páchaní nejakej trestnej činnosti zo strany tretích osôb. Na zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe žalovanému postačovalo jej zadržanie ako osoby podozrivej z páchania trestnej činnosti, hoci bola následne zo zadržania prepustená a obvinenie jej vznesené nebolo.

15. V tejto súvislosti je tiež potrebné vyhodnotiť sťažnostnú námietku, že bola porušená prezumpcia neviny a námietku nezákonnosti informácií, ktoré boli poskytnuté prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobkyňa nerozlišuje medzi skutkovou okolnosťou, ktorá bola relevantná v konaní o zrušení jej služobného pomeru a skutkovými okolnosťami, ktoré mali za následok jej prepustenie zo zadržania. Ako bolo vyššie uvedené, pre správne orgány v tu prejednávanej veci bolo rozhodné už jej zadržanie ako osoby podozrivej, bez ohľadu na je prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť. V prejednávanej veci nekonštatovali, že je trestne zodpovedná a vôbec neposudzovali jej vinu. Nemohli tak porušiť zásadu prezumpcie neviny. S tým súvisí aj námietka nezákonnosti dôkazov z prípravného konania, pretože v danej veci je relevantná tá objektívna skutočnosť, že k zadržaniu žalobkyne nesporne došlo.

16. Čo sa týka námietky, že prvostupňový správny orgán nesprávne špecifikoval náklady na vzdelávanie ako škodu, žalobkyňa túto námietku prvýkrát vzniesla až v kasačnej sťažnosti. Jedná sa o novotu v kasačnom konaní v zmysle , ktorý bráni tomu, aby bola kasačná sťažnosť rozširovaná o skutočnosti prv neuvedené, respektíve, aby bola na týchto novotách dodatočne založená. Takúto novú námietku kasačný súd nemôže meritórne prejednať. Rovnako kasačný súd vyhodnotil aj sťažnostnú námietku ohľadne určenia výšky náhrady nákladov na vzdelávanie, keďže žalobkyňa až v kasačnej sťažnosti prvýkrát namietla, že prvostupňový správny orgán mohol rozhodnúť aj o nižšej sume ako tri štvrtiny vynaložených nákladov.

17. Kasačný súd ako právne nedôvodnú vyhodnotil námietku, že existuje rozpor medzi návrhom na skončenie služobného pomeru, podľa ktorého jej služobný pomer mal byť zrušený z dôvodu, že sa mala stýkať s osobami, ktoré páchali trestnú činnosť a odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré uviedlo len na jej zadržanie. Kasačný súd konštatuje, že takýto rozpor z administratívneho spisu nevyplýva. Aj z návrhu na skončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe zo dňa 13.10.2020 vyplýva len jeden dôvod tohto zrušenia služobného pomeru, a to zadržanie žalobkyne dňa 28.09.2020 ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. V návrhu nie je ani zmienka o tom, žeby k tomuto návrhu malo dôjsť preto, že sa stýkala so závadovými osobami. Návrh len cituje nariadenia ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka Policajného zboru, ako aj konkrétne ustanovenia . Kasačný súd konštatuje, že dôvod zrušenia služobného pomeru uvedený v návrhu na jeho skončenie je totožný s dôvodom uvedeným v tu preskúmavanom rozhodnutí.

18. Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, kasačný súd uvádza že v zmysle ustálenej doktríny je prvostupňové a odvolacie konanie správnych orgánov jedným celkom. Odvolací orgán aj v rámci konania vo veciach služobného pomeru (dvanásta časť ), v zmysle preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom môže prvostupňové rozhodnutie aj zmeniť alebo zrušiť, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Táto kompetencia je vyjadrením takzvaného apelačného princípu, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným prvostupňovým orgánom ani jeho právnym posúdením. O veci si môže urobiť úsudok sám s tým, že môže doplniť dokazovanie a vec nanovo právne posúdiť. Nič nebránilo žalovanému doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia o ním zistený dôvod zrušenia služobného pomeru. Kasačný súd však dáva do pozornosti, že aj keby žalovaný k tomuto doplneniu nepristúpil, pokiaľ bol tento dôvod zistiteľný z administratívneho spisu, požiadavka judikatúry najvyššieho súdu v tomto smere bola dostatočne naplnená.

19. Vzhľadom na to, že všetky sťažnostné námietky boli vyhodnotené ako nedôvodné, kasačný súd podľa kasačnú sťažnosť zamietol.

20. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa a contrario v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky . Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania ( a contrario v spojení s ).

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.